Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. august 2014

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 10C/66/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3712206589
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Júlia Stuhlmann – Podobová

ECLI: ECLI:SK:OSPB:2014:3712206589.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Považskej Bystrici samosudca Mgr. Júlia Stuhlmann-Podobová v právnej veci

navrhovateľa J.. R. D., V.. XX.X.XXXX, P. P. V. P., L. XXXX/X proti odporcovi Slovenská republika
- Generálna prokuratúra SR, Štúrova 2, Bratislava, o náhradu škody spôsobenú nezákonným a
nesprávnym úradným postupom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 17.600 Eur s úrokom z omeškania 5,15 % ročne od
vykonateľnosti rozsudku do zaplatenia.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na tunajší súd návrh, ktorým sa domáhal, aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu
500.000,00 Eur z titulu náhrady škody spôsobenej nezákonným a nesprávnym úradným postupom
odporcu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.
V konaní uviedol, že škoda vznikla nezákonným a nesprávnym úradným postupom Úradu špeciálnej
prokuratúry GP SR ako aj následným procesným postupom vtedajšieho generálneho prokurátora SR
a škoda spočíva v nemajetkovej ujme, ktorú žiadal uhradiť v peniazoch, pretože iný spôsob satisfakcie

nie je relevantný. Navrhovateľ uviedol, že ako zákonný sudca rozhodoval v trestnej veci vedenej pred
Okresným súdom Trenčín sp. zn. 4T 114/2007, ktorá vec bola právoplatne skončená rozsudkom zo dňa
30.10.2008 v spojení s uznesením senátu Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 3To 22/2009. Uznesením
vyšetrovateľa PZ - Prezídia policajného zboru, ÚBOK, OBPK Západ, Nitra zo dňa 13.7.2009 č.k. ČVS:
PPZ-104/BPK-Z-2009 bolo začaté trestné stíhanie vo veci (po predchádzajúcom pokyne prokurátora
Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR, ktorý je pre vyšetrovateľa záväzným) pre trestný čin prečinu
zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na tom

skutkovom základe, že doposiaľ neustálená osoba vystupujúca v postavení sudcu Okresného súdu
Trenčín dňa 30.10.2008 v budove Okresného súdu Trenčín, v trestnej veci obvinených Y. R. D. J. Y.
vedenej na Okresnom súde v Trenčíne pod č. 4T 114/07 v úmysle zadovážiť sebe alebo inému prospech,
do zápisnice z hlavného pojednávania, po poučení o možnosti podať opravný prostriedok v rozpore
so skutočnosťou nadiktoval, že prokurátorka sa k podaniu alebo nepodaniu opravného prostriedku
nevyjadruje, hoci prokurátorka sa jednoznačne vyjadrila, že voči rozsudku podáva odvolanie, a to proti
výroku o vine a treste, čím spôsobil, že oslobodzujúci rozsudok nadobudol právoplatnosť bez toho,

aby o podanom odvolaní okresnej prokuratúry rozhodoval Krajský súd v Trenčíne. Po viacmesačnom
rozsiahlom vykonávanom dokazovaní v prípravnom konaní, vedenom vyšetrovateľom Prezídia PZ,
ÚBOK , UBPK Západ, Nitra pod dozorom prokurátora Špeciálnej prokuratúry GP SR dňa 14.1.2010
zaslalÚstavnémusúduSRvtedajšígenerálnyprokurátoržiadosťnaudeleniesúhlasunatrestnéstíhanienavrhovateľa, pretože mal byť dôvodne podozrivý zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci
verejného činiteľa. Uznesením Ústavného súdu č.k. PL.US13/2010-30 Ústavný súd SR rozhodol tak,
že odoprel súhlas na trestné stíhanie navrhovateľa a vyslovil, že stíhaný skutok evidentne spadá do

rozhodovacej činnosti všeobecného súdu a jeho právomoci v rámci trestného konania, ktorá nemôže
byť podľa zákona o sudcoch a prísediacich predmetom trestného stíhania, a to ani po zániku funkcie
sudcu a že žiadosť generálneho prokurátora SR nie je zjavne opodstatnená ani vo vzťahu k dôvodnosti
podozrenia zo spáchania predmetného trestného činu navrhovateľa na popísanom skutkovom základe,
čo majú preukazovať výsledky doterajšieho dokazovania. Na podklade rozhodnutia Ústavného súdu SR

potom vyšetrovateľ PPZ, ÚBOK, OBPK Západ, Nitra uznesením zo dňa 10.12.2012 trestné stíhanie
zastavil. Písomnou žiadosťou zo dňa 19.3.2011 sa navrhovateľ domáhal u odporcu predbežného
prerokovania nároku na náhradu škody, na ktorú žiadosť odporca písomne reagoval dňa 4.4.2011 a dňa
29.4.2011 a žiadosti v celom rozsahu nevyhovel. Navrhovateľ tvrdiac, že odporca mu nezákonným a
nesprávnym úradným postupom spôsobil vážnu morálnu ujmu na jeho právach osoby, občana SR a
sudcu všeobecného súdu tak v rovine profesijnej ako aj v rovine osobnostnej, žiadal návrhu v celom

rozsahu vyhovieť.

Odporca žiadal návrh zamietnuť z dôvodu, že neexistuje základná podmienka nároku na náhradu
škody v prípade nemajetkovej ujmy, a to nezákonné rozhodnutie ani nesprávny úradný postup .
Navrhovateľom označené dve rozhodnutia, a to uznesenie vyšetrovateľa PPZ, ÚBOK, UBPK Západ,

Nitra o začatí trestného stíhania a uznesenie vyšetrovateľa PPZ, ÚBOK, UPBK o zastavení trestného
stíhania nevydala Generálna prokuratúra SR, a teda konať v mene štátu by pri oboch vyššie uvedených
rozhodnutiach mal iný orgán, a síce Ministerstvo vnútra SR. Odporca zároveň poukázal na to, že je
zákonnýmprávomprokuratúrypodaťžiadosťoudeleniesúhlasunatrestnéstíhaniesudcu,jetozákonné
oprávnenie a nemožno konštatovať, že sa jedná preto o nesprávny úradný postup, ktorý by bol v rozpore

s pravidlami, ktoré ustanovujú všeobecne právne predpisy. Odporca tvrdiac, že nie je orgánom, ktorý
by mal konať v mene Slovenskej republiky v rozsahu, v ktorom sa navrhovateľ domáha náhrady škody
z nezákonného rozhodnutia a v rozsahu aplikácie nesprávneho úradného postupu, ktorý navrhovateľ
nepreukázal, považoval nárok v celom rozsahu za nedôvodný a návrh žiadal zamietnuť.

Okresný súd rozsudkom 10C66/2012-135 zo dňa 5.2.2013 uložil odporcovi povinnosť, aby zaplatil
navrhovateľovi 100.000 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od vykonateľnosti rozsudku do zaplatenia.
Vo zvyšku návrh zamietol. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. Proti rozsudku podali v
zákonnej lehote odvolanie obaja účastníci. Odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odvolací súd uviedol, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvého stupňa
aplikoval v súvislosti s ustálením výšky nemajetkovej ujmy ustanovenie § 17 zákona č. 514/2003 Z.z. v
znení do 31.12.2012, ktoré nestanovovalo žiadnu minimálnu ani maximálnu výšku peňažnej satisfakcie
a požadovalo len zohľadnenie okolností vymenovaných v § 17 ods. 3.

Rozhodnutie však bolo vydané 5. februára 2013, t.j. v čase, kedy v dôsledku zmeny vykonanej zákonom
č.412/2012Z.z.odsek4citovanéhozákonnéhoustanoveniabolzmenenýaupravené,ževýškanáhrady
nemajetkovejujmypriznanápodľaodseku2nemôžebyťvyššiaakovýškanáhradyposkytovanáosobám
poškodenýmnásilnýmitrestnýmičinmipodľaosobitnéhopredpisu.Týmtoosobitnýmpredpisomjezákon

č. 215/2004 Z.z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení neskorších
predpisovavust.§6upravujemaximálnusumuodškodneniatak,žetátonesmiepresiahnuť50-násobok
minimálnej mzdy. Podľa článku VI. zákon č. 412/2012 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2013. Z
piatej časti zákona č. 514/2003 Z.z., označenej ako prechodné a záverečné ustanovenia, je zrejmé, že
k danej právnej úprave neboli prijaté prechodné ustanovenia.

Vo všeobecnosti platí, že účinnosť právnej normy je jej vlastnosťou, ktorá spočíva v tom, že sa ňou musia
riadiť právne vzťahy, ktoré táto norma vo svojom texte upravuje. Každý zákon má vo svojom poslednom
ustanovení určený dátum účinnosti, čo v danom prípade predstavuje 1. január 2013. Dátumom účinnosti
je tak vymedzený deň, odkedy je nevyhnutné podľa zákona postupovať.

V prejednávanej veci je tak jednoznačne zrejmé, že v čase vydania napadnutého súdneho rozhodnutia
bol platný a účinný § 17 zákona č. 514/2003 Z.z., a to jeho odsek 4 v znení, podľa ktorého výška náhradynemajetkovejujmypriznanápodľaodseku2nemôžebyťvyššiaakovýškanáhradyposkytovanáosobám
poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu.

Odvolacísúduviedol,žesúd prvéhostupňavodôvodnenínapadnutéhorozhodnutiažiadnymspôsobom
neuvádza, z akého dôvodu citované zákonné ustanovenie na vec neaplikoval.

Uvedený postup súdu prvého stupňa preto považoval odvolací súd za naplnenie dôvodu na odvolanie
podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., ako aj dôvod na zrušenie veci podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.

Pokiaľ ide o ďalšie dôvody odvolania odporcu, a to týkajúce sa v podstate základu priznaného nároku,
tak v tejto súvislosti odvolací súd nezistil opodstatnenie uplatneného dôvodu na odvolanie podľa § 205
ods. 2 písm. d/ O.s.p.

V danej veci odvolací súd za správny považoval záver súdu prvého stupňa o tom, že rozhodnutie o

začatítrestnéhostíhaniavoveciČVS:PPZ-104/BPK-Z-2009jerozhodnutímnezákonným.Vkonaníbolo
totiž jednoznačne preukázané, že vyšetrovateľ PZ - PPZ, ÚBOK, OBPK Západ , Nitra uznesením ČVS:
PPZ-104/BPK-Z-2009 zo dňa 10.12.2010 podľa § 215 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku s poukazom
na § 9 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku trestné stíhanie zastavil. Vyplýva totiž z početnej judikatúry
NajvyššiehosúduSR,atonielenzrozhodnutia4MCdo15/2009,ktoréhovhodnosťaplikácienadanúvec

spochybňuje odporca, že systematickým a logickým extenzívnym výkladom dospela judikatúra k záveru,
že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na
konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu
nemalo byť začaté a nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako
nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003

Z.z. (rozsudok Najvyššieho súdu SR 4Cdo 183/2009).

Nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov nebolo možné súdu prvého stupňa vyčítať ani v otázke
príčinnej súvislosti medzi konaním orgánov verejnej moci a vznikom škody na strane navrhovateľa, ktoré
odvolací súd považoval za správne a s ktorými sa stotožnil.

Súd prvého stupňa viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.) doplnil
dokazovanie vykonané výsluchom účastníkov konania, svedkov, oboznámením sa s vyšetrovacím
spisom Prezídia policajného zboru, Úradu boja proti korupcií, odboru boja proti korupcií Západ,
Nitra č.k. ČVS:PPZ-104/BPK-Z-2009, oboznámením sa so žiadosťou Generálnej prokuratúry SR o

udelenie súhlasu na trestného stíhanie navrhovateľa zo dňa 11.1.2010, vyjadrením navrhovateľa k
žiadosti generálneho prokurátora o udelenie súhlasu na jeho trestného stíhanie zo dňa 17.2.2010,
žiadosťouopredbežnéprerokovanienárokunanáhraduškodyzodňa19.3.2011adresovanejodporcovi,
stanoviskom odporcu č.XV/5SPR17/11-7 zo dňa 29.4.2011 k žiadosti navrhovateľa o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, žiadosťou navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku na

náhradu škody adresovanej Ministerstvu vnútra SR zo dňa 15.5.2011, oznámením MV SR zo dňa
24.5.2011, stanoviskom MV SR k žiadosti o predbežné prerokovanie nároku navrhovateľa zo dňa
7.11.2011, článkom z internetového portálu zo dňa 7.3.2010, článkom z internetového portálu zo dňa
20.12.2011, lekárskou správou o zdravotnom stave navrhovateľa zo dňa 18.11.2012, úryvku z knihy
Mafia na Slovensku od autora Gustáva Murína, o oboznámenie sa s písomným vyjadrením navrhovateľa

zo dňa 7.7.2014 a vyjadrením odporcu na pojednávaní zo dňa 29.72014 a zistil nasledovné:

Navrhovateľ ako zákonný sudca rozhodoval trestnú vec vedenú pred Okresným súdom v Trenčíne
sp. zn. 4T 114/2007 (obžalovaný Y. R. a spol.), ktorá vec bola dňa 18.3.2009 právoplatne skončená
rozsudkom zo dňa 30.10.2008 sp. zn. 4T 114/2007-237 v spojení s Uznesením senátu Krajského súdu v

Trenčíne 3To 22/2009-271. Obžalovaný Y. R. D. J. Y. boli v konaní oslobodení spod obžaloby pre skutok
na tom skutkovom základe, že dňa 17. l2. 2006 v raňajších hodinách v priestoroch súkromného pozemku
areálu firmy D. P. T..I..N.. P. J. Y. Ú. V. N.. Y. R. na usmrtenie chráneného živočícha rysa ostrovida (lynx
lynx) sediaceho na vysokozdvižnom vozíku zn. Desta v priestoroch súkromného pozemku areálu firmy
P. T..I..N.. P., Y.. Č. Q. XXX/X a dňa 17. l2. 2006 v čase o 9.30 hodine obv. Y. R. v rozpore s § 4O

Zák. o ochrane prírody a krajiny číslo 543/2002 Z. z. vlastnou legálne držanou guľobrokovou zbraňou
ZH 104, 7x57 R/12 výrobné číslo 404143/01160 bez príslušného povolenia Min. životného prostredia,
vykonal odstrel chráneného živočícha rysa ostrovida, ktorý je podľa vyhlášky Min. životného prostredia
SR č. 24/2003 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon o ochrane prírody a krajiny, druhom európskeho významu,spoločenská hodnota ktorého je v zmysle predmetnej vyhlášky 80 000,- Sk, pričom zničením cudzej
veci spôsobili SR- Obvodnému úradu životného prostredia Trenčín škodu vo výške 80 000,- Sk., právne
kvalifikovaný obžalobou ako trestný čin prečinu porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305

ods. l písm. b/Tr. zák. v jednočinnom súbehu s tr. činom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. l,
2 písm. A/ Tr. zák. u obž. Y. R., V.. X. X. XXXX D. C. N.. J. Y., V.. XX. X. XXXX, ako trestný čin prečinu
porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. l písm. b/ Tr. zák. formou návodu podľa §
2l ods. l písm. b/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s tr. činom poškodzovania cudzej veci podľa § 245
ods. l, 2 písm. a/ Tr. zák. formou návodu podľa § 2l ods. l písm. b/ Tr. zák., lebo tento skutok nie je

trestným činom, keď obaja obžalovaní odvracali svojím činom nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu
chráneného Trestným zákonom.

Vyšetrovateľ PZ - Prezídia policajného zboru, Úradu boja proti korupcií, odboru boja proti korupcii Západ,
Nitra (ďalej len PPZ, ÚBOK, OBPK Západ, Nitra) začal uznesením ČVS: PPZ-104/BPK-Z-2009 zo dňa
13.7.2009 trestné stíhanie za prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm.

a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že doposiaľ neustálená osoba vystupujúca v postavení
sudcu Okresného súdu Trenčín dňa 30.10.2008 v budove Okresného súdu Trenčín, v trestnej veci
obvinených Y. R. a J. Y. vedenej na Okresnom súde v Trenčíne pod č. 4T 114/2007, v úmysle zadovážiť
sebealeboinémuneoprávnenýprospech,dozápisnicezhlavnéhopojednávania,popoučeníomožnosti
podať opravný prostriedok v rozpore so skutočnosťou nadiktoval, že prokurátorka sa k podaniu alebo

nepodaniu opravného prostriedku nevyjadruje, hoci prokurátorka sa jednoznačne vyjadrila, že voči
rozsudku podáva odvolanie a to proti výroku o vine a treste, čím spôsobil, že oslobodzujúci rozsudok
nadobudol právoplatnosť bez toho, aby o podanom odvolaní okresnej prokuratúry rozhodoval Krajský
súd v Trenčíne.

Následne bolo vykonávané dokazovanie v prípravnom konaní, ktoré viedol vyšetrovateľ Prezídia
policajného zboru, ÚBOK, OBPK Západ, Nitra a dozor nad jeho vykonávaním vykonával Úrad špeciálnej
prokuratúry GP SR. V období od 10.7.2009 do 23.11.2009 boli v rámci prípravného konania vypočúvaní
svedkovia J.. B. L., J.. J. X., J.. Y. Y., R.. R. R., D. Y., J.. R. J., J.. F. B., J.. R. R., R. R., I. V., Ľ. T., R..
I. B., J. Y., Y. R., J.. J. T., R.. L. Q. ako aj navrhovateľ a bola vykonaná konfrontácia medzi svedkami

J.. B. L. a navrhovateľom.

Generálny prokurátor SR žiadosťou zn. VII/2GV126/09-15 zo dňa 11.1.2010 požiadal Ústavný súd SR
podľa článku 136 ods. 3 Ústavy SR s poukazom na ustanovenie § 231 písm. 1 Tr. Poriadku a na § 14
ods. 3 zák. č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu SR o udelenie súhlasu na trestné stíhanie

sudcu Okresného súdu v Trenčíne - navrhovateľa, z dôvodu, že je dôvodne podozrivý zo spáchania
prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, ktorý
mal spáchať na tom skutkovom základe, že ako sudca Okresného súdu v Trenčíne dňa 30.10.2008 v
budove Okresného súdu Trenčín v trestnej veci obvinených Y. R. D. J. Y. vedenej na Okresnom súde v
Trenčíne pod č. 4T 114/07 v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, do zápisnice

z hlavného pojednávania, po poučení o možnosti podať opravný prostriedok v rozpore so skutočnosťou
nadiktoval, že prokurátorka sa k podaniu alebo nepodaniu opravného prostriedku nevyjadruje, hoci
prokurátorka sa jednoznačne vyjadrila, že voči rozsudku podáva odvolanie a to proti výroku o vine aj
treste, čím spôsobil, že oslobodzujúci rozsudok nadobudol právoplatnosť bez toho, aby o podanom
odvolaní okresnej prokuratúry rozhodoval Krajský súd v Trenčíne.

Ústavný súd SR na verejnom zasadnutí pléna dňa 23.6.2010 o žiadosti generálneho prokurátora SR o
vydanie súhlasu na trestné stíhanie sudcu Okresného súdu Trenčín JUDr. Michala Antalu - navrhovateľa
uznesením PL.ÚS13/2010-30 odoprel súhlas na trestné stíhanie navrhovateľa pre prečin zneužívania
právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona v znení neskorších

predpisov, pre skutok uvedený v žiadosti Generálneho prokurátora SR č. k. VII/2GV126/09-15 z
11.1.2010.

Ústavný súd SR v odôvodnení uznesenia uviedol, že dospel k záveru, že skutok, pre ktorý žiadal
generálny prokurátor vydať sudcu na trestné stíhanie, spadá do rozhodovacej činnosti sudcu v trestnom

konaní súdnom. Súčasťou rozhodovacej činnosti sudcu je totiž aj ústne vyhlasovanie rozsudku na
hlavnom pojednávaní a následná protokolácia vyjadrení procesných strán o opravnom prostriedku do
zápisnice. Pre úplnosť Ústavný súd SR dodal, že už vo svojej predchádzajúcej judikatúre odoprel súhlas
s trestným stíhaním sudcu pre skutky, ktorých podstata spočívala v tvrdených zásahoch sudcu dozápisnice o rôznych úkonoch súdu (PL.ÚS66/07). Z právnej úpravy imunity sudcu (článok 145 ods. 2
druhej vety Ústavy a ustanovenia § 29a ods. 1 Zák. o sudcoch) vyplýva, že Ústavný súd SR pri zistení,
že skutok, za ktorý je žiadané vydanie súhlasu, spadá do rozhodovacej činnosti sudcu, takéto vydanie

odoprie. Ústavný súd v odôvodnení uznesenia dodal, že súdom, ktorý rozhoduje o vine a treste za
trestné činy (článok 50 ods. 1 Ústavy) je len všeobecný súd. Ústavný súd nemá (okrem rámca konania
o obžalobe na prezidenta republiky podľa článku 129 ods. 5 v spojení s článkom 107 Ústavy) ústavnú
právomoc na takéto rozhodovania a to ani v tomto a ani v iných typoch konania pred ním. Ústavný
súd SR konštatoval, že rozhodovanie o žiadosti generálneho prokurátora o vydaní súhlasu na trestné

stíhanie sudcu vyžaduje, aby zo žiadosti bolo zrejmé, že je dostatočne odôvodnený záver o tom, že
sudca spáchal konkrétny trestný čin (per analógiám § 206 ods. 1 Trestného poriadku). Generálneho
prokurátora, žiadajúceho súhlas na trestné stíhanie sudcu, zaťažuje v tomto type konania pred ústavným
súdom bremeno preukázania minimálne dôvodného podozrenia, že sudca svojím konaním mohol
naplniť všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu. Zo žiadosti generálneho prokurátora, a ako
aj príloh vyplývali v tomto smere zásadné otázniky, a to najmä vo vzťahu k objektívnej stránke a

subjektívnej stránke prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/
Trestného zákona. Žiadosť v spojení s prílohami totiž podľa ústavného súdu nesignalizovala dostatočne
odôvodnený záver (dôvodné podozrenie), že sudca mohol na tam uvedenom skutkovom základe naplniť
všetky znaky skutkovej podstaty prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1
písm. a/ Trestného zákona. Ústavný súd SR konštatoval, že prečin zneužívanie právomoci verejného

činiteľa je úmyselným trestným činom. Úmysel páchateľa sa musí vzťahovať na všetky znaky objektívnej
stránky prečinu, t.j. ako na konanie páchateľa, tak na jeho následok a príčinnú súvislosť medzi konaním
a následkom. V skutkovej podstate prečinu zneužívanie právomoci verejného činiteľa je úmyselná forma
zavinenia vyjadrená navyše ešte v kvalifikovanej pohnútke páchateľa, keď zákonnou požiadavkou je,
aby konanie páchateľa bolo vedené „v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť pre seba alebo

iného neoprávnený prospech“. Z toho je zrejmé, že úmyselná forma zavinenia musí byť obsiahnutá
ako v konaní (v danom prípade úmyselne nesplniť povinnosť vyplývajúcu z jeho právomocí), tak musí
byť kumulatívne vztiahnutá tiež k pohnútke (v danom prípade úmyselne zadovážiť sebe alebo inému
neoprávnený prospech alebo spôsobiť inému škodu). Ústavný súd uzavrel, že v žiadosti sa generálny
prokurátor otázkou úmyselného zavinenia nielenže vôbec nezaoberal, ale táto ani nevyplynula zo

žiadneho vykonaného dôkazu.

Vyšetrovateľ PZ - PPZ,ÚBOK, OBPK Západ, Nitra uznesením ČVS: PPZ-104/BPK-Z-2009 zo dňa
10.12.2010 podľa § 215 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku s poukazom na § 9 ods. 1 písm. b/ Trestného
poriadku trestné stíhanie zastavil. Uznesenie vyšetrovateľa PZ - PPZ, ÚBOK, OBPK Západ, Nitra č.k.

ČVS: PPZ-104/BPK-Z-2009 zo dňa 10.12.2010 bolo doručené Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej
prokuratúry SR dňa 15.12.2010.

Žiadosťou zo dňa 19.3.2011 sa navrhovateľ domáhal na Generálnej prokuratúre SR predbežného
prerokovania nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom podľa zákona č.

514/2003 Z.z. a žiadal, aby Slovenská republika, zastúpená Generálnou prokuratúrou SR, mu uhradila
500.000,00 Eur ako primerané finančné zadosťučinenie, ktoré podľa neho zodpovedá intenzite zásahu
do jeho práv.

Listom zo dňa 29.4.2011 poskytla Generálna prokuratúra SR navrhovateľovi stanovisko k jeho žiadosti

o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, v ktorom túto žiadosť v plnom rozsahu označila
za nedôvodnú vzhľadom na to, že zo strany prokuratúry neboli zistené nezákonné rozhodnutia ani
nesprávnyúradnýpostup.Podľanázoruodporcuzaškoduspôsobenúvtrestnomkonanívyšetrovateľom
zodpovedá Ministerstvo vnútra SR.

Žiadosťou zo dňa 15.5.2011 sa navrhovateľ domáhal predbežného prerokovania nároku na náhradu
škody nesprávnym úradným postupom aj na Ministerstve vnútra SR.

Písomným stanoviskom zo dňa 7.11.2011 Ministerstvo vnútra SR žiadosti navrhovateľa nevyhovelo z
dôvodu, že neboli naplnené základné predpoklady na vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú pri

výkoneverejnejmoci,atoexistencianezákonnéhorozhodnutia,resp.nesprávnehoúradnéhopostupu.V
stanoviskuMinisterstvovnútraSRuviedlo,ževyšetrovateľoviPrezídiaPZ,ÚBOK,OBPKZápadboladňa
7.7.2009 pridelená trestná vec vedená pod sp. zn. ČVS: PPZ-104/BPK-Z-2009 týkajúca sa podozrenia
zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 Trestného zákona,ktorého sa mal dopustiť navrhovateľ ako sudca Okresného súdu v Trenčíne. Predmetné oznámenie bolo
Prezídiu policajného zboru, ÚBOK, OBPK Západ odovzdané podľa § 198 ods. 1 Trestného poriadku
prípisom prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR zo dňa 23.6.2009 sp.

zn. VII/1 Gn 212/09-3 obsahujúcom záväzný pokyn podľa § 230 ods. 2 písm. a/ Trestného poriadku
na postup podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku (záväzný pokyn na začatie trestného stíhania).
Vyšetrovateľ spoločne so záväzným pokynom prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej
prokuratúry SR obdržal vyšetrovací spis, vedený na Úrade justičnej a kriminálnej polície Okresného
riaditeľstva PZ v Trenčíne, ČVS: ORP-1676/2-OVK-TN-2006 a spis vedený na Okresnom súde v

Trenčíne sp. zn. 4T 114/2007 obsahujúci zápisnicu a CD nosič z hlavného pojednávania zo dňa
30.10.2008. Po začatí trestného stíhania a vykonaní procesných úkonov vo forme výsluchov svedkov,
dňa 14.12.2009 vyšetrovateľ vypracoval podnet na vyžiadanie súhlasu na trestné stíhanie sudcu
Okresného súdu v Trenčíne adresovaný Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR v nadväznosti na § 231
písm. j/ Trestného poriadku, podľa ktorého iba prokurátor je oprávnený v prípravnom konaní vyžiadať
súhlas na trestné stíhanie osoby, v ktorej prípade je na taký úkon potrebný súhlas Ústavného súdu

SR. Ministerstvo vnútra SR poukázalo vo svojom stanovisku zo dňa 7.11.2011 na to, že všetky úkony
trestnéhokonaniabolivykonanétak,žedozornaddodržiavanímzákonnostivpredmetnejvecivykonával
prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR , ktorý uložil vyšetrovateľovi záväzný pokyn na začatie
trestného stíhania podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku s poukazom na § 230 ods.2 písm. a/ Trestného
poriadku.

V internetovom článku zo dňa 7.3.2010 je uverejnené pod názvom „Valec disciplinárnych konaní
obchádza .... “ nasledovné: Valec disciplinárnych konaní pokračuje, ale obchádza svojich. Sudca, ktorý
prepustil Fruniho je ten istý, ktorý v minulosti prepustil Černáka. V oboch prípadoch to musel naprávať
vyšší súd. Je to sudca, proti ktorému je začaté trestné stíhanie vo veci za zneužívanie právomoci

verejného činiteľa. Napriek tomu, že takýto sudca je podpredseda súdu, žiadne disciplinárne stíhanie.
Veď podpísal antichartu. Preto to ticho. Vôbec nevadí, že má prieťahov a prieťahov aj na tri disciplinárne.
Veď kto by ho kontroloval, keď patrí k svojim, ktorí robia dobré meno justície.

Z internetového článku uverejneného 20.12.2011 pod názvom „Oslobodzujúci rozsudok sudca zdôvodnil

argumentáciou obžalovanej“ sa uvádza: Sudca J.. D. sa najskôr preslávil prepustením Černáka z
väzby. V roku 2010 generálny prokurátor podal na Ústavný súd žiadosť o súhlas na jeho trestné stíhanie
kvôli zneužívaniu právomoci verejného činiteľa pre falšovanie zápisnice. K udeleniu súhlasu nedošlo len
z formálnych dôvodov, že generálny prokurátor sa nezaoberal vo svojej žiadosti otázkou úmyselného
konania. Nedbalosť však nikto nevylúčil.

V úryvku knihy Gustáva Murína pod názvom Mafia na Slovensku, osudy bosov černákovej éry, sa na
str. 238 knihy uvádza: Vtedajší minister spravodlivosti vo februári 2003 (4 mesiace po Černákovom
prepustení?!) podal sťažnosť na Najvyšší súd SR s tým, že sudca trenčianskeho Okresného súdu D. pri
predčasnom prepustení pochybil. To mohlo pripadať do úvahy až po 2/3-tinách trestu, teda nie v polovici

a po dôkladnom preskúmaní, či bude odsúdený viesť „riadny život“ (to sudcu R. D. zjavne nenapadlo).
A čuduj sa svete, už do mesiaca Najvyšší súd rozhodol, že prepustenie bolo nezákonné.

V konaní bol vypočutý svedok R. Ď., ktorý vypovedal, že navrhovateľa pozná sporadicky, z náhodných
stretnutí. Z médii vedel, že navrhovateľ rozhoduje vec, ktorú označil ako vec v súvislosti s rysmi. Svedok

jepoľovník,člentrochpoľovníckychzdruženívTrenčíneavŽiarinadHronomauviedol,ženaschôdzach
alebo spoločných poľovačkách sa medzi poľovníkmi rozprávalo, že bolo medializované, že navrhovateľ
ovplyvňoval rozhodnutie. Keď svedok povedal ostatným poľovníkom, že navrhovateľa pozná, pýtali sa
ho, prečo takto rozhodol a či vzal nejaký úplatok. Uviedol, že s jedným z kolegov navrhovateľa sa
stretáva na obede cez pracovný týždeň, potom ako bolo medializované podozrenie u navrhovateľa,

nechcel s ním sedieť pri stole a keď bol s priateľom na obede, pri navrhovateľovi už nesedávali. Svedok
opísal, že keď bol v Sabinove, jeden poľovník sa ho dopytoval, čo robil sudca v súvislosti s rozhodovaním
o rysoch. Uviedol , že medzi poľovníkmi sa rozprávalo, že rozhodnutie súdu bolo správne a neskôr sa
dozvedeli, že rozhodnutie bolo ovplyvňované a aj u svedka to vo vzťahu k navrhovateľovi vyvolalo určité
podozrenie.

V konaní bol vypočutý ako svedok JUDr. R. R., sudca Okresného súdu v Trenčíne. Povedal, že
zamestnanci Okresného súdu v Trenčíne vedeli o trestnom stíhaní v súvislosti s osobou navrhovateľa,
niektorí z nich, najmä na trestnom oddelení mu vyjadrili podporu, avšak svedok si všimol reakciekolegov, najmä z civilného úseku, ktorí mali tendenciu uveriť obvineniam vo vzťahu k navrhovateľovi
najmä po tom, ako bola podaná žiadosť na vydanie navrhovateľa na trestné stíhanie. Postrehol, že sa
znížila ochota kolegov chodiť s navrhovateľom na obed alebo sa častejšie stretávať. Svedok uviedol,

že neskúmal dôvody, pre ktoré kolegovia nechceli ísť s navrhovateľom na obed, na tieto dôvody sa ich
nepýtal. V čase, keď hrozilo trestné stíhanie navrhovateľovi, svedok z rozhovorov s navrhovateľom sa
dozvedel, že to má negatívny vplyv najmä na pohodu v jeho rodine, navrhovateľ sa mu zveril, že v rodine
má viac problémov, hrozba trestného stíhania mala vplyv aj na jeho prácu, keď podľa svedka v tom čase
nepracoval v tempe ako predtým a narastali mu reštančné veci. Svedok postoj k navrhovateľovi v tom

čase nezmenil, ale podľa jeho výpovede rozmýšľal, či k nejakému pochybeniu nedošlo, najmä keď bol
požiadaný ústavný súd o vydanie navrhovateľa na trestné stíhanie.

V konaní bol vypočutý svedok R.. Y. R., ktorý pôsobil ako prokurátor a od januára 2011 vykonáva
funkciu notára. Navrhovateľa pozná pracovne, súkromne sa s ním nestretáva. Svedok vedel o trestnom
stíhaní, ktoré hrozilo navrhovateľovi, pretože táto téma podľa slov svedka rezonovala na prokuratúre v

Trenčíne, kde pracoval. Svedok vedel, že sa jednalo o kauzu „rys“, na prokuratúre boli rôzne názory
na túto vec, rozoberalo sa, kto bol oznamovateľom, kto túto záležitosť inicioval. Svedok sa rozprával o
tomto aj so svojim kolegom v kancelárii, ale bol dopytovaný na ňu aj v rámci jeho rodiny. Príbuzní sa
o hrozbe trestného stíhania navrhovateľa dozvedeli z médii. Svedok čítal články na internete, ktoré sa
tejto veci týkali. Svedok nebol vo veci trestného stíhania vypočúvaný, nebol do veci žiadnym spôsobom

zainteresovaný, ale uviedol, že si kládol otázku, či navrhovateľ rozhodol úmyselne v rámci zištného
motívu a určitá pochybnosť u neho vznikla.

V konaní bola vypočutá svedkyňa J.. K. X., ktorá pracovala na Okresnom súde v Trenčíne ako vyššia
súdna úradníčka a od 1.1.2009 ako justičná čakateľka. Od septembra 2011 pracuje ako prokurátorka

na Okresnej prokuratúre v Bánovciach nad Bebravou. Pracovala v senáte navrhovateľa a pamätala si,
že keď sa zúčastnila ako justičná čakateľka na školení, kolegovia z Košíc sa pýtali na záležitosť hrozby
trestného stíhania sudcu - navrhovateľa. Uviedla, že v čase, keď pracovala v senáte navrhovateľa,
musela navrhovateľovi pripomínať dva- až trikrát lehoty, niekedy mala pocit, akoby ju nevnímal. Stalo
sa, že ju neodzdravil, išiel po chodbe so sklonenou hlavou, pred hrozbou trestného stíhania sa takto

podľa svedkyne nesprával. Téma hrozby trestného stíhania navrhovateľa bola preberaná aj na porade,
na ktorú boli prizvaní justiční čakatelia, na ktorom svedkyňu prekvapilo správanie sudcov, ktoré hodnotila
ako pohŕdavé. Ďalej uviedla, že o hrozbe trestného stíhania navrhovateľa vedeli asistentky a tajomníčky
z trestného oddelenia, pretože sa o tom rozprávali v kancelárii. O veci vedeli aj iní justiční čakatelia z
iných krajov, o čom sa dozvedela na čakateľských školeniach, keď bola dopytovaná na navrhovateľa od

týchto čakateľov. Stalo sa, že keď prišla do práce, pýtala sa jej príslušníčka justičnej stráže na Okresnom
súde v Trenčíne, kedy bude zasadať Ústavný súd vo veci navrhovateľa. Svedkyňa vypovedala, že dĺžka
konania vo veci hrozby trestného stíhania navrhovateľa spôsobila, že nadobudla pocit, že navrhovateľ
spáchalnejakútrestnúčinnosť.Svedkyňaboladopytovaná natútozáležitosťajvrámcisvojhorodinného
kruhu, keď sa jej svokra na vec pýtala.

V konaní bol vypočutý svedok J.. J. Š., ktorý od roku 2013 pracuje ako advokát a navrhovateľa pozná
zo služobnej činnosti, svedok do roku 2002 pracoval ako trestný sudca, s navrhovateľom sa stretával
na medzirezortných poradách. Okrem toho organizoval v Trenčíne právnické plesy, zájazdy pre sudcov,
pre právnickú jednotu. Vo svedeckej výpovedi uviedol, že asi pred štyrmi rokmi bola medializovaná

kauza týkajúca sa zastrelenia rysa, prebehlo to v niektorej z komerčných televízii a v súvislosti s tým
sa dopočul, že navrhovateľ má problémy v tom, či bol alebo nebol zahlásený opravný prostriedok.
Svedok mal vedomosť, že záležitosť trvala 3 - 4 roky, uviedol, že keď pojednával na súde v Novom
Meste nad Váhom a navštívil tam priateľa - notára, tento mu povedal, že počul o navrhovateľových
problémoch. Uviedol tiež, že na Okresnom súde v Trenčíne, keď pojednával a čakal pred pojednávacou

miestnosťou, iní advokáti, keď videli osobu navrhovateľa, akoby im to pripomenulo túto kauzu, a začali
sa o nej rozprávať. Tvrdil, že o podozrení v súvislosti s osobou navrhovateľa sa intenzívne rozprávalo v
právnických kruhoch v Trenčianskom kraji, ale aj v širšom okolí. Počas jedného zájazdu asi pred dvomi
rokmi na Južnej Morave, ktorého sa zúčastnili advokáti, sudcovia, teda právnická obec, počul ako štyria
až piati z nich rozoberali túto záležitosť.

Z potvrdenia R.. F. Š., T..I..N.. P. V. P. zo dňa 16.11.2012 súd zistil, že navrhovateľ je liečený na uvedenej
ambulancii a dispenzarizovaný na internej ambulancii pre artériovú hypertenziu II. stupňa a poruchu
metabolizmu tukov. Táto liečba trvá od roku 2009.Podľa § 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone

verejnej moci.

Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z. na účely tohto zákona výkon verejnej moci je rozhodovanie
a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach
fyzických osôb alebo právnických osôb.

Podľa § 2 písm. b/ bod 1 zákona č. 514/2003 Z.z. na účely tohto zákona orgán verejnej moci je štátny
orgán.

Podľa§3ods.1zákonač.514/2003Z.z.štátzodpovedázapodmienokustanovenýchtýmtozákonomza
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej

moci
a/ nezákonným rozhodnutím,
b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe,
d/ nesprávnym úradným postupom

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 písm. f/ zákona č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra SR, ak škodu spôsobil štátny

orgán podľa osobitného predpisu /§ 38 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre/ v občiansko-
súdnom konaní, v trestnom konaní alebo v správnom konaní.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým

bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku

alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením, vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnymúradnýmpostupom, uhrádza sa ajnemajetková ujma v peniazoch ak nie je možné uspokojiť

ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ods. 2 sa určuje
s prihliadnutím najmä na :a/ osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b/ závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 17 ods 4 zákona č. 514/2003 Z.z. účinného od 1.1.2013 výška náhrady nemajetkovej ujmy
priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným
násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu.

Cieľomzákonač.514/2003Z.z.bolovytvoriťnástroj,ktoréhopomocoubudúštátneorgánykompenzovať
nimi zapríčinenú škodu, a to takú škodu, ktorá bola spôsobená pri výkone štátnej moci. Zákon umožňuje
poškodenému domáhať sa primeraného zadosťučinenia za vzniknutú nemajetkovú ujmu. Táto právna
úprava má dosiahnuť podstatné obmedzenie podávania sťažností k Európskemu súdu pre ľudské práva

a uprednostniť riešenie pochybenia štátu na vnútroštátnej úrovni.

Zadosťučinenie je možné dosiahnuť od štátu bez ohľadu na to, či bola nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom spôsobená škoda alebo nie. Podmienkou je spôsobenie nemajetkovej
ujmy u fyzickej osoby porušením jej práv.

Základným predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím podľa
§ 6 ods. 1 citovaného zákona je zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, ktorým bola škoda
spôsobená, a to pre jeho nezákonnosť príslušným orgánom. Najvyšší súd v uznesení 4M Cdo 15/2009
interpretoval toto ustanovenie tak, že nestačí vychádzať len z jeho jazykového znenia, teda z doslovného

gramatického výkladu, ale je nevyhnutné uplatniť výklad systematicky a teleologicky. Z hľadiska
teleologického výkladu vychádzajúceho zo zmyslu a účelu právneho predpisu, ktorým je v prípade
uvedeného zákona ochrana základného práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom v zmysle čl. 46 ods. 3 Ústavy SR, nemožno lipnúť na formálnom
zrušení (zmene) tvrdeného nezákonného rozhodnutia, ale splnenie tejto podmienky treba vykladať

extenzívne. Za ústavne konformný treba preto považovať výklad, podľa ktorého v prípade posudzovania
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia,
zastavenie trestného stíhania, ak k takémuto rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o
spáchaní trestného činu obvinením, má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného
stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Právoplatnosťou rozhodnutia o zastavení trestného

stíhania sa trestné konanie končí, tzn. že zanikajú účinky rozhodnutia o začatí trestného stíhania
a vznesení obvinenia. Zastavenie trestného stíhania znamená, že výsledky trestného (prípravného)
konania ukazujú, že nejde o trestný čin, zároveň to znamená, že podozrenie zo spáchania trestného
činu sa nepotvrdilo a vyšla tak najavo nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania o vznesení
obvinenia.

Tento výklad je nutné použiť aj pre tento prípad. Vyšetrovateľ na základe záväzného pokynu prokurátora
začal trestné stíhanie, ktoré bolo následne právoplatne zastavené. Tým sa trestné / prípravné/ konanie
skončilo,podozreniezospáchaniatrestnéhočinusanepotvrdilo,ústavnýsúdodoprelsúhlasktrestnému
stíhaniu navrhovateľa z dôvodu, že skutok, pre ktorý začalo trestné stíhanie spadá do rozhodovacej

činnosti sudu a nemôže byť predmetom trestného stíhania a žiadosť generálneho prokurátora nebola
odôvodnená ani vo vzťahu k dôvodnosti podozrenia zo spáchania prečinu a týmto je potom daná
nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania. Zo skutkovej vety uvedenej v uznesení o začatí
trestného stíhania je osoba podozrivá zo spáchania prečinu zneužívania právomocí verejného činiteľa
celkom zreteľne identifikovaná, pretože sa jedná o osobu v postavení sudcu Okresného súdu Trenčín,

ktorý pojednával vec 4T 114/2007 obvinených Y. R. a spol. a z takto definovaných znakov osoby
je takáto osoba celkom jednoznačne poznateľná a konkrétna a z takto formulovaného uznesenia je
bezpochyby zistiteľné, že touto osobou je sudca Okresného súdu v Trenčíne J.. R. D., navrhovateľ.
Táto osoba bola od začiatku orgánom prokuratúry známa, trestné stíhanie smerovalo proti osobe
navrhovateľa od začiatku, čo vyplýva aj z priebehu prípravného konania, z výsluchov svedkov a

ostatnýchzadovažovanýchdôkazov,anapokonzosamotnejžiadostigenerálnehoprokurátoraovydanie
navrhovateľa na trestné stíhanie, ktorá po udelení súhlasu ústavným súdom otvorene smerovala k
vzneseniu obvinenia navrhovateľa.Keďže uznesenie o začatí trestného stíhania bolo zastavené , súd zo zhorauvedených dôvodov ustálil,
že navrhovateľ má podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody resp. nemajetkovej
ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím.

Predpokladmi na úspešné nároku na náhradu škody resp. nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003
Z.z. je nezákonné rozhodnutie, vznik nemajetkovej ujmy a príčinná súvislosť medzi nezákonným
rozhodnutím a vznikom nemajetkovej ujmy .

Nemajetková ujma je určitou náhradou za protiprávny stav, ktorý spôsobil nenapraviteľnú ujmu v
nemajetkovej sfére účastníka konania. Pri vzniku nemajetkovej ujmy a jej výšky je podstatné, v
akom rozsahu bola znížená česť, dôstojnosť, dobrá povesť, postavenie osoby v prostredí, v ktorom
pôsobí a v spoločnosti. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že u navrhovateľa došlo k

značnému zníženiu dôstojnosti a spoločenskej vážnosti, preto je odôvodnené priznanie nemajetkovej
ujmy. Navrhovateľ je sudcom Okresného súdu Trenčín, zo svedeckých výpovedí J.. R. R., J.. K. X.
bolo preukázané, že kolegovia navrhovateľa a zamestnanci Okresného súdu v Trenčíne mali vedomosť
o začatí trestného stíhania v súvislosti s osobou navrhovateľa, dokonca táto téma bola prednesená
na porade zamestnancov súdu . O začatí trestného stíhania sa rozprávalo medzi notármi, advokátmi,

prokurátormi, teda osobami právnickej obce ale aj laikmi, občanmi mimo právnickú obec, čo potvrdili
svedkovia R.. Y. R., J.. K. X., keď vypovedali, že boli dopytovaní aj z kruhu rodinných príslušníkov
ako aj svedok R. Ď., ktorý počul o navrhovateľovi a jeho rozhodovacej činnosti a s tým súvisiacim
trestným stíhaním rozprávať v rámci svojich záujmových aktivít, najmä poľovníctva. O trestnom stíhaní
v súvislosti s osobou navrhovateľa sa rozprávalo aj nielen v rámci Mesta Trenčín, kde navrhovateľ

pracuje, ale aj mimo Mesta Trenčín, ako to potvrdili svedkovia J.. K. X., J.. J. Š., R. Ď., ktorí potvrdili, že
sa o navrhovateľovi v súvislosti s trestným stíhaním rozprávali ich kolegovia v Košiciach, Sabinove, v
NovomMestenadVáhom.Prihliadnucktomu,ženavrhovateľaakosudcu,ktorýrozhodovalvoviacerých
mediálne známychkauzách,poznáverejnosť ajezmédiíznámyajakobývalýhovorcaOkresnéhosúdu
Trenčín, a z toho je zrejmé, že zásah do cti a vážnosti navrhovateľa bol výrazne spôsobilý znížiť vážnosť

jeho osoby v spoločnosti, jeho česť a dôstojnosť ako pred kolegami, tak i pred osobami pôsobiacimi v
policajnom zbore tak i pred verejnosťou.

O stíhaní v súvislosti s osobou navrhovateľa sa hovorilo nielen na jeho pracovisku, aj medzi občanmi z

iných regiónov, než navrhovateľ žije a pôsobí, ako to jednoznačne vyplynulo zo svedeckých výpovedí
R. Ď., J.. R. R., R.. Y. R., J.. K. X., J.. J. Š.. Preto osoba navrhovateľa, zvlášť v postavení sudcu, je citlivo
vnímaná v očiach verejnosti , keďže osoba sudcu má byť príkladom a garantom dodržiavania zákonnosti
a vystríhať sa všetkého , čo by narúšalo dôstojnosť a garanciu zákonnosti, utrpela na cti a dôstojnosti.
O to viac, že navrhovateľ je podpredsedom Okresného súdu v Trenčíne.

Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (t.j. materiálnej satisfakcie) je - v
závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu - najmä existencia závažnej ujmy. Súd z
vykonaného dokazovania ustálil, že v tomto prípade sa jedná o závažnú ujmu , pretože ujmu, ktorú

navrhovateľ vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie
alebo dopad a dôsledky treba považovať za ujmu značnú. Pritom z objektívneho hľadiska, by predmetnú
ujmu takto v danom mieste a čase (v tej istej situácii, príp. spoločenskom postavení a pod.) vnímala aj
každá iná osoba.

Priznanie náhrady nemajetkovej ujmy zákon v § 17 ods. 2 viaže na jedinú podmienku, ktorá je splnená
vtedy, keď samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na
ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím a nemajetková ujma sa uhrádza v peniazoch, ak nie je
možné ju uspokojiť inak.

Súd preto riešil otázku, či konštatovanie porušenia práva navrhovateľa je postačujúce najmä, či bola
dôstojnosť, česť a vážnosť navrhovateľa znížená v značnej miere tak, že odôvodňuje priznať náhraduv peniazoch. Preto súd zameral pozornosť na zistenie, v ktorých smeroch alebo sférach a oblastiach
sa prejavila ujma spôsobená navrhovateľovi, aký bol stupeň závažnosti spôsobenej ujmy. Súd preto s
prihliadnutím na výpoveď svedka J.. J. Š. o tom, že navrhovateľ požíva pri výkone svojej sudcovskej

funkcie vážnosť a úctu, a na výpovede svedkov, že hrozba trestného stíhania nad navrhovateľom
sa rozšírila medzi verejnosťou, právnickou obcou, vzbudila vo svedkoch pochybnosť o správnosti a
čestnosti konania navrhovateľa , čo potvrdili R. Ď., R.. Y. R., J.. R.V. R., Y. T. J.. K. X. to bolo u nej najmä z
dôvodudĺžkydokazovaniaapodanímžiadostinaústavnýsúd,hrozbatrestnéhostíhaniavyvolalazmenu
správania u R. Ď. / keď nemal záujem sedieť pri stole s navrhovateľom v inkriminovanom čase/, dospel k

záveru, že konštatovanie porušenia práva navrhovateľa spočívajúce v nezákonnom rozhodnutí o začatí
trestného stíhania nie je postačujúce, aj vzhľadom k tomu, že navrhovateľ bol vystavený tomu, že po
dobu viac ako jedného roka sa viedlo dokazovanie v prípravnom konaní, ktoré ako už bolo uvedené
viedlo jednoznačne k obvineniu jeho osoby, v rámci neho boli vypočúvaní jeho kolegovia a nadriadení
z Okresného súdu v Trenčíne, ako aj advokáti, navrhovateľ sa musel zúčastniť zasadnutia pléna US
SR, aby tu obhájil nedôvodnosť žiadosti o jeho vydanie na trestné stíhanie, dospel k záveru, že došlo k

závažnej ujme navrhovateľa na cti, dôstojnosti a vážnosti.

O veci je naviac možné získať poznatky aj z publikovaného rozhodnutia ústavného súdu, pretože toto
je prístupné cez internet verejnosti a podľa skratiek mena navrhovateľa a ich porovnaním na portáli MS

SR možno osobu navrhovateľa bezproblémovo verifikovať.
Pre záver o značnom znížení dôstojnosti navrhovateľa a jeho vážnosti v profesijnej sfére i v spoločnosti ,
treba poukázať na to, že svedecké výpovede jednoznačne opísali vnímanie osoby navrhovateľa v
postavení naznačujúcom jeho trestnú činnosť a je bezpochyby, že takéto vnímanie morálneho profilu
osoby navrhovateľa cez pochybnosti o jeho čestnosti, spôsobili nemajetkovú ujmu u navrhovateľa medzi

kolegami i priateľmi, ľuďmi, ktorí ho poznali z jeho rozhodovacej činnosti alebo z médií. Tomu nasvedčuje
aj zhora citovaný článok z internetového portálu zo dňa 20.12.2011. Svedok J.. J. Š. vypovedal, že bližšie
okolnosti hrozby trestného stíhania nepoznal, ale opakovane bol svedkom rozhovorov medzi kolegami,
právnikmi o navrhovateľovi v uvedených súvislostiach, a to či už na súde alebo aj mimo neho, bol sám
dopytovaný na okolnosti, z jeho výpovede vyplynulo, že rozhovory sa viedli o podozrení navrhovateľa

z trestnej činnosti.

Je nepochybné, že hrozba trestného stíhania vyvolala u navrhovateľa pocit neistoty zo zabezpečenia
rodiny, manželky a detí, v prípade, že by bolo vznesené obvinenie, mohol mu byť pozastavený podľa

§ 22 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z.z výkon jeho funkcie a následne by to spôsobilo stratu na príjme,
na ktorý je odkázaná jeho rodina aj najmä mal. syn, ktorý má výrazne zvýšené náklady v súvislosti so
svojím zdravotným stavom.

Výraznú stránku osobnosti človeka predstavuje právo na ochranu občianskej cti a ľudskej dôstojnosti.
Česť fyzickej osoby patrí k najvýznamnejším hodnotám, lebo má dôležitý význam pre vzťah fyzickej
osoby k iným fyzickým osobám a ostatným účastníkom občianskoprávnych vzťahov a tým značne
ovplyvňuje aj postavenie fyzickej osoby v spoločnosti.

Súd zohľadňujúczásadyuvedenév§17ods.2,3zákonač.514/2003Z.zpovažujezaprimeranézásahu
do práv navrhovateľa, že k vyváženiu následkov neoprávneného porušenia jeho práv dôjde uspokojením
nemajetkovej ujmy v peniazoch. Súd viazaný názorom Krajského súdu v Trenčíne o aplikácii § 17 ods.
4 zákona č. 524/2003 Z.z. účinného od 1.1.2013 rozhodol o nemajetkovej ujme vo výške 17.600 Eur,

ktorá sa javí súdu za odôvodnenú a zásah vyvažujúcu.

Zákon od 1.1.2013 stanovil maximálnu výšku peňažnej satisfakcie, ktorá nemôže byť vyššia ako výška
náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu, t.j.

podľa zákona č. 215/2006 Z.z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi, ktorý
v § 6 ustanovuje, že celková suma odškodnenia poskytnutá podľa tohto zákona nesmie presiahnuť
päťdesiatnásobok minimálnej mzdy.Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 524/2003 Z.z. pri rozhodovaní o výške nemajekovej ujmy majú
byť zohľadnené okolnosti demonštratívne vymenované Zároveň by malo pôsobiť zadosťučinenie

preventívne. Na zabezpečení zákonnosti rozhodnutí je však treba za všetkých okolnosti
bezpodmienečne trvať.

Navrhovateľ zdôrazňoval v písomnom vyjadrení zo dňa 7. 7. 2014, že odporca sa mu doposiaľ žiadnym

spôsobom neospravedlnil za svoj nezákonný nesprávny postup a teda aj táto skutočnosť, kumulatívne
spojená so skutočnosťou, že uplynula už dosť dlhá doba, kedy doposiaľ ešte nebolo právoplatne
rozhodnuté, poškodenie jeho osoby je prehlbuje a v podstate to, čo sa stalo zo strany odporcu vo
vzťahu k osobe navrhovateľa aj naďalej navonok pôsobí negatívne. Totiž „v očiach“ odporcu, ktorý
neustále tvrdí, že postupoval zákonne, má navrhovateľ zato, že skutok sa stal a týmto sa dokazuje,
že odporca vníma navrhovateľa ako páchateľa trestnej činnosti aj naďalej. Podľa názoru navrhovateľa

rozhodujúcim faktom pri rozhodovaní o výške nemajetkovej ujmy je konštatovanie, že zákon č. 412/2012
Z. z. podstatne inak upravuje možnosť priznania výšky škody na podklade vzniknutej nemajetkovej ujmy
oproti úprave zákona č. 514/2003 Z. Z. v znení do 31. 12. 2012. V novom odseku 4 § 17 „Drakonicky“
limituje výšku tejto škody na sumu, ktorá môže byť pri aplikácii mechanizmu jej výpočtu prakticky iba
maximálne 50 násobkom výšky minimálnej mzdy, čo v súčasnej dobe predstavuje iba 17.600 Eur. Podľa

navrhovateľa je polemické, či takáto zákonná úprava je vôbec komfortná vo vzťahu k platnému dohovoru
na ochranu ľudských práv a slobôd, ktorým dokumentom je viazaná SR ako aj s platnou ústavou SR,
navyše keď si štát, ktorý je zodpovedným subjektom za vzniknuté škody v súvislosti s nezákonným
rozhodovaním a nesprávnym postupom jeho orgánov, takýmto spôsobom obmedzuje či limituje výšku
náhrady za vzniknuté škody. Tiež s poukazom na to, že výška nemajetkovej ujmy je na podklade

iných právnych vzťahov bez akéhokoľvek limitu /napr. vzniknutá nemajetková ujma v prípadoch ochrany
osobnosti/. Navrhovateľ tvrdil, že vzhľadom k tomu že zák. 412/2012 Z. z. neobsahuje žiadne prechodné
ustanovenia, je nutné vychádzať z toho, že táto zmena pôsobí výlučne do budúcnosti, to znamená od
jej účinnosti od 1. 1. 2013, po ktorom čase dôjde k nezákonnému rozhodnutiu, či postupu a následku /
škody/ s ním spojeného. Výška nemajetkovej ujmy v § 17 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z. z. je limitovaná až

v takýchto prípadoch po 1. 1. 2013. V prejednávanom prípade došlo k nezákonnému a nesprávnemu
úradnému postupu ako aj k následku / ku škode/ evidentne v čase účinnosti zákona č. 514/2003 Z. z.,
keď výška nemajetkovej ujmy nebola limitovaná novou úpravou ods. 4 s účinnosťou od 1. 1. 2013 a preto
považoval aplikáciu znenia účinného do 1. 1. 2013 za správne. V opačnom prípade by to znamenalo
zjavne neprimeraný zásah do jeho práva, práva na odškodnenie, došlo by k neprípustnej retroaktivite

a v konečnom dôsledku k tomu, že táto právna úprava v časti obmedzenia výšky nemajetkovej ujmy je
protiústavná. Navrhovateľ zastával názor, že z podstaty práva a právneho poriadku SR ako aj Ústavy SR
vyplýva aretroaktivita právnych noriem teda zákaz spätnej účinnosti. Z ustálenej judikatúry ústavného
súdu v SR ako aj Navyššieho súdu SR možno v istých prípadoch pripustiť nepriamo retroaktivitu právnej
normy, avšak iba vo výnimočných prípadoch, a to len vtedy, ak nedôjde k zásadnému zhoršeniu práva

subjektu, ktorému priznáva právna úprava v čase jeho vzniku. Rovnako tak nemôže ísť o situáciu,
ktorá vedie k narušeniu doktríny komunitárneho práva tzv. „ochrany legitímneho očakávania“ ktorá je
uplatňovaná aj v SR, ktorého účelom princípu je ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným
mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali /
napr. Nález ústavného súdu SR PL.US10/04 a N8lez ústavného súdu SR PL.US25/05. Je pritom

potrebné vychádzať aj z toho princípu, že štát, resp. orgány, ktoré svojim nezákonným rozhodnutím či
nezákonným postupom spôsobia škodu v čase, keď k tomu dôjde, musí niesť zodpovednosť v takej
zákonnej podobe, aká je platná a účinná v tom čase a poškodená osoba má plné právo dôvodne
očakávať satisfakciu v zákonnej podobe platnej a účinnej v tom čase. Preto navrhovateľ žiadal, aby súd
vyhovel jeho návrhu v celom rozsahu a priznal mu nemajetkovú ujmu vo výške 4. 2. 2013 500.000 Eur

s 9% úrokom z omeškania ročne zo žalovanej sumy od vykonateľnosti rozsudku.

Súd berúc do úvahy reakcie , ktoré zásah do práv navrhovateľa vyvolali v jednotlivých sférach jeho
osobnosti a dĺžku prípravného konania, ktoré smerovalo k vzneseniu obvinenia proti navrhovateľovi,

počas ktorej trval stav neistoty u navrhovateľa a počas ktorej doby bol navrhovateľ intenzívne vystavený
negatívnemu záujmu osôb z jeho okolia i verejnosti, ktoré ho vnímali cez pochybnosti o jeho čestnosti,
výšku peňažnej satisfakcie určil voľnou úvahou v rozsahu 17.600.-Eur, ktorú považoval za primeranú
aj vzhľadom k osobe navrhovateľa a prostrediu, v ktorom žije a pracuje a vo zvyšku návrh zamietol stým, že priznanie náhrady vo väčšom rozsahu neumožňuje novelizované znenie § 17 ods. 4 zákona
č. 514/2004 Z.z. účinného od 1.1.2013.

Súd pri rozhodovaní zistil, že v obdobnej veci nerozhodoval Najvyšší súd SR ani Európsky súd pre
ľudské práva. Odporca poukazoval na obsah rozhodnutia Európskeho súdneho dvora vo veci Winkler
proti Slovenskej republike / sťažnosť 25416/07/ , v ktorom ESPĽP 17.7.2012 rozhodol o tom, že SR
porušila čl. 5 Dohovoru / právo na slobodu a osobnú bezpečnosť/ a sťažovateľovi, ktorý bolo nezákonne

vo väzbe od 26.5.2005 do 15.11.2005 priznal z titulu nemajetkovej ujmy 8000 Eur. Prihliadol pritom na
čiastočné odškodnenie , ktoré sťažovateľovi z tohto titulu priznal Ústavný súd SR v sume 1970 eur. Súd
zdôvodňuje výšku nemajetkovej ujmy tým, že v tomto prípade bol nezákonným rozhodnutím postihnutý
navrhovateľ, ktorý je sudcom, ktorý má byť garantom čestnosti a spravodlivosti ako základnými atribútmi
právneho štátu a zásah do morálneho profilu navrhovateľa naznačujúcom jeho trestnú činnosť a
absenciu čestnosti, jednoznačne spôsobil nemajetkovú ujmu u navrhovateľa medzi kolegami, právnikmi

i priateľmi, ale aj verejnosťou, ktorá ho poznala či už z jeho rozhodovacej činnosti, ale aj z médií. Súd
preto rozdiel s prípadom Winkler videl najmä s prihliadnutím na osobu poškodeného, jeho doterajší život
a prostredie, v ktorom žije a pracuje.

Zákon č. 514/2003 Z.z. ani Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v čl. 5 ods. 5
neupresňujú výšku , v akej by malo byť odškodnenie za morálnu ujmu v jednotlivých prípadoch
poskytnuté.Neexistujúžiadnekritériápreurčenienáhradynemajetkovejujmy,žiadnametodikavýpočtu,
pretojetrebavýškuurčiťnazákladezákonapodľavoľnejúvahysúdu/§136Osp/. Súdtedavychádzajúc
zo skutkového stavu zhora opísanom dospel k záveru, že suma 17.600 Eur splní úlohu odškodňovaciu

a zároveň nie je len symbolická a zodpovedá demonštratívne vymedzeným kritériám podľa § 17 ods.
3 zákona č. 514/2003 Z.z.

Podľa § 230 ods. 1 Tr. por. Dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v

prípravnom konaní vykonáva prokurátor.

Podľa § 230 ods. 2 písm. a/ Tr. por. Pri výkone tohto dozoru je prokurátor oprávnený dávať záväzné
pokyny na postup podľa § 197, vyšetrovanie a skrátené vyšetrovanie trestných činov a určovať lehoty

na ich vybavenie; také pokyny sú súčasťou spisu.

Podľa § 199 ods. 1 Tr. por. Ak nie je dôvod na postup podľa § 197 ods. 1 alebo 2, policajt začne trestné
stíhanie bez meškania, najneskôr však do 30 dní od prijatia trestného oznámenia, ak ho treba doplniť.

Trestné stíhanie sa začne vydaním uznesenia. Ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania, začne policajt
trestné stíhanie vykonaním zaisťovacieho úkonu, neopakovateľného úkonu alebo neodkladného úkonu.
Po ich vykonaní vyhotoví ihneď uznesenie o začatí trestného stíhania, v ktorom uvedie, ktorým z týchto
úkonov už bolo začaté trestné stíhanie. O začatí trestného stíhania policajt upovedomí oznamovateľa a
poškodeného. Policajt doručí také uznesenie prokurátorovi najneskôr do 48 hodín.

Ustanovenie § 230 Tr. por. upravuje oprávnenia prokurátora pri vykonávaní dozoru. Oprávnenie
prokurátora vykonávať dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v
prípravnom konaní je významnou časťou oprávnení prokuratúry, vyplývajúce z čl. 149 Ústavy. Dozor
prokurátora sa vykonáva nezávisle od všetkých ostatných orgánov činných v trestnom konaní, a

ostatných orgánov verejnej moci. Úlohou prokurátora pri výkone dozoru pred začatím trestného stíhania
a v prípravnom konaní je dozerať na to, aby orgány činné v trestnom konaní dodržiavali všetky
ustanovenia trestného poriadku, aby postupovali v zhode s účelom trestného konania a základnými
zásadami trestného konania. Musí pritom dbať na to, aby nikto nebol bezdôvodne obmedzovaný v
základných právach a slobodách.

Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre Prokuratúru tvoria tieto štátne orgány:
a) generálna prokuratúra, ktorej osobitnou súčasťou s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej
republiky je Úrad špeciálnej prokuratúry (§ 55b až 55l),b) krajské prokuratúry,
c) okresné prokuratúry.

V rámci dozoru prokurátor uplatňuje svoje oprávnenia tak, aby si zabezpečil prehľad o stave veci, a v
dôsledku toho mal možnosť ovplyvňovať priebeh prípravného konania a odstraňovať zistené nedostatky
a závady. Prokurátor za tým účelom môže vyžadovať od policajta spisy a správy o stave konania vo
veciach, v ktorých bolo začaté trestné stíhanie, na účely previerky, či policajt včas začal trestné stíhanie
a riadne v ňom postupoval. Prokurátor skúma včasnosť a dôvodnosť začatia trestného stíhania ako aj

zákonnosť postupu policajta vo vyšetrovaní alebo v skrátenom vyšetrovaní.

V danom prípade bolo preukázané, že k nezákonnému rozhodnutiu orgánu činného v trestnom
konaní došlo na pokyn prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorým bol vyšetrovateľ viazaný, bolo
teda preukázané, že škoda vo forme nemajetkovej ujmy bola spôsobená orgánmi prokuratúry a jej
bezprostrednou príčinou bolo nezákonné rozhodnutie o začatí trestného stíhania. Preto je daná pasívna

legitimácia odporcu podľa § 4 ods. 1 písm. f/ zákona č. 514/2003 Z.z. a § 38 ods. 1 zákona č 153/2001
Z.z a v mene SR koná vo veci náhrady škody Generálna prokuratúra SR.

Súd zároveň priznal navrhovateľovi úrok z omeškania, a to odo dňa vykonateľnosti rozsudku. O
výške úroku z omeškania súd rozhodol podľa § 3 NV SR č. 87/1995 Z.z. Povinnosť zaplatiť náhradu

nemajetkovej ujmy v peniazoch vzniká až na základe súdneho rozhodnutia , v ktorom je určená doba
splnenia. Až uplynutím tejto doby sa dlžník dostáva do omeškania.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 OSP a priznal navrhovateľovi náhradu trov konania.
V základe nároku bol navrhovateľ úspešný a výška závisela od úvahy súdu, preto mu súd priznal právo

na náhradu trov konania v celom rozsahu. Pretože trovy konania si neuplatnil, súd rozhodol tak , ako
je uvedené vo výroku rozsudku.

Poučenie:

Proti tomto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto
súdu na Krajský súd v Trenčíne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov

a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 2 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.