Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 12. september 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 29C/232/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114216404
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8114216404.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,

so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598, zastúpená Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36864421, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo
spravodlivosti SR, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, IČO: 00166073, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

žalobu zamieta,

náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou doručenou súdu dňa XX.X.XXXX pôvodne vedenej na Okresnom súde v Humennom

pod sp. zn. XXC XXX/XXXX žiadal zaviazať žalovanú na náhradu majetkovej škody vo výške 175,- EUR
a sumy 110,64EURztitulunemajetkovejujmy, prípadneabymedzitýmnymrozsudkomrozhodoltak,že
žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného
súdu v Humennom, ktorý nerozhodol o žiadosti na zmenu exekútora pre pohľadávku žalobcu v zákonom
stanovenej lehote.

Žalobu odôvodňoval tým, že v pozícií oprávneného subjektu podal exekučnému súdu návrh na zmenu

exekútora a legitímne očakával, že súd mu poskytne súdnu ochranu a v zákonnej lehote rozhodne o
zmene exekútora. V exekučnom konaní je pritom povinnosť súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na
zmenu exekútora do 30 dní od doručenia tohto návrhu.

Vec pritom nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala takú spoluprácu s
účastníkmi konania, ktorá by mohla mať podstatný vplyv na posúdene a rozhodnutie súdu.

Žalobcovi bolo doručené uznesenie o zmene súdneho exekútora po uplynutí zákonnej lehoty na
rozhodnutie, pričom do tejto doby sa nachádzal v stave právnej neistoty. Toto obdobie musel žalobca
prekrývať svojou aktivitou cielenou na udržanie bonity pohľadávky a jej zabezpečenia usmerňovaním
exekútora a ďalších účastných orgánov, čo predpokladalo aktívnu systémovú správu pohľadávky
žalobcom.

Majetková škoda teda predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou

uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi
dourčením návrhu na zmenu exekútora a rozhodnutí o ňom. V tomto období na správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému vynaložil sumu
70,- EUR, na udržanie a správu informačného systému 40,- EUR a na administráciu listín a komunikácius pôvodným súdnym exekútorom sumu 50,- EUR, ďalej na administratívne spracovanie textov urgencií
súdu, na publikačné výdaje spojené s urgenciami, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s
urgovaním a kontrolou stavu konania vynaložil sumu 15,- EUR. Celkom v období medzi podaním návrhu

na zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom vynaložil márne sumu 175,- EUR.

Ďalej žalobca vo svojich žalobách uplatnil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože
samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora
v zákonom stanovenej dobe nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú

nesprávnymúradnýmpostupom.NesprávnyúradnýpostupOkresnéhosúdujetakejintenzity,ktorámala
má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv žalobcu,
pričom neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným súdom nastalo riziko
zániku povinného, riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a riziko insolvencie
povinného. Ďalej nezákonným zásahom boli vyvolané u členov riadiacich orgánov spoločnosti žalobcu
a majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v

spoločnosti, ďalej bol spôsobený zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, strata
zisku z realizovaného obchodu vyvolala hospodársku stratu, nezákonným zásahom vyvolaná situácia
ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí,
ktoré mohol prijať.

Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal z doteraz judikovaných súm, ktoré boli
priznané sťažovateľom nálezmi Ústavného súdu SR pri konštatovaní prieťahov za určité obdobie,
pričom za primeranú sumu za každý mesiac omeškania považoval sumu 55,32 EUR. Citáciou nálezov
Ústavného súdu SR napríklad IIIÚS203/2006, IIIÚS347/2005, III ÚS190/05 ako aj ďalších.

Z exekučného spisu XEr XXX/XXXX proti E. G. súd zistil, že návrh na vydanie poverenia bol súdu
doručený XX.XX.XXXX a dňa XX.XX.XXXX bolo vydané poverenie. Návrh na zmenu exekútora bol
súdu doručený dňa XX.XX.XXXX a následne zo strany exekučného súdu dňa XX.XX.XXXX bola
vypracovaná výzva voči pôvodnému exekútorovi na predloženie exekučného spisu s originálom
poverenia a vyčíslenými trovami exekúcie, ktoré boli súdu predložené dňa 07.XX.XXXX.

Súd o zmene exekútora rozhodol uznesením zo dňa XX.XX.XXXX s dátumom právoplatnosti
XX.XX.XXXX.

Uznesením zo dňa XX.XX.XXXX s dátumom právoplatnosti XX.XX.XXXX bola exekúcia v predmetnej

veci zastavená pre neplatnosť rozhodcovskej doložky.

V predmetnom konaní žalobca konštatoval nečinnosť exekučného súdu v rozsahu 62 dní.

Žalovaná vo svojom vyjadrení k podanej žalobe poukázala na zmätočnosť žalôb, pričom žalobca

prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám. Považuje
za nepravdivé a klamlivé tvrdenie jeho nevedomosti o spisových značkách uvádzaných v exekučných
konaniach, pretože v týchto konaniach bol účastníkom konania. Neoznačenie spisových značiek
exekučných konaní bol jedným z dôvodov, pre ktoré aj Ústavný súd Slovenskej republiky odmietol
sťažnosti žalobcu na porušenie jeho ústavných práv nečinnosťou exekučného súdu.

Nie je zrejmý ani titul nároku na náhradu škody, pretože namieta nezákonné konanie v podobe
nerozhodnutia o návrhu na zmenu exekútora a zároveň namieta nesprávny úradný postup v podobe
prieťahov. Nie je teda zrejmé, či si nárok uplatňuje z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu
prieťahov alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Nie vo všetkých konaniach

žalobca uvádza kroky, ktoré podnikol na odstránenie prieťahov v konaní, pričom žiadosť o informáciu o
stave konania nie je možné považovať za riadny prostriedok, ktorý by smeroval k zabráneniu tvrdených
prieťahov, neuvádza, či podal sťažnosť na zbytočné prieťahy predsedovi okresného súdu, resp. ústavnú
sťažnosť. Všeobecný súd pritom v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v
konaní súdu, pretože túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd Slovenskej republiky.

Ďalej žalovaná namietala, že dňa XX.X.XXXX jej boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody, v ktorých boli obsiahnuté aj žiadosti vo veciach, ktoré sú predmetom tohto
konania, pričom žalobca žaloby podal už dňa XX.X.XXXX pred uplynutím 6 mesačnej lehoty v zmysle
ust. § 16 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z. z., teda ide o predčasne uplatnený nárok na súde.Žalobca pritom napriek opakovaným výzvam na doplnenie žiadosti tieto nedoplnil, neuviedol dátumy,
kedy sa dozvedel o škode a nepriložil doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu a súčasne

neuviedol, či boli podávané sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy, ústavné sťažnosti a nedoplnil
doklady preukazujúce ohrozenie práv zánikom povinného, jeho insolvenciou, stratu kontaktu povinným
a podobne. Žalovaná preto ako orgán
príslušný na predbežné prerokovanie podaných žiadosti nepovažuje nárok žalobcu za predbežne
prerokovaný.

Čo sa týka namietaného postupu a to nerozhodnutia o návrhu na zmenu exekútora v zákonom
stanovenej lehote uviedla, že podľa § 44 ods. 9 Exekučného poriadku, má exekučný súd povinnosť v
rozhodnutí o zmene exekútora poveriť exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu postúpi spolu s
exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený.

Pokiaľ aj v niektorých prípadoch mohol aj exekučný súd rozhodnúť o návrhoch na zmenu súdneho
exekútora, po uplynutí zákonom stanovenej 30-dňovej lehoty od doručenia takéhoto návrhu bolo
to spôsobené predovšetkým tým, že pôvodný súdny exekútor neposkytol exekučnému súdu plnú
súčinnosť; v takomto prípade exekučný súd objektívne nemohol dodržať zákonnú 30-dňovú lehotu na
rozhodnutie o návrhu žalobcu ako oprávneného na zmenu exekútora tak, aby v tejto lehote rozhodol aj

o trovách exekúcie pôvodného súdneho exekútora a súčasne postúpil novému exekútorovi exekučný
spis pôvodného exekútora.

Odhliadnuc od uvedeného v prípadoch podozrenia, že exekučný súd nekonal o návrhu žalobcu ako
oprávneného na zmenu súdneho exekútora, žalobcovi nič nebránilo využiť účinný prostriedok nápravy,

ktorým bezpochyby bolo podanie sťažnosti predsedovi príslušného súdu proti porušovaniu práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ak žalobca tento prostriedok nápravy nevyužil, zanedbal
svoju všeobecnú preventívnu povinnosť podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka, keďže si nepočínal
tak, aby nedošlo ku škode na jeho majetku.

Vzhľadom na povahu úkonu, zákonom stanovenú lehotu, lehotu, v ktorej sa rozhodlo, nečinnosť žalobcu
i nevyhnutnosť vykonať pred, resp. súčasne s rozhodnutím i iné úkony (výzva na vyjadrenie pôvodnému
exekútorovi, vyjadrenie pôvodného exekútora a vyčíslenie jeho trov, doručenie exekučného spisu a jeho
zaslanie novému exekútori a rozhodnutie o trovách pôvodného exekútora) nie je možno nerozhodnutie
o návrhu na zmenu exekútora v lehote ustanovenej zákonom považovať za zbytočné prieťahy a teda

za nesprávny úradný postup.

K otázke vyčíslenia škody žalovaná poukázala na to, že žalobca nepreukázal existenciu škody a
nároky, ktoré si uplatňuje je možné považovať za hypotetické. V žalobe neuvádza, či predmetné
vecné náklady predstavujú skutočnú škodu alebo ušlý zisk. Na preukázanie vzniku škody by žalobca

musel produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri každej individuálnej pohľadávke. Žalobca ako
poskytovateľ spotrebiteľských úverov musí nevyhnutne využívať informačný systém, ktorý využíva pre
všetky pohľadávky a nie len tie, ktoré boli predmetom exekúcie. Požadovať preto paušálnu sumu za
udržanie informačného systému je preto nesprávne a účelové. Od povinnosti riadne preukázať vznik a
výšku škody žalobca neodbremeňuje množstvo podaných žalôb, ťažkosti pri jej vyčíslení a preukázaní,

ani ochrana osobných údajov, obchodného tajomstva či dôverných informácií, teda skutočností, ktorými
žalobca exemplárne nesplnenie dôkaznej povinnosti odôvodňuje. V súvislosti s uplatnenou náhradou
nemajetkovej ujmy poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR pod sp. zn. 3Cdo675/2011, podľa
ktorého odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní
nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom

zúčastňujú, lebo im nevzniká ujma priamo. Súčasne konštatovala, že požadovaná náhrada nie je
podložená reálnymi skutočnosťami, či rozumnou úvahou. Ministerstvo spravodlivosti SR na ostatok
poukázalo na potrebu zohľadnenia ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako aj ust. § 17 ods. 2 a 3
zák. č. 514/2003 Z. z. pri formovaní záveru o potrebe priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch
a upriamilo pozornosť na list Európskej komisie generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/

A3/RM/kbD(2010)1360, v ktorom poukázala na to, že v súvislosti s podnikateľskými praktikami žalobcu
dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov, resp. od združení na ochranu spotrebiteľov, pričom
útvary komisie sa o týchto praktikách dozvedeli aj prostredníctvom návrhu na prejudiciálneho konania
podaného Krajským súdom v Prešove vec C-76/2010. Zdôraznila, že žalobca je vnímaný ako spoločnosťvyužívajúca neprijateľné podmienky, slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb a toto
negatívne vnímanie je práve dôsledkom praktík aplikácie, či využívania právnych inštitútov žalobcu,
ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi a so všeobecne uznávanými spotrebiteľskými právami.

Zároveň uviedla, že v danom prípade preto nemožno ani tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom
exekučného súdu ako následok priameho pôsobenia príčiny. S poukazom na uvedené preto žiadala
žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

V danom prípade súd konal v neprítomnosti účastníkov konania s poukazom na splnenie podmienok
pre rozhodnutie bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 115a ods.2 a § 200ea O.s.p.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zák. č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2012, štát zodpovedá za
podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem
tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 zák. č. 514/2003 Z. z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis

neustanovuje inak.1a)

Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.

V predmetnej veci mal súd za to, že exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti oprávneného o zmene
súdneho exekútora konal priebežne, bez zbytočných prieťahov a nemal za preukázaný nesprávny
úradný postup tvrdený žalobcom, ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu

spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

S poukazom na povahu úkonu, ktorým bolo rozhodnutie súdu o návrhu oprávneného na zmenu
exekútora, tento si podľa názoru súdu vyžaduje osobitnú právnu úvahu zo strany súdu, teda nejde o
jednoduchú automatizovanú činnosť zo strany súdu, a preto nie je možné konštatovať, žeby v konaní

exekučného súdu v predmetných veciach došlo k zbytočným prieťahom v konaní pri rozhodnutí o
návrhu na zmenu exekútora. Okrem iného poukazuje na to, že pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony
exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene exekútora, resp. do doručenia uznesenia
o zmene súdneho exekútora pôvodnému exekútorovi. To znamená, že v súvislosti s nerozhodnutím v
lehote o zmene exekútora nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody, keďže pôvodný exekútor

mohol a mal pokračovať vo vymáhaní pohľadávky, na ktorú mal poverenie s ohľadom na zachovanie
kontinuity podania.Pokiaľ ide o tvrdený nesprávny úradný postup v konaní pod sp. zn. XEr XXX/XXXX proti povinnej E.
G., v danej veci sa oprávnený domáhal vymoženia plnenia od povinnej na podklade nespôsobilého
exekučnéhotitulu,keďžeuznesenímzodňaXX.XX.XXXXbolaexekúciazastavenázdôvodumateriálnej

nevykonateľnosti exekučného titulu.

Napriek tomu, že v danom prípade súd rozhodol o zmene exekútora po uplynutí zákonnej lehoty,
nemožnovtejtoskutočnostividieťnesprávnyúradnýpostup,ktorýmbybolažalobcovispôsobenáškoda,
resp. nemajetková ujma.

Pre objektívne dôvody súd nemohol dodržať zákonom stanovenú lehotu, pretože pre rozhodnutie vo
veci potrebuje súčinnosť pôvodného súdneho exekútora, o ktorého trovách pri zmene osoby exekútora
rozhoduje, ktoré musí pri priznaní podrobne preskúmať a zároveň spolu s uznesením o zmene exekútora
je povinný postúpiť aj exekučný spis.

Ďalej nebolo preukázané, že v prípade rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora v zákonnej 30-
dňovej lehote by došlo k účinnému vymoženiu pohľadávky oprávneného a tým teda aj k naplneniu
účelu exekučného konania. Zmena osoby súdneho exekútora je len čiastkový procesný úkon, ktorý na
vymožiteľnosť pohľadávky nemá vplyv a preto tvrdený nesprávny úradný postup by musel byť takou
podstatnou príčinou, ktorá by oprávnenému spôsobila škodu.

Vzhľadom k tomu, že súd nemal za preukázaný nesprávny úradný postup ako jeden z predpokladov pre
vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, súd žalobu žalobcu
ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že súd
náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Žalobca bol v konaní neúspešný a úspešnej žalovanej trovy
konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.