Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jozef Vanca

Oblasť právnej úpravy – Obchodné právo

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/174/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7206229513
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7206229513.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu

JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v právnej veci žalobcu: A., s.r.o., Prešov, Z.
4, O., IČO: XX XXX XXX, zast. B.. O. P., advokátom, P. XXX/XX, Z. nad E., proti žalovanému: T.. E.
G. - Z., B. trieda XX, C., IČO: XX XXX XXX, zast. M.. E. M., K. 2, C., o zaplatenie 105.720,11 eur s
prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. XXCb/XXX/XXXX-XXX zo
dňa 26.5.2014 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok súdu prvého stupňa.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy odvolacieho konania vo
výške 640,41 eur do 3 dní od jeho právoplatnosti.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 69.915,22 eur,
s0,05%-nýmdennýmúrokomzomeškaniazosumy105.720,11eurod24.5.2005dozaplatenia,zosumy
117.338,056 eur od 15.7.2004 do 16.12.2004, zo sumy 109.038,50 eur od 17.12.2004 do 23.2.2005,
do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a zároveň nahradiť žalobcovi trovy konania v sume
26.295,73 eur, z toho na účet B.. B. M., advokáta so sídlom v K., C. XX, sumu 6.535,49 eur a na účet B..
O. P., advokáta so sídlom vo Z. nad E., P. XXX/XX, sumu 19.760,24 eur, do 15 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

Svoje rozhodnutie v podstate odôvodnil tým, že žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na

zaplatenie sumy 3.142.969,75 Sk, s 0,05%-ným denným úrokom z omeškania zo sumy 60.412,50 Sk
od 24.2.2005 do zaplatenia, zo sumy 463.278,00 Sk od 13.1.2004 do zaplatenia, zo sumy 2.619.279,25
Sk od 15.7.2006 do zaplatenia z titulu nezaplatenia časti ceny diela. Žalovaný žalobu neuznal, pretože
v časti nesplatenej odplaty žalobcovi bola medzi účastníkmi konania uzavretá dohoda o vyporiadaní
dohody o dielo, a to vo forme uzatvorenej zmluvy o budúcej zmluve o prevode vlastníctva bytu č. XX/
XXXX a č. XX/XXXX. Súd prvého stupňa rozsudkom č.k. XXCb XXX/XXXX-XXX z 11.12.2008 žalobu
zamietol a žalobcu zaviazal na povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania. Proti tomuto rozsudku

podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, na základe ktorého Krajský súd v Košiciach uznesením
č.k. XCob XX/XXXX-XXX zo dňa 30.10.2009 zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

Súd prvého stupňa na ďalšie konanie doplnil dokazovanie (listinnými dôkazmi a výpoveďami účastníkov
konania na pojednávaní 31.5.2010) a pripustil zmenu návrhu tak, aby bol žalovaný povinný zaplatiťžalobcovi sumu 105.720,11 eur, s 0,05%-ným denným úrokom z omeškania zo sumy 105.720,11 eur od
24.5.2005 do zaplatenia, zo sumy 117.338,05 eur od 15.7.2004 do 16.12.2004, zo sumy 109.038,50 eur
od 17.12.2004 do 23.2.2005, zo sumy 166.936,06 eur od 9.12.2003 do 29.6.2004, zo sumy 125.130,25

eur od 30.6.2004 do 23.7.2004, zo sumy 91.936,33 eur od 24.7.2004 do 6.8.2004, zo sumy 42.710,28
eur od 7.8.2004 do 6.9.2004, zo sumy 9.516,36 eur od 7.9.2004 do 16.12.2004, zo sumy 15.378,01
eur od 13.1.2004 do 16.12.2004. Následne súd prvého stupňa rozsudkom, č.k. XXCb XXX/XXXX-
XXX z 18.10.2010 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 105.720,11 eur spolu s úrokom s
omeškania vo výške a za obdobie v zmysle pripustenej zmeny návrhu ako aj náhradu trov konania. Na

základe odvolania žalovaného, vec prejednal Krajský súd v Košiciach, ktorý rozsudkom č.k. XCob/XXX/
XXXX-XXX z 28.4.2011 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného
zaplatiť žalobcovi sumu 35.804,89 eur potvrdil a vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi
sumu 69.915,22 eur s 0,05%-ným denným úrokom z omeškania zo sumy 105.720,11 eur od 24.5.2005
do zaplatenia, zo sumy 117.338,05 eur od 15.7.2004 do 16.12.2004, zo sumy 109.038,50 eur od
17.12.2004 do 23.2.2005 a vo výroku o travách konania rozsudok zrušil a v zrušenom rozsahu vec

vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach podal žalovaný
dovolanie, ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp.zn. X U./XX/XXXX z 31.5.2013
odmietol. Krajský súd v Košiciach v odôvodnení svojho rozhodnutia sp.zn. XCob/XXX/XXXX, okrem
iného uviedol, že pohľadávka žalobcu na zaplatenie sumy 105.720,11 eur je oprávnená, s tým, že úlohou
súdu prvého stupňa je posúdiť oprávnenosť pohľadávky žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty vo

výške 69.915,22 eur ako obranu žalovaného a premlčaciu dobu podľa ust. § 388 ods. 2 Obchodného
zákonníka a so zohľadnením uvedeného i dôvodnosť úroku z omeškania uplatneného žalobcom.

Súd prvého stupňa opätovne po vrátení veci v uvedenej časti, doplnil dokazovanie oboznámením
sa s písomnými podaniami žalobcu a predloženými dôkazmi a zistil, že 2.5.2003 uzavrel žalovaný
ako objednávateľ so žalobcom ako dodávateľom dohodu o dielo č. XX/B/No/XXXX, predmetom ktorej

bola dodávka a realizácia stavebných prác podľa schválenej projektovej dokumentácie, technických
predpisov, pokynov objednávateľa a odsúhlaseného súpisu vykonaných prác. K dohode o dielo boli
v dňoch 31.7.2003, 2.12.2003 a 17.5.2004 uzavreté dodatky č. 1, č. 2 a č. 3. Dňa 15.6.2004 bol
spísaný zápis o odovzdaní a prevzatí budovy (na základe dohody o dielo č. XX/B/No/XXXX), ktorým
žalovaný potvrdil prevzatie diela a uviedol, že stavba je ukončená v súlade so zmluvou o dielo a

dodatkami, je vo výbornej kvalite a spĺňa požadované technické podmienky. Je bez závad a nedorobkov.
Dňa 10.6.2004 uzavreli účastníci konania dohodu o vyporiadaní dohody o dielo č. XX/B/No/XXXX, na
základe ktorej žalovaný uznal odsúhlasené plnenia a pohľadávky žalobcu v celom rozsahu s tým, že
do doby čerpania úverových zdrojov vlastného investora v prospech žalobcu poskytne dva byty podľa
výberu a cien, ktoré mali slúžiť na zabezpečenie pohľadávky žalobcu a prípadné potreby ďalšieho

predaja v prospech žalobcu. V súvislosti s touto dohodou uzavrel žalobca ako budúci nadobúdateľ
dňa 16.6.2004 zmluvu o budúcej zmluve č. XX/XXXX o prevode vlastníctva bytu s príslušenstvom a
zmluvuobudúcejzmluveč.XX/XXXXoprevodevlastníctvabytuspríslušenstvomsbudúcimprevodcom
spoločnosťou Q. s.r.o.. Dodatkami č. 1 z 20.7.2004 sa však spoločnosť A., s.r.o. O. a spoločnosť Q.
- SK, s.r.o. dohodli na odstúpení od zmlúv o budúcej zmluve č. XX/XXXX a č. XX/XXXX. Následne

27.9.2005 uzavreli účastníci konania zmluvu o spôsobe splnenia záväzku, kde dlžník (žalovaný) vyhlásil,
že voči žalobcovi eviduje záväzok vzniknutý z dohody o dielo č. XX/B/No/XXXX z 12.5.2003 v celkovej
hodnote zostatku 3.184.894,00 Sk s DPH. Listom z 10.7.2004 oznámil žalobca žalovanému, že od
uzavretia zmluvy o spôsobe splnenia záväzku dňa 27.9.2005 nedošlo ani k čiastočnej úhrade, ani k
prevedeniu dispozičných práv k rozostavaným bytom, čo malo byť spôsobom uspokojenia práv žalobcu.

Samotný predmet konania predstavovali uplatnené úroky z omeškania z oneskorenej úhrady faktúry č.
XXXXXXXXXX zo dňa 24.11.2003 na sumu 166.936,07 eur (5.029.116,00 Sk) splatná dňa 8.12.2003
a faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.12.2003 na sumu 15.378,01 eur (463.278,00 Sk) splatná dňa
12.1.2004 a nezaplatená časť faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.6.2004 na sumu 117.338,04 eur
(3.534.926,00 Sk) splatná dňa 15.7.2004, z ktorej zostala nezaplatená časť vo výške 105.719,11 eur

a to tak, ako to bolo uvedené v samotnom žalobnom návrhu ako aj v špecifikácii žalobného návrhu
doručenej súdu dňa 3.6.2010.

Žalovaný v priebehu konania namietal, že žalobca v konaní nie je aktívne legitimovaný z dôvodu, že
svoju pohľadávku voči žalovanému postúpil zmluvou o postúpení pohľadávky a tiež aj skutočnosť, že si
listomz26.9.2008vočižalobcoviuplatnilzmluvnúpokutuvcelkovejvýške2.081.895,00Sk,vychádzajúc

z článku III. bod 5 odsek 2. Dohody o dielo, pri omeškaní žalobcu s odovzdaním diela po dobu 197kalendárnych dní od 30.11.2003 do 15.6.2004, kedy k odovzdaniu diela skutočne aj došlo. Písomným
podaním doručeným súdu 29.4.2010, žalovaný uznal nárok žalobcu v sume 3.184.924,00 Sk, avšak
opätovne poukázal na nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu a vzniesol ním označený vzájomný návrh,

z titulu uvedenej zmluvnej pokuty vo výške 69.106,25 eur (2.081.895,00 Sk).

Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že faktúra č. XXXXXXXXXX bola vystavená dňa 24.11.2003 na
sumu 166.936,07 eur (5.029.116,00 Sk) so splatnosťou 8.12.2003 a bola v celosti uhradená postupnými
platbami dňa 29.6.2004 v sume 41.805,81 eur, dňa 23.7.2004 v sume 33.193,91 eur, dňa 6.8.2004 v
sume 49.226,05 eur, dňa 6.9.2004 v sume 33.193,91 eur a dňa 16.12.2004 v sume 9.516,36 eur; faktúra

č. XXXXXXXXXX vystavená dňa 29.12.2003 na sumu 15.378,01 eur (463.278,00 Sk) so splatnosťou
k 12.1.2004 bola uhradená dňa 16.12.2004; faktúra č. XXXXXXXXXX bola vystavená dňa 15.6.2004
na sumu 117.338,04 eur (3.534.926,00 Sk) so splatnosťou dohodnutou účastníkmi konania k 15.7.2004
a bola uhradená len čiastočne platbami zo dňa 16.12.2004 v sume 8.299,54 eur a dňa 23.2.2005
v sume 3.319,39 eur, pričom nezaplatenou zostáva suma 105.719,11 eur, čo tvorí aj predmet tohto
konania na istine. V predmetnej dohode o dielo č. XX/B/No/XXXX v článku III. bod 5 účastníci konania

dojednali, že v prípade nedodržania termínov dohodnutých v tejto dohode sa obojstranne podrobuje
úroku z omeškania vo výške 0,05% z ceny diela, resp. jej časti, ktorá je v omeškaní, a to za každý
deň omeškania. V dohode o vyporiadaní dohody o dielo zo dňa 10.6.2004 v bode 5 účastníci dohody
prehlásili, že sa zriekajú uplatnenia sankcií a pokút navzájom z plnenia diela v dôsledku posunu termínov
pôvodnej Dohody. Z časti stavebného denníka zo dňa 30.10.2013 súd zistil, že Ing. M. Z., ako vedúci

stavebného úradu, s okamžitou platnosťou zastavil všetky práce na stavbe bytového domu „B", č. ŽP
XX/XXXXX-Vs, zo dňa 31.8.1999 a zo zápisu zo dňa 12.12.2003 vyplynulo, že investor odsúhlasil
dodávateľovi, teda žalovanému, aby práce vykonávané v rozpore so stavebným povolením nerealizoval,
pričom žalovaný ako dodávateľ konštatuje, že pre výrazný sklz financovania stavby voči investičným
potrebám, nie je možné práce v dostatočnom objeme dokončiť, ani objednať hmotné vstupy pre ďalšie

činnosti a v dôsledku toho je nútený práce až do odvolania pozastaviť, stavbu zazimovať a zabezpečiť
technologické ošetrenie. Z rozhodnutia Mestskej časti C. - V. hrdinov, sp. zn. XXXXX/XXXX/XXX- Vs, zo
dňa 27.10.2003 vyplýva, že stavebný úrad stavebné práce na predmetnej stavbe s okamžitou platnosťou
zastavil, následne Krajský stavebný úrad v Košiciach rozhodnutím č. XXXX/XXXXX zo dňa 19.3.2004
rozhodnutie Mestskej časti C. - V. hrdinov, sp. zn. XXXXX/XXXX/XXX-Vs zrušil a vec vrátil na nové

konanie a rozhodnutie, po vrátení veci Mestská časť C. - V. hrdinov rozhodnutím, sp. zn. XXXX/XXXX/
XXX-Vs zmenu stavby vo vymedzenom rozsahu povolil.

V súvislosti s námietkou žalovaného, že žalobca nie je v konaní aktívne legitimovaný súd prvého stupňa
poukázal predovšetkým na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, č.k. XCob XX/XXXX-XXX, ktorým
bolo rozhodnutie Okresného súdu Košice II, č.k. XXCb XXX/XXXX-XXX zrušené, kde Krajský súd

vyslovil právny názor, že žalobca je v konaní vecne aktívne legitimovaným účastníkom konania, pričom
podľa ust. § 226 O.s.p. je súd týmto právnym názorom viazaný a preto z neho vychádzal.

V ďalšom mal súd prvého stupňa za to, že nárok žalobcu uplatnený po pripustení zmeny žaloby
(na pojednávaní konanom 31.5.2010), nebol medzi účastníkmi konania sporný. Nezaplatenie sumy
105.719,11 eur (ako časť nezaplatenej faktúry č. XXXXXXXXXX z 15.6.2004) potvrdil aj samotný

žalovaný v podaní z 29.4.2010, preto vychádzajúc z tej skutočnosti, že dielo tak, ako to vyplýva
zo zápisu o odovzdaní a prevzatí diela z 15.6.2004 (kde prevzatie diela v dohodnutom rozsahu a
stave potvrdil sám žalovaný), bolo riadne a zmluvne v dohodnutých podmienkach vykonané, má v
zmysle citovaného zákonného ustanovenia (§ 536 ods. 1 Obchodného zákonníka) žalobca právo aj
na zaplatenie zostávajúcej časti ceny diela vo výške 105.720,11 eur. O priznaní úroku z omeškania vo

výške 0,05% denne z jednotlivých súm tak, ako sú uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku,
rozhodol súd v súlade s ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného do 31.12.2008 v spojení s
článkomIII.bod5predmetnejDohodyodieloatozosumy105.720,11eurod24.5.2005dozaplatenia,zo
sumy 117.338,05 eur od 15.7.2004 do 16.12.2004, zo sumy 109.038,50 eur od 17.12.2004 do 23.2.2005
a to pri omeškaní s platbou faktúry č. XXXXXXXXXX vystavenej na sumu 117.338,04 eur splatnej

15.7.2004, z ktorej bola čiastočná platba vo výške 8.299,54 eur realizovaná dňa 16.12.2004 a platba
vo výške 3.319,39 eur dňa 23.2.2005. Aj keď žalovaný namietal, že v zmysle Dohody o vyporiadaní
dohody o dielo z 10.6.2004 nárok v tejto časti nebol uplatnený dôvodne, (nakoľko v predmetnej dohode
prehlásili účastníci, že sa zriekajú uplatnených sankcií a pokút navzájom z plnenia diela v dôsledkuposunu termínov pôvodnej Dohody), súd prvého stupňa v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že
predmetom tejto dohody mal byť spôsob uspokojenia nárokov veriteľa uplatnených aj touto žalobou tam
uvedeným spôsobom a to poskytnutím dvoch bytov žalovaným žalobcovi na zabezpečenie pohľadávky,

k čomu však nikdy nedošlo a to aj v dôsledku vyššie uvádzaného odstúpenia od zmlúv o budúcej
zmluve uzavretých žalobcom so spoločnosťou Q. - SK, s.r.o., pričom aj samotné konkludentné prejavy
účastníkov konania vo vzťahu k predmetu konania vedú k záveru, že táto dohoda medzi nimi zanikla.
V dôsledku toho zaniklo aj dojednanie ohľadom zrieknutia sa uplatnenia sankcií a pokút uvedených
v bode 5 tejto Dohody. Uvedený záver vyplýva aj zo skutočnosti, že i samotný žalovaný si uplatnil

voči žalobcovi zmluvnú pokutu ako sankciu za nedodržanie zmluvne stanovených termínov odovzdania
dodávok a prác, avšak v tomto smere súd prvého stupňa poukázal na to, že v prípade zmluvnej
pokuty sa jedná o špeciálny zabezpečovací právny prostriedok, ku ktorému je potrebný právny úkon a
nenastáva na rozdiel od úrokov z omeškania priamo zo zákona a ako taký musí byť voči druhej strane
uplatnený. V tejto súvislosti súd prvého stupňa poukázal na závery odvolacieho súdu, ktorými je viazaný,
podľa ktorých žalovaný nenavrhol zaviazať žalobcu na zaplatenie žiadanej sumy, preto je potrebné ním

uplatnený vzájomný návrh (neskôr označený ako kompenzačná námietka), posúdiť ako obranu, ktorú
tvorí pohľadávka uplatnená na započítanie ako zmluvná pokuta za omeškanie s ukončením diala za 197
kalendárnych dní, a to za obdobie od 1.12.2003 do 15.6.2004.

Ajkeďmožnosťuplatneniazmluvnejpokutyžalovaným(akoobjednávateľom)boladohodnutávčl.IIIbod
5 Zmluvy o dielo a viazala sa na prípad nedodržania termínov odovzdania kompletných dodávok a prác

žalobcom (ako dodávateľom), súd prvého stupňa poukazujúc na rozhodnutie príslušných stavebných
úradov (kde príslušné stavebné úrady najskôr s okamžitou účinnosťou k 27.10.2013 pozastavili
práce na predmetnom diele a až následne po zrušujúcom rozhodnutí druhostupňového stavebného
úradu 19.3.2004, došlo rozhodnutím právoplatným dňa 16.5.2004 k povoleniu zmeny stavby pred jej
dokončením a k možnému pokračovaniu prác) mal za to, že žalobca práce v rozhodnom období od

1.12.2003 do 15.6.2004 vykonávať nemohol a žalovanému preto nemohol logicky vzniknúť ani nárok
na zmluvnú pokutu za prípadnú nečinnosť žalobcu v období vymedzenom žalovaným.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia (§ 536 ods. 2, § 365, § 369 ods.
1 účinného do 31.12.2008, § 370, § 387 ods. 1, § 388 ods. 2 Obchodného zákonníka; § 544 ods. 1
Občianskeho zákonníka) súd prvého stupňa dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný v celom

rozsahu, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozsudku.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi boli priznané
trovy konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania v
sume 6.259,51 eur a zo súdneho poplatku za podané odvolanie v sume 6.259,51 eur a trov právneho
zastúpenia - u B.. M. za 7 úkonov právnej služby po 632,37 eur (príprava a prevzatie zastúpenia,

podanie žaloby, písomné podania vo veci 2.5.2007, 23.10.2008, účasť na pojednávaniach 9.10.2008,
11.12.2008, podanie odvolania), režijný paušál 2 x 164,00 Sk, 1 x 178,00 Sk, 4 x 190,00 Sk, cestovných
výdavkov za účasť na pojednávaniach konaných v dňoch 9.10.2008, 11.12.2008 na trase K. - C. - K.
( 2 x 880 km) v celkovej sume 518,36 eur (pohonné hmoty 176,59 eur + základná náhrada 880 km
x 0,206 eur + 880 km x 0,183 eur) pri použití motorového vozidla, náhrada za stratu času pri účasti

na uvedených pojednávaniach (2 x 24 1/2 polhodín) 48 x 10,52 eur, 19% DPH, čo je spolu na jeho
trovách právneho zastúpenia 6.535,49 eur a u JUDr. O. P. za 9 úkonov právnej služby po 632,37
eur (príprava a prevzatie zastúpenia, písomné podanie vo veci 1.6.2010, 15.10.2010, 1.12.2013, účasť
na pojednávaniach 19.4.2010, 31.5.2010, 18.10.2010, 24.3.2014 a 26.5.2014), režijný paušál 1x 6,30
eur, 6x 7,21 eur, 2x 8,04 eur, cestovných výdavkov za účasť na pojednávaniach konaných vo vyššie

uvedených dňoch na trase Z. nad T. - C. - Z. nad T. (3 x 150 km) v celkovej sume 199,46 eur (pohonné
hmoty 11,28 eur, 11,59 eur, 11,70 eur, 13,77 eur, 13,87 eur + základná náhrada 5 x 150 km x 0,183 eur)
pri použití motorového vozidla, náhrada za stratu času pri účasti na uvedených pojednávaniach (5 x 6
1/2 polhodín) 18 x 12,02 eur, 12 x 13,40 eur, čo je spolu na jeho trovách právneho zastúpenia 6.965,24
eur. Celkovo trovy konania úspešného žalobcu tak predstavujú sumu 26.295,73 eur.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil, žalobu vo výške 69.915,22 eur s prísl. zamietol a žalovanému priznalnáhradu trov konania v sume 12.797,97 eur, ktorú je povinný zaplatiť žalobca na účet právneho zástupcu
do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Uviedol, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.
1, písm. f/, h, / O.s.p.; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci; súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu
ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené; rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V odvolaní žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. XCob/XXX/XXXX-XXX zo
dňa 28.4.2011 a mal za to, že prvostupňový súd sa problému vysporiadania sa s právnym názorom
odvolacieho súdu v kontexte s rozhodnutím v rozsahu, o ktorom mal v novom konaní rozhodovať
prakticky nezaoberal a neriadil. Svedčí o tom aj skutočnosť, že vo veci zrušeného rozsahu a opätovného
rozhodovania o nároku vo výške 69.915,22 eur sa tejto problematike prvostupňový súd venoval v
odôvodnení napadnutého rozsudku prakticky v jedinom odseku (strana 6), čo je tragicky málo.

V ďalšom žalovaný poukázal na skutočnosť, že listinné dôkazy žalobcu z 25.4.2014 (na ktoré poukázal
súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku), prvostupňový súd nepochopiteľne v príkrom rozpore
s platnou právnou úpravou nedoručil ďalšiemu účastníkovi konania (t.j. žalovanému), a preto má
žalovaný za to, že zo strany prvostupňového súdu došlo k porušeniu postavenia a práva účastníka
konania, nezákonným konaním bola žalovanému protiprávne odňatá možnosť sa s predloženými

dôkazmi oboznámiť, vyjadriť sa k nim, ako aj navrhnúť dôkazy svedčiace v prospech žalovaného,
nehovoriac o odňatí možnosti navrhnúť a vykonať dôkazy, svedčiace v prospech žalovaného. Žalovaný
24.7.2014 nahliadol do súdneho spisu, musel si dať na vlastné náklady vyhotoviť kópie listín, ktoré
žalobca súdu predložil dňa 25.4.2014 a k týmto listinným dôkazom žalobcu sa vie relevantne vyjadriť
až v tomto odvolaní, nakoľko mu bola prvostupňovým súdom odňatá možnosť vyjadriť sa k nim v

prvostupňovom konaní, pričom práve na základe týchto listín predložených žalobcom prvostupňový súd
rozhodol. V súdnom spise sa nenachádza žiadny relevantný listinný dôkaz, z ktorého by bolo zrejmé,
že prvostupňový súd žalovanému tieto žalobcom predložené listiny zákonným spôsobom doručoval. Z
obsahu súdneho spisu vyplýva len to, že súd údajne doručoval tieto listiny žalovanému cestou súdneho
doručovateľa v dňoch 5.5.2014, resp. 6.5.2014, avšak žalovanému toto údajné doručovanie nebolo

žiadnym spôsobom oznámené (oznámenka o uložení zásielky) a v spise o tom taktiež nie je žiadna
zmienka a ani žiadny záznam súdneho doručovateľa, ani nič podobné, nehovoriac o tom, že v spise
sa nachádza len vypísaná a roztrhnutá obálka, na ktorej nie je žiadna pečiatka, ani podpis, nič, iba
tlač adresy. Žalovaný v tomto odvolaní neskúma dôvody, ktoré viedli prvostupňový súd k použitiu tak
neštandardného použitia inštitútu súdneho doručovateľa, keď za celú dobu tohto súdneho konania od

r. 2007 t.j. za viac než 7 rokov, prvostupňový súd voči žalovanému využíval na doručovanie podaní
výlučne doručovanie cestou doporučených listových zásielok, ktoré žalovaný vždy aj preberal. Žalovaný
je presvedčený a má za preukázané, že nezákonným postupom prvostupňového súdu boli porušené
nielen jeho ústavné práva, ale aj zákonné práva, predovšetkým porušenie práva na súdnu ochranu, bolo
obmedzené jeho právo na prístup k spravodlivosti, tiež právo na rovnaké postavenie účastníkov v konaní

(súd je povinný zabezpečiť účastníkom rovnakú možnosť na uplatnenie ich práv) a viacerých iných.
Z napadnutého rozsudku je zrejmé, že prvostupňový súd práve na základe týchto listinných dôkazov
žalobcu rozhodol o nároku žalobcu vo výške 69.915,22 eur a o úrokoch z omeškania, kedy zároveň
úplne odignoroval právny názor odvolacieho súdu.

Žalovaný ďalej uviedol, že so žalobcom mal uzavretú Dohodu o dielo č. XX/B/No/XXXX,

predmetom ktorej bola zo strany dodávateľa (t.j. žalobcu) montáž a kompletizácia železobetónového
prefabrikovaného skeletu bytového domu DH VIII „B" podľa projektovej dokumentácie a v súčinnosti
s dodávateľom skeletu ZIPP W. vrátane presunov, žeriavu a dopravy. Tvrdenie žalobcu uvedené
v liste z 18.12.2003 (t.j. že k prekročeniu termínu odovzdania stavby pôvodne dohodnutého na
15.10.2003 došlo z dôvodu nezabezpečenia materiálu na stavbu a teda, že žalovaný zanedbaním

svojich povinností údajne sám vytvoril stav, kedy nebolo možné stavbu ukončiť v riadnom termíne), ako
aj konštatovanie prvostupňového súdu „....príslušné stavebné úrady najskôr s okamžitou účinnosťou
pozastavili práce na predmetnom diele a až následne po zrušujúcom rozhodnutí druhostupňového
stavebného úradu 19.3.2004, došlo rozhodnutím právoplatným dňa 16.5.2004 k povoleniu zmenystavby pred jej dokončením a k možnému pokračovaniu prác. Atď. Uvedené skutočnosti potom mali
za následok, že žalobca práce v rozhodnom období od 1.12.2003 do 15.6.2004 vykonávať nemohol
a žalovanému nemohol logicky vzniknúť ani nárok na zmluvnú pokutu za prípadnú nečinnosť žalobcu

v období vymedzenom žalovaným.", považuje žalovaný za účelové a v tejto súvislosti poukázal na
rozhodnutie sp. zn. XXXXX/XXXX/XXX-Vs stavebného úradu, ktorým s okamžitou platnosťou zastavil
len stavebné práce na stavbe „88 b.j. sídlisko DH-II. etapa XX b.j." /bytový dom „B"/ v lokalite Tr.
Q.. W.. Ľ. A., na pozemkoch parc. č. XXXX/X a XXXX/XX v k.ú. Y., ktoré sa realizujú v rozpore s
rozhodnutím č. ZP XX/XXXXX-Vs zo dňa 31.8.1999 /Zmena stavby pred dokončením/. Z uvedeného

rozhodnutia vyplýva, že stavebný úrad uvedeným rozhodnutím zastavil výlučne, len tie práce na stavbe,
ktoré sa vykonávali v rozpore s pôvodným stavebným povolením. Teda stavebný úrad nezastavil
na stavbe stavebné práce, ktoré sa vykonávali v súlade s pôvodným stavebným povolením, ktoré
samozrejme zahŕňalo aj montáž a kompletizáciu železobetónového prefabrikovaného skeletu bytového
domu DH VIII „B" podľa projektovej dokumentácie, ktoré bolo predmetom obchodnoprávneho vzťahu
medzi žalobcom a žalovaným. Zároveň žalovaný poukázal aj na rozhodnutie Krajského stavebného

úradu č. XXXX/XXXXX, v ktorom sa na strane 3 uvádza, že „vzhľadom na skutočnosť, že predmetnou
zmenou sa zachováva pôdorysné aj výškové ohraničenie stavby, mení sa iba vnútorná dispozícia
stavby, je nutné v novom konaní prehodnotiť okruh účastníkov konania a zosúladiť projektovú
dokumentáciu s vyhláškou č. 532/2002 Z.z., ktorou sa upravujú podrobnosti o všeobecných technických
požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami

s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie". Z uvedených rozhodnutí stavebných úradov je
nesporné a nespochybniteľné, že zastavenie prác na stavbe sa týkalo výlučne prác vykonávaných
v rozpore s pôvodným stavebným povolením, netýkalo sa teda zastavenia prác na skelete stavby,
ktorá bola predmetom obchodnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Totiž predmetom
dohody (zmluvy) medzi žalobcom a žalovaným nikdy nebola realizácia vnútornej dispozície stavby

bytovéhodomut.j.žalobcanikdynastavbenemalrealizovaťaaninikdynerealizovalvnútornúdispozíciu,
t.j. samotné bytové jednotky, ale realizoval výlučne len montáž a kompletizáciu železobetónového
prefabrikovaného skeletu bytového domu t.j. kostru bytového domu.

Podľa žalovaného sa žalobca predloženými listinnými dôkazmi snažil veľmi šikovne navodiť situáciu
a zdanie, že na základe uvedených rozhodnutí nemohol pokračovať v zhotovovaní diela t.j. skeletu

stavby a preto sa dostal do omeškania, čo sa mu vo vzťahu k prvostupňovému súdu aj podarilo. Z
uvedeného je nesporné a nespochybniteľné, že prvostupňový súd neúplne zistil skutkový stav veci,
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a pri rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho a
skutkového posúdenia veci, čo rezultovalo k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci samej. Pokiaľ by mal
žalovaný možnosť oboznámiť sa s účelovými dôkazmi predloženými žalobcom 25.4.2014 v dostatočnom

časovom predstihu pred pojednávaním, vedel by navrhnúť a predložiť dôkazy opaku, a hlavne by vedel
na pojednávaní tvrdenia žalobcu vyvrátiť a prvostupňovému súdu relevantne vysvetliť a preukázať.

Ďalším listinným dôkazom, ktorým sa žalobca snažil účelovo navodiť situáciu a zdanie, že nemohol
pokračovať v realizácii diela (t.j. predmetu dohody o dielo uzavretej so žalovaným podľa Obchodného
zákonníka), je výpis zo stavebného denníka z 30.10.2013, z ktorého vyplýva len to, že stavebný úrad

„s okamžitou platnosťou zastavil všetky stavebné práce, ktoré sú v rozpore s rozhodnutím č. ŽP XX/
XXXXX-Vs zo dňa 31.8.1999". Hneď na tento zápis stavebného úradu, nadväzuje zápis stavebného
dozoru - T.. Z. O., ktorý „žiada práce realizovať v súlade s platným stavebným povolením, nad rámec
prác v stavebnom povolení práce žiada nerealizovať". Z uvedeného je nesporné a nespochybniteľné, že
stavebný úrad svojim rozhodnutím nezastavil všetky stavebné práce, ako to tvrdí žalobca, ale stavebný

úrad zastavil len tie stavebné práce, ktoré sú nad rámec pôvodného stavebného povolenia, tak ako to
uvádza žalovaný vo svojom odvolaní. Argumentácie žalovaného priamo potvrdzuje aj zápis stavebného
dozoru, ktorý žiada, aby sa realizovali práce len v súlade s platným stavebným povolením a aby sa práce
nad rámec platného stavebného povolenia nerealizovali.

Na podporu svojich tvrdení, žalovaný ďalej dal do pozornosti odvolaciemu súdu Zápis z rokovania KD

konaného dňa 12.12.2003 na stavbe „XX b.j. sídl. DH VIII - II etapa blok „B" C., ktorý sa konal za účastni
žalovaného, stavebného dozoru T.. Z. O. a stavbyvedúceho M. W.. Z bodu 1 je zrejmé, že ku 12.12.2003
sú načas a v stanovenej kvalite splnené nasledovné dodávky a výkony. Ide len o dodávky a výkony
priamo sa týkajúce žalobcu - (A. s.r.o.), ktoré boli predmetom Dohody o dielo a ktoré mal realizovaťžalobca: -) skelet - výroby I. až IV. posch. -) montáž skeletu I. + II. posch. -) montáž skeletu III. + IV. posch.
-) skelet - výroba V. - VIII. posch. -) montáž skeletu V. - VI. posch. V bode 2 zápisu sa konštatuje, že podľa
termínovaných postupov mali byť ukončené do XI. mesiaca tiež nasledovné práce týkajúce žalobcu -)

montáž skeletu VII. - VIII. posch. (termín 11/2003. Z uvedeného vyplýva, že žalobca neukončil montáž
skeletu bytového domu do konca mesiaca november 2003, teda že porušil podmienky Dohody o dielo a
je v omeškaní, keď mal predmet zmluvy t.j. montáž a kompletizáciu železobetónového prefabrikovaného
skeletu bytového domu DH VIII „B" podľa projektovej dokumentácie zhotoviť a odovzdať žalovanému
pôvodne do 15.6.2003, neskôr dodatkom predĺženým do 30.11.2003.

Žalovaný má za to, že aj napriek tomu, že žalobca sa svojimi podaniami a listinnými dôkazmi snaží
navodiť situáciu a zdanie, že v dobe od 30.10.2003 do 15.6.2004 nemohol pokračovať v realizácii diela z
dôvodu, že stavebný úrad s okamžitou platnosťou zastavil práce na stavbe, mal pokračovať v realizácii
montáže a kompletizácie železobetónového prefabrikovaného skeletu bytového domu DH VIII „B", a aj
tak robil, pričom ako dôkaz predložil súdu dodacie listy ZIPP W. z dní 4.5.2004. 10.5.2004, 12.5.2004,
z ktorých vyplýva, že v inkriminovanom období sa žalobca zdržiaval na stavbe.

Ďalej žalovaný v odvolaní stručne rozobral obsah jednotlivých faktúr žalobcu (č. XXXXXXXXXX, č.
XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX) nachádzajúcich sa v spise a poukázal na skutočnosť, že uvedené
faktúry samotného žalobcu priamo usvedčujú z účelovosti jeho konania a tvrdení, kedy sa v konaní
snažil a snaží navodiť situáciu a zdanie, že v období od 30.10.2003 do 15.6.2004 nemohol na stavbe
vykonávať práce a tým vzniklo jeho omeškanie. Uvedenú faktúru považuje žalovaný ako nezvratný

dôkaz toho, že žalobca vykonával stavebné práce v súlade s platným stavebným povolením a v zmysle
predmetu Dohody o dielo t.j. vykonával montáž a kompletizáciu železobetónového prefabrikovaného
skeletu bytového domu DH VIII „B", aj napriek rozhodnutiam stavebného úradu. Žalovaný by nikdy
neprijal a ani neplnil faktúru za práce, ktoré dodávateľom neboli skutočne reálne uskutočnené, tieto by
dodávateľovi samozrejme okamžite vrátil.

V rozsiahlom odvolaní žalovaný citoval ust. § 388 ods. 2, § 358, § 300 Obchodného zákonníka a
poukazujúc na čl. III bod 5 Dohody o dielo, v ktorom si zmluvné strany dohodli aj zmluvnú pokutu uviedol,
že žalobca mal resp. má voči žalovanému pohľadávku z fa č. XXXXXXXXXX vo výške 3.534.926,00
Sk (117.338,05 eur), žalovaný má voči žalobcovi oprávnenú pohľadávku vo výške 2.106.266,00 Sk
(69.915,22eur)titulomzmluvnejpokuty. Žalovanývzáujmesvojejprávnejistoty,vsúladesustanovením

§ 358 a nasl. Obchodného zákonníka jednostranným právnym úkonom započítal svoju pohľadávku
voči žalobcovi voči pohľadávke žalobcu voči žalovanému vo výške 69.915,22 eur ku dňu 1.1.2007.
Dňa 17.6.2014 žalovaný zaslal žalobcovi jednostranný zápočet, ktorý žalobca prevzal 20.6.2014.
Predmetom konania pred prvostupňovým súdom po vrátení veci odvolacím súdom, bolo rozhodnúť o
nároku žalobcu vo výške 69.915,22 eur s prísl. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, má žalovaný

za to, že predmetným jednostranným zápočtom jeho záväzok voči žalobcovi vo výške 69.915,22 eur ku
dňu 1.1.2007 zo zákona zanikol.

V ďalšom bode svojho odvolania žalovaný suploval činnosť prvostupňového súdu v kontexte s právnym
názorom vysloveným odvolacím súdom v rozsudku č.k. XCob/XXX/XXXX-XXX v rovine právnej, vecnej,
dôkaznej a skutkovej, pričom zdôraznil právny názor odvolacieho súdu, ktorým je prvostupňový súd

viazaný a na základe ktorého mal prvostupňový súd posúdiť oprávnenosť pohľadávky žalovaného na
zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 69.915,22 eur ako obranu žalovaného a premlčaciu dobu mal
prvostupňový súd posúdiť podľa § 388 ods. 2 Obchodného zákonníka a so zohľadnením uvedeného
posúdiť aj dôvodnosť úroku z omeškania uplatneného žalobcom. Uzavrel, že v rámci súdneho konania
voči žalobcovi uplatnil ako obranu svoju oprávnenú pohľadávku voči žalobcovi vo výške 69.915,22 eur

v zmysle ustanovenia § 388 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka a má za preukázané, že takto
uplatnená obrana je zákonná a opodstatnená. Navyše v záujme posilnenia svojej právnej istoty uplatnil
svoju oprávnenú pohľadávku voči žalobcovi vo výške 69.915,22 eur v zmysle ustanovenia § 358 a nasl.
Obchodného zákonníka, keď túto svoju oprávnenú pohľadávku jednostranne započítal voči pohľadávke
žalobcu vo výške 69.915,22 eur ku dňu 1.1.2007, pričom týmto dňom 1.1.2007 pohľadávka žalobcu

voči žalovanému vo výške 69.915,22 eur zanikla a rovnako dňom 1.1.2007 pohľadávka žalovaného voči
žalobcovi vo výške 69.915,22 eur zanikla.K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý tvrdí, že súd prvého stupňa náležíte zistil skutkový
stav a vec správne posúdil aj po právnej stránke, dôsledne sa pridržiavajúc právnym názorom Krajského
súdu v Košiciach vyjadreného v rozsudku z 28.11.2011 č.k. XCob/XXX/XXXX-XXX.

Zo strany žalobcu vo vyjadrení z 25.4.2014 nešlo o snahu o navodenie situácie a zdania. Prílohou tohto
podania boli listinné dôkazy, ktorými žalobca preukázal súdu dôvody, pre ktoré došlo k oneskoreniu s
dodaním diela - stavby. Rozhodnutím Mestskej časti C. - V. hrdinov, oddelenia výstavby-úsek územného
rozhodovania a stavebného poriadku, Q. 2, XXX XX C. z 27.10.2003 sp. zn.: XXXXX/XXXX/XXX-Vs bola
stavba „XX b.j. sídlisko DH-II. etapa XX b.j. v lokalite Tr. arm. W.. Ľ. A. na pozemkoch pare. č. XXXX/X a
XXXX/XX v kat. úz. Y. zastavená, lebo bola realizovaná v rozpore s rozhodnutím č. ŽP XX/XXX XX-Vs

z 31.8.1999. V rozhodnutí sa hovorí o stavebných prácach ako celku, nie je v ňom rozlíšené na skelet,
opláštenie, interiér a toto nevyplýva dokonca ani z odôvodnenia rozhodnutia. Preto žalobca na stavbe
v tom čase nemohol - objektívne, vykonávať práce. Krajský súd vo svojom rozhodnutí z 28.11.2011
č.k. XCob/XXX/XXXX-XXX síce poukázal na potrebu skúmania zaplatenia zmluvnej pokuty v sume
69.915,22 eur, ale neprejudikoval ako má súd prvého stupňa rozhodnúť. V čase rozhodovania Krajským

súdom v Košiciach dňa 28.11.2011 ešte nebolo známe, že v čase realizácie diela došlo úradným
rozhodnutím k jej zastaveniu, na čom ale žalobca nenesie žiadnu vinu. Teda súd prvého stupňa v
čase rozhodovania (26.5.2014) vychádzal z iného skutkového stavu, podstatným spôsobom zmeneného
oproti stavu k 28.11.2011. Nepochybne zistil, že práce na stavbe boli zastavené príslušným stavebným
úradom s okamžitou platnosťou od 27.10.2003 do 10.5.2004. O nemožnosti pokračovať v prácach bol

uzrozumený aj žalovaný ako dodávateľ stavby, ktorému boli predmetné rozhodnutia stavebných úradov
doručované a ktorý túto skutočnosť konštatoval aj v Zápise z rokovania z 12.12.2003. Teda žalobca
na základe týchto skutočností v období od 27.10.2003 do 10.5.2004 nemohol v stavebných prácach
pokračovať a preto súd vychádzajúc z týchto zistení logicky uzavrel, že žalovanému nemohol vzniknúť
nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty.

Okrem toho, bolo nesporne v konaní zistené, že žalovaný až do 16.2.2010 o žiadnej kompenzačnej
námietke nič neuvádzal, pričom konanie začalo návrhom z 5.12.2006. Právny zástupca žalovaného
až na pojednávaní dňa 19.4.2010 uviedol, že v priebehu konania došlo k zmene a že si žalovaný
listom z 26.9.2008 uplatnil zmluvnú pokutu v celkovej výške 69.106,22 eur (2.081.895,00 Sk). Z
prípisu žalovaného, ktorým si uplatnil nárok na zmluvnú pokutu vo výške 2.081.895,00 Sk a žiadal

ju uhradiť v lehote 10 dní žalobcovi nie je zrejmé, či si túto „pohľadávku" započítava ne nejakú inú
od žalobcu. V podaní z 28.4.2010 už žalovaný uviedol, že ide o vzájomný návrh na zaplatenie sumy
2.081.895,00 Sk. Následne 27.5.2010 žalovaný hovorí o vzájomnom návrhu, resp. kompenzačnej
námietke a v podaní z 11.10.2010 právny zástupca žalovaného uviedol, že „V uvedenej právnej
veci si odporca v priebehu konania uplatnil voči navrhovateľovi kompenzačnú námietku vo výške

69.915,22 eur (2.106.266,00 Sk).“ Až v podanom odvolaní žalovaný prvýkrát uvádza aj dátum, ku
ktorému si jednostranne započítanie sumy 69.915,22 eur uplatnil a to k 1.1.2007 a týmto dňom podľa
jeho vyjadrenia, pohľadávka žalobcu voči žalovanému vo výške 69.915,22 eur zanikla a v rovnaký
deň i v rovnakej výške zanikla pohľadávka žalovaného voči žalobcovi. Toto považuje žalobca za
účelové konanie, pretože z vykonaného dokazovania jasne vyplýva, že žalovaný ako objednávateľ

zaslal žalobcovi ako zhotoviteľovi podanie z 26.09.2008, ktorým mu vyčísľuje zmluvnú pokutu v sume
2.081.895,00 Sk, ktorú žiada uhradiť v lehote 10 dní na v podaní uvedený účet. Okrem toho, zaslal
žalobcovi faktúru č. XXXX/XXX vyhotovenú dňa 17.12.2008 na sumu 2.106.266,00 Sk s dátumom
splatnosti 31.12.2008. Faktúra bola 5.1.2009 vrátená ako neopodstatnená. Teda zmluvná pokuta
nemohla byť žalovaným započítaná k 1.1.2007. K odovzdaniu diela došlo 15.06.2004. Až 11.10.2010

právny zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný si voči žalobcovi uplatnil kompenzačnú námietku voči
žalobcovi (žalobca sa o tom do 11.10.2010 ale nikdy nedozvedel, hoci už prebiehal tento spor o plnenie).

Žalobca v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že 10.6.2004 došlo medzi účastníkmi k dohode o
vyporiadaní dohody o dielo č. XX/B/No/XXXX kde je v bode 5 dohody uvedené: „Účastníci dohody
prehlasujú, že sa zriekajú uplatnenia sankcií a pokút navzájom z plnenia diela v dôsledku posunov

termínov pôvodnej Dohody". Dohoda je opatrená podpismi štatutárnych zástupcov za objednávateľa i
zhotoviteľa s pripojenými odtlačkami pečiatok týchto účastníkov. Niet pochýb o tom, že touto dohodou
došlo k úprave pôvodnej dohody o dielo z 12.5.2003 č. XX/B/No/XXXX v časti II. bod 5 v častipojednávajúcej o. i. aj o zmluvnej pokute, ktorou účastníci si upravili svoje právne pomery tak, že
navzájom voči sebe nebudú uplatňovať žiadne pokuty ani sankcie. Žalobca túto dohodu rešpektuje a
nevyčíslil žalovanému žiadnu sankciu za oneskorené vykonané úhrady za vykonané práce. Má za to, že

ak si žalobou uplatnil zaplatenie konkrétnych faktúr (dosiaľ neuhradených) aj s príslušným percentom
z omeškania, tak ide o nárok na zaplatenie za vykonané práce aj s dohodnutým úrokom z omeškania,
(čo ale nemožno považovať za sankciu), pretože ide o úrok. Ak by jeho výška aj nebola dohodnutá
účastníkmi, patril by veriteľovi zo zákona.

Inou zmluvou a to Zmluvou o spôsobe splnenia záväzku z 27.9.2005, sa účastníci dohodli na spôsobe

vysporiadania záväzku žalovaným, ktorý jednak v tejto listine uznal svoj dlh voči žalobcovi a zaviazal sa
poskytnúť žalobcovi dva byty, avšak svoj záväzok doposiaľ nesplnil. Žalovaný nesplnil ani svoj záväzok,
na splnenie ktorého bol zaviazaný právoplatným rozsudkom Okresného súdu Košice II z 18.10.2010 č.k.
XXCb XXX/XXXX-XXX v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 28.4.2011 č.k. XCob/XXX/
XXXX-XXX, na ktorý sa odvoláva vo svojom odvolaní.

Okrem toho, objednávateľ neposkytoval potrebnú súčinnosť pri zhotovovaní diela, najmä

nezabezpečoval včas dodávky materiálov, potrebných na zhotovenie diela, čo žalobca v konaní pred
súdom prvého stupňa jednoznačne preukázal. Teda žalovaný nemôže žiadať zaplatenie zmluvnej
pokuty, ani si ju jednostranným úkonom kompenzovať, keď na zmluvnú pokutu mu nevznikol nárok. V
tejto súvislosti poukázal na ust. § 370 Obchodného zákonníka.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má žalobca za to, že žalovanému nevznikol nárok na zmluvnú

pokutu z dôvodu, že 10.6.2004 uzavreli dohodu, v ktorej sa okrem iného uvádza, že „Účastníci dohody
prehlasujú, že sa zriekajú uplatnenia sankcií a pokút navzájom z plnenia diela v dôsledku posunov
termínov pôvodnej Dohody"; rozhodnutím Mestskej časti C. - V. hrdinov, oddelenia výstavby-úsek
územného rozhodovania a stavebného poriadku, Q. 2, XXX XX C. z 27.10.2003 sp. zn.: XXXXX/XXXX/
XXX-Vs bola stavba „88 b.j. sídlisko DH-II. etapa XX b.j. v lokalite Tr. arm. W.. Ľ. A. na pozemkoch pare.

č. XXXX/X a XXXX/XX v kat. úz. Y. zastavená, lebo bola realizovaná v rozpore s rozhodnutím č. ZP
XX/XXX XX-Vs z 31.8.1999. (Nútená „prestávka " v stavebných prácach na diele trvala od 27.10.2003
do 10.5.2004). Zmluvou o spôsobe splnenia záväzku z 27.9.2005, sa účastníci dohodli na spôsobe
vysporiadania záväzku žalovaným, ktorý jednak v tejto listine uznal svoj dlh voči žalobcovi a zaviazal sa
poskytnúť žalobcovi dva byty, avšak svoj záväzok nesplnil.

Navyše žaloba bola podaná 5.12.2006 a žalovaný až potom, čo sa o podanej žalobe dozvedel, sa
začal brániť zmluvnou pokutou, hoci na jej uplatňovanie stratil nárok na základe dohody účastníkov z
10.6.2004, teda ešte pred oficiálnym odovzdaním diela (15.6.2004). Účelovosť konania je tým daná na
strane žalovaného.

V ďalšom žalobca zotrval na všetkých svojich doterajších ústnych i písomných prednesoch a navrhol

napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať žalobcovi trovy odvolacieho konania za vo výške 640,41 eur.

Podaním z 20.1.2015, doručeným odvolaciemu súdu 2.2.2015 žalovaný zaujal stanovisko k vyjadreniu
žalobcu, v ktorom má za to, že žalobca sa aj pred odvolacím súdom snaží navodiť situáciu a zdanie, že
na základe Rozhodnutia stavebného úradu sp. zn. XXXXX/XXXX/XXX-Vs z 27.10.2003 boli na stavbe
zastavené práce, a preto v tom čase údajne objektívne nemohol vykonávať práce. Žalovaný poukázal na

svojeodvolanie,vktorompreukázalúčelovosťtvrdenížalobcuaopätovnedaldopozornostiodvolaciemu
súdu nasledovné skutočnosti:

- stavebný úrad uvedeným rozhodnutím zastavil len práce vykonávané nad rámec pôvodného
stavebného povolenia t.j. Rozhodnutia č. ŽP XX/XXXXX-Vs z 31.8.1999.

- stavebné práce na stavbe sa naďalej vykonávali výlučne v súlade s pôvodným stavebným povolením,

o čom svedčí zápis stavebného dozoru z 30.10.2003 v stavebnom denníku.- žalobca aj naďalej vykonával na stavbe stavebné práce v súlade s pôvodným stavebným povolením,
o čom svedči aj Zápis z 12.12.2003, z ktorého okrem iného vyplýva, že žalobca neukončil montáž
skeletuVII-VIII.poschodiabytovéhodomudokoncamesiacanovember2003,tedažeporušilpodmienky

Dohody o dielo a je v omeškaní, keď mal predmet zmluvy t.j. montáž a kompletizáciu železobetónového
prefabrikovaného skeletu bytového domu DH VIII „B" podľa projektovej dokumentácie zhotoviť a
odovzdať odporcovi pôvodne do 15.6.2003, neskôr dodatkom predĺženým do 30.11.2003.

- žalobca sa na stavbe zdržiaval a vykonával stavebné práce, čo vyplýva z žalobcom predložených
dodacích listov J. W. z dní 4.5.2004, 10.5.2004, 12.5.2004.

Za absolútne nezvratný a nespochybniteľný dôkaz, priamo usvedčujúci žalobcu z účelovosti a

dokazujúci, že v inkriminovanom období t.j. od 30.10.2003 do 15.6.2004 sa žalobca na stavbe zdržiaval
a vykonával stavebné práce, žalovaný považuje faktúry predložené žalobcom:

a/ faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 5.029.116,00 Sk

- deň uskutočneného zdaniteľného plnenia - 24.11.2003

- deň vystavenia faktúry - 24.11.2003

- deň splatnosti faktúry - 8.12.2003

- označenie dodávky - na základe Dohody o dielo fakturujeme Vám stavebné práce na stavbe byt. dom,
blok B, sídl. V. hrdinov

b/ faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 463.278,00 Sk

- deň uskutočneného zdaniteľného plania - 29.12.2003

- deň vystavenia faktúry - 29.12.2003

- deň splatnosti faktúry - 12.1.2004

- označenie dodávky - na základe Dohody o dielo fakturujeme Vám stavebné práce na stavbe byt. dom,
bl. B, sídl. V. hrdinov

c/ faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 3.534.926,-Sk

- deň dodania - 31.5.2004

- dátum vyhotovenia faktúry - 15.6.2004

- deň splatnosti - 29.6.2004

- označenie dodávky - na základe Dohody o dielo fakturujeme Vám stavebné práce na stavbe byt. dom,
sídl. V. hrdinov sekcia Bl - B4

Žalovaný má za to, že nie je potrebné vysvetľovať, kedy a pri splnení akých zákonných a vecných
podmienok je v zmysle platných právnych predpisov zo strany dodávateľa (žalobcu) možné vystaviť
faktúru. Uvedené faktúry žalobcu, samotného žalobcu priamo usvedčujú z účelovosti jeho konania a z
účelových tvrdení, kedy sa v konaní snažil a snaží navodiť situáciu a zdanie, že v období od 30.10.2003
do 15.6.2004 údajne nemohol na stavbe vykonávať práce a tým vzniklo jeho omeškanie.

Žalobca sa opakovane účelovo snaží svojim písomným vyjadrením k odvolaniu navodiť zdanie, že
na stavbe nemohol v prácach pokračovať a teda žalovanému nemohol vzniknúť nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty. Tieto účelové tvrdenia žalobcu žalovaný vyvrátil v rámci svojho odvolania. Žalovaný
dokázal, že žalobca na stavbe pokračoval v stavebných prácach v súlade s pôvodným stavebným
povolením.V ďalšom poukázal na to, že žalobca sa účelovo snaží spochybniť žalovaným voči žalobcovi uplatnenej
kompenzačnej námietky resp. započítania. Tieto inštitúty sú upravené platnými právnymi predpismi
Slovenskej republiky a je výlučným zákonným právom žalovaného na ich uplatnenie voči žalobcovi.

Žalovanýproblematikuzmluvnejpokuty,zodpovednosti,započítania,premlčaniaaichaplikáciuvzmysle
príslušných ustanovení Obchodného zákonníka jasne, zrozumiteľne objasnil a uplatnil v rámci svojho
odvolania. Je totiž objektívnou a dokázanou skutočnosťou, že žalobca bol v omeškaní od 30.11.2003 do
15.6.2004 (bez ohľadu na to, kedy žalobcovi vystavil faktúru), žalovanému vznikol zmluvný a zákonný
nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a je preto výsostným právom žalovaného, ku ktorému dňu svoju

pohľadávkuvočižalobcovijednostrannezapočítal,navyšesižalovanývzáujmeposilneniasvojejprávnej
istoty uplatnil svoj oprávnený nárok voči žalobcovi aj v súdnom konaní formou kompenzačnej námietky.

Aj keď sa žalobca odvoláva na Dohodu o vyporiadaní dohody o dielo zo 10.6.2004, žalovaný má za to,
že ide zo strany žalobcu o účelový pokus otvoriť pred odvolacím súdom objasnenú a uzavretú vec, a pre
toto odvolacie konanie irelevantnú záležitosť, čo svedčí o absolútnej dôkaznej núdzi na strane žalobcu. S
existenciou predmetnej dohody, jej platnosťou resp. zánikom sa prvostupňový súd v rozsudku č.k. XXCb/

XXX/XXXX-XXX z 18.10.2010, ako aj odvolací súd v rozsudku č.k. XCob/XXX/XXXX-XXX z 28.4.2011
a opätovne prvostupňový súd v rozsudku č.k. XXCb/lXX/XXXX- 505 zo dňa 26.5.2014 vysporiadal.

Navyše má žalovaný za to, že Zmluva o spôsobe splnenia záväzku z 27.9.2005 (prípadne nároky z nej
vyplývajúce), na ktorú žalobca poukázal vo svojom vyjadrení, nie je a nikdy nebola predmetom tohto
súdneho sporu.

S poukazom na obsah súdneho spisu, listinného dôkazy v ňom sa nachádzajúce, ako aj so skutkovými,
vecnými a právnymi argumentáciami a dôkazmi uvedenými v odvolaní, v spojení s týmto stanoviskom,
žalovaný skonštatoval, že žalobca vykonával stavebné práce na stavbe v súlade s pôvodným stavebným
povolením v období od 30.10.2003 do 15.6.2004 (viď zápis v stavebnom denníku, zápis z 12.12.2003,
faktúry žalobcu fa. č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.11.2003, fa. č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.12.2003, fa.

č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.5.2004), žalobca bol v omeškaní so zhotovením diela od 30.11.2003 do
15.6.2004, a preto žalovanému vznikol voči žalobcovi nárok na uplatnenie a aj zaplatenie zmluvne
dohodnutej zmluvnej pokuty.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný má za to, že ním podané odvolanie z 20.7.2014
je opodstatnené, dostatočne odôvodnené a preto opätovne navrhol, aby odvolací súd bez nariadenia

pojednávania, odvolaniu žalovaného v celom rozsahu vyhovel, a napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa zmenil, žalobu vo výške 69.915,22 eur s prísl. zamietol a žalovanému priznal náhradu trov
konania tak ako to vyčíslil v podanom odvolaní.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa zásad uvedených v ust. § 212
O.s.p. aj s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, vec po právnej stránke posúdil v súlade so zákonom,
a preto aj správne rozhodol.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku (§ 219 ods. 2
O.s.p.) a na doplnenie dôvodov uvedených v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa a k odvolaniu
žalovaného uvádza nasledovné:

Žalovaný namietal, že mu neboli doručené listinné dôkazy, predložené žalobcom, a preto došlo k odňatiu
možnosti, aby sa k nim vyjadril a navrhol dôkazy.

Tieto listinné dôkazy, predložené žalobcom však boli oboznámené na pojednávaní 26.5.2014 a zástupca
žalovaného výslovne prehlásil, že ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemá.Preto je takáto námietka nedôvodná.

Stavebný úrad Mestská časť C. - V. hrdinov svojim rozhodnutím z 27.10.2003, sp.zn. XXXXX/XXXX/
XXX-Vs zastavil stavebné práce na stavbe „88 b.j. sídlisko DH-II. etapa XX b.j.“ (bytový dom „B“) v

lokalite E.. Ľ. A., na pozemkoch parc.č. XXXX/X a XXXX/XX v kat. úz. Y., ktoré sa realizujú v rozpore s
rozhodnutím č. ŽP XX/XXXXX - Vs zo dňa 31.8.1999 (zmena služby pred dokončením).

Zo zápisu z 12.12.2003, bod 3 vyplýva, že z dôvodu, že nie je vydaná zmena stavebného povolenia na
86 bytov a v dôsledku kontroly a pokynov stavebného úradu nie je možné bez rizika pokút realizovať
činnosti a práce, ktoré by boli v rozpore s pôvodným platným stavebným povolením, investor odsúhlasil
dodávateľovi stavby, aby tieto práce zatiaľ nerealizoval a zabezpečoval iné prípravné činnosti.

Podľa bodu 4 zápisu, vzhľadom na to, že financovanie stavby je na výraznom sklze voči investičným
potrebám, nie je možné práce v dostatočnou objeme dokončiť, ani objednať hmotné prestupy atď., je
nútený dodávateľ stavby - firma Z. až do odvolania práce pozastaviť, stavbu zazimovať a zabezpečiť
technologické ošetrenie.

Z uvedeného vyplýva, že práce na predmetnej stavbe boli pozastavené (stavba zazimovaná), ako celok,

nie len niektoré druhy prác.

Stavebný úrad povolil pokračovať v stavbe až svojim rozhodnutím, právoplatným 16.5.2004.

Za takejto situácie tak, ako to konštatoval súd prvého stupňa, nemohol byť žalobca v omeškaní za túto
dobu s odovzdaním prác, a preto žalovaný nemá právo na sankciu proti žalobcovi (zmluvnú pokutu).

Treba poznamenať, že súd prvého stupňa sa námietkou premlčania nezaoberal, prihliadajúc na ust. §

388 ods. 2 Obchodného zákonníka.

Ostatné dôvody, uvedené v odvolaní sú pre rozhodnutie odvolacieho súdu právne bezvýznamné.

Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne správny.

Žalobca mal v odvolacom konaní plný úspech, a preto je žalovaný povinný podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

nahradiť mu trovy odvolacieho konania na účet jeho právneho zástupcu a to za jeden právny úkon
(vyjadrenie k odvolaniu) 1x po 632,37 eur, režijný paušál 1x 8,04, spolu 640,41 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.