Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. máj 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 21P/168/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113230056
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gizela Pavelová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7113230056.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Gizelou Pavelovou v právnej veci starostlivosti o maloletú T. I.,

R.. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, na
návrh otca C. I., R.. X.XX.XXXX, D. J., W. Č.. XX, zastúpeného JUDr. Timeou Schwarcovou, advokátkou
AK, so sídlom Košice, Pražská č. 4, za účasti matky Z. I., R.. XX.X.XXXX, D. J., I. Č.. XX, zastúpenej
JUDr. Martinou Hopferovou, advokátkou AK, so sídlom Košice, Bajzova č. 2, v konaní o zníženie
výživného takto

r o z h o d o l :

Návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec maloletej T. požiadal súd, aby zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II č. 43P/78/2012 - 46

zo dňa 6.9.2012 v časti určenia výšky výživného zo sumy 15,- Eur na sumu 60,- Eur z dôvodu, že sa
zmenili pomery na strane maloletej aj jej rodičov, na základe ktorých bolo výživné pre dieťa určené.
V čase, keď sa rozvádzali, ich dcéra chodila do súkromnej materskej škôlky, kde boli vysoké mesačné
poplatky a teraz chodí do štátnej škôlky, na ktorú sú náklady podstatne nižšie a matka maloletej, ktorá
vtedy nepracovala už pracuje a má dobrý príjem. Jeho príjem sa naopak znížil.

Poukazoval aj na tú skutočnosť, že napriek tomu, že si vždy svoju rodičovskú povinnosť voči dcére
plnil a riadne na jej potreby prispieval výživným, snažil sa ju aj obdarúvať, matka mu všetkými možnými
spôsobmi bráni v stretávaní sa s jeho dcérou.

Matka so znížením výživného nesúhlasila. Tvrdila, že dieťa rastie a jej potreby sa tým zvyšujú.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, pripojeným spisom Okresného súdu Košice II č.

43P/78/2012 a ďalšími listinnými dôkazmi a zistil tento s k u t k o v ý s t a v :

Rozsudkom Okresného súdu Košice II č. 43P/78/2012 - 46 zo dňa 6.9.2012 bolo manželstvo rodičov
maloletejrozvedenéaboliupravenéprávaapovinnostikmaloletejtak,ževtedytrojročnáT.bolazverená
do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jej výchovu sumou 150,- Eur mesačne.
O styku otca s maloletou bolo rozhodnuté tak, že otec bol oprávnený sa s dcérou stretávať každú párnu
sobotu od 10,00 hod. do 16,00 hod. a každú nepárnu stredu od 16,00 hod. do 18,00 hod..Z výpovede otca maloletej súd zistil, že doteraz na potreby dcéry prispieva určeným výživným a mal
záujem obdarúvať svoju dcéru aj pri príležitosti jej sviatkov, alebo na Vianoce, avšak všetky veci, čo pre
ňu kúpil, mu matka maloletej obratom vrátila späť, ako keby ani nebol jej otcom a ona jeho dcérou.

Navyše mu bráni v stretávaní sa s dieťaťom.

Právna zástupkyňa otca poukazovala na to, že vzhľadom k tomu, že výživné bolo určované dohodou
medzi rodičmi a otec sa dobrovoľne zaviazal platiť takú sumu, akú aj v súčasnosti platí, je potrebné
odstúpiť od dohody, keďže dohoda ako taká sa v celom rozsahu nedodržiava. Otec bol presvedčený, že
medzi rodičmi zostanú seriózne vzťahy a že bude mať neobmedzený prístup k dieťaťu, že sa bude môcť

podieľať na jeho výchove a svojou osobnou starostlivosťou na vývoji svojej dcéry ani neskúmal, či taká
výška výživného, na akej sa dohodol s matkou maloletej, je primeraná, alebo neprimeraná k potrebám
dieťaťa. Domnieva sa, že tak neurobil ani súd, ktorý túto rodičovskú dohodu schválil.

V čase, keď bolo takto určené výživné, mala matka maloletej vysoké výdavky na zabezpečovanie
všetkých potrieb pre dieťa, pretože dieťa ešte používalo plienky, potrebovalo Sunar, čo bola značne
vysoká mesačná položka. Druhou okolnosťou, na ktorú otec prihliadol bolo aj to, že matka bola na

materskej dovolenke a mala len minimálny príjem. Teraz sa tieto pomery zmenili vo všetkom. Sú
presvedčení, že maloletá nemôže mať takú vysokú spotrebu, aby mesačne bolo potrebné na jej
výdavky vynaložiť 150,- Eur. Okrem toho sa podstatne zmenili aj pomery na strane matky, ktorá
pracuje. Matka je vlastníčkou nehnuteľnosti, otec nehnuteľnosť nevlastní, keďže byt, v ktorom bývali
počas manželstva, patril jeho rodičom. V tomto byte bol vedený ako vlastník, ale len do času rozvodu.

Potom, čo sa rozviedol a ostal žiť sám, rodičia trvali na tom, že dar musí vrátiť a byt sa znovu dostal do
vlastníctva jeho rodičov, čiže otec nedisponuje žiadnym nehnuteľným majetkom.

Otec maloletej tvrdil, že sa mu znížil príjem z toho titulu, že napriek tomu, že svoje pracovisko nezmenil
a pracuje stále na letisku v Košiciach, ale štátny majetok prešiel do súkromného vlastníctva.

Právna zástupkyňa otca predložila na pojednávaní výplatné pásky otca maloletej. Vo februári/2014

mu zamestnávateľ na účet vyplatil 625,68 Eur, ale zrážky mal vo výške 39,45 Eur, okrem odpočtov za
poistné a preddavku na daň. Spolu by to bolo 664,45 Eur.

Svoj návrh považoval za dôvodný aj preto, lebo v čase, keď sa výživné pre dieťa určilo vo výške 150,-
Eur, aj keď sa tak otec s matkou dohodol, otec okrem iného prihliadal aj k tomu, že matka maloletej bola
nezamestnaná, nepožiadala o určenie manželského výživného a mala príjem len vo výške 190,- Eur

mesačne. V tom čase sa mu zdalo primerané posielať na dcéru takéto výživné. Výživné, ktoré otec v
súčasnosti poskytuje svojej dcére je nadštandardné s prihliadnutím k jej veku a odôvodneným potrebám.
Dnes už matka sama môže zabezpečovať časť potrieb dieťaťa zo svojho príjmu a preto si otec nemyslí,
že takto určené výživné by aj v súčasnosti zodpovedalo potrebám dieťaťa. V neposlednom rade mu ide
aj o to, aby sa mohol s dieťaťom stretávať. Matka mu v tomto robí problémy a dieťa nevidel už rok.

Za takýchto okolností, kedy jeho základné práva sú mu upierané a sú vyžadované len jeho povinnosti,
považoval za potrebné podať tento návrh. Ani otcova životná úroveň nie je taká vysoká, aby sa dalo
poukazovať na ňu ako na tú, ku ktorej by sa malo dieťa svojimi potrebami priblížiť. Otec s prihliadnutím k
tomu, že je zamestnaný a je to dospelý človek by potreboval v priemere na stravu na každý deň 20,- Eur
a to si zo svojho príjmu dovoliť nemôže, pretože už len táto čiastka by bola 600,- Eur mesačne. Má určité

zdravotné obmedzenia a potrebuje užívať lieky, ktoré si musí kupovať. Domnieva sa, že ak uzatvoril s
matkou maloletej v čase rozvodu dohodu o výške výživného, od tejto môže ustúpiť a chce tak urobiť.
Žiada, aby súd spravodlivo rozhodol o potrebách dieťaťa a o výške výživného zo strany otca.

Matka maloletej nesúhlasila s tým, aby bolo výživné na ich dcéru znížené. Nie je pravdou, že na potreby
dieťaťa sa nespotrebuje suma, ktorú jej otec posiela. Potrebuje teraz toho oveľa viac. Je pravdou, že

začala pracovať a že má svoj príjem. Pracuje ako zdravotná sestra v nemocnici na Rastislavovej ulici v
Košiciach a jej priemerný čistý mesačný príjem je 700,- Eur.Maloletá do septembra 2013 chodila do súkromnej materskej škôlky. Bolo to preto, že nastupovala do
práce a počas rozbehnutého školského roka žiadna škôlka nechcela prijať ich dcéru do štátnej škôlky.
Za súkromnú škôlku, kde ju vzali platila 200,- Eur, ale nemala na výber. Od septembra 2013 dieťa

chodí do štátnej škôlky, za ktorú sa platí 50,- Eur mesačne. Sumu 170,- Eur platí matka za nájom v byte.
Za stravu pre dve osoby vynaloží 130,- Eur mesačne. Sumu 11,- Eur vynaloží na drogériu a čistiace
prostriedky len pre maloletú, strihanie dieťaťa 4,50 Eur. Za 20,- Eur jej v priemere mesačne zabezpečuje
veci na oblečenie, 20,- Eur vynakladá na lieky, keďže je dosť často chorá. Je zdravá 2 - 3 týždne a potom
zase ochorie. Asi za 6,- Eur jej zvykne kúpiť nejaké hračky, alebo knižky.

Matkine pravidelné mesačné výdavky na jej osobnú spotrebu sú vo výške 283,36 Eur. Na drogériu
a čistiace prostriedky vynakladá 29,51 Eur, na oblečenie 30,- Eur, lieky 20,- Eur, na zubára 25,- Eur a
strihanie 15,30 Eur.

Býva so svojím otcom, ktorý pravidelne uhrádza poplatky za internet, ktorý majú v byte, ale pravidelne
mesačne neprispieva, zaplatí vtedy, keď sú nejaké vyššie faktúry za vodu, elektrinu alebo plyn.

Tvrdila, že nie je pravdou, že by otcovi v minulosti bránila v stretávaní sa s dcérou. Vždy mohol mať

dieťa podľa rozsudku a nemal ho len vtedy, keď dieťa bolo choré a lekárka zakázala, aby opúšťalo
domácnosť. Nie je pravdou ani to, že by otec kupoval dieťaťu veci, ktoré by ona odmietla. Raz dcére
priniesol kalkulačku, ktorá bola zaslaná všetkým občanom Slovenska pri prechode slovenskej koruny
na euro a druhýkrát doniesol vrecko s ovocím a jogurtmi, ktorý je pravdou, že vrátila, pretože mu chcela
povedať, že doma má dieťa dostatok jedla a že ak dieťaťu niečo kupuje, nech mu to dá v čase, keď

je u neho, nemá voči tomu žiadne výhrady.

Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné
sa nevracia.

Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčí. Možno ho však priznať len odo dňa
začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce

z tohto zákona sa premlčia.

Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na

neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa

osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

Na základe takto zisteného skutkového stavu a s prihliadnutím k uvedeným citovaným ustanoveniam
zákona, súd zamietol návrh otca na zníženie výživného pre maloletú T.. Prihliadol pritom k skutočnosti,

že príjem otca sa nezmenil, jeho zamestnávateľ súdu zaslal opis mzdového listu, z ktorého súd zistil,
že priemerný mesačný zárobok otca maloletej bol od januára 2013 do februára 2014 vo výške 791,05
Eur a v apríli 2014 bol vo výške 699,34 Eur.

V roku 2012 bol jeho priemerný príjem vo výške 732,- Eur.

Výživné, ktoré je určené vo výške 150,- Eur je pri dennom výživnom vo výške 5,- Eur. Nie je možné, aby

matka maloletej za túto sumu zabezpečila všetky potreby dieťaťa ani na jeden deň. Už len potreby na
nákup stravy pre maloletú by presiahli v niektorých dňoch aj túto čiastku. Okrem toho je matka povinná
dieťaťu zabezpečovať hygienické potreby, ošatenie a potreby do materskej škôlky a ďalšie potreby na
jej riadny rozvoj.

Nie je možné riešiť takouto formou rozpory medzi rodičmi v inej oblasti, aj keď sa týkajú ich spoločného

maloletého dieťaťa. Vyživovacia povinnosť je základnou povinnosťou otca. Dieťa skutočne potrebuje
toto výživné od otca a matka napriek tomu, že zarába, nedokáže sama zabezpečiť všetky potreby pre
svoju dcéru. Ak by to aj tak bolo, matka svojou osobnou starostlivosťou o dieťa do veku 18-tich rokov
vyvažuje vyživovaciu povinnosť druhého povinného rodiča.

Na druhej strane je zákonným právom otca stretávať sa so svojim dieťaťom bez bezdôvodných

obmedzovaní zo strany matky. Otec si doteraz stále svoju vyživovaciu povinnosť k dieťaťu plnil a mal
záujem sa s dieťaťom stretávať, čomu matka maloletej nie je naklonená.

Je potrebné, aby si obaja rodičia svoje povinnosti k ich spoločnému dieťaťu uvedomili, plnili ich a
zodpovedne sa správali. Matkino nevraživé správanie sa k jej bývalému manželovi môže mať na
maloletú nepriaznivý vplyv, jej budúci vývoj bude ohrozený.

Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 146 ods. 1 písm. a/ a O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).Podľa ust. § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.