Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12C/19/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115200740
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ivanko
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6115200740.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudcom JUDr. Danielom Ivankom v právnej veci
navrhovateľa G. N., U.. XX. XX. XXXX, R. F. T. L. X, XXX XX R. R., štátneho občana Slovenskej republiky,
zastúpeného JUDr. Radkou Rešutíkovou, advokátkou so sídlom Spojová 2, 974 01 Banská Bystrica,
proti odporkyni G. N., U.. XX. XX. XXXX, R. O. X, XXX XX A. E., štátnej občianke Slovenskej republiky,
o zrušenie vyživovacej povinnosti, takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 19. 01. 2015 sa navrhovateľ domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti
voči odporkyni, ktorá mu bola uložená rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 31P/98/2009
zo dňa 22. 07. 2009, nakoľko odporkyňa ukončila štúdium na Strednom odbornom učilišti - odbor
cukrár v Banskej Bystrici v roku 2014, teda nadobudla schopnosť sama sa živiť, v súčasnosti je matkou
maloletej Petrície Drkošovej, ktorú má so svojim druhom Ladislavom Kováčom, s ktorým zdieľajú
spoločnú domácnosť. V súčasnej dobe je dcéra na materskej dovolenke, sú jej vyplácané materské
dávky. Nakoľko odporkyňa nadobudla plnoletosť, žije v súčasnej dobe s druhom a sama je už matkou,
zanikli podľa navrhovateľa dôvody, pre ktoré je povinný poskytovať svojmu dieťaťu výživné. Na základe
uvedeného navrhol, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 31P/98/2009, v časti
týkajúcej sa výživného na mal. Martinu Drkošovú, nar. 15. 07. 1994 tak, že vyživovaciu povinnosť otca
k Martine Drkošovej, počnúc dňom 14. 01. 2025 zrušuje a priznal mu náhradu trov konania.

Návrh bol doručený do vlastných rúk odporkyne dňa 06. 02. 2015, odporkyňa sa k podanému návrhu
nevyjadrila.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 31. 03. 2015, na ktorom odporkyňa uviedla, že nesúhlasí s
návrhom na zrušenie vyživovacej povinnosti, nakoľko naďalej je študentkou Strednej odbornej školy,
Pod Bánošom 80 v Banskej Bystrici nadstavbového štúdia, ktoré je dvojročné a ukončené maturitnou
skúškou. Súd z prednesov účastníkov a zástupkyne navrhovateľa, vykonaným dokazovaním listinami
zistil nasledovný skutkový stav: o výživnom navrhovateľa voči odporkyni bolo naposledy rozhodnuté
rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32P/41/2011-40 zo dňa 30. 03. 2011, ktorým bola
navrhovateľovi uložená povinnosť prispievať na výživu odporkyni výživným vo výške 67,00 eur mesačne
vopred do rúk matky maloletého dieťaťa. Odporkyňa je matkou maloletého dieťaťa, Patrície Drkošovej,
naďalej študuje na Strednej odbornej škole, je žiačkou 1.C triedy nadstavbového štúdia, sústavne sa

pripravuje na povolanie. Býva s druhom v spoločnej domácnosti u jeho rodičov s tým, že spoločne
nehospodária, pričom na bývanie prispieva z materskej. V súčasnosti je poberateľkou materského a
prídavku na dieťa vo výške spolu približne 220,00 eur. Výučný list získala v júni 2014, v súčasnosti
pokračuje v štúdiu, má individuálny študijný plán. Štúdium by malo byť ukončené maturitnou skúškou.

Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „OSP“), účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na
účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že odporkyňa nie je schopná sama
sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných
zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala
požiadavku trvalosti tohto stavu. Aplikačná prax vychádza z elasticity rodičovskej vyživovacej povinnosti
vyplývajúcej z časovo neobmedzeného trvania pokrvných zväzkov a hovorí o obnove vyživovacej
povinnosti napríklad v prípade, keď sa dieťa pre štúdium rozhodne neskôr, resp. nebolo prijaté na
štúdium na vysokej škole bezprostredne po ukončení strednej školy. Ako okolnosť, keď trvá vyživovacia
povinnosť rodičov (odôvodnená úlohou rodiča viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým potrebných
predpokladov na sebarealizáciu), sa tradične akceptuje štúdium. Aplikačná prax v súvislosti s touto
otázkou vyvodila záver, že pre nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť sú dané podmienky
ukončením jedného štúdia toho istého stupňa (pojem "sústavná príprava na povolanie" si pre svoje
potreby definujú viaceré zákony, čo môže byť pre súd určitou pomôckou) a z tohto hľadiska nepovažovala
za relevatné napríklad ďalšie štúdium na vysokej škole, ktoré nie je riadnym pokračovaním v štúdiu.
Vychádza sa z definitívnosti získania predpokladov na výkon povolania. Treba vychádzať z konkrétnych
okolností prípadu a nie je možné ustáliť ktoré konkrétne štúdium je sústavnou prípravou na budúce
povolania a ktoré je už len tzv. „štúdium pre štúdium“. Vzhľadom na situáciu na trhu práce, existenciu
oveľa širšieho okruhu foriem štúdia, vzdelávacích inštitútov, dopĺňania jazykových znalostí potrebných
pre možnosť realizácie získaného vzdelania, rekvalifikačné kurzy, diaľkové štúdium, nadstavbové
štúdium, prípadné prerušenie štúdia, zahraničné stáže, potrebu zvyšovania kvalifikácie, je náročnejšie
ustálenie okamihu nadobudnutia schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Na jednej strane treba brať do
úvahy záujem dieťaťa vo vzťahu k jeho schopnostiam a danostiam, aby získalo vhodné predpoklady na
svoje lepšie uplatnenie, na druhej strane je oprávnená požiadavka včasnej realizácie uvedených daností,
aby nedochádzalo k zneužívaniu rodičovskej vyživovacej povinnosti len z dôvodu negatívneho postoja
k práci (napr. zavinené rozviazanie pracovného pomeru). Dosiahnutím plnoletosti, alebo absolvovaní
konkrétnej formy či druhu štúdia, či inou časovou hranicou vyživovacia povinnosť rodičov nezaniká
(pokiaľ dieťa z rôznych dôvodov nenadobudne schopnosť samostatne sa živiť, vyživovacia povinnosť
trvá do smrti rodiča alebo dieťaťa). V súčasnosti sa odporkyňa stará o maloletú dcéru a je súčasne
žiačkou Strednej odbornej školy. Uvedené štúdium na strednej škole, ktorého úspešným zavŕšením je
vykonanie maturitnej skúšky považuje súd tú okolnosť, pre ktorú nie je odporkyňa schopná sama sa
živiť. V danom prípade

stredoškolské štúdium nie je vykonávané odporkyňou v dennej forme, ale formou individuálneho
študijného plánu. Tento je ale determinovaný povinnosťou odporkyne starať sa o vlastnú maloletú dcéru.
Za takýchto okolností je prakticky nepredstaviteľné, aby odporkyňa študovala v dennej forme štúdia.
Pokiaľ ide o ňou poberané dávky materského a rodičovského príspevku, tieto sú primárne poskytované
za účelom uspokojovania životných potrieb maloletej dcéry odporkyne a nie za účelom hradenia jej
životných potrieb. Štúdium odporkyne považuje súd za odôvodnené vzhľadom na situáciu na trhu
práce, kde pre väčšinu pracovných miest je ukončené stredoškolské vzdelanie maturitou podmienkou
získania pracovného miesta. Preto štúdium odporkyne nevyhodnotil súd ako svojvoľné, či účelové, ale

naopak považuje za nevyhnutne potrebné pre získanie budúceho zamestnania a pre získanie možností
odporkyne nadobudnúť schopnosť sama sa živiť. Súd štúdium odporkyne popri starostlivosti o maloletú
dcéru vyhodnotil ako pozitívnu okolnosť, ktorá jej v súčasnosti bráni nadobudnúť schopnosť sama sa
živiť.

Súd z dôvodu, že odporkyňa v súčasnosti nie je schopná sama sa živiť, keď je študentkou strednej
odbornej školy starajúcou sa o svoju maloletú dcéru, návrh ako nedôvodný zamietol, pre skutkové
nenaplnenie podmienok uvedených v § 62 ods. 1 zákona o rodine.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 OSP. V konaní
úspešná odporkyňa nepodala návrh na náhradu trov konania. V konaní neúspešný navrhovateľ návrh na
náhradu trov konania súdu podal. Súd preto o trovách konania rozhodol tak, že v konaní neúspešnému
navrhovateľovi uplatnenú náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy ,ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri
odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať
jeho núteného výkonu v exekučnom konaní.