Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. február 2015

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 1C/241/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214202226
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Hanuščaková

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2015:8214202226.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudkyňou Mgr. Ivanou Hanuščakovou v právnej veci žalobcu Orange

Slovensko, a.s., Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zast. Bobák, Bollová a spol., s.r.o.,
advokátska kancelária, Dr. Vl.Clementisa 10, 821 02 Bratislava, proti žalovanej T. P., B.. XX.X.XXXX,
W. G. XXX/XX, XXX XX Z., o zaplatenie 409,96 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 265,46 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 18.5.2012
do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobu v časti o zaplatenie 144,50 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 18.5.2012 do zaplatenia
z a m i e t a.

Žalovaná je povinná nahradiťžalobcovitrovykonaniapozostávajúcezčastizaplatenéhosúdneho
poplatku vo výške 7,23 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 26,85eur na účet jeho právneho

zástupcu, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou súdu dňa 24.3.2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť
mu sumu 409,96 € s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy za obdobie od
18.5.2012 do zaplatenia spolu s trovami konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná suma predstavuje
nezaplatenú cenu poskytnutých služieb vo výške 265,46 € a náhradu škody vo výške 144,50eur
z dôvodu porušenia zmluvných podmienok dojednaných na základe Zmluvy o pripojení č. H. H.
H. s dodatkom k nim. V zmysle predmetných Zmlúv žalobca vypožičal žalovanej 2ks SIM kariet,

ktoré umožňujú žalovanému využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom, SIM kartám boli
priradené účastnícke telefónne čísla XXXXXXXXXX H. XXXXXXXXXX.

V snahe predísť procesnej neistote pri posudzovaní nároku z titulu zmluvnej pokuty ako paušalizovanej
náhrady škody v časti zmluvnej pokuty v celkovej výške 693 eur, domáha sa žalobca nároku vo
výške škody voči žalovanej, ktorá vznikla žalobcovi za odpredané telekomunikačné zariadenie Sony
Ericsson Xperia X8 a to vo výške 144,50eur. Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou
telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, t.j. predstavuje škodu žalobcu, ktorú žalovaný
spôsobil tým, že získal telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že

podpisom Dodatku sa zaviazal používať služby, a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil
svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas cenu
za poskytnuté služby. Žalobca si uplatňuje i právo na zaplatenie úroku z omeškania v zmysle § 517 ods.
2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení.Žalovaná na pokus o pokonávku zo dňa 3.05.2012 nereagovala. Úrok z omeškania si uplatňuje dňom
nasledujúcom po dni splatnosti uvedenom v pokuse o pokonávku, teda od 18.05.2012.

Žalobca na výzvu súdu podaním doručeným súdu dňa 7.8.2014 oznámil, že trvá na podanom návrhu v

celom rozsahu, vrátane náhrady škody. Škoda predstavuje zmenšenie majetku žalobcu, pretože mobilný
telefón sa stal v zmysle Dodatku k zmluve vlastníctvom žalovanej. Škoda, ktorá vznikla žalobcovi
predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a
akciovou cenou. Škoda predstavuje zmenšenie majetku žalobcu, pretože mobilný telefón sa stal v
zmysle Dodatku k zmluve vlastníctvom žalovaného. Zvýhodnenú akciovú cenu žalovaná prijala za

zmluvne dojednanú podmienku, že dodrží svoje povinnosti súvisiace s nadobudnutím takto zľavneného
mobilného telefónu. Žalobca má za to, že žalovaný podpísal zmluvy aj s dodatkami zo špekulatívnych
dôvodov tri mesiace využívať služby bez uhradenia poskytnutých služieb a s cieľom získať mobilné
telefóny za akciovú cenu.

V priebehu konania podaním doručeným súdu dňa 23.7.2014 Občianske združenie slovenských
spotrebiteľov AZ, IČO: 42 264 154 (ďalej len „Združenie“) oznámilo svoj vstup do konania ako vedľajší

účastník na strane žalovaného s odkazom na § 93 ods. 2, 3, 4 OSP. Vo svojom podaní doručenom
súdu dňa 15.12.2014 vedľajší účastník navrhol návrh žalobcu v časti týkajúcej sa nároku na zaplatenie
náhrady škody vo výške 144,50eur zamietnuť. Náhradu škody žalobca vymáha na základe ustanovení
o zmluvnej pokute, pričom tieto

ustanovenia je treba ex offo považovať za absolútne neplatné ako neprijateľnú podmienku v

spotrebiteľskej zmluve podľa § 53 ods. 4 písm. k/ a ods. 5 Občianskeho zákonníka. Výška zmluvnej
pokutyjeneprimeranákhodnotedotácieazliavposkytnutýchzostranyžalobcuakporušeniuzmluvných
povinností zo strany žalovaného. Zároveň si uplatnil trovy konania ( z náhrady škody).

Podaním doručeným súdu dňa 13.2.2015 však vedľajší účastník z konania vystúpil.

Žalovaná sa k veci nevyjadrila.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 €, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 156 ods. 1 prvá veta, ods. 3 O.s.p. rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda
senátu alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom

bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej
tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Keďže v tomto prípade je predmetom konania zaplatenie sumy 409,96 eur, teda jedná sa o drobný spor
( § 200ea ods. 1 O.s.p. ), súd v zmysle § 115a ods. 2 O.s.p. vo veci nenariadil pojednávanie a v zmysle
§ 156 ods. 1 prvá veta, ods. 3 O.s.p. rozsudok verejne vyhlásil dňa 26.2.2015. Účastníci sa na verejné

vyhlásenie rozsudku nedostavili.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav
veci:

Žalobca so žalovanou uzatvoril dňa 9.12.2011 Zmluvu o pripojení č. H., a Zmluvu o pripojení č. H.
na základe ktorej zapožičal žalovanej 2ks SIM kariet, ktorým boli pridelené účastnícke telefónne čísla

XXXXXXXXXX H. XXXXXXXXXX. Z Dodatku k Zmluve o pripojení č. H. zo dňa 9.12.2011, vyplýva, že
žalobca odpredal žalovanému telekomunikačné zariadenie Sony Ericsson Xperia X8 za zľavnenú kúpnu
cenu 0,50,- euro ( bod 1.2 dodatku, označené ak dohoda strán o predaji koncového telekomunikačnéhozariadenia ). V zmysle dodatku k zmluve čl. 2 bodu 2.5 je užívateľ povinný pri porušení zmluvných
povinností zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 692,50€ ). V bode 2.3 bola dohodnutá
viazanosť zmluvou - dodatkom a to na 24 mesiacov. Žalobca v pokuse o pokonávku zo dňa 3.5.2012

vyzval žalovaného na uhradenie sumy 267,46 € za poskytnuté elektronické komunikačné služby a
zmluvnú pokutu vo výške 693 eur v lehote do 17.5.2012.

Žalobca za ním poskytnuté služby vyfakturoval žalovanému faktúrou č. 2138080856 splatnou dňa
23.1.2012 sumu 160,32eur, faktúrou č. 2138085286 splatnou dňa 23.1.2012 sumu 1eur, faktúrou č.
21380799909 splatnou dňa 23.1.2012 sumu 1,58 eur, faktúrou č. 2144934211 splatnou dňa 22.3.2012

sumu 5,99 eur, faktúrou č. 2144933886 splatnou dňa 22.3.2012 sumu 3,98 eur, faktúrou č. 2141531461
splatnou dňa 22.2.2012 sumu 86,36 eur,

faktúrou č. 2141536794 splatnou dňa 22.2.2012 sumu 2,33 eur, faktúrou č. 0217983352 splatnou dňa
22.2.2012 sumu 5,90 eur. Uvedené súd zistil z vyššie uvedených faktúr a prehľadu poplatkov na meno
žalovanej.

Podľa článku 2 bodu 2.3 písm. a/ dodatku k zmluve o pripojení č. A6027069 zo dňa 9.12.2011 ( ďalej

Dodatok ) účastník sa zaväzuje, že po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia tohto dodatku zotrvá v
zmluvnom vzťahu s podnikom podľa zmluvy v znení tohto dodatku ako účastník služieb poskytovaných
mu podnikom prostredníctvom SIM karty a že po celú túto dobu bude bez prerušenia tieto zmluvy
užívať a to v súlade s jeho záväzkami a zároveň neuskutoční žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k
ukončeniu účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby

viazanosti, za porušenie tejto povinnosti sa nepovažuje odstúpenie od zmluvy z dôvodov stanovených
zákonom č. 610/2003 Z.z.

Podľa článku 2 bodu 2.5 Dodatku v prípade porušenia niektorej z povinností účastníka uvedenej v
bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku ( najmä ale nezaplatenie splatnej ceny za služby nedodržanie záväzku
uvedeného v bode 2.2 tohto článku, jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo tohto dodatku pred

uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto dodatku pred
uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti) je
účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 692,50eur. Právo na zmluvnú pokutu vznikne
podniku samotným porušením povinností účastníka a to v okamihu porušenia povinností účastníkom,
pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku. Účastník je zároveň

povinný uhradiť podniku náhradu škody, ktorej výška presahuje výšku dohodnutej zmluvnej pokuty.
Zmluvnú pokutu podľa tohto článku bude účastník povinný zaplatiť podniku bez ohľadu na dĺžku doby,
ktorá mu ešte zostáva do uplynutia doby viazanosti. Zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej vo
výzve na jej zaplatenie, inak v lehote 14 dní odo dňa doručenia výzvy podniku účastníkovi.

Podľa článku 3 bodu 3.7 Dodatku účastník vyhlasuje, že si je vedomý, že MT je mu predávaný za

cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.2 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou)
cenou MT a v zmysle tohto dodatku poskytnutou poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len
z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty
v zmysle ustanovení tohto dodatku po dobu dohodnutú v tomto dodatku, pričom nedodržanie tohto
záväzku ( konkrétne záväzkov uvedených v článku 2 bode 2.2.,2.3 alebo 2.4) vzhľadom na výšku zľavy

spotrebiteľskej ceny MT, ako aj prípadný obsah Prílohy č. 1 dodatku by spôsobilo, že podniku vznikla
škoda ( minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT).

Žalobca vystupuje ako dodávateľ - poskytovateľ telekomunikačných služieb v rámci svojho predmetu
činnosti ( výpis z OR ).

Podľa § 44 ods. 1 Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, Zmluvou o poskytovaní

verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo
poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťouzmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných

služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí
pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 44 ods. 8 Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, Podnik môže odstúpiť od
zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník

a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej
osobe, hoci aj z nedbanlivosti,

b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti,

c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, 20) alebo používa
také zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí,

d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania,

e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o poskytovaní verejných služieb.

Podľa § 44 ods. 12 Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, Odstúpením od zmluvy
o poskytovaní verejných služieb zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej
strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, ak nie je v odstúpení uvedený neskorší deň; po
tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.

Podľa § 5 ods.1 cit. zák. Podnik na účely tohto zákona je každá osoba, ktorá poskytuje sieť alebo službu;

poskytovanie siete alebo služby v oblasti elektronických komunikácií pre tretiu osobu je podnikaním.

Podľa § 5 ods.4 cit. zák. Účastník je koncový užívateľ, ktorý uzatvoril s podnikom poskytujúcim verejnú
službu zmluvu o poskytovaní verejných služieb.

Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ( účinného v čase uzavretia Dodatku ) ak strany dojednajú
pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší,

zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty, alebo určený
spôsob jej určenia.

Podľa § 517 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení

úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom ku dňu omeškania žalovanej výška úrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania

zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška
úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto
základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka. V čase omeškania

so zaplatením bola základná úroková sadzba ECB vo výške 1 %, teda výška úroku z omeškania činí
v tomto prípade 9 % ročne.Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je
neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 52 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj

všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve
sa považujú najmú ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,

c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa

spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,

e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,

g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na

dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,

i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,

k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,

l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,

m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane

obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,

n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,

o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,

p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,

r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil

výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať

svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Predmetom konania je suma 409,96 eur s príslušenstvom predstavujúca nezaplatené poskytnuté
telekomunikačné služby poskytnuté žalobcom vo výške 265,46 eur a časti uplatnenej náhrady škody v
súlade s ust. čl. 3 bod 3.7 Dodatku vo výške 144,50 eur a náhrada trov konania.Problematika ochrany spotrebiteľa je inštitút, ktorý treba vnímať komplexne a ktorý sa dotýka viacerých
typov zmlúv. Európska únia venuje ochrane spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Vychádzajúc z
európskej legislatívy aj zmluvy uzatvorené podľa iných zákonov ako Občiansky zákonník možno

tiež považovať za spotrebiteľské napriek tomu, že ich zákon priamo ako spotrebiteľské neoznačuje.
Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku
pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné
právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a
naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany.

Z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora je ochrana zavedená smernicou založená na
myšlienke, že spotrebiteľ je v slabšej pozícii, a to vedie k tomu, že súhlasí s podmienkami pripravenými
vopred druhou zmluvnou stranou bez toho, aby mohol ovplyvniť obsah týchto podmienok. Občiansky
zákonník v § 52 v znení od 1.4.2004 vymedzuje zmluvné typy spotrebiteľských zmlúv len deklaratórne
( išlo o užší výpočet ako je úprava v práve EÚ, aktuálna úprava v Občianskom zákonníku je už súladná
s právom EÚ). Podľa čl.6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách, členské štáty EÚ zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre
spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.

Súdom prináleží súdna kontrola zmluvných podmienok a dokonca aj abstraktná kontrola zmlúv (§ 153

ods. 3, 4 O.s.p.) s cieľom vylúčiť zo života bežných ľudí neprimerané podmienky, ktoré zhoršujú kvalitu
života a tak naplniť cieľ čl. 6 smernice Rady 93/13/EHS ,,postarať sa, aby spotrebiteľov neprijateľné
klauzuly v zmluvách nezaväzovali".

Je nepochybné, že žalobca právo na zaplatenie žalovanej sumy odvíja od spotrebiteľských zmlúv, ktoré
ako typové zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy

a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne
dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Žalobca ako dodávateľ zmluvnú
pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná
za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách, žalobca menil len výšku zmluvnej pokuty. Zmluva o
pripojení v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov je svojim charakterom

občianskoprávnou zmluvou, hoci v Občianskom zákonníku nie je výslovne ako spotrebiteľská zmluva
upravená (uvedené platí tak za znenia § 52 ods. 1 Občianskeho

zákonníka pred novelou č. 568/2007 Z.z., ako i po uvedenej novele s účinnosťou od 1.1. 2008). Vzťah
medzi Občianskym zákonníkom a zákonom č. 610/2003 Z.z. má povahu vzťahu všeobecného predpisu
a osobitného predpisu (lex specialis). Je nepochybné, že žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval

ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania a odporca vystupoval ako spotrebiteľ, pretože
pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (§
52 ods. 3,4 Občianskeho zákonníka). Vzťahy medzi účastníkmi na základe zmluvy vznikli v dobe,
kedy Slovenská republika už transformovala do právneho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany
spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo

fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých
dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť
práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné
podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet
ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky

zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou
práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. K
základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda
také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z

hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady 93/13 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi
dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi tohto konania bol založený
záväzkový vzťah, a to dňa 9.12.2011 Zmluvou o pripojení č. H., a Zmluvu o pripojení č. H. na
základe ktorej zapožičal žalovanej 2ks SIM kariet, ktorým boli pridelené účastnícke telefónne čísla

XXXXXXXXXX H. XXXXXXXXXX. Z Dodatku k Zmluve o pripojení č. H. zo dňa 9.12.2011, vyplýva, že
žalobca odpredal žalovanému telekomunikačné zariadenie Sony Ericsson Xperia X8 za zľavnenú kúpnu
cenu 0,50,- euro ( bod 1.2 dodatku, označené ak dohoda strán o predaji koncového telekomunikačného
zariadenia ). V zmysle dodatku k zmluve čl. 2 bodu 2.5 je užívateľ povinný pri porušení zmluvných
povinností zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 692,50€ ). V bode 2.3 bola dohodnutá

viazanosť zmluvou - dodatkom a to na 24 mesiacov. Žalobca v pokuse o pokonávku zo dňa 3.5.2012
vyzval žalovaného na uhradenie sumy 267,46 € za poskytnuté elektronické komunikačné služby a
zmluvnú pokutu vo výške 693 eur v lehote do 17.5.2012.

V bode 3.7 bola dohodnutá náhrada škody predstavujúca rozdiel trhovej ceny mobilného telefónu a
kúpnej zľavnenej ceny mobilného telefónu v prípade porušenia povinností v bode 2.2 ( užívanie služieb
počas doby viazanosti ), 2.3. a 2.4. Je zrejmé, že žalobca žalovanej telekomunikačné služby dodával a

ich aj vyúčtovával faktúrami a že žalovaná v dobe viazanosti služby aj využívala.

Z prehľadu faktúr a prehľadu poplatkov bolo zistené, že žalovaný nezaplatil načas faktúry za služby
poskytnuté žalobcom v mesiaci 1/2012 až 3/2012 v celkovej výške 267,46 eur.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 267,46 €
predstavujúceneuhradenéslužby.Keďžesažalovanýsosplnenímsvojhozáväzkudostaldoomeškania,

keď neuhradil cenu za poskytnuté služby v lehote splatnosti, vznikla mu povinnosť okrem dlžnej sumy
zaplatiť žalobcovi i úroky z omeškania v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v súlade s
§ 3 ods. 1 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., t.j. vo výške 9 % ročne od 18.5.2012 do zaplatenia,
pričom prvým dňom omeškania je v tomto prípade deň nasledujúci po dni určenom na zaplatenie dlžnej
sumy v pokuse o pokonávku zo dňa 3.5.2012.

Súd sa však v tomto rozhodnutí musel zaoberať aj nárokom žalobcu ( ohľadne sumy 144,50,- eur s
prísl. ) a to z titulu náhrady škody, ako rozdielu medzi poskytnutou cenou mobilného telefónu a trhovou
cenou.

Ak by sa pôvodne žalobca domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty súd by ju vzhľadom na znenie § 53a ods.
1 OZ nepriznal, nakoľko slovenské súdy už opakovane právoplatne judikovali neprijateľnosť takýchto

zmluvných podmienok a § 53a ods. 1 OZ zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá
bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Súd takúto dojednanú zmluvnú pokutu považuje za
neprijateľnú podmienku a tým pádom neplatnú. Avšak žalobca v tejto časti žiadal náhradu škody danú
čl. 3 bod. 3.7 Dodatku ( suma 144,50 eur ).

Je potrebné uviesť, že rovnako ustanovenie článku 3 bodu 3.7 Dodatku k zmluve je podľa názoru

súdu neprijateľnou zmluvnou podmienkou a žalobca nemá právo na náhradu škody o ktorú svoj nárok
v tomto konaní opiera. Obaja účastníci uzavreli dňa 9.12.2011 dodatok k zmluve o pripojení, ktorej
náležitosti sú uvedené v § 44 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z.z., pričom žalobca predal žalovanému
mobilný telefón za kúpnu cenu 0,50 euro, čo možno právne posúdiť ako platne uzavretú kúpnu zmluvu
podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka (aj podľa jej obsahu aj označenia ). Súd nepozná inštitút

podmienečne poskytnutej zľavy z kúpnej ceny, ako to uvádza žalobca. Na kúpnej cene 0,50 € sa
účastníci dohodli dobrovoľne a takto určená kúpna cena je rozhodujúca ako jedná z podstatných
náležitosti platne uzavretej kúpnej zmluvy ohľadne vyššie uvedeného mobilného telefónu, ktorý žalobca
poskytol žalovanému, bez ohľadu na jeho námietky zvýhodnených služieb či cien. Nedodržaním
povinnosti platiť za služby vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie týchto služieb ( ktoré sú predmetom

žaloby ) a samozrejme aj nárok na náhradu škody, pokiaľ by žalovaný svojim konaním škodu žalobcovi,
za podmienok uvedených v zákone, spôsobila. Samotný článok 3 bodu 3.7 dodatku k zmluve o pripojení
však žalobcovi, ako dodávateľovi v zmysle § 52 OZ, nad rámec zákona umožňuje požadovať náhraduškody na žalovanom, ako spotrebiteľovi, a to výlučne z toho dôvodu, že nedodržala svoj záväzok
uhrádzať za služby spojené s užívaním bez splnenia zákonných náležitosti. Škoda má spočívať v
rozdiele medzi trhovou cenou mobilného telefónu (145 eur ) a poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej

cenymobilnéhotelefónu(0,50€),tedavtomtoprípadesume144,50eur.Prenáhraduškodyjepotrebné
splniť niekoľko podmienok. V prvom prípade musí existovať škoda ako majetková ujma. Rovnako musí
existovať porušenie právnej povinnosti ( existencia protiprávneho úkonu), existencia príčinnej súvislosti
medzi protiprávnym úkonom a zavinenie toho, kto škodu svojim protiprávnym úkonom spôsobil. Tieto
atribúty práva na náhradu škody sú zákonnými atribútmi, za akých škoda vzniká a po splnení ktorých ju

možno s úspechom požadovať. Žalobca si v tejto spotrebiteľskej zmluve, ktorá bola vopred pripravená
a ktorej

obsah žalovaná nemohla ovplyvniť, v článku 3.7 prispôsobil nárok na náhradu škody tým, že stanovil
podmienky jej vzniku bez ohľadu na zákon. Akýmkoľvek porušením povinností vzniká žalobcovi nárok na
náhradu škody minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny. Ako už bolo vyššie uvedené, kúpna
cena bola určená, platne dohodnutá a bezpodmienečná. Žalovaná si nemohla byť vedomá niečoho, čo

právne neexistuje. V dôsledku toho ani nemohla porušiť akúkoľvek právnu povinnosť, vzťahujúcu sa
ku kúpnej cene nadobudnutého mobilného telefónu. Zároveň nemôže byť z platného právneho úkonu
spôsobená škoda, ako to naznačuje žalobca v predmetnom ustanovení dodatku, pretože keď bola
kúpna zmluva uzavretá platne ( čo nebolo spochybnené), tak akékoľvek porušenie zmluvnej povinnosti
sa nemôže vzťahovať na takúto platne uzavretú dohodu. Je nepochybné, že žalobca tým, že predal

žalovanej mobilný telefón za oveľa nižšiu cenu, než za akú mohol tento mobilný telefón predať na trhu,
prerobil, je však zároveň nepochybné, že takéto znížené ceny boli sofistikovaným zámerom žalobcu
zaviazať si účastníkov na dobu 24 mesiacov a počas tejto doby v závislosti od účastníckeho programu
poskytovať služby za minimálnu cenu ( v tomto prípade 1eur mesačne), čo v konečnom dôsledku
vyrovnalonielencenu,zaakúbolokoncovézariadeniejednotlivýmúčastníkompredané,alebezpochyby

prinieslo žalobcovi zisk, ktorý sa takýmto spôsobom snažil získať.

Predmetné ustanovenie článku 3 bodu 3.7 dodatku k zmluve o pripojení však obchádza zákon ohľadne
existencie podmienok pre vznik nároku na náhradu škody a ako také je neplatné nielen pre obchádzanie
zákona, ale aj s ohľadom na to, že sa jedná o nepovolenú a teda neprimeranú zmluvnú podmienku.
Nárok na náhradu škody, ktorú žalobca odvíja od toho, že žalovanej bol poskytnutý mobilný telefón v

oveľa nižšej, než trhovej cene, za podmienky, že neporuší zmluvné povinnosti, teda neexistuje a súd
ho žalobcovi nemôže priznať.

Vzhľadom na uvedené súd nárok žalobcu na zaplatenie náhrady škody v sume 144,50,- eur s
príslušenstvom zamietol ( teda v prevyšujúcej časti ).

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

V časti o zaplatenie sumy 265,46 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 265,46 eur od
18.5.2012 kapitalizovaného ku dňu vyhlásenia rozsudku, t.j. ku dňu 26.2.2015 t.j. vo výške 66,43eur,
teda celkom vo výške 331,89 eur mal žalobca úspech, naopak neúspešný bol v časti o zaplatenie sumy
144,50eursúrokomzomeškaniavovýške9%ročne zosumy144,50eurod18.5.2012kapitalizovaného

ku dňu vyhlásenia rozsudku, t.j. ku dňu 26.2.2015, vo výške 36,16eur, celkom teda bol neúspešný vo
výške 180,66eur, v ktorej súd návrh zamietol. V konečnom dôsledku bol teda žalobca v konaní úspešný
v časti o zaplatenie 331,89 € a neúspešný v časti o zaplatenie 180,66€, čo je v percentuálnom vyjadrení
pomer úspechu a neúspechu žalobcu 64,75% : 35,25%.

Keďže žalobca mal vo veci úspech len čiastočný, t.j. 29,5% (od úspechu žalobcu vo výške 64,75 %

súd odrátal úspech žalovaného vo výške 35,25%), súd preto náhradu trov konania pomerne rozdelil a
žalobcovi priznal právo na 29,5 %-nú náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho
poplatku vo výške 7,23€ /29,5% z 24,50€/ a trov jeho právneho zastúpenia za poskytnutie právnej služby
advokátom, a to za 2 úkony právnej služby:1./prevzatie a prípravu zastúpenia,/ §13a ods. 1 písm. a//,

2./písomné podanie návrhu na súd dňa 17.3.2014, /§13a ods. 1 písm. c//

a 2x paušálna náhrada hotových výdavkov (2 x 8,04eur/2014/ v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004

Z. z.; pričom základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby predstavuje sumu 29,88
Eur /vyčíslená z celkovej uplatňovanej pohľadávky vo výške 409,96eur/, v zmysle ustanovenia § 10
odsek 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti číslo 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), teda za 2 úkony
právnej služby súd priznal žalobcovi sumu 26,85eur /(29,5% zo 91,01€) vrátane 20%DPH/.

Celkom na trovách konania súd priznal žalobcovi sumu pozostávajúcu z časti žalobcom zaplateného

súdneho poplatku vo výške 7,23 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 26,85eur, ktorú je žalovaný
povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu (§ 149 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Bardejov.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.