Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. február 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/102/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8212207717
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8212207717.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a

sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci žalobcu Prima banka Slovensko,
a. s., Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, právne zastúpený Advokátska kancelária Antovszká, s. r.
o., Žabotova 2/B, Bratislava, IČO: 36 866 881 proti žalovanému M. Z., bytom L. XX, o zaplatenie 86,48
Eur istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 1C/290/2012-54 zo
dňa 29.11.2013 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia

86,48 Eur istiny s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 61,63 Eur od 11.8.2010 do zaplatenia,
ako aj náhrady trov konania. Súd poukázal na obsah žaloby, stanovisko účastníkov, obsah pripojených
listinných dôkazov, citoval ust. § 52, § 53, § 54, § 48, § 544, § 558 Občianskeho zákonníka, ako aj ust.
§ 261 ods. 3 písm. d/, § 708 ods. 1, 2, § 273 ods. 1, § 709 ods. 1, § 710, § 711 ods. 1, § 714 ods.
1, § 497, § 499, § 716, § 718, § 719a Obchodného zákonníka, ďalej ust. § 559, § 121 ods. 3, § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka, ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/95 Z. z., účinného od 1.1.2009 a uviedol,
že predmetom konania je zaplatenie 86,48 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 61,63 Eur
od 11.8.2010 do zaplatenia z dôvodu nesplnenia povinnosti žalovaného zo zmluvy o bežnom účte. Súd

považoval zmluvu uzavretú o bežnom účte fyzickej osoby a o poskytovaní ďalších produktov a služieb
k tomuto účtu uzavretú dňa 11.9.2007 ako spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú aj napriek zákonnej
úprave úverovej zmluvy v Obchodnom zákonníku všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách
vyplývajúcich z ust. § 52 - 54 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že medzi právnym predchodcom žalobcu
Dexia banka Slovensko, a. s. a žalovaným bola dňa 13.5.2008, uzavretá zmluva o spolupráci pri
poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe ktorej sa žalobca zaviazal pre žalovaného
zriadiť rastový osobný účet, pričom zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. Predmetom zmluvy nebolo

povolené prečerpanie na osobnom účte, ktorá skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná. Listom zo
dňa 2.8.2010 žalobca odstúpil od zmluvy v zmysle ustanovení všeobecných obchodných podmienok,
nakoľko odo dňa 1.7.2009 bol na účte žalovaného vykazovaný debetný zostatok, ktorého aktuálna výška
bola 61,33 Eur. Z výpisu z účtu na meno žalovaného za obdobie od 31.7.2010 do 10.8.2010 vyplýva,
že k 30.7.2010 mal účet zostatok -61,33 Eur a k 10.8.2010 bolo pripočítaných ako kreditná položka
- 0,30 Eur ako úroky a vyrovnanie zostatku zatvoreného účtu spolu 61,63 Eur. Z výpisu z účtu ďalej
za obdobie od 1.7.2010 do 30.7.2010 vyplýva, že k 30.6.2010 mal účet zostatok - 58,18 Eur, počet

debetných položiek 2 v sume - 3,20 Eur a nový zostatok bol - 61,33 Eur (úroky - 1,- Eur, balík Výhoda
- 2,20 Eur). Suma 86,48 Eur pozostáva z istiny 61,63 Eur a sankčného úroku z omeškania vo výške24,85 Eur. Súd žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca žalovanú sumu neodôvodnil, čo do jeho základu
a výšky. Dokonca ani na výzvu súdu na odstránenie vád podania žalobca neuviedol, či jeho pohľadávka
voči žalovanému nevznikla z titulu povoleného prečerpania ako uvádza v žalobe alebo z dôvodu, že

účet dosiahol debetný zostatok. Z takého titulu tento debetný zostatok žalobca nepreukázal ani na výzvu
súdu žalovanú istinu a sankčný úrok z omeškania náležite nešpecifikoval.

Podľa názoru súdu sa žalovaný zrejme dostal do debetu z dôvodu, že mu žalobca účtoval poplatky
za vedenie účtu balík Výhoda, ktorý ďalej sankcionoval ním uvádzanou sankčnou sadzbou položka -
úroky. Z predložených dôkazov nevyplýva ani jeho výška ani dôvod, teda za aké poskytnuté služby mal

žalovaný poplatky uhrádzať a v akej výške, a či vôbec žalobca, resp. jeho právny predchodca akékoľvek
služby poskytol alebo za nich mohol žiadať poplatok. Z predložených výpisov z účtu nevyplýva, aby
žalovanýrealizovalnejakétransakcienaúčte,výberplatbyapod..Spornouzostalaotázka,čiotvrdenom
debetnom zostatku mal žalovaný vedomosť, a či mu vôbec boli doručované výpisy z účtu poštou, lebo
dôkaz predložený nebol.

Ďalším dôvodom na zamietnutie žaloby okrem vyššie uvedeného, bola aj dohoda o povinnosti dlžníka

platiťpoplatokzavedenieúverovéhoúčtu,vdôsledkučohosažalovanýzrejmedostalnaúčtedodebetu.
Súd túto dohodu považoval za neprijateľnú podmienku, nakoľko poplatok za vedenie účtu nemá povahu
odplaty za konkrétnu zmluvnú službu poskytovanú bankou, a preto nepredstavuje dojednanie týkajúcej
sa ceny. Vedenie úverového účtu nepredstavuje samostatnú odplatnú službu banky klientovi, ale
naopak, slúži výhradne záujmom banky. Poplatok za poskytnutie úveru je neprijateľnou podmienkou a

neprijateľným zaťažením spotrebiteľa, keď banka má poskytovanie úverov v rámci svojej podnikateľskej
činnosti a nepredstavuje žiadne skutočné protiplnenie poskytované spotrebiteľovi. V tejto súvislosti
poukázal na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu z 21.6.2006 č. k. 7U/17/2006, čo
judikovali už aj súdy Slovenskej republiky.

Zároveň súd poukázal na to, že došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu odstúpením od zmluvy a v tejto

súvislosti súd poukázal na ust. § 48 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa odstúpením zmluva
zruší od začiatku a medzi účastníkmi nastáva režim bezdôvodného obohatenia vyplývajúci z ust. § 457
Občianskeho zákonníka. Akákoľvek snaha o obídenie týchto zákonných ustanovení by v zmluve, či
vo všeobecných obchodných podmienkach znamenala jej neprijateľnosť, a teda neplatnosť takéhoto
dojednania, napr. čl. 5 bodu 5 predložených všeobecných obchodných podmienok, pre ktoré nemožno

priznať na ich základe uplatnený nárok. Na základe žalobcom tvrdeného skutkového stavu, ak by aj boli
predložené adekvátne všeobecné obchodné podmienky, by neprichádzalo do úvahy priznanie žalovanej
sumy pre rozpor s citovaným ust. § 457 Občianskeho zákonníka, a preto došlo k zamietnutiu žaloby.
Úhrada akýchkoľvek poplatkov a úrokov by nebolo plnením bezdôvodného obohatenia, a teda vrátenie
toho, čo žalovaný dostal. Z dôvodu nesplnenia dôkaznej povinnosti vyplývajúcej z ust. § 120 ods. 4

Občianskeho súdneho poriadku, súd preto žalobu zamietol aj z týchto dôvodov v celom rozsahu.

Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľaust.§142ods.1vspojenís§151 Občianskehosúdnehoporiadku
tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Žalobca nebol v konaní úspešný, nevzniklo právo
na náhradu trov konania a žalovaný si ich náhradu neuplatnil, iné preukázateľné trovy konania nevznikli.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Namietal nesprávne právne

posúdenie vzťahu medzi účastníkmi konania ako vzťahu spotrebiteľského. Trval na tom, že zmluva o
bežnomúčtepatrímedzitvz.absolútneobchody,apreto ustanoveniaObchodnéhozákonníkasapoužijú
bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu, a to aj v prípade, ak majiteľom účtu bude fyzická
osoba - nepodnikateľ. Z tohto dôvodu nesúhlasil s posúdením zmluvy o spolupráci pri poskytovaní
bankových produktov a služieb, na základe ktorej došlo k zriadeniu rastového osobného účtu, ako

občianskoprávnej zmluvy , ako aj s aplikáciou ustanovení týkajúcich sa úpravy spotrebiteľských
zmlúv, lebo zmluva o bežnom účte sa posudzuje ako obchodný záväzkový vzťah. Poukázal na inštitút
všeobecných obchodných podmienok, ktorých úprava vyplýva z ust. § 273 Obchodného zákonníka
s tým, že sankčným poplatkom sa rozumie zmluvná pokuta spojená s porušením, resp. neplnením
ustanovenia zmluvy, vrátane všeobecných obchodných podmienok, ako aj na oprávnenie banky odstúpiť

od zmluvy pre podstatné porušenie zmluvy. Zdôraznil, že to, že žalobca nepredložil súdu všeobecnéobchodné podmienky účinné v čase vzniku zmluvného vzťahu, s ktorými žalovaný nemohol byť
oboznámený ho nemôže zaväzovať, nesúhlasil. Podotkol, že nedopatrením všeobecné obchodné
podmienky boli predložené s neskorším dátumom účinnosti, avšak obsah všeobecných obchodných

podmienok účinných v čase vzniku zmluvného vzťahu medzi účastníkmi, boli rovnakého znenia, týkali sa
príslušných článkov vzťahujúcich sa na daný vzťah. Trval na tom, že došlo k odstúpeniu od zmluvy listom
zo dňa 2.8.2010, a preto je povinnosťou žalovaného zaplatiť príslušný debetný zostatok. K 10.8.2010
došlo len k vyrovnaniu nevyrovnanej výšky debetného zostatku žalovaného žalobcom, čo je vyjadrené
vo výpise z účtu žalovaného pod položkou - vyrovnanie zostatku uzatvorenia účtu, pričom sa jedná o

účtovnú operáciu. Z tohto dôvodu trval na zaplatení 61,63 Eur, ktorá suma pozostáva z nedoplatkov
na poplatkoch a úrokoch, sankčného úroku (zmluvnej pokuty vo výške 24,85 Eur) s poukazom na čl.
1 bodu 6 všeobecných obchodných podmienok. Taktiež nesúhlasil s posúdením účinkov odstúpenia v
zmysle ustanovenia Občianskeho zákonníka vzhľadom na to, že sa jedná o právny vzťah, ktorý vznikol
na základe ustanovení Obchodného zákonníka. Trval na posúdení účinkov odstúpenia od zmluvy v
zmysle Obchodného zákonníka, lebo Obchodný zákonník nehovorí o zrušení zmluvy, ale o zániku

zmluvy, čo je síce obsahovo totožné, avšak rozdiel je v stanovení momentu zániku, lebo zmluva
zaniká, keď odstúpenie od zmluvy je doručené druhej zmluvnej strane, t. j. ex tunc, nie od počiatku,
ako to je podľa ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1MObdoV 2/2007 zo dňa 30.9.2009, týkajúce
saposúdeniadôsledkovodstúpeniaodzmluvypodľaObčianskehozákonníkaaObchodnéhozákonníka,

ktoré je odlišné. Zdôraznil, že nároky vyplývajúce zo spotrebiteľských zmlúv majú byť výlučne posúdené
podľa ustanoveníObčianskehozákonníka,avšaklenustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,ktorésú
jednostranne kogentné, t.zn. aj voči Obchodnému zákonníku. V prípade, ak by zákonodarca vychádzal
z jednostrannej kogentnosti Občianskeho zákonníka by napr. ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka
strácalo význam. Nesprávnym právnym posúdením podľa názoru právnej zástupkyne žalobcu, došlo k

porušeniu práva účastníka na spravodlivý súdny proces, ako aj základného práva na súdnu ochranu.
Navrholzrušiťnapadnutýrozsudokavecvrátiťsúduprvéhostupňanaďalšiekonanie.Uplatnilsináhradu
trov odvolacieho konania.

Žalovanývpísomnomvyjadreníkodvolaniuuviedol,žeotázkuuplatnenéhonárokuponechávanaúvahu
súdu. Iné vyjadrenie k veci nepredložil.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce
vzmyslezásadvyplývajúcichzust.§212Občianskehosúdnehoporiadku,beznariadeniapojednávania,
s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu
alebo internetovej stránke (§ 214 ods. 2 v spojení s ust. § 156 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku)

a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého
stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny

predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom,
ako aj právnym posúdením veci odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový
stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením uvedeným súdom prvého stupňa.

K odvolaniu žalobcu uvádza, že namietané nesprávne právne posúdenie uplatneného nároku nebolo
dôvodné. V sporovom konaní posilnenom zásadou kontradiktórnosti majú účastníci dôkaznú povinnosť
vyplývajúcu im z ust. § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, t. j. povinnosť nielen tvrdenia, ale
aj preukázania ním tvrdených skutočností. Nesplnenie dôkaznej povinnosti má za následok neuneseniedôkazného bremena. Tvrdené skutočnosti o nesplnení dôkaznej povinnosti účastníka sporového
konania, odvolací súd považoval za opodstatnené. Je nesporné a žalobca to nakoniec ani nepopiera
v podanom odvolaní, že nedopatrením nepredložil všeobecné obchodné podmienky účinné v čase

vzniku právneho vzťahu. Len tvrdenie o tom, že sa jedná o totožný obsah, avšak s účinnosťou od
iného dátumu nie je dôvodom a nemožno to považovať za splnenie dôkaznej povinnosti, lebo súd
prvého stupňa sa náležite nemohol oboznámiť so všeobecnými obchodnými podmienkami, na základe
ktorých si žalobca uplatňoval poplatky a úroky, ako aj sankčný úrok. Posúdenie právneho vzťahu
medzi účastníkmi ako vzťahu spotrebiteľského je v súlade s ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka

bez ohľadu na to, že medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o bežnom účte v zmysle ustanovení
Obchodného zákonníka. Aj s touto otázkou sa súd prvého stupňa náležite vysporiadal. Navyše
zohľadňoval pri rozhodovaní vo veci samej aj tú skutočnosť, že žalobca odstúpil od zmluvy a následne
nastal režim bezdôvodného obohatenia vyplývajúci z ust. § 457 Občianskeho zákonníka s prihliadnutím
na účinky odstúpenia od zmluvy v zmysle ust. § 48 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd súhlasí s
názorom právneho zástupcu žalobcu, že posúdenie účinkov v obchodnoprávnych a občianskoprávnych

vzťahoch sú v zmysle právnych úprav vyplývajúcich z jednotlivých zákonov rozdielne, avšak v danom
prípade aplikácia ustanovení Občianskeho zákonníka pôsobí v právnom vzťahu ako lex specialis vo
vzťahu k ustanoveniam Obchodného zákonníka, pričom obsah zmlúv uzavretých medzi veriteľom -
poskytovateľom služieb ako dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom sa musí vykladať v jeho
prospech, lebo k uzavretiu zmluvy došlo na základe formulárovej zmluvy, ktorej obsah a podmienky

zmluvy žalovaný ako spotrebiteľ nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť. Súd prvého stupňa správne
postupoval, ak žalobu zamietol z dôvodu neunesenia dôkaznej povinnosti, lebo dôkazná povinnosť
znamená nielen tvrdenie, ale aj preukázania ním tvrdených skutočností, ktoré nesplnenie má za
následok neunesenie dôkazného bremena.

Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie žalobcu za dôvodné, a preto napadnutý rozsudok

ako vecne správny potvrdil v súlade s ust. § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
a zásadou úspechu žalovaného v odvolacom konaní, ktorému náhradu trov odvolacieho konania
priznaná nebola, lebo návrh na priznanie predložený nebol. Iné trovy odvolacieho konania žalovanému
preukázateľnezobsahuspisunevyplývajú(§142ods.1vspojenísust.§151ods.1Občianskehosúdneho

poriadku). Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu právo na náhradu trov odvolacieho
konania nevzniklo.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.