Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. marec 2015

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 1T/10/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815010023
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gallo

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2015:7815010023.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdRožňava-samosudcaJUDr.JánGallo,nahlavnompojednávaníkonanomdňa04.03.2015,

v trestnej veci obžalovaného P. Ž., takto

r o z h o d o l :

Súd podľa § 285 písm.b/ Trestného poriadku obžalovaného P. Ž. D. U. R., nar. XX.XX.XXXX V. J., B. L.
Č.. XXX, okres Hodonín, ČR, zamestnaný, spod obžaloby pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa
§ 207 ods.1,3 písm.b/ Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení Zákona č. 1/2014 Z.z. s poukazom na
ustanovenie § 138 písm.b/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že

v Kobeliarove, okres Rožňava a inde od 15.01.2008 doposiaľ, okrem obdobia od 25.08.2008 do

01.10.2008, od 25.10.2010 do 06.03.2011 a od 19.11.2012 do 11.03.2014, kedy bol evidovaný na Úrade
práce v Rožňave a v Brne - ČR, ako uchádzač o zamestnanie, z nedbanlivosti ničím neprispel na výživu
svojich maloletých detí T., Z.. XX.XX.XXXX a K., Z.. XX.XX.XXXX Ž., hoci bol rozsudkom Okresného
súdu v Rožňave, sp.zn. 4C/42/2007 zo dňa 20.11.2007 zaviazaný prispievať na ich výživu po 702,- Sk
(23,32 Eur) mesačne na každú z nich, v dôsledku čoho za uvedené obdobie dlhuje na výživnom matke
maloletých, T. Ž., sumu vo výške najmenej 2.330 Eur

o s l o b o d z u j e ,

lebo skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor v Rožňava dňa 26.01.2015 podal obžalobu na P. Ž. pre prečin zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods.1,3 písm.b/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm.b/
Trestného zákona.

Sudca po preskúmaní obžaloby a dôkazného materiálu dňa 29.01.2015 rozhodol tak, že obžalovaného
uznal vinným z uvedeného prečinu a uložil mu trest odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) roka s
podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 18 (osemnásť) mesiacov a uložil mu povinnosť počas
skúšobnej doby uhradiť dlžné výživné. Proti tomuto trestnému rozkazu P. Ž. podal v zákonnej lehote
odpor, ktorý odôvodnil tým, že sa necíti byť vinným z prečinu kladeného mu za vinu, pretože s
exmanželkou T. Ž. pri rozvode sa dohodli, že deti si podelia a že nebudú po sebe žiadať žiadne výživné.
Obaja to potvrdia aj na súde.

Po podaní odporu bol určený termín hlavného pojednávania, obžalovaný na hlavnom pojednávaní po
poučení v zmysle § 257 Trestného poriadku o možnosti urobiť vyhlásenie o vine prehlásil, že sa necíti
byť vinným z trestnej činnosti, kladenej mu za vinu a to z toho dôvodu, že na čas po rozvode dvedeti boli zverené jemu do výchovy a dve deti bývalej manželke, pritom navzájom sa dohodli a to aj na
odporúčanie sudkyne, že keďže výživné bolo stanovené v rovnakej výške, že toto výživné si nebudú
navzájom posielať. Za celé obdobie po rozvode zo strany matky maloletých detí nebol vyzvaný, aby na

výživné detí, ktoré boli zverené jej do výchovy platil. Nevedel, že by deti, ktoré boli zverené do výchovy
matky trpeli núdzou, pokiaľ by mu to matka oznámila, bol by deti zobral k sebe a zabezpečil ich výživu.
Po rozvode sa zaujímal, či deti, ktoré boli zverené matke majú zabezpečenú starostlivosť aj výživu.
Zaujímal sa takým spôsobom, že k deťom chodil pravidelne na prázdniny a pýtal sa matky, či je všetko
v poriadku. O deti, ktoré boli zverené jemu do výchovy sa riadne staral. Za deťmi , ktoré boli zverené do

výchovy matky chodil 3-krát do roka, podľa toho, aké mal finančné možnosti. Zdôrazňoval vo výpovedi,
že pokiaľ by ho bola matka vyzvala na platenie výživné, určite by bol jej nejaké peniaze poslal a nebol
by dovolil, aby sa to dostalo až pred súd. Aj po podaní trestného oznámenia sa dohodli, že výživné
si navzájom na deti posielať nebudú. On by od matky ani peniaze nezobral, lebo by to považoval za
okrádanie detí. Pokiaľ by sa matka nevedela postarať o deti, je ochotný ich zobrať k sebe.

Matka maloletých detí T., Z.. XX.XX.XXXX T. K., Z.. XX.XX.XXXXX - T. Ž. na hlavnom pojednávaní
potvrdila, že skutočne s obžalovaným sa dohodli, že si nebudú uhrádzať výživné, pretože dve deti
boli zverené jej do výchovy a dve deti jemu, pritom výška výživného bola rovnaká. Obžalovaného ani
raz nepožiadala, aby si plnil vyživovaciu povinnosť tak, ako bola určená súdom. Trestné oznámenie
podala po tom, ako jej skončila materská dovolenka v júni 2014. Počas materskej dovolenky mala príjem

vo výške 300 Eur mesačne aj s detskými prídavkami. Po uplynutí materskej dovolenky už taký príjem
nemala. Strestnýmoznámenímjejpomáhalaterajšiasvokra. Detiaždoskončeniamaterskejdovolenky
boli riadne zabezpečené. Obžalovaného nikdy nevyzvala, aby si plnil vyživovaciu povinnosť a to preto,
lebosibolavedomá,žeajonamávyživovaciupovinnosťvočideťom,ktorébolizverenédovýchovyjemu.
Predložila aj rozhodnutie o priznaní dávky v hmotnej núdzi, podľa ktorého od 01.06.2014 poberá túto

dávku vo výške 165,90 Eur. Potvrdila, že obžalovaný o deti, ktoré boli zverené jej do výchovy sa zaujíma,
deti navštevuje a ona sa tiež zaujíma o deti, ktoré boli zverené jemu. Tvrdila na hlavnom pojednávaní,
že ku dňu hlavného pojednávania, na výživnom obžalovaný jej nič nedlhuje.

Z prečítaného rozsudku Okresného súdu Rožňava, sp.zn. 4C/42/2007 zo dňa 20.11.2007, ktorý

nadobudol právoplatnosť 07.12.2007 vyplynulo, že manželstvo P. Ž. T. T. I. týmto rozsudkom bolo
rozvedené, na čas po rozvode maloletá T. Ž. , nar. XX.XX.XXXX a maloletá K. Ž., Z.. XX.XX.XXXX boli
zverené do výchovy matky T. Ž., J.. V. a maloleté deti L., Z.. XX.XX.XXXX T. L. , Z.. XX.XX.XXXX boli
zverené do výchovy otca - obžalovaného. Súd zaviazal obžalovaného prispievať na výživu maloletej
T. po 702,- Sk mesačne a na maloletú K. taktiež po 702,- Sk mesačne. Na druhej strane T. Ž. bola

zaviazaná prispievať na výživu maloletej L. po 702,- Sk mesačne a maloletého L. taktiež po 702,- Sk
mesačne. Týmto rozsudkom bol upravený aj styk rodičov s deťmi a to tak, že obžalovaný s maloletou T.
T. K. Ž. sa bude stýkať po rozvode neobmedzene, podobne aj matka T. Ž. sa bude neobmedzene stýkať
s maloletými L. T. L., ktorí boli zverení do výchovy otca.

Z prečítaných správ od Úradu práce v Rožňave a v Brne bolo zistené, že obžalovaný v obdobiach
uvedených vo výrokovej časti tohto rozsudku bol vedený ako uchádzač o zamestnanie.

Vykonaným dokazovaním bolo súdu nepochybne preukázané, že skutok sa stal tak, ako je popísaný
v obžalobe, avšak podľa názoru súdu, nenapĺňa znaky skutkovej podstaty žalovaného prečinu a to v

dôsledku okolností vylučujúcich protiprávnosť činu a preto obžalovaného spod obžaloby v zmysle § 285
písm.b/ Trestného zákona oslobodil.

Podľa § 207 ods.1 Trestného zákona prečinu zanedbania povinnej výživy sa dopustí ten, kto najmenej tri
mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať iného. Podľa

ods.3 písm.b/ citovaného ustanovenia tohto prečinu sa dopustí ten, kto sa ho dopustí závažnejším
spôsobom konania, v danom prípade po dlhší čas - § 138 písm.b/ Trestného zákona.

Podľa názoru súdu z hľadiska trestného práva a trestnej zodpovednosti pri posudzovaní objektívnej
stránky skutkovej podstaty trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona, v

prípade, ak dve z detí boli zverené do starostlivosti jedného z rodičov a dve deti do starostlivosti druhého
rodiča, možno akceptovať, ak si rodičia sumy výživného , ktoré im bolo určené rozsudkom, a ktoré sa
navzájom kryjú, neuhradzujú. Tento záver zodpovedá princípu ultima ratio, tak aby trestné právo slúžilo
na riešenie sporov, až ako posledná inštancia.Takýto postup však možno predpokladať iba u tých rodičov, ktorí sa na tom dohodnú, sú schopní
racionálne medzi sebou komunikovať a vyživovaciu povinnosť reálne plniť. V danom prípade súd mal

výpoveďami obžalovaného, ako aj matky maloletých detí nepochybne preukázané, že tu dohoda bola ,
žesinebudúnavzájomuhrádzaťrovnakourčenévýživné,pritomobžalovanýsaodeti,ktorébolizverené
matke pravidelne zaujímal.

Je síce pravdou, že podľa § 76 ods.2 Zákona č. 36/2002 Z.z. o rodine , ak ide o výživné pre maloleté

deti, započítanie nie je možné. Totiž ustanovenie § 76 Zákona o rodine vyjadruje spotrebný charakter
výživného, avšak v danom prípade by bolo neracionálne, aby rodičia rovnaké sumy si každý mesiac
navzájom posielali.

Ako je už vyššie uvedené, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že skutok sa stal tak, ako je popísaný
v obžalobe, avšak pre vyslovenie záveru, že obžalovaný sa dopustil trestného činu zanedbania povinnej

výživy , je potrebné mať preukázaná aj subjektívnu stránku, a to formu zavinenia, či už úmyselného
alebo nedbanlivostného konania. V danom prípade nebol zadovážený žiaden dôkaz, resp. preukázaná
okolnosť, z ktorej by bolo možné úmysel obžalovaného odvodiť. Obžalovaný tak v prípravnom konaní,
ako aj na hlavnom pojednávaní rozhodne tvrdil, že sa navzájom dohodli s matkou maloletých detí, čo
ona taktiež potvrdila, že výživné si navzájom posielať nebudú. Za celé obdobie po rozvode zo strany

matky nebol vyzvaný, aby určené výživné na deti platil. Hoci bol v pravidelnom styku s maloletými deťmi
ako aj matkou, nezistil, že by deti, ktoré boli zverené do výchovy matky trpeli núdzou. Pokiaľ by to bol
zistil, bol by urobil príslušné opatrenia. Matka maloletých detí potvrdila, že obžalovaného nevyzvala, aby
výživné hradil.

Vzhľadom a na tieto skutočnosti, súd mal nepochybne preukázané, že zo strany obžalovaného nebola
naplnená subjektívna stránka, a keďže nebola naplnená ani objektívna stránka, súd obžalovaného spod
obžaloby oslobodil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Rožňave do l5

dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2).
Odvolanie môžu podať:
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a), a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2).

obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b), a to len vo svoj prospech (§
308/2)
príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
poškodený, ktorý uplatnil nároku na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),

a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je
poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu
(§ 68)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.