Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 25. január 2013

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 21C/347/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712209973
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Mochnacká

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2013:8712209973.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad samosudkyňou JUDr. Alexandrou Mochnackou v právnej veci žalobcu Profidebt

Slovakia, s.r.o., Mliekarenská 10, Bratislava, IČO: 35 925 922, právne zastúpeného advokátskou
kanceláriou JUDr. Peter Kováč, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, proti žalovanému D. U., M.. XX.X.XXXX,
Q. G. XX, W., štátny občan SR, za účasti vedľajšieho účastníka Občianskeho združenia OZ
právna pomoc spotrebiteľom, Sofijská 13, Košice, právne zastúpeného JUDr. Ladislavom Miklušom,
advokátom, Stará Baštová 2, Košice, o zaplatenie 1.267,18 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Z a s t a v u j e konanie v časti istiny v sume 20 eur.

III. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a a žalobca je p o v i n n ý zaplatiť
právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka 138,08 eur na číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, F. XXXXX,

do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 29.6.2012 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť sumu 1.267,18
eur spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 68,53 eur od 13.5.2008 do zaplatenia, zo
sumy 110,57 eur od 12.6.2008 do zaplatenia, zo sumy 28,73 eur od 12.7.1008 do zaplatenia, zo sumy
29,19 eur od 12.6.2008 do zaplatenia, zo sumy 1,99 eur od 9.8.2008 do zaplatenia, zo sumy 427,99
eur od 14.7.2008 do zaplatenia, zo sumy 427,99 eur od 25.7.2008 do zaplatenia, zo sumy 44,99 eur od
16.4.2008dozaplatenia,zosumy49,89eurod13.5.2008dozaplatenia,zosumy24,76eurod12.7.2008

do zaplatenia, zo sumy 52,55 eur od 16.4.2008 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 7.10.2007 uzatvorila spoločnosť Telefónica Slovakia, s.r.o. so
žalovaným zmluvu o pripojení č. 10015044, v zmysle ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal
poskytnúť služby telefónneho pripojenia v dohodnutom rozsahu a žalovaný sa zaviazal platiť odplatu
za dohodnuté služby. Žalovaný neuhradil faktúry vystavené na sumy 68,53 eur, 110,57 eur, 28,73 eur,
29,19 eur, 1,99 eur, 44,99 eur, 49,89 eur, 24,76 eur, 52,55 eur a zmluvné pokuty v sume 2 x 427,99 eur.
Dňa 28.11.2011 bola medzi spoločnosťou Telefónica Slovakia, s.r.o. ako postupcom uzatvorená zmluva
o postúpení pohľadávky na žalobcu ako postupníka. Keďže žalovaný sa dostal do omeškania, žalobca

si uplatnil aj úroky z omeškania.

Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.Podaním zo dňa 18.8.2012 oznámilo vstup do konania Združenie OZ právna pomoc spotrebiteľom,
právne zastúpený JUDr. Ladislavom Miklušom. Uviedol, že žalovaný nekonal v rámci podnikateľskej
činnosti s tým, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená spotrebiteľská

zmluva o pripojení. Išlo o bezpochybne spotrebiteľský vzťah. Vzniesol námietku premlčania, keďže si
žalobca svoj nárok neuplatnil v trojročnej premlčacej lehote, keď najneskôr sa jeho nárok premlčal dňa
25.7.2011 poslednou faktúrou č. 5100307156. Z tohto dôvodu tento nárok súd nemôže priznať. Poukázal
nauplatneniesizmluvnejpokutyžalobcu,zneprijateľnejzmluvnejpodmienky.Kdohodeouznanídlhuso
splátkovým kalendárom zo dňa 22.11.2012 medzi žalovaným a žalobcom, ktorá bola uzatvorená v čase

keď bol žalobcov nárok v celom rozsahu premlčaný. Následky uznania premlčaného dlhu mohli teda
nastať len v prípade, ak žalovaný vedel o premlčaní. Dlh žalovaného sa premlčal už pred podpísaním
dohody o uznaní dlhu.

Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 4.1.2013 uviedol, že zo strany právneho predchodcu žalobcu došlo
dňa 5.6.2008 a 17.6.2008 k odstúpeniu od zmluvy. Poukázal, že žalovanému bol podľa bodu 1.3 písm. a)
dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 6.10.2007 poskytnutý benefit v podobe ceny po prevolaní voľných

minút, v rámci zvoleného mesačného programu do prevolania 1000 minút, v rámci jedného zúčtovacieho
obdobiavovýške1,-Sk/minútasDPHpodobu18zúčtovacíchobdobí.Zároveňbolžalovanémupredaný
nový mobilný telefón značky Nokia N6300 za 0,03 eur (1,- Sk) s DPH, pričom bežná predajná cena
predstavovala sumu 248,62 eur (7.490,- Sk) s DPH, ako to vyplýva z akciovej ponuky. Doba viazanosti
na užívanie bola dohodnutá na 24 mesiacov, z ktorej si žalovaný neplnil povinnosti počnúc už prvým

zúčtovacím obdobím od 15.4.2008. Mali za to, že výška zmluvnej pokuty 427,99 eur a 427,99 eur
zodpovedá hodnote a významu zabezpečovanej povinnosti, ktorú žalovaný porušil, preto trvali na jej
zaplatení.

Dňa 25.1.2013 sa na pojednávanie nedostavil žalobca, jeho právny zástupca, ktorí svoju neúčasť na
pojednávaní ospravedlnili. Na pojednávanie sa nedostavil žalovaný, ktorý svoju neúčasť neospravedlnil,

nežiadal pojednávanie odročiť, Občianske združenie právna pomoc spotrebiteľom a právny zástupca,
ktorí sa ospravedlnili z neúčasti na pojednávaní. Preto súd konal a rozhodol v zmysle § 101 ods.
2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) bez účasti žalobcu, právneho zástupcu žalobcu,
žalovaného, vedľajšieho účastníka na strane žalovaného a jeho právneho zástupcu. Žalobca zobral
žalobu späť v sume 20 eur po uhradení tejto sumy žalovaným dňa 26.11.2012. Z tohto dôvodu žiadal z

pôvodne uplatňovanej sumy 1.267,18 eur zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 1.247,18 eur.

Vzhľadom na to, že v priebehu konania žalovaný dňa 26.11.2012 uhradil sumu 20 eur, žalobca v zmysle
ním uvedeného petitu zobral žalobu späť v rámci uplatňovanej istiny a súčasne trval, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie istiny a doposiaľ neuhradenej časti príslušenstva pohľadávky a trov konania.

Vykonaným dokazovaním, najmä listinnými dôkazmi žiadosťou o uzavretie zmluvy o pripojení zo dňa

7.10.2007, žiadosťou o uzavretie zmluvy o pripojení zo dňa 6.10.2007, dodatkom k zmluve o pripojení
zo dňa 6.10.2007, dodatkom k zmluve o pripojení zo dňa 7.10.2007, faktúrami č. 1000552897, č.
1000680225, č. 1000790894, č. 1000681254, č. 1000938047, č. 1000461759, č. 1000553601, č.
1000791672, č. 1000457259, č. 5100307156, č. 5100292814, oznámením o postúpení pohľadávok,
výpisom z obchodného registra žalobcu, zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1623 zo dňa 25.11.2011,

odstúpením od zmluvy zo dňa 5.6.2008, prehľadom neuhradených pohľadávok ku dňu 5.6.2008,
doručenkou, odstúpením od zmluvy zo dňa 17.6.2008, prehľadom neuhradených pohľadávok a liniek
ku dňu 17.6.2008, dohodou o uznaní dlhu č. 5424235076, zmluvnými podmienkami, zistil nasledovný
skutkový a právny stav:

Dňa 6.10.2007 spoločnosť Telefónica Slovakia, s.r.o. uzatvorila so žalovaným zmluvu o pripojení.

Predmetom zmluvy bol poskytnutý program služieb Pre mňa 250 s dobou viazanosti 24 mesiacov.
Dodatkom k tejto zmluve zo dňa 6.10.2007 bol žalovanému predaný mobilný telefón Nokia N6300 za
cenu 1,- Sk s DPH. V článku 2 Práva a povinnosti bod 2.3 žalovaný sa dohodol, že v prípade ak poruší
niektorú z povinností podľa dodatku, účastník sa zaväzuje uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 427,98 eur
(12.893,28 Sk). Dňa 5.6.2008 došlo k odstúpeniu od zmluvy zo strany právneho predchodcu žalobcu, ato ku dňu 5.7.2008. Zároveň žalovanému uložil lehotu na splnenie dlžnej čiastky 121,075 eur (3.647,50
Sk) najneskôr do 28.6.2008. Dňa 7.10.2007 žalovaný uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu zmluvu
o pripojení na program služieb Pre mňa 250 na dobu viazanosti 24 mesiacov. V ten istý deň uzatvoril

dodatok k zmluve o pripojení s tým, že žalovanému bol predaný mobilný telefón značky Nokia N6300 v
cene 1,- Sk a tak ako v prvej zmluve sa žalovaný zaviazal na úhradu zmluvnej pokuty v sume 427,98 eur
(12.893,28 Sk). Dňa 17.6.2008 právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy a vyzval ho na úhradu
dlžnej sumy 124,08 eur (3.738,- Sk) do 10.7.2008. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému
faktúry č. 1000552897 na sumu 121,07 eur (68,52 eur) splatnú ku dňu 12.5.2008, faktúru č. 1000680225

na sumu 110,57 eur splatnú ku dňu 11.6.2008, faktúru č. 1000790894 na sumu 28,73 eur splatnú ku dňu
11.7.2008, faktúru č. 1000681254 na sumu 29,19 eur splatnú ku dňu 11.6.2008, faktúru č. 1000938047
na sumu 1,99 eur splatnú ku dňu 8.8.2008, faktúru č. 1000461759 na sumu 52,53 eur splatnú ku dňu
15.4.2008, faktúru č. 1000553601 na sumu 49,89 eur splatnú ku dňu 12.5.2008, faktúru č. 1000791672
na sumu 24,75 eur splatnú ku dňu 11.7.2008, faktúru č. 1000457259 na sumu 44,99 eur splatnú ku
dňu 15.4.2008, faktúru č. 5100307156 na sumu 427,99 (12.893,50 Sk) eur splatnú ku dňu 24.7.2008 a

faktúru č. 5100292814 na sumu 427,99 (12.893,50 Sk) eur splatnú ku dňu 13.7.2008. Dňa 6.12.2011
právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému postúpenie pohľadávok v celkovej výške 1.267,18 eur.

Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie konať v rozpore
s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä
konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo

vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť
ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl,
lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa § 7 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, nekalé obchodné praktiky sú zakázané.

Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak

a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,

b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo
vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného
člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

Podľa § 8 ods. 3, 4 vyššie citovaného zákona, obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak

opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to,
aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný
spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

Za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným,
nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v

odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v
dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré
by inak neprijal.

Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa článku 6 ods. 1 Smernica Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa § 53a ods. 1 OZ, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa

uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je
povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so
všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky

súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Podľa § 558 OZ, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá
sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten,
kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 110 ods. 1 OZ, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu,
premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne
uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v

uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

Podľa § 524 ods. 1, 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému.

S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 526 ods. 1 OZ, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť

dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie
pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

Podľa § 96 ods. 1 OSP, navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie a to sčasti alebo
celkom; ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie
v tejto časti zastaví.Podľa § 120 ods. 1 OSP, účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 132 OSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 153 ods. 1 OSP, súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Súd zistil vykonaným dokazovaním, že faktúry, ktoré boli vystavené na vyššie uvedené sumy boli
premlčané vzhľadom na to, že ich splatnosť nastala 12.5.2008, 11.6.2008, 11.7.2008, 11.6.2008,
8.8.2008, 15.4.2008, 12.5.2008, 11.7.2008, 15.4.2008, 24.7.2008 a 13.7.2008 s tým, že žaloba bola
podaná na súd až dňa 23.7.2012. Žalobca mal právo uplatniť si svoj nárok na súde nasledujúcim dňom
po splatnosti faktúry. Súd nemohol prihliadnuť na dohodu o uznaní, ktorú urobil žalovaný písomne voči

žalobcovi dňa 22.11.2012. Napriek tomu, že žalobca argumentoval, že žalovaný vedel v čase uznania
dlhu, že dlh je premlčaný a napriek tomu ho uznal. Žalovaného je potrebné brať ako laického právnika,
ktorý si nemusí uvedomiť čo je to premlčanie. Súd poukazuje, že žalobca opätovne zavádza spotrebiteľa
s tým, že na prvú stranu o uznaní dlhu neuviedol, že ide o premlčaný dlh a len túto poznámku akoby
zakomponoval do opätovne dvojstranových zmluvných podmienok, ktoré môžu byť prehliadnuteľné.

Upozornenie na to, že ide o premlčaný dlh, čo je podstatnou náležitosťou, neboli nijako zvýraznené
a opäť len zakomponované do množstva podmienok. Súd nemal za to, že išlo o korektné konanie zo
strany žalobcu. Súd sa stotožnil s argumentáciou právneho zástupcu Občianskeho združenia právna
pomoc spotrebiteľom, keďže žalobca použil dohodu ako nekalú obchodnú praktiku. Ak text vedomosti
dlžníka o premlčanom dlhu sofistikovane skryl do bodu 3 tejto žalobcom preformulovanej a rozsiahlej

dohody označenej ako úhrada záväzku. Informácia pre spotrebiteľa o tom, že jeho dlh je premlčaný,
aké účinky premlčania a aké by boli účinky tejto dohody na už premlčaný nárok sú pri uzatváraní
vyššie uvedených dohôd pre priemerného spotrebiteľa informáciami nevyhnutnými, a teda podstatnými
preto, aby sa mohol spotrebiteľ zodpovedne rozhodnúť takéto dohody uzavrieť a urobiť rozhodnutie o
obchodnej transakcii. Súd mal za to, že žalobca porušil odbornú spôsobilosť, ktorú možno od dodávateľa

vo vzťahu k spotrebiteľovi očakávať a pod ktorou treba rozumieť čestnú obchodnú prax a všeobecnú
zásadudobrejvieryuplatňovanejvjehooblastičinnosti.Neposkytnutímpodstatnejinformáciespotrebiteľ
urobil rozhodnutie, ktoré ho poškodzuje a ktoré by informovaný spotrebiteľ inak neurobil. Je proti logike,
aby spotrebiteľ uznával svoj dlh, ktorý je premlčaný.

Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku žalovaného nie je možné považovať za

riadne uznanie záväzku podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ale za neprijateľnú podmienku a nekalú
obchodnú praktiku odporujúcu dobrým mravom. Súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR
z 24.2.2011, IV. ÚS 55/2011-19, v ktorom ústavný súd podporil judikatúru na ochranu spotrebiteľa:
„Zákon explicitne nekonfrontuje navzájom inštitút dobrých mravov a inštitút neprijateľnej zmluvnej
podmienky. Odvolací súd nezaznamenal ani v judikatúre pomenovanie týchto inštitútov súkromného

práva. Každopádne na to, aby sa skonštatovala blízkosť týchto inštitútov z hľadiska ich významu a
zákonom sledovaného cieľa ratio legis, netreba použiť ani zložité výkladové metódy.

Pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ
fundamentálneho hodnotového poriadku, aj takto sa dajú definovať dobré mravy, ak tomuto kritériu
zmluvná podmienka nevyhovuje, prieči sa dobrým mravom.

Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech
spotrebiteľa, je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospechspotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti
o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre

docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj
bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej
podmienky. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a
dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.“

Dohoda o splátkach zo dňa 22.11.2012 je typickým formulárovým ošetrovaním vzniknutého krízového

stavu, kedy sa na podpis spotrebiteľom predkladá zdanlivo výhodný formulár o splátkach s podsunutou
rozhodcovskou klauzulou. Pri vyhodnocovaní praktiky veriteľa súd musí operovať priemerným
spotrebiteľom (smernica Rady a EP 2005/29, bod 18 preambuly) a existuje nezanedbateľné
nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ podpíše dokument sledujúc dosiahnutie splátok. V
skutočnosti ide preto podľa citovanej smernice (čl. 5 až 9) o nekalú obchodnú praktiku a nie o
odbornú starostlivosť dodávateľa v záujme vyššej kvality života ľudí. Skutočný cieľ je evidentne o

dosiahnutí arbitráže a aby sa zdanlivo vyvolal pocit, že si to želá spotrebiteľ. Nekalá obchodná
praktika je zakázaná a treba pred ňou chrániť spotrebiteľa. Odvolací súd preto odmieta argumenty
oprávneného o nezodpovednom spotrebiteľovi a prekročení medze s odkazom na českú literatúru
vytrhnutú z kontextu. Aj táto zmena vykonaná formulárovým spôsobom musí podliehať súdnej kontrole
neprijateľnosti zmluvných podmienok.

Smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica“)
vychádza nie z minimálneho okruhu nekalých klauzúl, ktoré sa majú transponovať, ale zo vzorového
okruhu klauzúl. V konečnom dôsledku sa okruh neprijateľných podmienok de lege lata uvedený v § 53
ods. 4 OZ upravil postupne viacerými novelami až po uplynutí transpozičnej lehoty (napr. neprimeraná
sankcia pod písm. k) bola upravená až novelou vykonanou zákonom č. 568/2007 Z. z. s účinnosťou od

1.1.2008, kým hlavná transpozícia bola vykonaná zákonom č. 150/2004 Z. z. účinným od 1.4.2004).

Vychádzajúc zo znenia Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 22.11.2012
predloženej žalobcom je nutné konštatovať, že ide o formulárový (žalobcom vopred pripravený)
dokument, ktorý má zdanlivo pôsobiť ako ústupok žalovaného vo forme povolenia splátok dlhu, ktorého
skrytým cieľom je dosiahnutie uznania záväzku a tým predĺženie premlčacej lehoty na uplatnenie

žalobného nároku, ako aj dosiahnutie súhlasu s rozhodcovskou doložkou. Z textu Dohody je zrejmé,
že ide formulár, ktorý žalobca používa (sú v ňom vopred predformulované jeho údaje) vo vzťahu k
neurčitému počtu dlžníkov (údaje o dlžníkoch a jednotlivých záväzkoch sú následne dopisované do
formulára rukou). Podľa odvolacieho súdu, ak dlžník (spotrebiteľ) podpisuje takúto Dohodu, nerobí to z
dôvodu, aby uznal svoj záväzok, ale aby dosiahol splátky svojho dlhu. Uznanie záväzku je cieľ sledovaný

žalobcom a nie žalovaným (dlžníkom). Keďže ide o predformulované tlačivo, dlžník pri uzatváraní
dohody o splátkach nemôže jeho obsah ovplyvniť.

Súd vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žaloba nie je dôvodná. Preto žalobu zamietol v celom
rozsahu.

Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Vzhľadom na to, že v konaní bol úspešný žalovaný a vedľajší účastník na strane žalovaného, súd
zaviazal žalobcu na zaplatenie trov konania vedľajšiemu účastníkovi za právne úkony právnej služby
príprava a prevzatie právneho zastúpenia, vyjadrenie k žalobe a 61,41 eur so súvisiacim režijným
paušálom a 7,63 eur. Zaviazal žalobcu na zaplatenie trov konania v sume 138,08 eur.Podľa§149ods.1OSP,akadvokátzastupovalúčastníka,ktorémubolaprisúdenánáhradatrovkonania,
je ten ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia, a to prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove v troch
vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1, 2 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.