Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Gabriela Világiová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/47/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812207790
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8812207790.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členiek

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: I. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. Q. XXX, o zaplatenie
1.021,61 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou
č. k. 9C/122/2012-36 zo dňa 20.11.2012 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Vranov nad
Topľou č. k. 9C/122/2012-68 zo dňa 20.01.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu 1. stupňa v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 9C/122/2012-68

zo dňa 20.01.2014.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu.

Vyslovil, že žalovanej nepriznáva náhradu trov konania.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 387 ods. 1, 2; 388 ods. 1; 497 Obchodného zákonníka,
§§39;52ods.1,2;53ods.1,4;100;101;111;524ods.1,2Občianskehozákonníka,§§2písm.a);3ods.
1, 2; 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 634 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

Konštatoval, že žalobca svoj nárok v konaní uplatňuje z uznania záväzku a prehlásenia žalovanej o
vedomosti premlčania dlhu a jeho následkoch.

Dohoda o uznaní dlhu musí zodpovedať všetkým náležitostiam platného právneho úkonu, najmä musí
byť určitá a zrozumiteľná.

Uznanie záväzku žalovanou bolo vykonané na predtlači žalobcu, pričom listina bola označená ako

Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktoré označenie môže u bežného občana
- spotrebiteľa s minimálnym právnym vedomím za určitých okolností, keď je zo strany veriteľa, resp.
jeho právneho nástupcu či už písomne alebo ústne, telefonicky či iným spôsobom upozorňovaný, keď
nie až zastrašovaný možným súdnym konaním a následnou exekúciou, priviesť k rozhodnutiu uzavrieťtakúto dohodu o splátkovom kalendári v snahe zabrániť jeho postihu a urovnať svoje záväzky voči druhej
strane. V ďalšom si však možno často ani neuvedomuje, aké ďalšie prehlásenia podpísal, prípadne k
akým ďalším povinnostiam alebo sankciám sa zaviazal, navyše keď samotná dohoda je vypísaná vo

všetkých bodoch zástupcom druhej strany.

Samotné uznanie záväzku sa v predmetnej dohode nachádza v bode 2., ale prehlásenie o vedomosti
o premlčaní dlhu a jeho následkoch sa nachádza v bode 3. označenom ako Forma splatenia záväzku,
a to až v poslednej vete.

V zmysle § 558 Občianskeho zákonníka možno uznať aj premlčaný dlh za predpokladu, že ten, kto dlh
uznal, o tomto premlčaní vedel. Také uznanie zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho

uznania len vtedy, keď dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či pre
skutkový alebo pre právny omyl, napr. preto, že nepoznal ustanovenia zákona o premlčaní, nemá jeho
uznanie spomenuté právne následky.

Z vykonaného dokazovania, a to z Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku
nepochybne vyplýva, že záväzok žalovaná uznala dňa 25.06.2009. Pri závere o tom, že sa jedná o

spotrebiteľský vzťah a aj na právne úkony nadväzujúce na uzavretie zmluvy je potrebné aplikovať
ustanovenia upravujúce spotrebiteľské vzťahy, je zrejmé, že k uznaniu dlhu žalovanou došlo ešte v
čase, keď dlh ešte nebol premlčaný, keď premlčacia doba začala plynúť dňa 02.02.2007, teda dňom
nasledujúcim po dni ukončenia klientskej zmluvy a pri všeobecnej trojročnej dobe podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka uplynula dňa 02.02.2010. Uznanie bolo vykonané ešte dňa 25.06.2009 a

žalovaná uznaním predĺžila premlčaciu dobu práva žalobcu.

Žalovaná v priebehu konania vzniesla námietku premlčania.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvého stupňa predmetnú spotrebiteľskú vec hodnotil aj z pohľadu
súdnejkontrolynekalýchobchodnýchpraktík,vsúvislostisčímkonštatoval,žeinštitútnekalejobchodnej
praktiky je zákonným termínom, ktorý nie je možné prehliadať ani v rovine súkromného práva. V prípade,

že navrhovateľ uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť poskytnúť
ochranu takto uplatnenému právu. Ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej praktiky, ide o
výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.
z. rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami, a ktoré vykazuje zjavné znaky

diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,
alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe,
využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej dohody
(§ 4 ods. 8 zák. o ochrane spotrebiteľa).

U iných praktík, ako sú taxatívne uvedené v prílohe č. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa je pre záver o

nekalosti dôležitá existencia nižšie uvedených aspektov.

Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b)
podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo
vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného
člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 zákona

o ochrane spotrebiteľa).

Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne
očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnejpraxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. u/ zákona
o ochrane spotrebiteľa).

Podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky

na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak
neurobil (§ 2 písm. r/ zákona o ochrane spotrebiteľa).

Na základe vyššie uvedeného súd prvého stupňa konštatoval, zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť
pohľadávky podpísaním Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 25.06.2009
žalovanouhodnotíakonekalúobchodnúpraktiku,pretožebolinaplnenézákonnéznakytohtozákonného
inštitútu, a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane žalobcu, ako aj potenciálne riziko, že takéto

konanie naruší správanie spotrebiteľa.

Takýto záver podporuje aj skutočnosť, že žalobca sám vyhľadal žalovanú v mieste jej trvalého bydliska.
V dôsledku takéhoto konania mohla byť žalovaná konfrontovaná či už s rodinnými príslušníkmi alebo
aj blízkymi spolubývajúcimi a aj pôsobenie tohto prostredia mohlo ovplyvniť žalovanú v jej správaní,
výsledkom ktorého bolo podpísanie formulárovej predtlače uznania dlhu a uzatvorenia splátkového

kalendára s cieľom čo najskoršieho odchodu pracovníka žalobcu a nevyvolávania akýchkoľvek
domnienok v súvislosti s jeho zotrvaním v domácom prostredí žalovanej, ktorý úkon pod vplyvom
uvedených faktorov mohol byť žalovanou vykonaný bez náležitého oboznámenia sa s jednotlivými
ustanoveniami dohody, a tak v konečnom dôsledku k jej zaviazaniu sa k ďalším povinnostiam a súčasne
vyvolaniu právnych následkov vyplývajúcich z príslušných právnych predpisov, ako je napr. predĺženie

premlčacej doby na uplatnenie práva žalobcu, o ktorých žalovaná nemala vedomosť.

K takémuto úkonu - vyhľadaniu žalovanej za účelom podpísania Dohody o uznaní záväzku a uzavretí
splátkového kalendára žalobca pristúpil, resp. ho prostredníctvom svojho pracovníka vykonal, po viac
ako dvoch rokoch od nadobudnutia predmetnej pohľadávky, ktorej uznanie a záväzok splácať sa stali
predmetom uvedenej dohody, keď zo zmluvy o postúpení pohľadávok je nepochybné, že pohľadávku

žalobca nadobudol dňa 30.05.2007 a Dohoda bola žalovanou podpísaná až dňa 25.06.2009.

Z prílohy k zmluve o postúpení vyplýva, že dňa 01.02.2007 došlo k ukončeniu predmetnej zmluvy.

V zmysle vyššie uvedeného vyvstáva aj otázka, prečo žalovaná potom, čo neuhradila niekoľko splátok,
ale čo viac ako dva roky žalobcovi, resp. jeho právnemu zástupcovi neuhradila žiadnu sumu a ako občan
s nízkym právnym vedomím sa dokonca mohla domnievať, „ že po tak dlhej dobe už od nej nemôže nikto

nič žiadať, že na všetko sa zabudlo“, uznala záväzok a súčasne predĺžila premlčaciu dobu práva žalobcu
uplatniť si svoj nárok na súde voči nej, ktoré konanie súd hodnotí ako rozhodnutie spotrebiteľa, ktoré by
pri dostatku informácií inak neurobil, a to najmä vtedy, keď bol uzrozumený s tým, aké právne následky
takýto jeho úkon vyvoláva, a že tým dochádza k zhoršeniu jeho postavenia vo vzťahu k žalobcovi.

Taktiež súd prvého stupňa poukázal aj na ďalšiu skutočnosť a to, že ak mal žalobca skutočne

eminentný záujem na úhrade záväzku žalovanou, ktorý možno vyvodiť práve z jeho iniciatívy vyhľadať
osobne žalovanú za účelom uzavretia splátkového kalendára a dojednania splátok, a tým akéhosi aktu
ústretovosti z jeho strany voči žalovanej, ale za súčasného dojednania straty výhody splátok v prípade
ich nesplácania podľa splátkového kalendára, za stavu, keď žalovaná splátkový kalendár nedodržiavala,
a tým sa stal splatným celý žalovanou uznaný dlh, podal žalobu po viac ako troch rokoch s uplatnením

úroku z omeškania od 21.03.2008.

Celé toto konanie vrátane zabezpečenia uznania záväzku možno hodnotiť ako konanie prinajmenšom
špekulatívnescieľomzabezpečeniaexekučnéhotituluanáslednéhovedeniaexekúcievočižalovanejna
pohľadávku, ktorá síce je tvorená dlžnou istinou, ale aj príslušenstvom pohľadávky, spočívajúcou jednak
v úrokoch z omeškania, ako aj v trovách konania, a to najmä trovách právneho zastúpenia za niekoľkorokov omeškania, ktorá suma môže v konečnom dôsledku niekoľkonásobne navýšiť dlžnú sumu, ktorú
v konečnom dôsledku bude musieť žalovaná uhradiť.

Nazákladevyššieuvedenéhomalsúdprvéhostupňazato,žežalobcomuplatnenéprávovdanejprávnej

veci je právom, ktoré si žalobca uplatňuje po použití nekalej obchodnej praktiky a keďže ide o výkon
práva v rozpore s dobrými mravmi, súd neposkytol ochranu takto uplatnenému právu a žalobu zamietol.

Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku.

Konštatoval, že žalovaná mala vo veci plný úspech, keď súd žalobu zamietol, ale náhradu trov konania
nežiadala a zo spisu jej žiadne nevyplynuli. Preto jej náhradu trov konania nepriznal.

Na základe pokynu odvolacieho súdu vysloveného v jeho uznesení č. k. 5Co/60/2013-66 zo dňa
10.12.2013 súd prvého stupňa dopĺňacím rozsudkom č. k. 9C/122/2012-68 zo dňa 20.01.2014 doplnil
svoj rozsudok č. k. 9C/122/2012-36 zo dňa 20.11.2012 o výrok, ktorým vyslovil, že žalobcovi náhradu
trov konania nepriznáva.

Proti tomuto predmetnému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca.

V odvolaní namietal, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a nedostatočne zistil skutkový
stav. Citoval ustanovenia §§ 110 ods. 1 a 558 Občianskeho zákonníka a uviedol, že dňa 25.06.2009
žalovaná podpísala Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, prostredníctvom ktorej
uznala svoj záväzok voči žalobcovi vzniknutý zo zmluvy o vydaní pôžičkovej karty č. 3056739, uzavretej
sospoločnosťouConsumerFinanceholding,a.s.,vovýške1.021,61Eurspríslušenstvom,čododôvodu

a výšky a zaviazala sa splatiť svoj záväzok. Predmetná dohoda spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon
vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka. Má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku
pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka dlh zaplatiť. Zároveň žalovaná potvrdila vedomosť o
premlčaní dlhu a následkoch s tým spojených. V čl. 3 bod. 3.4 Dohody je jednoznačne, zrozumiteľne
a jasne uvedené, že dlžník má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Obsahom Dohody

je uznanie dlhu zo strany žalovanej ako právny inštitút zakotvený v Občianskom zákonníku, pričom
právnym následkom uznania práva, ktorý nastáva priamo zo zákona, je prerušenie plynutia premlčacej
doby. Doba, ktorá dovtedy uplynula, sa stáva právne bezvýznamnou a začne plynúť nová 10-ročná
premlčacia doba. Došlo nespochybniteľnému uznaniu dlhu, pričom na to, aby nastali právne účinky
spojené s uznaním práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta OZ zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v

čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Uznanie práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta OZ nemožno
stotožňovať s inštitútom uznania dlhu podľa § 558 OZ, čo potvrdzujú aj odlišné právne dôsledky, ktoré
s nimi zákon spája. Uznanie premlčaného práva nie je z hľadiska účinkov spojených s § 110 ods. 1 OZ
viazané na vedomosť dlžníka, že uznal premlčané právo. K prerušeniu plynutia pôvodnej premlčacej
doby a začatiu plynutia novej 10-ročnej premlčacej doby dochádza bez ohľadu na to, či dlžník v čase

uznania o premlčaní vedel, alebo nie. Úprava obsiahnutá v § 558 OZ spája vedomosť toho, kto uznal
premlčaný dlh, o jeho premlčaní, so vznikom vyvrátiteľnej domnienky, že dlh v čase uznania trval, tzn.
ustanovenie § 110 OZ nepodmieňuje samotné uznanie dlhu a jeho účinky s nutnosťou vedomosti toho,
kto dlh uznal, o jeho premlčaní a následkoch. Vzhľadom na uvedené s poukazom na čl. 3 bod 3.4
Dohody v danom prípade nastali účinky ustanovenia § 558 OZ, a to že záväzok uznaný žalovanou čo do

dôvodu a výšky v čase uznania trval. Žalovaná nespochybnila podpis Dohody, ani neuplatnila námietku
premlčania. Žalovaná si bola vedomá svojho záväzku, preto ho podpisom Dohody uznala. Je zrejmé,
že ak by aj žalovaná v čase uznania dlhu nevedela o jeho premlčaní, právny účinok spojený s uznaním
práva, ktorý predpokladá § 110 ods. 1 druhá veta OZ, v takomto prípade nastupuje. Tým, že žalovaná
podpísala Dohodu, prejavila svoju vôľu splniť záväzok, čo je zároveň v jej záujme, pretože po splnení

nebude figurovať v databázach neplatičov. Dohoda neobsahuje žiadne zložité a ani zavádzajúce právne
formulácie, obsah Dohody nie je taký rozsiahly, aby sa s ním žalovaná nemala možnosť oboznámiť a
žalovaná podpísala Dohodu vo svojom bydlisku, teda mala možnosť si ju v pokoji prečítať. Ide o prejavslobodnej vôle žalovanej, ktorá si je vedomá svojho záväzku uzavrieť so žalobcom predmetnú Dohodu
a svoj záväzok postupne splácať.

Podľa žalobcu predmetnou Dohodou dochádza k zmene obsahu záväzku zmluvných strán. Dohoda o

zmene a obsahu záväzku je zmluvný vzťah, ktorý vznikol medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou
ako dlžníkom, pričom žalobca ako postupník tu nemá postavenie dodávateľa v zmysle spotrebiteľskej
zmluvy. Z toho vyplýva, že ustanovenie Dohody o tom, že žalovaná uznáva svoj záväzok, nemohlo
byť žalovanej vnútené ako neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve a na Dohodu sa nevzťahujú
ustanovenia o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Žalovaná po tom, čo sa

oboznámila s obsahom Dohody, svojim podpisom uznala svoj existujúci dlh a vyjadrila svoju vedomosť
o premlčaní pohľadávky. K podpisu Dohody nebola žiadnym spôsobom donútená a jej uzavretím
nedochádza k zhoršeniu postavenia žalovanej ako spotrebiteľa. Postupom súdu dochádza k popretiu
procesnej zásady rovnosti účastníkov konania.

Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a vyhovel žalobe
žalobcu v plnom rozsahu. resp. aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie.

Žalobca si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania, celkom vo
výške 83,06 Eur.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

KrajskýsúdvPrešoveakoodvolacísúdvrámcisvojichkompetenciívyplývajúcichmuzustanovenia§10

ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s dopĺňacím rozsudkom spolu s konaním,
ktorémupredchádzalovzmyslezásaduvedenýchvustanovení§212O.s.p.vovecinenariadilodvolacie
pojednávanie, čo je v súlade s ustanovením § 214 ods. 1, 2 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia
rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 03.03.2015 a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec

správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v
štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ako aj s
dôvodmi tam uvedenými a k odvolacím námietkam len na doplnenie konštatuje:

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 387 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej
zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať
zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka, premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany

nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí
premlčacej doby.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.2004, spotrebiteľskými

zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohtozákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v

rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.

Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou

prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej na zistený skutkový stav aplikuje príslušné právne
predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v
aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce
správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že právny predchodca žalobcu Consumer Finance
Holding, a.s., Kežmarok a žalovaná uzavreli dňa 26.09.2005 Zmluvu č. 3056739 o vydaní pôžičkovej
karty.

V zmysle čl. II. Zmluvné ustanovenia bol žalovanej na základe zmluvy schválený úverový rámec vo
výške 15.000,- Sk.

Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaná sa platne uzavretou zmluvou zaviazala uhrádzať poskytnuté
finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas.

Žalovaná si zmluvnú povinnosť neplnila, čím sa dostala do omeškania s úhradou dlžnej sumy.

Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30.05.2007 došlo k postúpeniu pohľadávky z
pôvodného veriteľa na žalobcu.

Ku dňu postúpenia pohľadávky žalovaná dlhovala sumu pozostávajúcu z neuhradených dlžných splátok
v celkovej výške 1.021,61 Eur (30.777,07 Sk), ktorú sumu si žalobca v tomto konaní uplatňuje.Žalobca si v konaní uplatňoval aj nárok na úrok z omeškania vo výške 9,5 % počnúc dňom 21.03.2008.

Žalobca predložil spolu so žalobou Žiadosť o vydanie a používanie pôžičkovej karty Triangel č.
3104121454 podpísanú žalovanou dňa 23.09.2005 a žalobcom dňa 26.09.2005, Obchodné podmienky

pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou,
a.s. v spolupráci so spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a.s., Dohodu o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku, uzavretú medzi žalobcom a žalovanou dňa 25.06.2009, Zmluvu o
postúpení pohľadávok zo dňa 30.05.2007 medzi VÚB, a.s. a Consumer Finance Holding, a.s. a EOS
KSI Slovensko, s.r.o., Prílohu č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok SKK 4 zo dňa 30.05.2007 a Pokus

o zmier adresovaný žalobcom žalovanej zo dňa 12.07.2012.

Žalovaná v prvostupňovom konaní uviedla, že žiadosť o vydanie a používanie pôžičkovej karty
spoločnostiTriangelzodňa26.09.2005podpísala.Išloozmluvuvovýške15.000,-Sk,ktorúsazaviazala
splácať v sume 500,- Sk mesačne. Tieto finančné prostriedky použila na zakúpenie spotrebného tovaru.
Po preštudovaní dokladov, ktoré mala, si myslela, že je všetko uhradené. Žalobca sa jej dlho neozýval.

Žalovaná vo vzťahu k okolnostiam podpísania Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní

záväzku pred súdom prvého stupňa uviedla, že ju podpisovala za prítomnosti alebo na požiadanie Bc.
W. B. v B. Q. dňa 25.06.2009 a uviedla, že sa jedná o jej podpis.

Na otázku súdu, či vedela o tom, že pohľadávka v čase podpisu tejto dohody je premlčaná, žalovaná
uviedla, že o premlčaní, ani o jeho následkoch nevedela. Vzhľadom na dlhé obdobie namieta premlčanie
pohľadávky.

Súd prvého stupňa zamietol žalobu pre premlčanie žalobcom uplatneného nároku na základe námietky
premlčania vznesenej žalovanou a s poukazom na svoj záver, že žalobcom uplatnené právo v danej
právnej veci je právom, ktoré si žalobca uplatňuje po použití nekalej obchodnej praktiky a keďže ide o
výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, súd neposkytol ochranu takto uplatnenému právu.

Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu odvolací súd konštatuje:

K odvolacím námietkam žalobcu, že na to, aby nastali právne účinky spojené s uznaním práva podľa §
110 ods. 1 druhá veta OZ zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu,
žeuznanieprávapodľa§110ods.1druhávetaOZnemožnostotožňovaťsinštitútomuznaniadlhupodľa
§ 558 OZ a uznanie premlčaného práva nie je z hľadiska účinkov spojených s § 110 ods. 1 OZ viazané
na vedomosť dlžníka, že uznal premlčané právo a k prerušeniu plynutia pôvodnej premlčacej doby a

začatiu plynutia novej 10 ročnej premlčacej doby dochádza bez ohľadu na to, či dlžník v čase uznania
o premlčaní vedel alebo nie, odvolací súd konštatuje, že takúto námietku považuje v celom rozsahu za
nedôvodnú, a to preto, že spôsob, akým žalobca chápe právnu úpravu obsiahnutú v ustanoveniach §
110 a § 558 Občianskeho zákonníka, odporuje zmyslu a účelu tejto právnej úpravy.

Ustanovenie § 110 Občianskeho zákonníka upravuje nepochybne inštitút premlčanie a ustanovenie §

558 Občianskeho zákonníka jednu z možností zabezpečenia záväzkov.

V prípade, ak veriteľ zabezpečí svoj záväzok dohodou o uznaní dlhu (§ 558 OZ), ustanovenie § 110 OZ
stanovuje dobu, v ktorej možno toto právo vykonať, pričom označenie záväzku v ust. § 558 OZ pojmom
dlh a v ust. § 110 OZ pojmom právo, na tom nič nemení.

K odvolacím námietkam žalobcu, že v danom prípade žalovaná vedela, že uznala premlčaný dlh,

odvolací súd konštatuje pochybnosť o tom, s akou starostlivosťou sa žalobca oboznámil s rozsudkom,
ktorý napáda.Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku konštatuje že, záväzok žalovaná uznala dňa 25.06.2009 a
k uznaniu dlhu žalovanou došlo ešte v čase, keď dlh ešte nebol premlčaný, keď premlčacia doba začala
plynúť dňa 02.02.2007, teda dňom nasledujúcim po dni ukončenia klientskej zmluvy a pri všeobecnej

trojročnej dobe podľa ustanovení Občianskeho zákonníka uplynula dňa 02.02.2010.

Napriek uvedenej nepozornosti žalobcu odvolací súd k jeho námietke uvádza, že z ustanovenia §
558 Občianskeho zákonníka jednoznačne vyplýva, že uznanie dlhu by malo zákonom predpokladaný
následoklenzapodmienky,žeten,ktodlhuznal,vedelotom,žedlhjepremlčaný.Zvyjadreniežalovanej
nepochybne vyplýva, že Dohodu podpísala len v dôsledku konania a informácie zástupcu navrhovateľa
Bc. W. B.. Vedomosť o tom, že má ísť o premlčanú pohľadávku, nemala.

Takémuto tvrdeniu žalovanej zodpovedá aj skutočnosť, na ktorú poukázal aj súd prvého stupňa, že
uznanie záväzku žalovanou bolo vykonané na predtlači žalobcu, pričom listina bola vo všetkých bodoch
vypísaná zástupcom žalobcu.

Obsah predmetnej Dohody bol teda vopred predformulovaný a vzhľadom na konkrétne okolnosti pri
podpise Dohody možno mať vážne pochybnosti aj o tom, že ide o skutočný prejav vôle žalovanej uznať

dlh a nejde iba o vôľu uzavrieť dohodu o splátkach so žalobcom.

K uvedenému odvolací súd na doplnenie uvádza, že z predmetnej Dohody a ani zo žiadneho
iného dôkazu nevyplýva, že by boli žalovanej poskytnuté v rámci povinnosti žalobcu postupovať
v spotrebiteľských vzťahoch so všetkou odbornou starostlivosťou dostatočne jasné a zrozumiteľné
informácie o tom, čo a aký význam má premlčanie dlhu.

Súdy vo svojich rozhodnutiach už judikovali, že síce neznalosť zákona neospravedlňuje, avšak v
prípade, ak ide o spotrebiteľský právny vzťah a dodávateľ vystupuje a koná v právnom vzťahu so
spotrebiteľom v rozpore so zákonom, resp. v rozpore s princípmi ochrany spotrebiteľa, opomenúc
okolnosť, že podrobná znalosť právnych predpisov nemôže byť na ujmu spotrebiteľa, nemožno tomu,
kto koná v rozpore s uvedeným, právo priznať.

Z Prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok SKK 4 zo dňa 30.05.2007 vyplýva, že pohľadávka
právneho predchodcu žalobcu voči žalovanej sa stala splatnou dňa 01.02.2007, v ktorý deň došlo aj k
ukončeniu klientskej zmluvy. Dňom nasledujúcim po dni splatnosti - ukončenia klientskej zmluvy a pri
všeobecnej trojročnej dobe podľa ustanovení Občianskeho zákonníka uplynula dňa 02.02.2010.

Správne preto postupoval súd prvého stupňa, pokiaľ žalobu žalobcu zamietol pre žalovanou úspešne

vznesenú námietku premlčania. Žalobcovi ako nadobúdateľovi pohľadávky preto nemožno takéto právo
v súlade s ustanovením § 100 ods. 1 veta tretia Občianskeho zákonníka priznať. Z platnej právnej úpravy
nepochybnevyplýva,žefunkciouinštitútupremlčaniajeuľahčiťobranupovinnéhosubjektuprotiprávam,
ktoré trvali dlho, a preto často možno predpokladať, že už zanikli, na ktorú okolnosť správne poukázal
aj súd prvého stupňa vo vzťahu k prejednávanej veci.

K odvolacej námietke žalobcu, že Dohodou dochádza k zmene obsahu záväzku zmluvných strán a
Dohoda o zmene a obsahu záväzku je zmluvný vzťah, ktorý vznikol medzi žalobcom ako veriteľom a
žalovanouakodlžníkom,žalobcaakopostupníktunemápostaveniedodávateľavzmyslespotrebiteľskej
zmluvy, z čoho vyplýva, že ustanovenie Dohody o tom, že žalovaná uznáva svoj záväzok, nemohlo byť
žalovanej vnútené ako neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve a na Dohodu sa nevzťahujú

ustanovenia o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, odvolací súd konštatuje, že ani
táto odvolacia námietka nie je dôvodná.Spotrebiteľkou je žalovaná, lebo Dohoda sa riadi režimom hlavného záväzku. Podpisom Dohody o
uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku nevznikol nový záväzok.

Súd prvého stupňa správne konštatoval, že zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky

podpísaním Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 25.06.2009 je nekalou
obchodnou praktikou, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu, a to nedostatok
odbornej starostlivosti na strane žalobcu, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie
spotrebiteľa. Takémuto výkonu práva nemožno poskytnúť súdnu ochranu.

Keďže zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou má spotrebiteľský charakter,
spotrebiteľský charakter má aj Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa

25.06.2009, ktorá zmluvu uzavretú pôvodne právnym predchodcom žalobcu a žalovanou zmenila len v
jej časti, a to v časti splatnosti pohľadávky.

Vzhľadom na správne konštatovanie prvostupňového súdu, že zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť
pohľadávky podpísaním Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 25.06.2009
žalovanou je potrebné vyhodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku, je nutné dôjsť k záveru, že takáto

zmluvná podmienka spôsobuje vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto je neplatná aj podľa § 53 ods. 4
Občianskeho zákonníka.

Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že žalobca neuviedol v odvolaní žiadnu takú relevantnú
okolnosť, ktorá by bola spôsobilá privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku.

Rozhodnutie o trovách prvostupňového konania zodpovedá správnemu rozhodnutiu vo veci samej.
Žalovaná mala vo veci plný úspech, ale vzhľadom na to, že si trovy konania nežiadala a ani jej žiadne
preukázateľné trovy konania nevznikli, preto súd prvého stupňa správne rozhodol, keď vyslovil, že
žalovanej trovy konania nepriznáva.

Žalobca, o ktorého trovách konania rozhodol súd prvého stupňa dopĺňacím rozsudkom č. k.

9C/122/2012-68 zo dňa 20.01.2014, bol v konaní neúspešný, preto súd prvého stupňa v predmetnom
dopĺňacom rozsudku správne vyslovil, že žalobcovi nepriznáva náhradu trov konania.

Preto odvolací súd napadnutý rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Vranov
nad Topľou č. k. 9C/122/2012-68 zo dňa 20.01.2014 podľa ustanovenia § 219 Občianskeho súdneho
poriadku ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že žalobca v
odvolacom konaní úspešný nebol. V odvolacom konaní úspešná žalovaná si náhradu trov nežiadala
a ani jej žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli. Preto odvolací súd vyslovil, že náhradu trov
odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.