Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. august 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/160/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8309210255
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8309210255.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu I. S., bytom N., H. XXXX/X,
zastúpeného JUDr. Z. I., bytom Y.. XXX/X, G. J. U. proti žalovanému JUDr. Jánovi Ferkovi, súdnemu
exekútorovi, Exekútorský úrad Humenné, Partizánska 1057/21, Snina, IČO: 35 516 666, zastúpenému
JUDr. Jánom Holotom, advokátom so sídlom v Snine, Ul. Komenského č. 2791, o zaplatenie 55 927,25
Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník zo dňa 4. 10.2012 č.k. 3 C
93/2009 - 468 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému sa ich náhrada n e
p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 2.10.2009 sa žalobca domáhal toho, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 55.109,85 Eur s úrokom z omeškania a trov súdneho konania.

Tvrdil, že žalovanému bol v exekučnom konaní Ex 1833/09-48 súdneho exekútora JUDr. Radovana
Ferenca, Exekútorský úrad Prešov doručený exekučný príkaz zo dňa 8.9.2009. Žalovaný exekučný

príkaz prevzal 11.9.2009. Napriek právoplatnosti tohto exekučného príkazu žalovaný ako dlžník
povinných oprávnenému pohľadávku nevyplatil.

Oprávnenýsatakdomáhavovlastnommeneoddlžníkapovinnýchnajehovšeobecnomsúdevyplatenia
pohľadávky. Čo sa týka samotnej pohľadávky, podľa tvrdenia žalobcu v žalobe je nepochybné, že
v exekučnom príkaze vydanom súdnym exekútorom JUDr. Radovanom Ferencom je postihovaná
peňažná pohľadávka riadne, úplne identifikovaná a taktiež je identifikovaný aj základ právneho dôvodu,

ktorá môže založiť právo na zaplatenie vymáhanej peňažnej sumy.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe namietal, že žalobca svoje tvrdenia, že žalovaný je poddlžníkom žiadnym
spôsobom nepreukázal.

Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 5.10.2010 uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi sumu
55.927,25 Eur a úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 20.024,73 Eur od 12.9.2009 do

zaplatenia. V prevyšujúcej časti úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 35.085,12 Eur od
12.9.2009 do zaplatenia zamietol. Rozhodol tiež o trovách konania a súdnom poplatku.V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že vec právne posúdil podľa ustanovenia § 105
ods. 1, 2, 3, § 106 ods. 1, 2, § 107 ods. 1,2, § 108 ods. 1,2,3 a 109 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a dospel k záveru, že v danom prípade bolo preukázané, že

ide o poddlžnícku žalobu, pričom žalovaný nevyplatil žalobcovi riadne a včas pohľadávku po tom, keď
mu bol doručený exekučný príkaz Ex 1833/09 - 48 zo dňa 4.8.2009 súdneho exekútora JUDr. Radovana
Ferenca. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi sumu 55.927,25
Eur, ktorá suma pozostáva z istiny vo výške 20,024,73 Eur, z úroku z omeškania vo výške 17,6 %
ročne zo sumy 20.024,73 Eur za obdobie od 3.11.1999 do 11.9.2009 vo výške 35.085,12 Eur z trov

súdneho konania a to súdneho poplatku vo veci 2 C 399/2008 vo výške 800,90 Eur, poplatku za udelenie
poverenia vo veci Ex 1833/09 vo výške 16,50 Eur. Zároveň súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania
vo výške 8,25 % ročne zo sumy 20.024,73 Eur od 12.9.2009 do zaplatenia.

Odvolací súd po podanom odvolaní uznesením zo dňa 17.1.2011 zrušil rozsudok s výnimkou výroku,
ktorým súd v prevyšujúcej časti úrok z omeškania zamietol a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie.

Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že významnú úlohu v procese hodnotenia
dôkazov (§ 132 O. s. p.) zohráva vnútorné presvedčenie súdu. Toto presvedčenie nemá predstavovať
svojvôľu a nezodpovednosť súdu, ale naopak malo by sa vytvárať na základe starostlivého uváženia

a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo a v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel
formálnej logiky. Zásada voľného hodnotenia dôkazov však má svoje limity. Jej kontrola sa uskutočňuje
najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v ust. § 157 ods. 2 O. s. p., podľa
ktoréhomásúduviesť,čohosanavrhovateľ(žalobca)domáhalazakýchdôvodov,akosavovecivyjadril
odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti

považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Pretože inštitút odôvodnenia je jednou z podstatných záruk
kontroly výkonu súdnej moci, súdu je priamo uložená povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku
bolo presvedčivé.

Odvolací súd v tejto súvislosti ďalej uviedol, že súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia
vyslovil záver, že „ ...v danom prípade bolo preukázané, že sa jedná o poddlžnícku žalobcu“. Jeho
myšlienkový postup mal byť však dostatočne vysvetlený v tom smere, ako k uvedenému záveru dospel.
Z obsahu spisu aj napadnutého rozsudku vyplýva, že žalovaný tvrdil, že nie je dlžníkom povinného. Z

odôvodnenia nie je možné zistiť, na základe akých úvah súd prvého stupňa dospel k opačnému záveru.
Žalovaný tak nemal možnosť zaujať stanovisko k neexistujúcim úvahám súdu týkajúcim sa podmienok,
za existencie ktorých možno poddlžníckej žalobe vyhovieť ( § 109 zákona č. 233/1995 Z. z. v znení
neskoršíchpredpisov),čímmubolaodňatázákonnámožnosťspochybniťvodvolacomkonanísprávnosť
vydaného rozhodnutia. Odvolací súd vychádzajúc z uvedeného napadnutý rozsudok v jeho napadnutej

časti postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ a ods. 3 O.s.p. zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie. Uložil súdu prvého stupňa, aby v ďalšom konaní vyhodnotil všetky vykonané dôkazy
a to spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p.. Napokon uviedol, že z formulácie
ustanovenia § 132 O.s.p. možno vyvodiť, že súd je povinný dôkazy navzájom si odporujúce hodnotiť a
ďalej zdôvodniť napr. prečo niektoré z nich pokladá za nevierohodné, prečo niektoré odmietol vziať pri

formulovaní rozhodnutia do úvahy, prípadne aj prečo sa s niektorými dôkazmi odmietol vôbec zaoberať.
Tieto nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.

Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 24.6.2011 uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi sumu
55.927,25 Eur a úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 20.024,73 Eur od 12.9.2009 do

zaplatenia. Rozhodol ďalej o trovách konania a súdnom poplatku.

Prvým zo záverov, ktorý súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia prijal, bol záver, že
vzhľadom na dlhotrvajúce nesplnenie povinnosti zo strany súdneho exekútora po schválení príklepu,
je podľa názoru súdu možné pripustiť právo povinného žiadať vyplatenie zostatku výťažku v žalovanej

sume. Vo vzťahu k uvedenému záveru sa súd prvého stupňa preto nestotožňuje s názorom žalovaného
že nemá povinnosť plniť pretože pohľadávka nie je splatná a že nie je namieste použitie ustanovenia
§ 109 Exekučného poriadku.Druhým záverom, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa vyslovil je záver, že súd
je toho názoru, že boli splnené podmienky v zmysle § 109 ods. 1 Exekučného poriadku, na podanie
poddlžníckej žaloby. Vo vzťahu k uvedenému záveru ďalej vyslovil, že žalovaný mal preto plniť exekučný

príkaz súdneho exekútora JUDr. Radovana Ferenca a z toho dôvodu je nárok oprávnený. Napokon
vzhľadom na oba spomínané závery zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi sumu 55.927,25 Eur, ktorá
suma pozostáva z istiny vo výške 20.024,73 Eur, z úroku z omeškania vo výške 17,6 % ročne zo sumy
20.024,73 Eur za obdobie od 3.11.1999 do 11.9.2009 vo výške 35.085,12 Eur, z trov súdneho konania
a to súdneho poplatku vo veci 2C/399/2008 vo výške 800,90 Eur a poplatku za udelenie poverenia vo

veci Ex 1833/09 vo výške 16,50 Eur. Zároveň súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške
8,25 % ročne z istiny 20.024,73 Eur od 12.9.2009 do zaplatenia, pričom výška úroku z omeškania je
v súlade s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z..

Odvolací súd po podanom odvolaní svojím skorším rozhodnutím zo dňa 15.12.2011 zrušil rozsudok a
vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V odôvodnení tohto uznesenia uviedol, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa má
uskutočňovať v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny
rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, ako vyplývajú z čl. 46 a
nasl. Ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Jedným z týchto princípov predstavujúcich súčasť práva na riadny

proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 6 ods. 1 Dohovoru) a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj
povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite odôvodniť (§ 132
a § 137 ods. 1 O. s. p., I. ÚS 243/07), pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O. s. p.)
musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a

právnymi závermi na strane druhej.

Odvolací súd v tomto rozhodnutí ďalej uviedol, že všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii
obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia, dbať na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby
premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre

širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne a v neposlednom rade aj spravodlivé
a presvedčivé. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že práve tieto súdy majú poskytovať
v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá
ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov.

V tejto veci sa žalobca - oprávnený v exekučnom konaní Ex 1833/09 vo vlastnom mene domáha
vyplatenia pohľadávky od žalovaného, ktorý podľa jeho tvrdenia je dlžníkom povinných v exekučnom
konaní Ex 1833/09. Pre úspech v konaní je potrebné zo strany žalobcu preukázať existenciu pohľadávky
povinných v exekučnom konaní Ex 1833/09 voči žalovanému zodpovedajúcu exekvovanej sume. Tomu
zodpovedá taká identifikácia pohľadávky, aby bol zrejmý jej právny dôvod, výška a prípadne aj splatnosť.

Ak sa existencia pohľadávky nepreukáže, súd žalobu zamietne. Odvolací súd ďalej poukázal na to,
že vo vzťahu k uvedeným rozhodným skutočnostiam napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa
zo dňa 24.6.2011 neobsahuje žiadne odôvodnenie. Ak je súd podľa odôvodnenia toho názoru, že
boli splnené podmienky v zmysle ust. § 109 ods. 1 Exekučného poriadku, jeho povinnosťou je tieto
podmienky uviesť v odôvodnení svojho rozhodnutia. Je povinnosťou súdu prvého stupňa, aby dal

jednoznačnú odpoveď na všetky podstatné námietky účastníkov konania, najmä, aby odstránil rozpor
v ich tvrdeniach o existencii či neexistencii pohľadávky povinných v exekučnom konaní Ex 1833/09
vo vzťahu k žalovanému. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa takéto závery podľa názoru
odvolacieho súdu neobsahuje, je nepresvedčivé a zjavne neodôvodnené.

Odvolací sú vychádzajúc z uvedeného napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 24.6.2011
postupom vyplývajúcim z ust. § 221 ods. 1 písm. f) ods. 3 O. s. p. zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie. Napokon uviedol, že je povinnosťou súdu prvého stupňa prijať jednoznačný záver o existencii
či neexistencii tvrdenej pohľadávky a v prípade jej existencie zistí a uvedie jej právny dôvod, výšku a
prípadne aj splatnosť. Svoje závery náležitým spôsobom odôvodni postupom podľa ust. § 157 ods. 2

O. s. p.

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť
žalovanému trovy konania vo výške 4.861,42 Eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia a tozástupcovi žalovanému JUDr. Jánovi Holotovi, advokátovi, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobcovi ďalej uložil povinnosť zaplatiť na súdnom poplatku z návrhu sumu 3.355,50 Eur na účet
Okresného súdu Svidník a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že zo spisu Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn.
2C/399/2008, ( predtým 15Cb 8/2001, 11 C 85/2003) zistil, že žalobcom v tomto konaní bol X. G. a po
pripustení zámeny účastníkov na strane žalobcu uznesením zo dňa 15.4.2009 I. S.. Žalovanými boli
JUDr. Z. I. a manželka I. I..

Okresný súd Stará Ľubovňa rozsudkom zo dňa 18.6.2009 č.k. C 399/2008 - 577 rozhodol tak, že
žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu
20.024,73 Eur s úrokom z omeškania a trovy konania.

V tom istom konaní súd prvého stupňa na návrh žalobcu zamietol návrh na nariadenie predbežného

opatrenia uznesením zo dňa 24.10.2003 č.k. 11 C 85/2003 - 119. Krajský súd Prešov uznesením 2 Co
545/2003 - 138 zo dňa 16.1.2004 uznesenie súdu prvého stupňa zmenil a predbežné opatrenie nariadil
do doby právoplatného rozhodnutia vo veci 11 C 85/2003 Okresného súdu v Humennom.

Zo spisu súdneho exekútora JUDr. Radovana Ferenca, Exekútorský úrad Prešov sp. zn. Ex 1833/09

súd zistil, že oprávnený I. S. podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinným v 1. rade JUDr. Z. I. a
v 2. rade I. I.. Exekučným titulom je rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 2 C 399/2008 - 577
právoplatný 19.6.2009 a vykonateľný 23.6.2009.

Súdny exekútor JUDr. Radovan Ferenc v tejto exekučnej veci vydal dňa 8.9.2009 exekučný príkaz,

ktorým nariadil exekúciu prikázaním pohľadávky, ktorú má povinný voči svojmu dlžníkovi - Exekútorský
úrad Humenné JUDr. Ján Ferko, súdny exekútor, Partizánska 1057/21, 069 01 Snina, IČO : 35516666
( ďalej len JUDr. Ján Ferko, súdny exekútor), na základe zákonným spôsobom prihlásenej pohľadávky
oprávneného I. S. do rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v kat. úz. H. V., ktorú
vykonal JUDr. Ján Ferko, súdny exekútor v exekučnom konaní Ex 209/2003.

Súdny exekútor JUDr. Radovan Ferenc v tomto exekučnom príkaze uviedol, že pohľadávka
oprávneného I. S., ktorá je tohto času predmetom exekučného konania Ex 1833/2009 bola už
zabezpečená predbežným opatrením na základe právoplatného a vykonateľného uznesenia Krajského
súdu Prešov č.k. 2 Co 545/2003 - 138 zo dňa 16.1.2004 práve nehnuteľnosťami zapísanými na LV č.

XXX nachádzajúcimi sa v kat. úz. H. V.. Exekučný príkaz bol žalovanému doručený 11.9.2009.

Zo spisu Ex 206/2003 súdneho exekútora JUDr. Jána Ferka súd zistil, že oprávnená obec H. V. XXX
XX H. podala návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému Obchodnej spoločnosti Agri - Tajch s.r.o.,
Staničná 928/46 Belá nad Cirochou, IČO : 36 456 136. Exekučné konanie v tejto veci doposiaľ nebolo

ukončené právoplatným rozvrhom výťažku.

Súdprvéhovodôvodnenísvojhorozhodnutiaďalejuviedol,žežalobcaprostredníctvomsvojhoprávneho
zástupcu vo vzťahu k existencii pohľadávky povinných v exekučnom konaní sp. zn. Ex 1833/09 voči
žalovanému poukázal na to, že právny dôvod tejto pohľadávky opiera o právoplatné rozhodnutie o

predbežnom opatrení Krajského súdu Prešov č.k. 2 Co 545/2003 - 138 zo dňa 16.1.2004 s tým, že toto
právoplatné a vykonateľné rozhodnutie je záväzné pre každého. Čo sa týka identifikácie pohľadávky
tá vyplýva z vyargumentovania prihlásenej pohľadávky oprávneného v exekučnom spise súdneho
exekútora JUDr. Jána Ferka Ex 209/2003. Poukázal tiež na záznam ORPZ Humenné, ÚJKP, Oddelenie
Snina zo dňa 29.6.2005. Ďalej uviedol, že zo strany žalovaného nebolo vykonané predpísaným a

zákonným spôsobom rozvrhové pojednávanie. Právny dôvod poddlžníckej žaloby bol presne opísaný a
odôvodnený v exekučnom príkaze súdneho exekútora JUDr. Radovana Ferenca, ktorý je právoplatný
a nedá sa na ňom nič zmeniť.

Žalovaný v konaní trval na tom, že žalobca žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal povinnosť

uhradiť ním požadovanú finančnú čiastku.Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ustanovenia § 105 ods. 1,2,3, § 106 ods. 1,2, § 107 ods.
1,2, § 108 ods. 1, 2, 3 a § 109 ods. 1 Exekučného poriadku a § 153 ods. 1 O.s.p. a dospel k nasledovným
záverom.

V zmysle uznesenia Krajského súdu Prešov zo dňa 15.12.2011 žalobca mal preukázať existenciu
pohľadávky povinných v exekučnom konaní sp. zn. Ex 1833/2009 voči žalovanému zodpovedajúcu
exekvovanej sume s tým, aby identifikácia pohľadávky bola taká, aby bol zrejmý jej právny dôvod, výška
a prípadne aj splatnosť.

Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, že neexistuje pohľadávka
povinných JUDr. Z. I. a I. I. v exekučnom konaní sp. zn. Ex 1833/2009 voči žalovanému JUDr. Jánovi
Ferkovi, súdnemu exekútorovi v exekvovanej sume.

Súd prvého stupňa ďalej poukázal na to, že upovedomenie o začatí a spôsobe vykonania exekúcie

prikázaním inej pohľadávky vo veci sp. zn. Ex 1833/2009, pohľadávku povinných proti žalovanému,
ktorá je predmetom prikázania, nešpecifikuje a z popisu právneho dôvodu pohľadávky a to predbežné
opatrenie Krajského súdu Prešov č. k. 2Co 545/2003-138 zo dňa 16.01.2004, nijako nemožno vyvodiť,
že žalovaný JUDr. Ján Ferko, súdny exekútor je dlžníkom povinných JUDr. Z. I. a I. I. z exekúcie vedenej
pod sp. zn. Ex 1833/2009. Súd ďalej poukázal na to, že v priebehu konania bol vypočutý ako svedok

JUDr. Radovan Ferenc, súdny exekútor, pričom z výsluchu súdneho exekútora JUDr. Radovana Ferenca
má súd za preukázané, že ten sa existenciou pohľadávky povinných JUDr. Z. I. a I. I. voči žalovanému
JUDr. Ján Ferko, súdnemu exekútorovi nezaoberal, bolo pre neho postačujúce tvrdenie povinných o
existencií pohľadávky a ich písomné podanie zo dňa 24.08.2009 a zvolil spôsob exekúcie prikázaním
pohľadávky.

Práva a povinností súdneho exekútora JUDr. Jána Ferka, a účastníkov ním vykonávaného exekučného
konania sp. zn. Ex 209/2003, oprávnená Obec H. V., XXX XX H., proti povinnému obchodnej
spoločnosti AGRI-TAJCH spol. s r. o., Staničná 928/46, 067 81 Belá nad Cirochou, IČO: 36456136 o
vymoženie sumy 63.934,-Sk, bolo pre toto konanie významné z dôvodu, či z tohto konania nevznikli

záväzky súdneho exekútora JUDr. Jána Ferka voči povinným JUDr. Z. I. a I. I. z exekúcie sp. zn.
Ex 1833/2009. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že z tohto konania nevznikli žalovanému
súdnemu exekútorovi voči JUDr. Z. I. a I. I. žiadne záväzky, a to ani nesplatné. Žalobca sa nemôže
domáhať nároku voči žalovanému poddlžníckou žalobou, pretože súdny exekútor nie je voči veriteľovi
v postavení dlžníka.

Pokiaľ zástupca žalobcu poukázal na ďalšie skutočnosti, pričom pokiaľ sa týka záznamu OR PZ v
Humennom, Úrad justičnej a kriminálnej polície, oddelenie skráteného vyšetrovania v Snine zo dňa
29.06.2005, pod ČVS:ORP-958/2-OSV-SV-2005, kde vo veci sp. zn. Ex 209/2003 podal vysvetlenie
JUDr. Ján Ferko, súdny exekútor, ako aj podanie MS SR Bratislava vo veci prešetrenia vybavovaní

sťažností Slovenskou komorou exekútorov zo dňa 19.3.2010, kde sa uvádza, že prešetrením vybavenia
sťažnostikomorounebolozistenézavinenéporušeniepovinnosti,privýkonečinnostisúdnehoexekútora
JUDr. Jána Ferka, pretože menovaný v predmetnom exekučnom konaní sp. zn. Ex 1833/2009 má
postavenie dlžníka povinného tak uvedené skutočnosti nezakladajú právny nárok na uspokojenie
pohľadávky žalobcu.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu žalobcu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.. Keďže žalovaný mal vo
veci plný úspech, preto mu sud priznal plnú náhradu trov konania.

Súd priznal žalovanému trovy konania vo výške 4 861,42 Eur, ktoré pozostávajú z trov právneho
zastúpenia vo výške 4 861,42 Eur. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, bola
vypočítaná podľa § 10 ods. 1, vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov,
za poskytovanie právnych služieb, s tým, že odmena advokáta za zastupovanie za jeden úkon právnej

pomoci bola vypočítaná vo výške 532,77 Eur z uplatnenej sumy 55 927,29 Eur. Odmena bola priznaná
za tieto úkony právnej pomoci - príprava a prevzatie zastúpenia, odvolanie zo dňa 12.10.2010 proti
rozsudku, účasť na pojednávaní dňa 8.3.2011, písomné vyjadrenie vo veci zo dňa 12.3.2011, účasť
na pojednávaní dňa 3.6.2011, odvolanie zo dňa 15.7.2011 proti rozsudku, účasť na pojednávaní dňa27.4.2012, vyjadrenie vo veci zo dňa 16.5.2012, účasť na pojednávaní dňa 14.9.2012 po 532,77 Eur, 9
x režijný paušál, z toho 1 x á 7,21 Eur a 8 x á 7,41 Eur.

Súd zaviazal žalobcu zaplatiť na účet Okresného súdu súdny poplatok z návrhu vo výške 3.355,50 Eur
( 6 % zo sumy 55.927,25 Eur), keďže sa nejedná o poddlžnícku žalobu a to zmysle položky 1 písm. a)
Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.

Žalobca v podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobe

v celom rozsahu vyhovel. Podľa názoru odvolateľa je napadnutý rozsudok nepreskúmateľný, arbitrárny.
Neobsahuje náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p.. Nebol zo strany súdu prvého stupňa dodržaný
ani postup ustanovený v § 118 ods. 2 O.s.p.. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3 Cdo 236/2010.

Žalobca tvrdí, že jeho zákonný zástupca opakovane niekoľkokrát vo svojich podaniach do zápisníc o

pojednávaní, vo vyjadreniach na odvolanie žalovaného a v neposlednom rade pri všetkých záverečných
rečiach uviedol, že predpokladom úspešnosti poddlžníckej žaloby je súčasné splnenie dvoch zákonných
podmienok a to 1/ trvanie exekučného konania v čase rozhodovania súdu o poddlžníckej žalobe a
2/ existencia dlžníckeho ( záväzkového) vzťahu medzi povinným a subjektom označeným ako dlžník
povinného.

Podľa názoru žalobcu v prejednávanej veci je nepochybné, že v exekučnom príkaze vydanom
súdnym exekútorom JUDr. Radovanom Ferencom je postihovaná peňažná pohľadávka dostatočne
identifikovaná, taktiež je dostatočne identifikovaný základ právneho dôvodu, vyplývajúceho z
predbežného opatrenia KS v Prešove, ktoré založilo právo na zaplatenie vymáhanej peňažnej sumy.

Z exekučného príkazu je zrejmé, aká pohľadávka žalobcu voči dlžníkovi povinného bola označená v
dostatočnom rozsahu v zmysle platných právnych predpisov.

Žalobca tvrdí, že rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Pre žalobcu je nepochopiteľné, ak súd zhojí tvrdenia protistrany - žalovaného, že právoplatné predbežné

opatrenie Krajského súdu Prešov s prihlásenou pohľadávkou postupcu X. G. v realizovanom exekučnom
konaní žalovaného Ex 209/2003 stratil platnosť právoplatným schválením príklepu, potom nastala
zákonná povinnosť prvostupňového súdu náležite vysvetliť a odôvodniť funkciu, účel predbežného
opatreniavzmysleO.s.p..Súdtýmtozaložilprecedens,žeprávoplatnépredbežnéopatrenianemajúúčel
a zmysel k vymáhaniu zabezpečenej pohľadávky v zmysle zákona pri rozvrhu z výťažku rozvrhového

pojednávania, či bolo alebo nebolo vykonané predpísaným spôsobom zo strany povinného dlžníka,
ktorým je splnomocnená a určená osoba štátom k predmetnej veci.

Čo sa týka odôvodnenia rozhodnutia vo vzťahu k trovám konania podľa názoru žalobcu uvedenom v
odvolaní úkony právnej služby za advokáta urobila konajúca sudkyňa, čo podľa zákona je neprípustné

najmä na záver súdu, že súd má rešpektovať dispozičný princíp a prisúdiť trovy konania v zmysle
vyúčtovania advokáta tak, ako to požaduje citovaná vyhláška. Žalobca poukazuje na tú skutočnosť,
že konajúca sudkyňa moderovala vyúčtovanie trov advokáta k jeho spokojnosti bez toho, aby advokát
dodržal predpísaný a zákonný spôsob, to čo požaduje citovaná vyhláška a o čom niet najmenších
pochybností.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietnuť.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad
uvedených v ustanovení § 212 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Konštatuje
správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Poukazuje na správnosť dôvodov napadnutého
rozhodnutia.

Sodvolacíminámietkamižalobcu,ktoréuviedolvpodanomodvolanísasúdprvéhostupňavodôvodnení
svojho rozhodnutia náležitým spôsobom vyporiadal.

Zo strany odvolacieho súdu sa k týmto odvolacím námietkam nad rámec správnym dôvodov uvedených

súdom prvého stupňa žiada uviesť nasledovné.

Pokiaľ žalobca tvrdí, že rozsudok súdu prvého stupňa nevyhovuje požiadavkám kladeným na
odôvodnenie rozhodnutia, odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých

detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania, preto odôvodnenie súdu prvého stupňa, ktoré stručne
a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia stačí pre záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV ÚS 115/2003).

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, stanoviská

procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy,
ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery
primerane vysvetlil.

Odvolací súd sa nestotožňuje ani s námietkou žalobcu, že napadnuté rozhodnutie je nepredvídateľné.

Odvolací súd v priebehu konania vo svojom rozhodnutí zo dňa 15.12.2011 č.k. 8 Co 101/2011
- 378 zvýraznil, že pre úspech v konaní v tejto veci je potrebné zo strany žalobcu preukázať
existenciu pohľadávky povinných v exekučnom konaní Ex 1833/2009 voči žalovanému zodpovedajúcu
exekvovanej sume. Tomu zodpovedá taká identifikácia pohľadávky, aby bol zrejmý jej právny dôvod,

výška prípadne aj splatnosť. Ak sa existencia pohľadávky nepreukáže súd žalobu zamietne.

Súd prvého stupňa v konaní postupoval v súlade s vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu.

Súd prvého stupňa primerane vysvetlil a prijal správne právne závery aj vo vzťahu k výroku o náhrade

trov konania.

Z uvedených dôvodov odvolací súd v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s
ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.. V odvolacom konaní neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov
odvolacieho konania a žalovanému sa ich náhrada nepriznáva, keďže náhradu trov konania je možné
priznať len na návrh.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.