Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. október 2013

Súd: Okresný súd Svidník
Spisová značka: 5C/51/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8612205755
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivo Parada
ECLI: ECLI:SK:OSSK:2013:8612205755.3

Rozhodnutie

Okresný súd Svidník, samosudca JUDr. Ivo Parada, v právnej veci žalobcu SLSP, a.s., Tomášikova 48,
832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, právne zastúpeného JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s.r.o., Sad
A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany, IČO: 36 866 598, proti žalovanej V. M., nar. X.X.XXXX, bytom M. XXX/
XX, XXX XX F., právne zastúpenej Annou Jurkovičovou, nar. 12.12.1947, bytom 090 11 Roztoky 78 ,
za účasti vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov

5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov.
hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o zaplatenie 895,14 eura s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanej n e p r i z n á v a náhradu trov konania a žalobca n e m á právo na ich náhradu.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania v sume 213,34 eura do
rúk jeho právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 895,14 eura s prísl.

Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o splátkovom úvere číslo 0620874040 zo dňa

11.8.2005 poskytol žalobca žalovanej ako dlžníčke úver v celkovej výške 763,46 eura (23 000 Sk)
s dohodnutou pevnou výškou úrokovej sadzby do konečnej splatnosti úveru vo výške 17,30 % p.a.
Žalovaná sa v Zmluve o úvere zaviazala zaplatiť poskytnutý úver žalobcovi v splátkach po 21,21 eura
(639 Sk) mesačne, splatných vždy k 20. dňu kalendárneho mesiaca. Prvá splátka bola dohodnutá ku
dňu 20.9.2005. Posledná splátka úveru
2 5C/51/2012

bola splatná ku dňu 20.7.2010. Úrok z omeškania bol v zmysle uzavretej Zmluvy o úvere a Všeobecných
obchodných podmienok dohodnutý vo výške, ktorá bude zverejnená bankou v Sadzobníku úrokových
sadzieb, účinnom ku dňu, kedy sa dlžník dostane do omeškania so splácaním svojho dlhu. Ročná
percentuálna miera nákladov bola v Zmluve o úvere dohodnutá vo výške 10,42 %. Žalovaná svoj dlh zo
Zmluvy o úvere prestala splácať v mesiaci október 2009, kedy v dohodnutej lehote nezaplatila splátku

úveru. Následne realizovala už iba dve platby, a to dňa 17.6.2011 vo výške 100 eur a dňa 20.3.2012
vo výške 50 eur. Avšak už aj predtým žalovaná zmluvne dohodnuté splátky dlhu nesplácala v súlade
s uzavretou Zmluvou o úvere. V období mesiacov august 2006 až jún 2007 nezaplatila ani jednu
splátku dlhu. Následne začala splácať svoj dlh, avšak zväčša tieto splátky dlhu platila s oneskorením,
prípadne v sume nižšej, ako bola zmluvne dohodnutá výška mesačnej splátky. Vzhľadom k uvedenému
a v súlade s uzavretou Zmluvou o úvere a ustanovením § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka, časť

následne zaplatených splátok dlhu, bola žalobcom započítaná na príslušenstvo pohľadávky, ktoré bolo
žalobcom vyčíslené v súvislosti s oneskoreným zaplatením časti dlhu žalovanej. Ku dňu 12.7.2012dosiahla výška splatného dlhu žalovanej celkom sumu 895,14 eura. Uvedená suma pozostáva z istiny
vo výške 670,87 eura, úrokov vo výške 194,40 eura, vyčíslených z istiny 670,87 eura za obdobie od
1.10.2010 do 12.7.2012, pri úročení úrokom 17,30 % p.a., úrokov z omeškania vo výške 29,87 eura,

vyčíslených od 21.4.2011 do 12.7.2012. Ku dňu vyčíslenia pohľadávky dňa 12.7.2012, bola úroková
sadzba poskytnutého úveru vo výške 17,30 % p.a. a sadzba úrokov z omeškania vo výške 8 % p.a.
Listom zo dňa 20.4.2011 vyzval žalobca žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy. Na túto výzvu žalovaná
reagovala tak, že listom zo dňa 6.5.2011 požiadala žalobcu o umožnenie postupného splatenia svojho
dlhu. Žalobca tejto žiadosti o splátkový kalendár vyhovel, a dňa 13.6.2011 uzavrel so žalovanou dohodu

o spôsobe úhrady záväzku formou splátkového kalendára, v zmysle ktorej žalovaná uznala svoj záväzok
voči žalobcovi a zaviazala sa ho splácať v mesačných splátkach po 100 eur, počnúc dňom 10.6.2011.
Na základe uzavretej dohody žalovaná zaplatila však iba jednu splátku dlhu, a to dňa 17.6.2011, čím
v zmysle čl. III. dohody o splátkach dlhu stratila výhodu splátok a bola povinná uhradiť žalobcovi celý
dlh. Po opakovanej výzve žalobcu na zaplatenie celej dlžnej sumy, žalovaná zaplatila dňa 20.3.2012
na účet žalobcu sumu 50 eur, čím splnila podmienku žalobcu pre uzavretie novej dohody o splátkach

dlhu. Na základe novej dohody o spôsobe úhrady záväzku formou splátkového kalendára uzavretej
dňa 10.4.2012, žalovaná nezaplatila ani jednu splátku dlhu. Vzhľadom k uvedenému, žalobca pristúpil
k vymáhaniu zostatku dlžnej sumy v sume 895,14 eura. Žalovaná túto sumu žalobcovi doposiaľ
nezaplatila.

Zástupca vedľajšieho účastníka navrhol žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že žalovaná zaplatila 1
036,66 eura (31 230,40 Sk) a úver čerpala vo výške 763,46 eura (23 000 Sk), tým získal žalobca na jej
úkor bezdôvodné obohatenie vo výške 273,20 eura, ktoré by mal žalovanej vydať.

Zo Zmluvy o splátkovom úvere číslo 0620874040 zo dňa 11.8.2005 je zrejmé, že žalobca poskytol

žalovanej ako dlžníčke úver v celkovej výške 763,46 eura (23 000 Sk) s dohodnutou pevnou výškou
úrokovej sadzby do konečnej splatnosti úveru vo výške 17,30 % p.a. Žalovaná sa v Zmluve o úvere
zaviazala zaplatiť poskytnutý úver žalobcovi v splátkach po 21,21 eura (639 Sk) mesačne, splatných
vždy k 20. dňu kalendárneho mesiaca. Prvá splátka bola dohodnutá ku dňu 20.9.2005. Posledná splátka
úveru bola splatná ku dňu 20.7.2010.

3 5C/51/2012

Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie
je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie

vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

4 5C/51/2012

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj
výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,

ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že na základe zmluvy o splátkovom úvere číslo
0620874040 zo dňa 11.8.2005 poskytol žalobca žalovanej ako dlžníčke úver v celkovej výške 763,46

eura (23 000 Sk) s dohodnutou pevnou výškou úrokovej sadzby do konečnej splatnosti úveru vo výške
17,30 % p.a. Žalovaná sa v Zmluve o úvere zaviazala zaplatiť poskytnutý úver žalobcovi v splátkach
po 21,21 eura (639 Sk) mesačne, splatných vždy k 20. dňu kalendárneho mesiaca. Prvá splátka bola
dohodnutá ku dňu 20.9.2005. Posledná splátka úveru bola splatná ku dňu 20.7.2010. Úrok z omeškania
bol v zmysle uzavretej Zmluvy o úvere a Všeobecných obchodných podmienok dohodnutý vo výške,

ktorá bude zverejnená bankou v Sadzobníku úrokových sadzieb, účinnom ku dňu, kedy sa dlžník
dostane do omeškania so splácaním svojho dlhu. Ročná percentuálna miera nákladov bola v Zmluve o
úvere dohodnutá vo výške 10,42 %. Žalovaná svoj dlho zo Zmluvy o úvere prestala splácať v mesiaci
október2009,kedyvdohodnutejlehotenezaplatilasplátkuúveru.Následnerealizovalaužibadveplatby,
a to dňa 17.6.2011 vo výške 100 eur a dňa 20.3.2012 vo výške 50 eur. Avšak už aj predtým žalovaná

zmluvne dohodnuté splátky dlhu nesplácala v súlade s uzavretou Zmluvou o úvere. V období mesiacov
august 2006 až jún 2007 nezaplatila ani jednu splátku dlhu. Následne začala splácať svoj dlh, avšak
zväčša tieto splátky dlhu platila s oneskorením, prípadne v sume nižšej, ako bola zmluvne dohodnutá
výškamesačnejsplátky.VzhľadomkuvedenémuavsúladesuzavretouZmluvouoúvereaustanovením
§330ods.2Obchodnéhozákonníka,časťnáslednezaplatenýchsplátokdlhu,bolažalobcomzapočítaná

na príslušenstvo pohľadávky, ktoré bolo žalobcom vyčíslené v súvislosti s oneskoreným zaplatením časti
dlhu žalovanej. Ku dňu 12.7.2012 dosiahla výška splatného dlhu žalovanej celkom sumu 895,14 eura.
Uvedená suma pozostáva z istiny vo výške 670,87 eura, úrokov vo výške 194,40 eura, vyčíslených z
istiny 670,87 eura za obdobie od 1.10.2010 do 12.7.2012, pri úročení úrokom 17,30 % p.a., úrokov z
omeškania vo výške 29,87 eura, vyčíslených od 21.4.2011 do 12.7.2012. Ku dňu vyčíslenia pohľadávky

dňa 12.7.2012, bola úroková sadzba poskytnutého úveru vo výške 17,30 % p.a. a sadzba úrokov z
omeškania vo výške 8 % p.a. Listom zo dňa 20.4.2011 vyzval žalobca žalovanú na zaplatenie dlžnej
sumy. Na túto výzvu žalovaná reagovala tak, že listom zo dňa 6.5.2011 požiadala žalobcu o umožnenie
postupného splatenia svojho dlhu. Žalobca tejto žiadosti o splátkový kalendár vyhovel, a dňa 13.6.2011
uzavrel so žalovanou dohodu o spôsobe úhrady záväzku formou splátkového kalendára, v zmysle

ktorej žalovaná uznala svoj záväzok voči žalobcovi a zaviazala sa ho splácať v mesačných splátkach
po 100 eur, počnúc dňom 10.6.2011. Na základe uzavretej dohody žalovaná zaplatila však iba jednu
splátku dlhu, a to dňa 17.6.2011, čím v zmysle čl. III. dohody o splátkach dlhu stratila výhodu splátok a
bola povinná uhradiť žalobcovi celý dlh. Po opakovanej výzve žalobcu na zaplatenie celej dlžnej sumy,žalovaná zaplatila dňa 20.3.2012 na účet žalobcu sumu 50 eur, čím splnila podmienku žalobcu pre
uzavretie novej dohody o splátkach dlhu. Na základe novej dohody o spôsobe úhrady záväzku formou
splátkového kalendára uzavretej dňa 10.4.2012, žalovaná nezaplatila ani jednu splátku dlhu. Vzhľadom

k uvedenému, žalobca pristúpil k vymáhaniu zostatku dlžnej sumy v sume 895,14 eura. Žalovaná túto
sumu žalobcovi doposiaľ nezaplatila.
5 5C/51/2012

Žaloba bola podaná na súd dňa 22.8.2012. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 24.5.2013 na strane 7

uvádza, že posledná nezaplatená splátka je ku dňu 20.4.2009. Z toho vyplýva, že premlčané sú splátky
za obdobie 20.4.2009 - 20.8.2009, t.j. 5 splátok, pretože uplynula všeobecná trojročná premlčacia doba.
Zástupca vedľajšieho účastníka vzniesol námietku premlčania vo svojom vyjadrení zo dňa 4.4.2013, na
ktorú súd musel prihliadnuť, a preto už nemohol premlčané právo žalobcovi priznať. Zánikom nároku na
platenie istiny z dôvodu premlčania sa premlčí aj samotný nárok na platenie úroku z omeškania.

Čo sa týka námietky právneho zástupcu žalobcu, že vec je potrebné posúdiť podľa Obchodného
zákonníka, súd sa stotožnil s názorom právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, že vec je potrebné
posudzovať podľa zák. č. 258/2001 Z. z., podľa zák. č. 634/1992 Zb. a podľa Občianskeho zákonníka
v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o splátkovom úvere. Predmetná zmluva bola uzatvorená
11.8.2005 a definíciu spotrebiteľskej zmluvy a spotrebiteľa v tom čase upravoval zák. č. 634/1992 Zb.

o ochrane spotrebiteľa, ktorý uvádza podľa §2 ods. 1 písm. a): Na účely tohto zákona sa rozumie:
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú
spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti, a podľa §23a ods. 1:
Spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,

a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Žalobca vo svojom
vyjadrení tvrdí, že právny vzťah založený Zmluvou o úvere je absolútnym obchodným záväzkovým
vzťahom, vec sa má posudzovať podľa Obchodného zákonníka a teda, že súd má aplikovať 4
ročnú premlčaciu dobu. Názor žalobcu je však v tejto otázke mylný a aktuálna judikatúra, už bez
výnimky posudzuje zmluvu, akou je zmluva v súdenej veci, za zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú je

potrebné aplikovať premlčaciu dobu podľa Občianskeho zákonníka. Z množstva judikatúry, týkajúcej sa
spotrebiteľských zmlúv, uzatvorených pred 1.1.2008, je potrebné poukázať na:

- uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 M Cdo 20/2009, z 25.1.2011, v ktorej veci bola spotrebiteľská
zmluva uzatvorená v r. 2003, z ktorého je potrebné vybrať:

„Základnou otázkou pre právne posúdenie veci bolo, vzhľadom k vznesenej námietke premlčania
zo strany žalovaného, posúdiť, či v prejednávanom spore ide o obchodnoprávny vzťah (4 ročná
premlčacia doba upravená v Obchodnom zákonníku), alebo občianskoprávny vzťah (3 ročná premlčacia
doba upravená v Občianskom zákonníku). Súd prvého stupňa po tom, ako bolo jeho predchádzajúce
zamietajúce rozhodnutie zrušené druhostupňovým súdom, viazaný záväzným právnym názorom

odvolacieho súdu o tom, že účastníci konania si dohodli použitie celého Obchodného zákonníka na
všetky oblasti ich vzťahu, ktoré nie sú inak upravené všeobecnými podmienkami alebo osobitným
zákonom o telekomunikáciách, aplikoval na vec Obchodný zákonník. Uvedený právny názor však nie
je vecne správny.
Z ustanovenia § 23a zák. č. 634/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, platného a účinného v čase

uzatvorenia zmluvy účastníkmi konania vyplýva, že typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie
zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
podstatným spôsobom neovplyvňuje. Z odseku 2 uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že typová
zmluva nesmie obsahovať tu špecifikované neprimerané podmienky, ako aj podmienky, ktoré sú v
rozpore s dobrými mravmi. Preto je správny záver mimoriadneho dovolateľa o tom, že zmluva o pripojení

vymedzená v ustanovení § 43 zák. č. 195/2000 Z.z. v znení neskorších predpisov a od 31.
6 5C/51/2012

decembra 2003 v § 43 zák. š. 610/2003 T.z. v znení neskorších predpisov, je svojím charakterom
občianskoprávnou zmluvou, hoci v Občianskom zákonníku nie je výslovne ako spotrebiteľská zmluva

upravená.“
„Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na tú skutočnosť, že zmluva uzavretá účastníkmi konania
dňa 3. februára 2003, ktorej súčasťou boli aj Všeobecné podmienky poskytovania verejnej mobilnej
siete, spĺňala všetky znaky typovej zmluvy podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, platného a účinného včase jej uzatvorenia. Osobitne je potrebné zdôrazniť, že jednou z charakteristických čŕt spotrebiteľských
zmlúv je, že nesmú obsahovať neprimeranú podmienku, t.j. ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Za neprijateľnú

podmienkujepotrebnépovažovaťajpodmienku,uvádzanúvoVšeobecnýchpodmienkachposkytovania
verejnej mobilne siete o uplatnení Obchodného zákona aj vo vzťahu k premlčaniu, keďže spotrebiteľ ju
nemá možnosť ovplyvniť a spôsobuje jeho menej priaznivejšie postavenie. S uplatnením Obchodného
zákonníka je spojená dlhšia (štvorročná) premlčacia doba v porovnaní s Občianskym zákonníkom
(trojročná premlčacia doba).

V tejto súvislosti je potrebné uviesť aj to, že so vstupom Slovenskej republiky do európskeho
hospodárskeho a právneho systému boli do Občianskeho zákonníka zák. č. 150/2004 Z.z. s účinnosťou
od 1. apríla 2004 v piatej hlave začlenené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 až §
60). Uvedená právna úprava má základ v Smernici Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa prechodných a záverečných ustanovení k úpravám účinným od 1. apríla 2004 (§ 897f ods. 3)

spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia
dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu
alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s
ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami § 53, 54 a 57 tohto

zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto
zákona. Spotrebiteľ má právo odstúpiť od spotrebiteľskej zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v
časových úsekoch, ktorá nie je podľa odseku 3 daná do súladu s ustanovením § 55 ods. 1 tohto zákona,
ak ide o náležitosti zmluvy, a to do troch mesiacov po uplynutí lehoty podľa odseku 3 (§ 879f ods. 4
uvedeného zákona).

Podľa § 53 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“).
Z ustanovenia § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ

sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.“

- rozsudok Krajského súdu Trenčín, sp. zn. 17Co/167/2011, z 23.11.2011, z ktorého je potrebné vybrať:

„Bolo jednoznačne preukázané, že zmluva o úvere, na základe ktorej navrhovateľ uplatňuje svoj nárok,
bola uzavretá 22. 12. 2004. Podmienky uzavretia zmluvy o spotrebiteľských úveroch upravoval zákon
cˇ. 258/2001 Z. z. Citovaný zákon v znení aktuálnom v čase uzavretia zmluvy v § 3 ods. 1 upravoval
definíciu veriteľa spotrebiteľského úveru tak, že veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá
poskytuje spotrebiteľský

7 5C/51/2012

úver v rámci svojho podnikania a podľa odseku 2 za spotrebiteľa sa považuje fyzická osoba, ktorej
bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 2 písm. b) citovaného zákona za zmluvu o spotrebiteľskom úvere sa považuje zmluva, ktorou

sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Za správny je predovšetkým potrebné považovať záver súdu prvého stupňa týkajúci sa predmetnej
úverovej zmluvy ako spotrebiteľskej zmluvy. Zmluva je v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona
cˇ. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch svojou povahou zmluvou o spotrebiteľskom úvere,

pretože bola uzavretá medzi veriteľom - oprávneným ako právnickou osobou, ktorá má v predmete
svojej podnikateľskej činnosti okrem iného poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z
vlastných zdrojov ako podnikanie a na druhej strane spotrebiteľom ako fyzickou osobou, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Ide zároveň o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver, teda

dočasne poskytnúť peňažné prostriedky na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru
a spotrebiteľ sa zaväzuje tieto vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Takisto zo zmluvy nevyplýva, že by sa jednalo o prípady upravené v ust. § 1 ods. 2 a 3 zák. cˇ. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch, teda o prípady, kedy nejde o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľatohto zákona. Zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou teda spĺňa
charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je, že sú pre spotrebiteľa
vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich

uzavretím. Súčasťou zmluvy sú tiež všeobecné zmluvné podmienky, ktoré povinný ovplyvniť nemôže,
nakoľko sú pripravené vopred a pre veľký počet spotrebiteľov.
Z týchto dôvodov súd prvého stupňa na uvedený právny vzťah správne použil ustanovenia o
spotrebiteľskom práve a to konkrétne zákona cˇ. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a
ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách §§ 52 - 54, t.j. právne normy

spotrebiteľského práva.”

- rozsudok Krajského súdu Prešov, sp. zn. 6Co/11/2010, z 11.11.2010, z ktorého je potrebné vybrať:
„Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským štátom
zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva
obsahuje nekalé podmienky obstojí ako celok (čl. 6). Cieľ je garantovať vyššiu kvalitu života bežných

ľudí. (pozri napr. rozsudok M. C. bod 37, A. bod 51).
Súdny dvor dokonca považuje ochranu spotrebiteľa podľa čl. 6 smernice za tak významnú, že sa má
klásť principiálne na roveň vnútroštátnym pravidlám verejného poriadku, a to v záujme vyššej kvality
života (pozri uznesenie súdneho dvora EÚ vo veci C-76/10 P./K., bod 50).
Pri takýchto východiskách mala byť zodpovedaná aj odvolacia otázka retroaktivity spotrebiteľských

noriem na zmluvu z roku 2000. Odvolací súd nevidí dôvod, aby spotrebiteľ nebol efektívne chránený
normami európskeho práva založeného na principiálnych otázkach alebo žeby sa ochrana mala striktne
vzťahovať až do určitého dňa, mesiaca a roka. Alebo inými slovami povedané, aby bolo spotrebitea §
52 uzavretétanovenia spotrebiteovať aj ustanovenie § 879f ods. 3, 4 OZ.váhu v právach dy 93/13/EHS
o nekalých padá. Pre terľovi tých istých služieb odkázané, že naňho táto efektívna ochrana daná až na

úroveň pravidiel verejného poriadku nedopadá. Pre termín neprijateľná zmluvná podmienka sa zvykne
pritom použiť aj termín nečestná, nemorálna, nekalá podmienka.
8 5C/51/2012

Odvolací súd je preto toho názoru, že súd je oprávnený aj bez návrhu vo svetle smernice Rady 93/13/

EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách prihliadnuť aj v zmluvách uzavretých pred
1.4.2004 na zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi
dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a nepriznať plnenie z takejto podmienky.
Vo vyššie uvedených intenciách je treba preto podľa názoru odvolacieho súdu interpretovať aj
ustanovenie § 879f ods. 3, 4 OZ.

Podľa citovaného ustanovenia spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanovením § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské
zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak
ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia
účinnosti tohto zákona.

Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanovením § 53, 54 a 57 tohto
zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto
zákona. Spotrebiteľ má právo odstúpiť od spotrebiteľskej zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v
časových úsekoch, ktorá nie je podľa odseku 3 daná do súladu s ustanovením § 55 ods. 1 tohto zákona,
ak ide o náležitosti zmluvy, a to do troch mesiacov po uplynutí lehoty podľa odseku (ods. 4).

Cieľom tohto intertemporálneho ustanovenia je dosiahnuť čo najefektívnejšie očistenie života
spotrebiteľov od neprijateľných podmienok v skôr uzavretých zmluvách. Pri prednosti medzinárodnej
zmluvy (čl. 7 ods. 3 ústavy), teda aj zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o fungovaní Európskej únie z
hľadiska právnej sily je problematické súhlasiť so žalobcom o jeho poškodení tým, že súd v podstate
zabránil,abyspotrebiteľanečestnázmluvnápodmienkanezaväzovala,hocivčasevznikuzmluvyinštitút

neprijateľnej podmienky v zákone explicitne upravený nebol.“

- rozsudok Krajského súdu Trnava, sp. zn. 24Co/130/2011, zo 6.3.2012, z ktorého je potrebné vybrať:
“Právnyvzťahmedziúčastníkmizaloženýpredmetnouzmluvouoúverejenevyhnutnéposudzovaťpodľa
zák. cˇ. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu

na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). S
poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej
špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zák. cˇ. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
ako i ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou, ktorou je Obchodnýzákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.”

- rozsudok Krajského súdu Prešov, sp. zn. 6Co/27/2012, z 30.10.2012, z ktorého je potrebné
vybrať:
„Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami
(dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy, dvojaká právna
úprava zmluvných pokút a pod). Aplikačná prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať

(od 1.1.1992), avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na odstúpenie od zmluvy,
plynutie času a jeho dôsledky vrátane premlčania v typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna
úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi biznismenmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho
súkromného práva takúto úpravu má a je pre spotrebiteľov výhodnejšia. (porov. tiež 5MCdo 20/09,
rozsudok KS
9 5C/51/2012

v Prešove vo veci 6Co 26/12). V bežných medziľudských vzťahoch použitie podnikateľského práva na
spotrebiteľský vzťah môže s nepochopením a v rozpore s princípom právnej istoty a dôvery v objektívne
právo narážať na predstavy spotrebiteľov, že na nich občianske právo a a nie Obchodný zákonník.
Odvolací súd preto odmieta názor žalobcu, podľa ktorého na predmetnú spotrebiteľskú vec nedopadá

právna úprava občianskeho práva, ale obchodného práva. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca uplatnil
právozozrušenejzmluvyanaviacpremlčané,odvolacísúdvzmyslezásadyhospodárnostiobčianskeho
súdneho konania nepristúpil k súdnej kontrole zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách.“

- rozsudok Krajského súdu Prešov, sp. zn. 9Co/38/2012, z 26.2.2013, z ktorého je potrebné vybrať:

„Je nepochybné, že predmetom konania je zaplatenie sumy 519,45 Eur. Tento nárok si žalobca uplatnil
na základe úverovej zmluvy uzavretej dnˇa 29.8.2005 medzi jeho právnym predchodcom spoločnosťou
Home Credit Slovakia a žalovanou. Prvostupňový súd prvého stupňa túto zmluvu posúdil ako zmluvu
spotrebiteľskú a na prejednávanú vec správne aplikoval Občiansky zákonník v znení platnom v čase
uzavretia zmluvy.

Keďže žalobca sa s takýmto postupom súdu I. stupňa nestotožnil a v odvolaní tvrdí, že na záväzkovo-
právny vzťah založený uvedenou zmluvou o úvere, z ktorej nárok vznikol pred 1.1.2008, je potrebné
aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka platné ku dňu omeškania žalovanej so zaplatením
pohľadávky, je základnou otázkou pre právne posúdenie veci, vzhľadom k vznesenej námietke
premlčania zo strany žalovanej, posúdiť, či v prejednávanom spore ide o obchodnoprávny vzťah (4 ročná

premlčacia doba upravená v Obchodnom zákonníku), alebo občianskoprávny vzťah (3 ročná premlčacia
doba upravená v Občianskom zákonníku).
Úverová zmluva zo dňa 29.8.2005, uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je
z hľadiska svojho obsahu úverovou zmluvou upravenou v ustanoveniach § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka, ktorá sa v súlade s § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka spravuje Obchodným

zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu. Pokiaľ je však účastníkom takejto
úverovej zmluvy osoba spĺňajúca podmienky pre označenie spotrebiteľa, musí byť takýto záväzkový
vzťah posudzovaný v prvom rade podľa zákona číslo 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
Tento zákon je lex specialis vo vzťahu k Obchodnému zákonníku. Obchodný zákonník sa preto
aplikuje len na tie práva a povinnosti zmluvných strán, ktoré nie sú osobitne upravené Zákonom

o spotrebiteľských úveroch. Použitie Občianskeho zákonníka bolo však v období od 25.11.2004 do
31.12.2007 prípustné nielen podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, t. j. v prípadoch, ak niektoré
otázky nebolo možné riešiť podľa Obchodného zákonníka, ale aj podľa § 23a zákona číslo 634/1992
Zb. o ochrane spotrebiteľa. Podľa tohto ustanovenia sú spotrebiteľskými zmluvami aj zmluvy uzavreté
podľa Obchodného zákonníka, ak sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ

obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté
podľa osobitného predpisu, t. j. Občianskeho zákonníka, sa majú primerane použiť ustanovenia tohto
osobitného predpisu, t. j. Občianskeho zákonníka. Preto je správny záver súdu prvého stupňa o
tom, že úverová zmluva, uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 29.8.2005, je svojim charakterom
občianskoprávnou zmluvou, hoci v Občianskom zákonníku nie je výslovne ako spotrebiteľská zmluva

upravená.
Ako už bolo vyššie uvedené, vzťah medzi Občianskym zákonníkom a zákonom č. 634/1992 Zb. o
ochrane spotrebiteľa má povahu vzťahu všeobecného predpisu (lex generalis) a osobitného predpisu
(lex specialis). Z dôvodu, že v tomto osobitnom predpise (zák. cˇ.10 5C/51/2012

634/1992 Zb.) nie je upravený inštitút premlčania, na plynutie premlčacej doby je potrebné aplikovať

ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 100 a nasledujúce).
Na základe vyššie uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že námietka žalobcu poukazujúca na
aplikáciu premlčacej doby podľa Obchodného zákonníka je nedôvodnou. V tomto smere platí navyše aj
aplikáciaustanovenia§54ods.1Občianskehozákonníka,ktoránepripúšťaprespotrebiteľaanizmluvne
dohodnúť podmienky nevýhodnejšie oproti Občianskemu zákonníku. S uplatnením Obchodného

zákonníka by bola spojená dlhšia (štvorročná) premlčacia doba v porovnaní s Občianskym zákonníkom
(trojročná premlčacia doba).“

- rozsudok Krajského súdu Prešov, sp. zn. 7Co/84/2011, z 12.12.2011, z ktorého je potrebné vybrať:
„Zmluvy boli uzatvorené v časovom období od 28.2.2005 do 16.7.2007 a žaloba bola podaná na súd
21.6.2010, pričom žalobkyňa zaplatila žalovanému úvery spolu s poplatkami pred podaním žaloby.“

„Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť,
podľa ktorej špeciálna úprava spotrebiteľského úveru v čase uzatvárania zmlúv bola obsiahnutá v
zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Tento právny predpis v ustanovení § 2 písm. a/
definoval spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme. Hoci pojem úver

bol do tohto ustanovenia doplnený až novelou uskutočnenou zákonom č. 568/2007 účinnou od 1.1.2008
táto okolnosť neznamená, aby na úvery poskytnuté pred týmto dňom sa nemala vzťahovať úprava
obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z.z. účinnom do 31.12.2007. Zákon č. 258/2001 Z.z. účinný už do
31.12.2007, alebo od 1.1.2008 v ustanovení § 2 písm. a/ obsahoval len príkladný, teda neuzavretý
výpočet foriem spotrebiteľských úveroch. Za spotrebiteľský úver sa tak mohla považovať akákoľvek

forma spotrebiteľského úveru v tomto ustanovení osobitne nevymenovaná. Navyše samotný zákon č.
258/2001 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2007 vo svojom názve obsahoval termín úver a preto by nebolo
logické len v dôsledku neuvedenia tohto pojmu v ustanovení § 2 psím. a/ neaplikovať na právne vzťahy
vzniknuté medzi účastníkmi uzatvorením zmlúv o úvere tento špeciálny právny predpis.“

- rozsudok Krajského súdu Prešov, sp. zn. 12Co/31/2011, z 10.5.2011, z ktorého je potrebné vybrať:
„Právny predchodca žalobcu a žalovaná ako fyzická osoba - nepodnikateľ uzavreli úverovú zmluvu
o poskytnutí revolvingového úveru dňa 9.12.2002. Poskytovateľom úveru bola spoločnosť Home
Credit Slovakia, a. s., a dlžníkom bola žalovaná, ktorá nebola podnikateľom, ale spotrebiteľom. V čase
uzavretia zmluvy platil zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, preto tento špeciálny zákon

pri spotrebiteľoch má prednosť pred všeobecnou úpravou úverových zmlúv v Obchodnom zákonníku. „
„Dojednanie dlhšej ako trojročnej premlčacej doby (§ 101 Občianskeho zákonníka) je neprijateľnou
zmluvnoupodmienkou.Tátopodľa§53ods.5Občianskehozákonníkajeneplatnou.prispotrebiteľských
úveroch platí všeobecná trojročná premlčacia doba.“

- rozsudok Krajského súdu Prešov, sp. zn. 1Co/23/2013, zo 17.4.2013, z ktorého je potrebné vybrať.
„Je síce potrebné súhlasiť s názorom žalobcu ako odvolateľa, že právny vzťah účastníkov bol založený
Obchodným zákonníkom, pretože poskytovanie úverov je potrebné
11 5C/51/2012

kvalifikovaťakotzv.absolútneobchody,avšakniejemožnéopomenúťspotrebiteľskýmomentvprávnom
vzťahu medzi účastníkmi, ktorý v konečnom dôsledku vždy vracia kompetentné orgány, ktoré tento
právny vzťah posudzujú, teda súdy, k aplikácii Občianskeho zákonníka na predmetný vzťah, a to bez
ohľadu na to, kedy tento právny vzťah vznikol.
Je možné súhlasiť s názorom žalobcu uvedeným v jeho odvolaní, že v čase uzatvárania predmetnej

zmluvy o úvere nebola takáto zmluva o úvere zahrnutá medzi spotrebiteľské zmluvy, avšak aktuálne
znenie ustanovenia § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka a § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka
majú za následok, že súdu nebráni nič aplikovať súčasnú právnu úpravu priaznivú pre spotrebiteľa (v
danom prípade pre žalovaných) aj na právne vzťahy, ktoré vznikli z právnych úkonov založených pred
účinnosťou týchto ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré súd prvého stupňa v predmetnej právnej

veci správne aplikoval.
Táto okolnosť vyplýva predovšetkým z ustanovenia § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, z ktorých
vyplýva, že bez ohľadu na to, podľa akých právnych predpisov bol spotrebiteľský vzťah medzi účastníkmidohodnutý, je potrebné ho posudzovať podľa daného aktuálneho znenia Občianskeho zákonníka v
neprospech spotrebiteľa, pričom v pochybnostiach platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Na tomto základe založil svoje rozhodnutie súd prvého stupňa, pokiaľ vo veci aplikoval ustanovenie

§ 100 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka a § 101 Občianskeho zákonník týkajúce sa premlčania a
taktiež ustanovene § 588 Občianskeho zákonníka, pretože ide o ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa
výhodnejšie.
Občiansky zákonník ustanovuje kratšiu premlčaciu lehotu ako Obchodný zákonník, pretože v zmysle §
101 Občianskeho zákonníka ide o premlčaciu lehotu trojročnú a tak ako to, správne zistil súd prvého

stupňa, v predmetnej veci bola žaloba podaná po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, teda 26.10.2011,
a preto súd prvého stupňa správne akceptoval vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaných,
ako aj vedľajšieho účastníka.“

- rozsudok Krajského súdu Prešov, sp. zn. 3Co/89/2011, z 8.2.2012, z ktorého je potrebné vybrať:
„Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť,

podľa ktorej špeciálna úprava spotrebiteľského úveru v čase uzatvárania zmlúv bola obsiahnutá v
zákone cˇ. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Uvedený právny predpis v ust. § 2 písm. a)
definoval spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme. Hoci pojem úver
bol do tohto ustanovenia doplnený až novelou uskutočnenou zákonom cˇ. 568/2007 Z. z. účinnou od 01.

01. 2008, táto okolnosť neznamená, aby na úvery, ktoré boli poskytnuté pred 01. 01. 2008 sa nemala
vzťahovať úprava obsiahnutá v zákone cˇ. 258/2001 Z. z. účinnou do 31. 12. 2007. V tejto súvislosti
odvolací súd vzhľadom na odvolacie námietky žalovaného zdôrazňuje, že zákon cˇ. 258/2001 Z. z. bol
účinný od 01. 10. 2001 do 31. 12. 2007 a v ust. § 2 písm. a) obsahoval len príkladný, teda neuzavretý
výpočet foriem spotrebiteľských úverov. Za spotrebiteľský úver sa tak mohla považovať teda akákoľvek

forma spotrebiteľského úveru v tomto ustanovení osobitne nevymenovaná. Naviac samotný zákon cˇ.
258/2001 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2007 vo svojom názve obsahoval termín úver, a preto by
bolo nelogické len v dôsledku neuvedenia tohto pojmu v ust. § 2 písm. a) neaplikovať na právne vzťahy
vzniknuté medzi účastníkmi uzatvorením zmlúv o úvere tento špeciálny právny predpis.“

12 5C/51/2012

- rozsudok Krajského súdu Žilina, sp. zn. 7Co/284/2010, z 13.10.2010, z ktorého je potrebné vybrať:
„Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy, ale ide o druh zmluvy, pre ktorú najmä

Občiansky zákonník, ale aj osobitné predpisy ustanovujú osobitné podmienky. Spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva, bez ohľadu na jej formu, ktorú uzatvára spotrebiteľ a dodávateľ. Charakter
spotrebiteľskej zmluvy môžu mať nielen zmluvy uzatvárané podľa Obč. zákonníka, ale aj uzatvárané
podľa Obch. zákonníka o osobitných predpisov.
Zhľadiskaochranyspotrebiteľajepotrebnévenovaťosobitnúpozornosťzmluvám,priktorýchspotrebiteľ

nemohol ovplyvniť ich obsah. Súd má v prípade uvedených spotrebiteľských zmlúv povinnosť ex
offo skúmať, či takáto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle ust. § 54 Obč.
zákonníka.
Podľa § 54 ods. 1 prvá veta Obč. zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona (OZ) v neprospech spotrebiteľa.

V danom prípade účastníci uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí úverovú zmluvu, ktorá je
absolútnym obchodným vzťahom v zmysle ust. § 261 ods. 3 písm. d) Obch. zákonníka a spravuje sa
ust. § 479 a nasl. Obch. zákonníka. Zároveň však ide o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje
ust. § 52 a nasl. Obč. zákonníka, ako aj ust. osobitného zákona cˇ. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch. Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle

Obch. zákonníka, vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa, ako
aj vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných
podmienok, je potrebné na tento právny vzťah aplikovať ust. § 52 a nasl. Obč. zákonníka o ochrane
spotrebiteľa a ustanovenia zák. cˇ. 258/2001 Z.z..
Ustanovenie § 54 ods. 1 prvá veta Obč. zákonníka, účinného v čase uzatvorenia zmluvy, prikazuje

aplikovať ustanovenia Obč. zákonníka na práva a povinnosti spotrebiteľa, pokiaľ sú pre spotrebiteľa
priaznivejšie, ako príslušné ustanovenia Obch. zákonníka. Ustanovenie § 54 ods. 1 Obč. zákonníka
predstavujekorektívprepoužiteustanoveníObch.zákonníka,atoajnapriekcharakteruúverovejzmluvy
ako absolútneho obchodu podľa Obch. zákonníka. Uvedené znamená, že Obch. zákonník možno vprípade spotrebiteľskej zmluvy aplikovať iba tam, kde nenarazí na obmedzenia vyplývajúce z Obč.
zákonníka.“

Z ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka v žiadnom jeho postupne upravovanom znení explicitne
nevyplývalo a ani nevyplýva, že by predmetná typová spotrebiteľská zmluva bola obchodnoprávnym
vzťahom.
Z formy a obsahu zmluvy, uzavretej medzi účastníkmi konania, je zrejmé, že sa jedná a o tzv.
„formulárovú“ zmluvu, ktorej obsah odporca žiadnym spôsobom nemohol ovplyvniť ani neovplyvnil.

Je náležité a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy
rovnakých inštitútov, ako je premlčanie, na tieto vzťahy je dôvodné aplikovať právnu úpravu o
občianskych právach a nie podnikateľské právo (je potrebné poukázať na rozsudok NS SR vo veci
5MCdo/20/2009). Preto je v danom prípade premlčacia doba 3 ročná. Vzhľadom na vyššie uvedenú
argumentáciu o aplikácii spotrebiteľského práva na predmetný právny vzťah je mylná aj predstava
žalobcu o nemožnosti aplikácie § 566 Občianskeho zákonníka.

Čo sa týka Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, žalobca tvrdí, že žalovaná jej
obsah významnou mierou ovplyvnila. Na prvý pohľad ide o formulárovú dohodu používanú v mnohých
ďalších prípadoch. Uzatvorenie takejto dohody je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení

13 5C/51/2012

neskorších predpisov (ďalej ZOS), pretože pri uzatváraní Dohody o uznaní záväzku a o úhrade
pohľadávky v splátkach neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti a žalobcom boli využité
omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku spotrebiteľa. Citované ustanovenie je

jedinou explicitnou definíciou dobrých mravov v našom právnom poriadku. Podpisom formulárovej
Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach si spotrebiteľ zhoršil svoje zmluvné
postavenie a uzatvorenie tejto dohody privodilo spotrebiteľovi značnú ujmu, čo je v rozpore s
ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Z rozsudku Krajského súdu Prešov, sp. zn. 17Co/120/2012, z 29.11.2012 je potrebné vybrať:
„Vo vzťahu konkrétne k Dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku sa odvolací
súd plne stotožňuje s odôvodnením uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6CoE 20/2012
zo dňa 28.6.2912 podľa ktorého: „Dohoda o splátkach je typickým formulárovým ošetrovaním
vzniknutého krízového stavu, kedy sa na podpis spotrebiteľom predkladá zdanlivo výhodný formulár

o splátkach s podsunutou rozhodcovskou klauzulou. Pri vyhodnocovaní praktiky veriteľa súd musí
operovať priemerným spotrebiteľom (smernica Rady a EP 2005/29, bod 18 preambuly) a existuje
nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ podpíše dokument sledujúc dosiahnutie
splátok. V skutočnosti ide preto podľa citovanej smernice (čl. 5 až 9) o nekalú obchodnú praktiku a
nie o odbornú starostlivosť dodávateľa v záujme vyššej kvality života ľudí. Skutočný cieľ je evidentne o

dosiahnutí arbitráže a aby sa zdanlivo vyvolal pocit, že si to želá spotrebiteľ. Nekalá obchodná praktika je
zakázaná a treba pred ňou chrániť spotrebiteľa. Odvolací súd preto odmieta argumenty oprávneného o
nezodpovednom spotrebiteľovi a prekročení medze s odkazom na českú literatúru vytrhnutú z kontextu.“
Vychádzajúc zo znenia Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 20.11.2010
predloženej žalobcom je nutné konštatovať, že ide o formulárový dokument, ktorý má zdanlivo pôsobiť

ako ústupok žalovanej vo forme povolenia splátok dlhu, ktorého skrytým cieľom je dosiahnutie uznania
záväzku a tým predĺženie premlčacej lehoty na uplatnenie žalobného nároku, ako je dosiahnutie súhlasu
s rozhodcovskou doložkou. Z textu Dohody je zrejme, že ide o formulár, ktorý žalobca používa vo vzťahu
k neurčitému počtu dlžníkov (údaje o dlžníkoch a jednotlivých záväzkoch sú následne dopisované do
formulára rukou). Podľa odvolacieho súdu, ak dlžník popisuje takúto Dohodu, nerobí to z dôvodu, aby sa

uznal svoj záväzok, ale aby dosiahol splátky svojho dlhu. Uznanie záväzku je cieľ sledovaný žalobcom a
nie žalovaným. Keďže ide o predformulované tlačivo, dlžník pri uzatváraní dohody o splátkach nemôže
jeho obsah ovplyvniť.“

Zmluva obsahuje nesprávny údaj o RPMN, ktorý je v zmluve uvedený vo výške 10,42 %, pričom ročný

úrok je v zmluve uvedený vo výške 17,30 %. K tejto skutočnosti je potrebné uviesť, že RPMN sa
nedohoduje, ale vypočítava a zo vzorca na výpočet RPMN vyplýva, že RPMN nemôže byť nižšia ako
ročná úroková sadzba. Správna výška RPMN podľa internetovej kalkulačky vychádza 24,15 %. Takpodstatný rozdiel vo výške RPMN má ten istý dôsledok ako neuvedenie RPMN, čo znamená, že ide o
úver bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí 6) obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

14 5C/51/2012

Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo
poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Žalovaná zaplatila sumu 1 036,66 eura (31 230,40 Sk), po splatnosti úveru dňa 17.6.2011 splátku v

sume 100 eur a dňa 20.3.2013 splátku v sume 50 eur, teda spolu sumu 1 186,66 eura, čo je zrejmé zo
str. 4 písomného vyjadrenia zástupcu žalobcu zo dňa 24.5.2013 a úver čerpala v sume 763,46 eura (23
000 Sk). Žalobca získal na jej úkor bezdôvodné obohatenie v sume 423,20 eura, ktoré by mal žalovanej
vydať. Vzhľadom na to, že žalovaná zaplatila viac, ako je vo svetle tohto posúdenia povinná vrátiť, nemá
žalobca nárok na zaplatenie predmetnej sumy. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., pretože žalovanej, ktorá mala v konaní plný
úspech, žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobca ako neúspešný účastník nemá právo na ich
náhradu.

O trovách konania medzi žalobcom a vedľajším účastníkom súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.,
pretože v konaní mal plný úspech vedľajší účastník. Súd vychádzal z hodnoty sporu v sume 895,14
eura. Trovy pozostávajú z odmeny za zastupovanie za tieto úkony právnej služby: prevzatie a príprava
zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 18.1.2013 v sume 51,45 eura, vyjadrenie zo dňa
4.4.2013 v sume 51,45 eura, vyjadrenie zo dňa 18.7.2013 v sume 51,45 eura, k tomu patrí 3 x režijný

paušál po 7,81 eura a 20 % DPH v sume 35,56 eura (§ 10 ods. 1, § 14 ods. 1 a § 15 vyhlášky č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov). Náhrada trov konania je spolu v sume 213,34 eura, ktorú súd zaviazal zaplatiť žalobcu
vedľajšiemu účastníkovi do rúk jeho právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka (§ 149 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajší súd.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Vo Svidníku dňa 9. októbra 2013