Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. marec 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/680/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912202813
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6912202813.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice

Hanuskovej a členov senátu Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci navrhovateľa
Sociálnej poisťovne Bratislava so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, IČO 30807484
proti odporcovi T. S., s miestom podnikania v O. č. 63, IČO 32974175, o zaplatenie 1.894,80 € s
príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 13Cb/
10/2012-157 zo dňa 15. 04. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.894,80

€ do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku titulom náhrady škody, ktorá vznikla výplatou
nemocenských dávok poškodenému C. I. na tom skutkovom základe, že dňa 22. 01. 2010 poškodený
utrpel pracovný úraz, ktorý bol zavinený protiprávnym konaním odporcu.

V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že k vzniku pracovného úrazu poškodeného C. I., ako
zamestnanca odporcu došlo v príčinnej súvislosti s porušením povinností odporcu, ktorý nezabezpečil,
aby pracovný prostriedok - zvislá spodná fréza( typ FVS rok výroby 1978 ), na ktorom je možný kontakt
s pohybujúcimi sa časťami a ktorý môže spôsobiť úraz, bol vybavený krytom, ktorý zabráni prístupu
do zóny nebezpečenstva. Toto porušenie zo strany zamestnávateľa bolo zistenou príčinou vzniku

pracovného úrazu aj šetrením Inšpektorátu práce Banská Bystrica, keď zamestnávateľ porušil predpisy
o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov (§
4 ods. 1, 2 nariadenia vlády č. 392/2006 Z. z. v časti bodu 2.8 písm. b/ prílohy č. 1 tohto nariadenia).
Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že fréza, na ktorej došlo k pracovnému úrazu nebola
vybavená takým ochranným zariadením, ktoré by zabránilo prístupu do zóny nebezpečenstva napr.
odsúvačomrúk,zvisleprestaviteľnýmkrytom,resp.vhodnýmpodávacímzariadením,ktorébyzabránilo,
resp. vylúčilo akýkoľvek prístup do zóny nebezpečenstva. Pokiaľ aj poškodený mal založený spodný

kryt - drevený hranol, nebol nôž frézy dostatočne chránený tak, aby bol znemožnený kontakt rúk s
týmto nožom. Záver o nedokonalosti používaných krytov vyplýva aj z protokolu inšpektorátu práce,
ktorého závery nasvedčujú tomu, že z hľadiska požiadaviek bezpečnosti práce na predmetnej fréze
nepostačovalo to, že boli svojpomocne vyrobené kryty, ktoré sa mali používať pri práci na fréze, a
ktoré event. mohli znížiť riziko vzniku pracovného úrazu. Následne okresný súd konštatoval, že aj z
vyšetrovania príčin vzniknutého pracovného úrazu orgánom na to kompetentným - Inšpektorátom práceBanská Bystrica, zo strany poškodeného neboli zistené žiadne nedostatky, ktoré by boli v príčinnej
súvislosti s pracovným úrazom.

K námietkam odporcu v priebehu konania okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že ak

tento tvrdil, že mal vnútorným predpisom upravené pracovné postupy na predmetnú frézu a ako dôkaz
o tom predložil listinu ako „spodná fréza, typ MNF 10, typ FTN“, odporca uvedené tvrdenie o existencii
tohtopredpisuvčasevznikupracovnéhoúrazunepreukázal.Vzmysleprvejvetyust.§120ods.1O.s.p.
totiž odporca súdu neoznačil žiadny dôkaz na preukázanie tohto tvrdenia a ani v priebehu tohto konania
nijako nevysvetlil, prečo potom tento predpis nepredložil inšpektorátu práce, ktorý vyšetroval príčinu

vzniku pracovného úrazu, a ktorý vo svojom protokole zo dňa 26. 02. 2010 konštatoval, že odporca
nemal vnútorným predpisom určené bezpečné pracovné postupy pre jednotlivé operácie vykonávané
na zvislej spodnej fréze. Navyše upravené pracovné postupy, na ktoré odporca poukazoval sa netýkajú
takého typu frézy, na ktorej došlo k pracovnému úrazu, ale úplne iných typoch fréz.

K následnému tvrdeniu odporcu, že zo záznamu kamery, ktorá bola v čase vzniku pracovného úrazu
umiestnená v dielni, kde došlo k pracovnému úrazu, vyplýva porušenie bezpečnostných predpisov

poškodených, okresný súd uviedol, že po prehratí všetkých záznamov zistil, že celý pracovný proces
vykonávaný poškodeným na pracovnom nástroji - zvislej spodnej fréze bol kamerou snímaný zozadu
(od chrbta) poškodeného, takže nebolo vidieť na rotujúcu časť pracovného nástroja - frézy, ako ani na
ruky poškodeného.

Vzhľadom na vyššie uvedené považoval okresný súd návrh navrhovateľa za dôvodný a v celom rozsahu

mu vyhovel, nakoľko mal za to, že boli splnené podmienky ust. § 238 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o
sociálnom poistení v znení platnom v čase vzniku pracovného úrazu.

O trovách konania súd rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. vrátane povinnosti odporcu
zaplatiť súdny poplatok.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1, veta prvá, O. s. p.) odvolanie

odporca. Namietal, že okresný súd v zmysle § 205 ods. 2 písm. c) O. s. p. neúplne zistil skutkový stav
veci, pretože nebral do úvahy to, že kryt, ktorý bol namontovaný na fréze postačoval k tomu, aby zabránil
prístup do zóny nebezpečenstva. V tejto súvislosti poukázal na písomné posúdenie vplyvu ochranného
zariadenia na stolárskej spodnej fréze autorizovaným bezpečnostným technikom U. M.. Súd podľa neho
nevzal na vedomie ani to, že na pracovnej ploche mal poškodený uložený opracovávaný materiál tak,

ako to konštatoval vo svojom vyjadrení v bode 2. autorizovaný bezpečnostný technik E. O., ktoré tvorí
prílohu odvolania. Poškodená osoba nemala ani pripevnený tento kryt, čo taktiež konštatoval E. O. vo
svojom vyjadrení v bode č. 2. Naviac, okresnému súdu vytýkal, že sa nezaoberal aj eventualitou, že
poškodený si úmyselne spôsobil zranenie, pretože výpoveďami svedkov bolo dokázané, že ostatných
pracovníkov napomínal a tiež fyzicky im montoval tento kryt a on sám porušil túto povinnosť. Súd

nezobral do úvahy ani jeho návrh na privzatie súdneho znalca na posúdenie účinnosti používaného
krytu a taktiež v rozsudku nie je žiadna písomná zmienka o jeho návrhu. Mal za to, že príčinou vzniku
pracovného úrazu bolo konanie samotného zamestnanca tým, že si nesplnil povinnosť namontovať si
obidva kryty pri práci a nie tým, že ku pracovnému úrazu došlo z dôvodu, že kryty boli nedokonale
vyrobené. K odvolaniu pripojil posúdenie U. M. zo dňa 29. 04. 2014 a E. O. zo dňa 5. mája 2014.

Navrhovateľ k odvolaniu odporcu v písomnom vyjadrení uviedol, že tvrdenie odporcu v odvolaní, že
okresný súd na str. 10 rozsudku uvádza, že na fréze v čase úrazu mal byť namontovaný taký kryt, ktorý
zabráni prístupu do zóny nebezpečenstva, a že autorizovaný bezpečnostný technik U. M. vo svojom
posúdení vplyvu ochranného zariadenia na stolárskej spodnej fréze uvádza, že takýto kryt postačoval,
je právne irelevantné. Podľa protokolu Inšpektorátu práce Banská Bystrica zo dňa 26. 02. 2010 bolo

zistené, že v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu bolo, že zamestnávateľ nezabezpečil,
aby pracovný prostriedok - zvislá spodná fréza, na ktorom je možný kontakt s pohybujúcimi sa časťami,
a ktorý môže spôsobiť úraz, bol v čase vzniku závažného pracovného úrazu vybavený krytom alebo
iným ochranným zariadením, ktoré zabráni prístupu do zóny nebezpečenstva, čo je porušením zákonao bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pokiaľ ide o
písomné posúdenie bezpečnostným technikom U. M., tento posudzoval vplyv ochranného zariadenia
na stolárskej spodnej fréze dňa 29. 04. 2014 a nie v čase vzniku pracovného úrazu. Práve na základe

protokolu inšpektorátu práce, ktorý bol navrhovateľovi doručený dňa 13. 04. 2010 sa odporca zaviazal,
že nedostatky nenamieta (pozn. súdu - uvedené v protokole inšpektorátu práce) a pracovný stroj -
zvislá fréza bude upravený podľa požiadaviek bezpečnosti práce vhodnými ochrannými krytmi. Je teda
zrejmé, že v súčasnej dobe už odporca má vhodný ochranný kryt, ale túto skutočnosť pri šetrení
pracovného úrazu odporca žiadnym spôsobom nepreukázal v čase spôsobenia tohto pracovného

úrazu, a preto aj predmetné písomné posúdenie je už t. č. právne bezvýznamné. Odporca totiž
žiadnym spôsobom nepreukázal, že v čase vzniku pracovného úrazu mal vnútorný predpis obsahujúci
inštrukcie a upozornenia súvisiace s predpokladmi bezpečnej práce pre jednotlivé operácie vykonávané
zamestnancami na zvislej spodnej fréze, vrátane určenia ochranných opatrení, ktoré sa musia použiť,
čo je porušením zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.

Pokiaľ ide o záznam autorizovaného bezpečnostného technika E. O., navrhovateľ konštatoval, že

pokiaľ by zo strany poškodeného zamestnanca skutočne došlo k zavinenému protiprávnemu konaniu
spočívajúcemu v porušení predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tým, že v
čase vzniku pracovného úrazu v rozpore s vnútorným predpisom nemal pri práci založené obidva kryty
tak, ako to tvrdí odporca, tak uvedenú skutočnosť mal odporca potvrdiť aj pri vyšetrovaní závažného
pracovného úrazu Inšpektorátom práce Banská Bystrica a autorizovaný bezpečnostný technik E. O.

mal túto skutočnosť uviesť aj v zázname o registrovanom pracovnom úraze. Na základe uvedených
rozporných tvrdení preto považuje vyjadrenie E. O. k okolnostiam vzniku pracovného úrazu taktiež za
právne bezvýznamné. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
okresného súdu potvrdil.

Krajský súd, ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O. s. p.), prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi

odvolania v zmysle ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p.
napadnutý rozsudok okresného súdu, ktorým uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
1.894,80 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania,
podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil ako vecne správny v celom rozsahu.

Podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Vyššie uvedené citované zákonné ustanovenia § 219 O. s. p. umožňujú odvolaciemu súdu potvrdiť
rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak je vo výroku vecne správne (§ 219 ods. 1), pričom odvolací súd

konštatuje, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nielen vo výroku, ale aj pokiaľ ide o jeho odôvodnenie
presvedčivé a správne. Súd prvého stupňa sa totiž v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal so
všetkými námietkami uplatňovanými odporcom v priebehu prvostupňového konania, ktoré námietky sú
totožné v odvolacom konaní. Z tohto dôvodu by odôvodnenie odvolacieho súdu bolo iba kopírovaním
vecne správnych dôvodov a právnych záverov okresného súdu, preto podľa § 219 ods. 2 O. s. p. pristúpil

odvolací súd k vypracovaniu tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s vysloveným právnym záverom súdu prvého stupňa
uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré odôvodnenie spĺňajúce všetky požiadavky
ust. § 157 ods. 2 O. s. p. poukazuje, tento rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p.
potvrdil a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva nasledovné :

Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotenídôkazovnastranejednejaprávnymizáverminastranedruhej.Vhodnotenískutkovýchzistení
neabsentuježiadnarelevantnáskutočnosťalebookolnosť,naopak,okresnýsúdichnáležitýmspôsobom
v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil.Podľa § 177 ods. 1 Zákonníka práce platného v čase vzniku pracovného úrazu zamestnávateľ je povinný
svojim zamestnancom zabezpečovať také pracovné podmienky, aby mohli riadne plniť svoje pracovné
úlohy bez ohrozenia života, zdravia a majetku. Ak zistí nedostatky, je povinný urobiť opatrenia na ich

odstránenie.

Podľa § 196 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce v znení platnom v čase vzniku pracovného úrazu
zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti, ak preukáže, že postihnutý zamestnanec porušil svojím
zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou
z príčin škody.

Podľa ust. § 4 ods. 1, 2 nariadenia vlády č. 392/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a
zdravotnýchpožiadavkáchpripoužívanípracovnýchprostriedkov,zamestnávateľjepovinnýzabezpečiť,
aby pracovný prostriedok, ktorý na používanie poskytne zamestnancovi, vyhovoval minimálnym
požiadavkám na pracovný prostriedok uvedeným v prílohe č. 1, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

K najzásadnejším argumentom uvádzaným navrhovateľom v odvolaní odvolací súd na podporu

dôvodov, na základe ktorých okresný súd vyhovel návrhu navrhovateľa uvádza nasledovné :

Odporca v odvolaní predovšetkým poukazuje na listinné dôkazy, a to posúdenie vplyvu ochranného
zariadenia na stolárskej spodnej fréze vypracovaného autorizovaným bezpečnostným technikom U. M.
zodňa29.04.2014.Kuvedenémulistinnémudôkazuodvolacísúdpoznamenáva,žetentolistinnýdôkaz
bol predložený až v odvolacom konaní napriek tomu, že odporca bol pred vyhlásením rozsudku dňa 15.

04. 2014 riadne poučený v zmysle ust. § 120 ods. 4 O. s. p., v zmysle ktorého bol oboznámený s tým,
že je povinný všetky dôkazy a skutočnosti predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia,
ktorým sa dokazovanie končí, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd
neprihliada. Uvedené vyplýva aj zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 15. 04. 2014 na str. 5 s tým, že
po uvedenom poučení odporca uviedol, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania. V danom prípade

nejde ani o skutočnosť, resp. dôkaz, ktorý nebol uplatnený pred súdom prvého stupňa v zmysle ust. §
205a) O. s. p., na základe ktorého by mohol byť uvedený dôkaz odvolacím dôvodom, keďže sa netýka
podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, ani vylúčenia sudcu alebo obsadenia súdu, nepreukazuje,
že by v konaní došlo k vadám, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ani
to ako je uvedené vyššie, že by nebol odvolateľ riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p. a nebolo ani

preukázané,žebyúčastníkkonania,tedaodporcanemoholoznačiťalebopredložiťdôkazbezsvojejviny
do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Na uvedený dôkaz preto odvolací súd nemohol prihliadať. Napriek
tomu odvolací súd konštatuje, že autorizovaný bezpečnostný technik U. M. písomné posúdenie vplyvu
ochranného zariadenia na stolárskej spodnej fréze, ktoré je prílohou č. 1 odvolania odporcu vykonal dňa
29. 04. 2014, a nie v čase vzniku pracovného úrazu, preto posúdenie vplyvu ochranného zariadenia na

stolárskej spodnej fréze je aj z tohto dôvodu právne bezvýznamné.

V prípade odporcom predloženého vyjadrenia k okolnostiam vzniku pracovného úrazu podaného
autorizovaným bezpečnostným technikom E. O., je nutné opätovne uviesť, že ide o vyjadrenie zo dňa 05.
05. 2014, ktoré skutočnosti mohol autorizovaný bezpečnostný technik E. O. predniesť, príp. ako listinný
dôkaz odporca predložiť pred prvostupňovým súdom, a to až do vyhlásenia dokazovania za skončené,

preto z totožných dôvodov ako sú uvedené vyššie, odvolací súd na tento listinný dôkaz neprihliadal. Aj
k uvedenému listinnému dôkazu navyše odvolací súd dopĺňa, že okolnosť, že poškodený podľa tohto
vyjadrenia nemal mať v čase pracovného úrazu pripevnenú na fréze používanú bezpečnostnú zábranu,
čímhruboporušilpracovnýpostupabezpečnostnépredpisypreprácu,nebolizostranyodporcužiadnym
spôsobom preukázané.

Z ust. § 196 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce tak, ako je citované vyššie vyplýva, že zamestnávateľ
sa môže svojej zodpovednosti zbaviť sčasti len v tom prípade, ak on sám preukáže, že postihnutý
zamestnanec porušil svojím zavinením právne predpisy, alebo ostatné predpisy alebo pokyny na
zaistenie bezpečnosti alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne apreukázateľne oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody. Okresný súd v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia jednoznačne poukázal na to, že pokiaľ aj žalovaný tvrdil, že mal vnútorným
predpisom upravené pracovné postupy na predmetnú frézu a ako dôkaz o tom predložil listinu označenú

ako „spodná fréza“ typ MNF 10, typ FTN, odporca svoje tvrdenie o existencii tohto predpisu v čase vzniku
pracovného úrazu nepreukázal. Aj okresný súd konštatoval, že v zmysle prvej vety ustanovenia § 120
ods. 1 O. s. p. totiž okresnému súdu odporca neoznačil žiadny dôkaz na preukázanie tohto tvrdenia a
ani v priebehu konania nijako nevysvetlil prečo potom tento predpis, pokiaľ ním disponoval, nepredložil
inšpektorátu práce, ktorý vyšetroval príčinu vzniku pracovného úrazu, a ktorý vo svojom protokole zo

dňa 26. 02. 2010 konštatoval, že žalovaný nemal vnútorným predpisom určené bezpečné pracovné
postupy pre jednotlivé operácie vykonávané na zvislej spodnej fréze. Naviac, okresný súd konštatoval,
že z názvu a obsahu tohto predpisu bolo zistené, že uvedené pracovné postupy sa vôbec netýkajú
typu frézy, na ktorej došlo k pracovnému úrazu. Už pred prvostupňovým súdom odporca namietal, že
v čase vzniku pracovného úrazu došlo zo strany zamestnanca k porušeniu bezpečnostných predpisov,
preto sa okresný súd oboznámil so záznamom kamery, ktorá bola v čase vzniku pracovného úrazu

umiestnená v dielni a vyhodnotil, že celý pracovný proces vykonávaný poškodeným na pracovnom stroji
- zvislej spodnej fréze, bol kamerou snímaný zozadu, teda od chrbta poškodeného, takže nebolo vidieť
narotujúcučasťpracovnéhonástrojafrézy,akoajnarukysamotnéhopoškodeného,pretonebolomožné
vyhodnotiť, že by tento porušil akékoľvek bezpečnostné predpisy či pokyny.

Vonkoncom nie je možné konštatovať tak, ako to tvrdil odporca v odvolaní, že poškodený si úmyselne

spôsobil zranenie , „pretože výpoveďami svedkov bolo dokázané, že ostatných pracovníkov napomínal
a tiež fyzicky im montoval tento kryt a on sám porušil túto povinnosť“, ak uvedené tvrdenie nebolo
žiadnymspôsobompreukázané kudňu,kedydošlokuvznikupracovnéhoúrazunastranepoškodeného
zamestnanca. Ani okolnosť, že pomocou tohto krytu, keď bol namontovaný nedošlo ku pracovnému
úrazu takmer 19 rokov, nie je podstatné pre unesenie dôkazného bremena na strane zamestnávateľa,

že práve v čase, keď došlo k vzniku pracovného úrazu, postihnutý zamestnanec porušil svojim
zavinením právne predpisy, či pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a ani to,
že by toto porušenie bolo jednou z príčin škody. Naopak, aj okresný súd konštatoval, že v priamej
príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu bola tá skutočnosť, že odporca ako zamestnávateľ
porušil predpisy o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných

prostriedkov (§ 4 ods. 1, 2 nariadenia vlády č. 392/2006 Z. z. v časti bodu 2.8 písm. b/ prílohy č. 1
tohto nariadenia) tým, že pracovný nástroj - zvislá spodná fréza, nebola v čase vzniku pracovného úrazu
vybavená takým ochranným krytom alebo zariadením, ktoré zabráni prístupu do zóny nebezpečenstva,
alebo takým zariadením, ktoré zastaví pohybujúce sa nebezpečné časti skôr, ako sa siahne alebo vstúpi
do zóny nebezpečenstva, pričom kryt a iné ochranné zariadenie nesmú vytvárať ďalšie nebezpečenstvo.

Nie je pravdivé ani tvrdenie odporcu v odvolaní, že okresný súd na pojednávaní nebral do úvahy jeho
návrh na privzatie súdneho znalca na posúdenie účinnosti používaného krytu, ak uvedené tvrdenie zo
zápisnice o pojednávaní zo dňa 15. 04. 2014 nevyplýva.

Okresný súd sa teda správne v odôvodnení rozhodnutia zameral len na argumenty, ktoré sú z hľadiska
výsledku súdneho rozhodnutia považované za rozhodujúce, pretože všeobecný súd - prvostupňový súd,

nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Okresný súd
stručne a jasne objasnil skutkový ako i právny základ rozhodnutia, ktorý postačuje pre záver o tom, že
nárok navrhovateľa je, pokiaľ ide o regresný nárok, dôvodný.

Okresný súd správne posúdil i otázku náhrady trov konania v zmysle ust. § 142 ods. 1 O. s. p., ktorú

skutočnosť odvolací súd konštatuje napriek tomu, že výrok o trovách konania napadnutý nebol, avšak
ide o súvisiaci výrok rozhodnutia.

Vzhľadom na tieto dôvody, ako i dôvody, ktoré vo svojom rozhodnutí uviedol súd prvého stupňa, a ktoré
nebolo pre svoju presvedčivosť opätovne uvádzať v tomto rozhodnutí, odvolací súd podľa § 219 ods. 1,
2 O. s. p. rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovisumu 1.894,80 € vrátane súvisiace výroku o náhrade trov konania (ako aj trov štátu), ako vecne správny
potvrdil, a to v celom rozsahu.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust.

§ 224 ods. 1 O. s. p., teda podľa úspechu v odvolacom konaní. Odporca v odvolacom konaní nebol
úspešný, preto mu súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Navrhovateľ síce v odvolacom
konaní bol úspešný, trov odvolacieho konania si v zmysle ust. § 151 ods. 1, veta prvá, O. s. p neuplatnil,
zo spisu mu tieto trovy nevyplývajú, preto mu ich odvolací súd nepriznal.

Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.