Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. september 2010

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 11C/2/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5307200170
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Pytliaková Dr.

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2010:5307200170.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Čadca v konaní pred samosudkyňou JUDr. Adrianou Pytliakovou, Dr., v právnej veci

navrhovateľa: V. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Č. G., U.. N. Č.. XX, Č. L., štátny príslušník Českej
republiky právne zast. JUDr. Celestínom Stehurom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie ul.
Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca, proti odporkyni: W. K., L.. R., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Č. - K. Č..
XXX, štátna príslušníčka Slovenskej republiky, zast. JUDr. Annou Mozolíkovou, advokátkou so sídlom
advokátskej kancelárie ul. Palárikova 1449, 022 01 Čadca, v konaní o určenie, že nehnuteľnosti patria
do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľa s a z a m i e t a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporkyni titulom náhrady trov konania sumu 2.104,68 eur, a
to na účet advokátky JUDr. Anny Mozolíkovej, vedený vo O., F..M.., B. Č., č.ú. XXX-XXX-XXX/XXXX s
uvedeným variabilným symbolom XXXX, v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania sa podaným na súde dňa 11.01.2007 sa navrhovateľ domáhal určenia,
že nehnuteľnosť - dom č. XXX postavený na parcele N. XXXX, parcele N. XXXX - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 242 m2, N. XXXX - záhrady o výmere 603 m2, ktoré nehnuteľnosti sú vedené
na Katastrálnom úrade Ž., Správa katastra Č. obce Č., katastrálne územie K. na LV č. XXX patria do

dedičstva po nebohom V. Z., narodenom XX.X.XXX, ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX v Č. G.. Navrhovateľ
citujúc v odôvodnení žaloby §§ 34 a § 41a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v
znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Obč. zák.) tvrdil, že dohodou zo dňa 3.8.1983 mala byť zastretá
kúpna zmluva, z dôvodu, že v období roku 1983 v okrese Č. občania českej národnosti nemohli kupovať
nehnuteľnosti pre rekreačné účely, pretože k týmto kúpnym zmluvám ONV Č. odmietlo dávať súhlas.
Má za to, že úmyslom účastníkov v skutočnosti bolo uzavrieť kúpnu zmluvu, ktorá bola len formálne
pomenovaná ako dohoda o bezplatnom užívaní. Poukazujúc na body 9 a 11 dohody, kde sa uvádza,

že V. Z. môže práva a povinnosti vyplývajúce z dohody postúpiť tretej osobe a v prípade úmrtia budú
dohodu uznávať v plnom rozsahu aj nástupcovia, z čoho odvodzoval, že je zrejmé, že skutočnou vôľou
účastníkov dohody bolo uzavrieť kúpnu zmluvu, o čom svedčí aj to, že hoci táto dohoda sa nazýva
dohoda o bezplatnom užívaní, pri jej podpise bola vyplatená kúpna cena. Navrhovateľ ďalej odvodzoval
vlastníctvo jeho právneho predchodcu k spornej nehnuteľnosti, odvolávajúc sa na ust. § 134 ods. 1 Obč.
zák., v nerušenom dobromyseľnom užívaní už od roku 1983.

Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu navrhovateľa, žiadala žalobu ako neopodstatnenú
a nedôvodnú zamietnuť tvrdiac, že je výlučnou vlastníčkou sporných nehnuteľností, ktoré na základe
nájomnej zmluvy zo dňa 30.6.1993 prenajala V. Z. na dobu určitú 10 rokov. Uviedla, že V. Z. predmetné
nehnuteľnosti nikdy neodkúpil, poukazujúc na Rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. 5C/141/2003,kedy bola otázka vlastníctva sporných nehnuteľností prejudiciálne rozhodnutá. Ďalej uviedla, že V. Z.
sa nestal, ani sa nikdy nemohol stať vlastníkom žalovaných nehnuteľností, nakoľko úkon Dohoda o
bezplatnom užívaní je neplatný. O dohodu o bezplatnom užívaní nemohlo ísť v žiadnom prípade, keďže

podľa bodu 3/ dohody si zmluvné strany vyplatili 35.000,- Kčs. Tento úkon ako simulovaný nemožno
považovať ani za platnú kúpnu zmluvu, keďže išlo o Dohodu o bezplatnom užívaní. Nedošlo ani nemohlo
dôjsť k uzavretiu platnej kúpnej zmluvy, pretože v čase uzavretia Dohody nebolo možné občanmi ČSR
nadobudnúť nehnuteľnosti na území SSR bez súhlasu príslušných štátnych orgánov podľa osobitných
predpisov. Ďalej poukázala na skutočnosť, odvolávajúc sa na § 39 Obč. zák., že na prevod vlastníctva

sa vyžadovala registrácia na štátnom notárstve, k čomu nedošlo ani nemohlo dôjsť, pretože to bol
neplatný právny úkon, aj preto, že cieľom uzavretia tohto neplatného dvojstranného právneho úkonu
bolo obísť Obč. zák. a iné osobitné právne predpisy (devízový zákon). Uviedla tiež, že navrhovateľ v
žiadnom prípade nemôže tvrdiť, že V. Z. bol vlastníkom žalovaných nehnuteľností, bez ohľadu na jeho
vyjadrenia, a to vzhľadom na fakt, že V. Z. si bol vedomý, že nie je vlastníkom, ani nemôže byť vlastníkom
žalovaných nehnuteľností, nakoľko dňa 30.7.1993 uzavrel nájomnú zmluvu ako nájomca žalovaných

nehnuteľností so skutočným vlastníkom nehnuteľností - odporkyňou ako prenajímateľkou. Uviedla, že
keby právny predchodca navrhovateľa bol vlastníkom, alebo sa cítil vlastníkom je absurdné a nelogické,
aby uzavieral nájomnú zmluvu ako nájomca na žalované nehnuteľnosti, ktoré by mal vlastniť. Taktiež
spochybnila nadobudnutie vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam titulom vydržania, nakoľko V. Z. nikdy
nebol oprávneným a dobromyseľným držiteľom sporných nehnuteľností od uzavretia Dohody najmä,

keď dňa 30.7.1993, uzavrel s odporkyňou nájomnú zmluvu, ktorej predmetom bol nájom žalovaných
nehnuteľností, pričom neplatný právny úkon nazvaný Dohoda o bezplatném užívaní domu č. XXX bol
uzavretýdňa03.08.1983.Odporkyňajetohonázoru,ženeexistuježiadenprávnytitulnazákladektorého
by sa V. Z. mohol stať vlastníkom žalovaných nehnuteľností, najmä nedošlo ku skutočnosti, resp. úkonu,
s ktorým zákon spájal alebo spája nadobudnutie vlastníctva (vydržanie, registrácia na štátnom notárstve,

resp. povolenie vkladu do Katastra nehnuteľností).

Okresný súd po vykonanom dokazovaní výsluchom účastníkov a listinnými dôkazmi predloženými
účastníkmi a zabezpečenými súdom, vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 11C 2/2007- 36 zo dňa
17.12.2007, ktorým návrh navrhovateľa zamietol.

Po podaní odvolania navrhovateľa odvolací Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 8Co/63/2008 - 62 zo
dňa 8. 7. 2008 napadnutý rozsudok Okresného súdu Čadca zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z
dôvodu, že odôvodnenie napadnutého rozsudku prvostupňového súdu sa neriadi ust. § 157 ods. 2 OSP.
Z dôvodov napadnutého rozhodnutia vôbec nevyplýva, prečo prvostupňový súd neakceptoval návrh

navrhovateľa na doplnenie dokazovania vypočutím svedkov nevyhovel. Súd je povinný takéto svoje
rozhodnutie zdôvodniť. Zároveň Krajský súd vyslovil, že zastáva stanovisko, že navrhovateľ preukázal
naliehavý právny záujem na určení tým, že v prípade vyhovenia návrhu, by sa sporné nehnuteľnosti
dostali do dedičstva po jeho nebohom bratovi, po ktorom prichádza do úvahy ako dedič.

Okresný súd po vrátení veci odvolacím súdom ďalším rozsudkom zo dňa 12.11.2008 návrh navrhovateľa
v celom rozsahu zamietol, dôvodiac, že právny predchodca navrhovateľa nemohol nadobudnúť
vlastníctvo k žalovaným nehnuteľnostiam vydržaním, pretože nebol dobromyseľný a tiež, že právny
predchodca navrhovateľa nemohol nadobudnúť vlastníctvo ani na základe neplatného právneho úkonu
- Dohody o bezplatnom užívaní.

Po tom ako navrhovateľ podal odvolanie voči rozsudku okresného súdu, odvolací krajský súd v Žiline
uznesením č.k. 8Co/21/2009 - 93, zo dňa 28.5.2009 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie s vyslovením názoru, že vyjadrenie odporkyne v konaní o vypratanie nehnuteľnosti totiž
zásadným spôsobom spochybňuje to, že medzi účastníkmi došlo len k uzavretiu nájomnej zmluvy.

Súd v konaní vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov, oboznámením pripojených
listín, predložených navrhovateľom (dohoda o bezplatnom užívaní domu č. XXX zo dňa 3.8.1983,
list vlastníctva č. XXX), odporkyňou (nájomná zmluva zo dňa 30.7.1993, spísaná vo forme notárskej
zápisnice I. XXX/XX, I. XXX/XX) ako aj zabezpečených súdom (pripojený spis Okresného súdu Čadca,

sp. zn. 5C 141/2003, D 32/92) a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový
stav veci:Dohodou o bezplatnom užívaní domu č. XXX v katastre nehnuteľností obce Č. N., ktorú uzatvorili dňa
3.8.1983 W. K. (právny predchodca odporkyne) nar. X.X.XXXX, bytom Č. N. Č.. XXX a V. Z., nar.
XX.X.XXXX, bytom Č. G.Í., Q. M. Č.. XX, T.. N. (právny predchodca navrhovateľa) prenechal W. K. do

bezplatného užívania V. Z. na dobu do úplného schátrania (dožitia) predmetný dom č. XXX. Účastníci
dohody si zároveň upravili svoje vzťahy pre prípad smrti V. Z. tak, že právo doživotného užívania domu
č. XXX sa prenáša aj na jeho dedičov. Tiež sa dohodli, že V. Z. vyplatí W. K. čiastku 35.000,- Kčs, ktorá
bola vyplatená po podpísaní dohody. Daň z nehnuteľnosti bude platiť naďalej W. K. a V. Z. alebo jeho
právny nástupca, každoročne do konca januára mu zaplatenú čiastku v plnej výške uhradí. V prípade,

že by V. Z. chcel uzavrieť riadnu kúpnu zmluvu, nebudú mu prevodcovia robiť žiadne ťažkosti a nebudú
žiadať ďalšiu finančnú náhradu.

Nájomnou zmluvou zo dňa 30.7.1993, spísanou vo forme notárskej zápisnice I. XXX/XX, I.. XXX/XX
odporkyňa prenechala právnemu predchodcovi navrhovateľa (V.Í. Z.) spornú nehnuteľnosť na dobu
určitúpodobu10rokov.Nájomnébolodohodnutévovýške31.000,-Sk,pričomtátosumabolavyplatená

jednorázovo za celú dobu 10 rokov a to 10 dní od podpísania.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi zotrval na podanom návrhu. Uviedol, že bol v predmetnej nehnuteľnosti
asi pred 20 rokmi, táto bola na spadnutie, brat ju zrekonštruoval na základe tej skutočnosti, že ju odkúpil
od nebohého W. K.. Má vedomosť, že bola spísaná aj zmluva, jednalo sa o normálnu zmluvu keď niekto

kupuje chatu, alebo niečo iné. Vie že bolo vyplatené 35.000,- Sk W. K.. Nehnuteľnosť navštívil 4 -5
krát po bratovej smrti.. Má vedomosť o tom, že odporkyňa si nechala osvedčiť vlastnícke právo k tejto
nehnuteľnosti v roku 1993. V roku 1994 odporkyňa oslovila neb. brata v tom smere, aby jej vyplatil ešte
30.000,- Sk titulom kúpnej ceny za daný dom.

Odporkyňa na pojednávaní Okresného súdu uviedla, že je pravdou, že manžel prenajal navrhovateľovi
rodinný dom, ale nemá vedomosť o tom, že tento by ho na neho previedol kúpnou zmluvou, teda
že by bol vlastníctvom právneho predchodcu navrhovateľa. Nebola ani prítomná, keď boli vyplatené
finančné prostriedky titulom zastretej kúpnej zmluvy tak, ako uvádza navrhovateľ. mala záujem sa s
navrhovateľom dohodnúť, avšak tento sa na základe výzvy jej advokátky nedostavil. Poukázala na to, že

predmetný dom aj s priľahlým pozemkom bol prejednaný aj v dedičstve po jej manželovi. Niekoľkokrát
vyzvala právneho predchodcu odporcu, keď ešte žil, aj odporcu aby túto nehnuteľnosť odkúpil, avšak
nikdy s tým nesúhlasil. Navrhovateľ sa v tomto dome zdržiaval, aj potom keď mu bola vypovedaná
nájomná zmluva. Navrhovateľ investoval do domu rekonštrukciou, nezaujímala sa však v akom rozsahu.
Nepamätá sa, že by jej manžel oznámil, že takúto nehnuteľnosť odpredal navrhovateľovi. Prišiel pod

vplyvom alkoholu, ale o žiadnej dohode alebo odpredaji jej nepovedal. Nepamätá sa na svoj vyjadrenie
pred Krajským súdom v Žiline ani sa nevie k tomu vyjadriť. Uviedla, že žiadne peniaze za odpredaj
domu nevidela, ani jej manžel takéto skutočnosti neuviedol.

Svedok F. K. na pojednávaní dňa 12.11.2008 vypovedal, že má vedomosť o tom, že nebohý brat

navrhovateľa V. Z. mal prenajatý dom od W. K.. Predmetnú nehnuteľnosť užíval od začiatku V.Ř. Z. na
základe kúpnej zmluvy, ktorá mala byť uzavretá v roku 1983 až 1984. Vie , že V. Z. by neinvestoval
do rekonštrukcie domu, pokiaľ by táto nehnuteľnosť nebola jeho. Má vedomosť o tom, že ku kúpe
medzi právnymi predchodcami účastníkov došlo. Chodieval V. Z. priamo pomáhať pri rekonštrukcii
nehnuteľnosti, on uviedol, že túto odkúpil. Nehnuteľnosť mala byť odpredaná za 35.000,- Sk. Počas

rekonštrukcie sa pristavovala veranda, robili sa dve izby v podkroví + miestnosť na ping - pong, menili
sa okná z jednej strany, rekonštruovala sa strecha, upravoval sa krov. Od začiatku chodieval pomáhať
k rekonštrukcii.

Svedok Y. L. uviedol, že chodieval pomáhať na nehnuteľnosť, ktorú V. Z. odkúpil od W. K.. Pomáhal pri

prácach na nehnuteľnosti. Vie o tom, že z dôvodu úmrtia W. K. nedošlo k prevodu vlastníckeho práva.
Spotreba elektrickej energie bola napísaná na V. Z., ktorú aj platil. Pamätá si, že navrhovateľ zaplatil
nejaké peniaze jednorázovo s tým, že túto vec by mal mať vysporiadanú.

Svedok B. N. vypovedal na pojednávaní súdu, že chodil pomáhať na dom, ktorý je predmetom konania.

Má vedomosť o tom, že tento dom V. Z. odkúpil za sumu 35.000,- Sk a potom ešte raz od odporkyne.

Podľa listu vlastníctva č. XXX vedeného Správou katastra Č., vlastníkom stavby č.s. XXX, postavenej
na pozemku parc. č. XXXX, pozemku parc. č. H.-N. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 242m2 a pozemku parc. č. H.-N. XXXX - záhrady o výmere 603 m2 v katastrálnom území K. je W. K., L..
R., nar. XX.XX.XXXX, titulom nadobudnutia vlastníctva je osvedčenie I. XXX/XX, zaregistrované pod
č. E.-XX/XX.

Podľa pripojeného spisu Okresného Čadca sp. zn. 5C/141/2003 (Uznesenia Okresného súdu Čadca
č.k. 5C/141/2003 - 105 zo dňa 12.2.2007) konanie o vypratanie nehnuteľnosti bolo zastavené, z dôvodu
úmrtia odporcu V. Z..
Podľa zápisnice o pojednávaní Krajského súdu v Žiline zo dňa 12.6.2006, odporkyňa uviedla, že je

pravdou, že jej manžel predal uvedený domek odporcovi v roku 1983 a je to zapísané aj u notárky, ale
keďže to nebolo prepísané na odporcu a on si to stále nedával do poriadku a neprepísal si domek na
seba, potom ako zomrel jej manžel, pri dedičstve notár povedal, že to musí pripadnúť jej.

Podľa spisu Štátneho notárstva v Č. sp. zn. D 32/92, Dnot 250/93 poberateľkou celého dedičstva po
neb. W. K. je manželka W.Á. K., nar. XX.X.XXXX, bytom Č., K. Č.. XXX, bez povinnosti vyplatiť ostatných

spoludedičov.
Podľa zápisnice napísanej na štátnom notárstve v Čadci dňa 17.9.1992, odporkyňa uviedla dom č. XXX
a p. S. Č.. XXXX kat. úz. Horelica odpredal poručiteľ asi v roku 19982 - 83 V. Z. E. Č. G., kúpnu zmluvu
má doma.
Podľa zápisnice napísanej na Notárskom úrade v Č. dňa 18.3.1993 v dedičskej veci po neb.

navrhovateľovi W. K.: vzhľadom k tomu, že ide o dohodu o užívaní a nie prevode nehnuteľnosti ako aj
vzhľadom na dátum uzavretia dohody nemohol V. Z. nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním. Je teda
nesporné, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva.

Na základe takto vykonaného dokazovania vo veci samej, aplikujúc nižšie citované ustanovenia
právnych predpisov, súd dospel k nasledujúcim skutkovým a právnym zisteniam a záverom:

Podľa ust. § 80 písm. c/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších

predpisov (ďalej len ,,OSP“) návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o
určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 34 Obč. zák. platného ku dňu 3.8.1983 právny úkon je prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 Obč. zák. platného ku dňu 3.8.1983, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne, inak je neplatný.

Podľa § 39 Obč. Obč. zák. platného ku dňu 3.8.1983 neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom

alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči záujmom spoločnosti.

Podľa § 46 ods. 1 Obč. zák. platného ku dňu 3.8.1983 písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch
nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

Podľa § 47 ods. 2 Obč. zák. platného ku dňu 3.8.1983 ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebná
jej registrácia štátnym notárstvom, je zmluva účinná registráciou. Ak je rozhodnutie záporné, zmluva
sa zrušuje.

Podľa ust. § 133 Obč. zák. platného ku dňu 3.8.1983 osobné vlastníctvo k veci možno nadobudnúť

kúpou, darom alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných
skutočností ustanovených zákonom.

Podľa § 399 ods. 1 Obč. zák. platného ku dňu 3.8.1983, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu
povinnosť vec kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť vec prevziať a zaplatiť zaň

predávajúcemu dohodnutú cenu.

Podľa ust. § 41a ods. 2 Obč. zák. v platnom znení ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon,
platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti.Navrhovateľ sa domáhal určenia, že nehnuteľnosť - dom č.s. XXX postavený na parcele N. XXXX, parc.
N. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 242 m2, N. XXXX - záhrady o výmere 603 m2, ktoré

nehnuteľnosti sú vedené na Katastrálnom úrade Ž., Správa katastra Č., obce Č., katastrálne územie K.
na LV. č. XXX patria do dedičstva po neb. V. Z.. Navrhovateľ videl vlastníctvo jeho právneho predchodcu
v tom, že neb. jeho právny predchodca V. Z. dohodou o bezplatnom užívaní odkúpil od W. K. rodinný
dom č. XXX a priľahlý pozemok. Dohodou mala byť zastretá kúpna zmluva. Ďalším dôvodom mala byť
skutočnosť, že predchodca navrhovateľa nerušene a dobromyseľne užíval spornú nehnuteľnosť od roku

1983, čím sa stal vlastníkom z titulu vydržania.

Súd poukazujúc na skutočnosť, že v danom prípade ide o určovaciu žalobu v zmysle ust. § 80 písm. c/
OSP, jedným z predpokladov úspešnosti určovacej žaloby je skutočnosť, že na strane žalobcu existuje
naliehavý právny záujem na určení či tu právo je alebo nie je, ktorý je nevyhnutným predpokladom
úspešnosti určovacej žaloby. Navrhovateľa preto zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v jeho

povinnostipreukázať,ženaurčeníprávnehovzťahualeboprávavčaserozhodovaniasúdumánaliehavý
právny záujem. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný spravidla vtedy, ak by bez
tohto určenia bolo žalobcovo právo ohrozené, alebo kde by sa bez tohto požadovaného určenia stalo
jeho právne postavenie neistým. Súd preto s prihliadnutím k uvedenému skúmal na strane navrhovateľa
neliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy.

Vlastníctvo je právny inštitút, ktorý vyjadruje vzťah osoby (subjektu práva) k nejakej veci, právu, inej
majetkovej hodnote (objektu práva).Vlastnícke právo je najvyššou absolútnou mocou nad vecou, ktorá
pôsobí voči všetkým (erga omnes). Zahŕňa oprávnenie vec držať (ius possidenti), užívať (ius utendi at
abutendi) a disponovať s ňou (ius dispondendi). Zásadným a dôležitým faktorom je to, že vlastnícke

právo môže previesť na iného iba vlastník - inými slovami nikto nemôže na iného previesť viac práv ako
sám má. Nadobudnutie práva o nepravého vlastníka nemá v žiadnom prípade účinky nadobudnutia
vlastníckeho práva - maximálne sa môže nadobúdateľ stať dobromyselným držiteľom veci.

Vydržanie patrí k všeobecným originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo

predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou, pokojnou držbou oprávnenou osobou, ktorá
nie je vlastníkom. K zákonným predpokladom vydržania patria: nadobúdateľ je oprávneným držiteľom
veci po celú vydržaciu dobu, držba musí byť pokojná, vydržacia doba musí byť nepretržitá, pri
nehnuteľnostiach je desaťročná. Prekážkou nepretržitosti nie je právne nástupníctvo.

V konaní mal súd jednoznačne preukázané, že nebohý W. K. uzatvoril dňa 3.8.1983 s právnym
predchodcom navrhovateľa V. Z. dohodu o bezplatnom užívaní, predmetom ktorej bolo odovzdanie
rodinného domu č.s. XXX v katastri obce Č. - N. do bezplatného užívania V. Z. na dobu do úplného
schátrania.Účastnícisidohodlivyplatiťčiastku35.000,-Kčs,ktorábolapopodpísanípredmetnejdohody
vyplatená W. K.. Navrhovateľ, tvrdiac, že predmetnou dohodou mali účastníci vôľu uzavrieť kúpnu

zmluvu, na základe ktorej W. K. mal odpredať V. Z. predmetnú spornú nehnuteľnosť. Súd poukazujúc
na ust. § 399 Občianskeho zákonníka a §§ 46 ods. 1 a 47 ods. 2 vtedy platného Obč. zák. vyhodnotil
dohodu o bezplatnom užívaní ako zmluvu, ktorá odporuje vtedy platným zákonným ustanoveniam. Na
základe dohody zo dňa 3.8.1983 došlo k odovzdaniu nehnuteľnosti do užívania V. Z. zo strany W. K.
a V. Z. sa k tejto nehnuteľnosti správal ako detentor, teda ako užívateľ rodinného domu č.s. XXX aj

s príslušnými nehnuteľnosťami. Pokiaľ navrhovateľ poukazuje na zastretosť právneho úkonu v zmysle
ust. § 41a ods. 2 Obč. zák, s tým, že týmto právnym úkonom mal byť zastretý iný právny úkon (kúpna
zmluva), súd vyhodnotil tento právny úkon ako absolútne neplatný, nakoľko takýto právny úkon je v
rozpore s ust. vtedy platného Obč. zákonníka a to konkrétne: § 37 (nezrozumiteľnosť právneho úkonu), §
39 (obchádza zákon), § 47 ods. (registrácia štátnym notárstvom). Na základe uvedeného je teda zrejmé,

že právny predchodca navrhovateľa nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti na
základe dohody o bezplatnom užívaní a teda nemohlo dôjsť ani k uzatvoreniu platnej kúpnej zmluvy,
ktorej predmetom by bol prevod nehnuteľnosti. Právny úkon, ktorý obchádza zákon je s poukazom na
ust. § 39 Obč. zák. sankcionovaný absolútnou neplatnosťou. Súd je na absolútnu neplatnosť právneho
úkonu povinný prihliadať ex offo. Neplatný právny úkon nespôsobuje žiadne účinky a z neplatného

právneho úkonu nie je možné uplatňovať si žiadne práva a teda nevznikajú ani žiadne povinnosti. Pokiaľ
navrhovateľ odvodzuje svoje vlastnícke právo od vyjadrenia odporkyne pred odvolacím Krajským súdom
v konaní 5C/141/2003, súd musí vziať do úvahy pri hodnotení dôkazu listinou aj možnosť, že najmä
prejavy nemusia byť v listine správne zachytené, a preto sa musí usilovať zistiť pravý úmysle osôb, ktorétento prejav vykonali aj inými dôkaznými prostriedkami (viď uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn.
6Co 346/2009 zo dňa 14.4.2010). Súd preto opätovne vypočul odporkyňu, ktorá uviedla, že si takéto
vyjadrenie nepamätá, jej manžel jej takéto skutočnosti neuviedol. Podľa názoru súdu takéto vyjadrenie

nepreukazuje nadobudnutie vlastníctva právneho predchodcu odporcu k sporným nehnuteľnostiam.

Odporca ďalej odvodzoval vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam titulom vydržania, keďže
podľa názoru navrhovateľa, V.R. Z. nerušene a dobromyseľne užíval nehnuteľnosti od 3.8.1983.
Súd sa s týmto tvrdením navrhovateľa nestotožnil, skúmajúc prípadné nadobudnutie vlastníckeho

práva vydržaním. K nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním musia byť kumulatívne splnené
podmienky a to predovšetkým dobromyseľnosť a dĺžka vydržacej doby. Súd mal preukázané, že
právny predchodca navrhovateľa mal v držbe sporné nehnuteľnosti od 3.8.1983, pokiaľ by bol
V. Z. nerušene a dobromyseľne držal predmetný dom s príslušnými pozemkami k vydržaniu by
došlo ku dňu 3.8.1993, avšak dňa 30.7.1993, teda ešte pred uplynutím vydržacej doby predchodca
navrhovateľa uzatvoril s odporkyňou nájomnú zmluvu, spísanú vo forme notárskej zápisnice, čím mal

súd jednoznačne preukázané, že odporkyňa, ako vlastníčka sporných nehnuteľností sa domáhala
vydania sporných nehnuteľností a teda predchodca navrhovateľa nebol v držbe sporných nehnuteľností
nerušený. Uvedená nájomná zmluva jednoznačne preukazuje že V. Z. nebol ani dobromyseľný
a uzavretím cit. nájomnej zmluvy uznal vlastnícke právo odporkyne k sporným nehnuteľnostiam.
Predchodca navrhovateľa vlastnícke právo k nehnuteľnosti nenadobudol a odporkyňa ako vlastníčka

nehnuteľnosti mala právo s nehnuteľnosťou disponovať a uzatvoriť nájomnú zmluvu dňa 30.7.1993,
ktorú súd vyhodnotil ako platný dvojstranný právny úkon, ktorým odporkyňa prenechala do nájmu
predmetné nehnuteľnosti na dobu 10 rokov a predchodca navrhovateľa zaplatil odporkyni nájomné
vo výške 31.000,- Sk. Z uvedenej zmluvy vyplýva, že V. Z. rešpektoval vlastnícke právo odporkyne
k nehnuteľnostiam, v opačnom prípade by takúto zmluvu neuzatvoril, pokiaľ by sporné nehnuteľnosti

považoval za svoje vlastníctvo, v dobrej viere, že by ich odkúpil od W. K., podľa názoru súdu neobstojí
tvrdenie navrhovateľa, že tak učinil z dôvodu dobrých susedských vzťahov.

Podľa ustálenej judikatúry NS SR, či držiteľ veci je v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka
dobromyseľný treba hodnotiť vždy objektívne. Nestačí jeho subjektívne presvedčenie, že mu vec

patrí. Rozhodujúce pritom je, či držiteľ pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti
konkrétneho prípadu rozumne požadovať od každého subjektu, mal, resp. nemal, prípadne nemohol
mať pochybnosti o tom, že mu vec patrí. (viď rozh. V 5/1989). Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí a
že s ňou nakladal ako s vlastnou musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť,
že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné (R 8/1991). Vydržať vlastnícke právo

môže len oprávnený držiteľ, t.j. ten, kto s vecou nakladá ako so svojou a je so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí. Detencia sama o sebe na vydržanie nestačí. Či je držiteľ so
zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, musí byť zhodnotené objektívne; preto ak dôjde k sporu,
nestačí dokazovanie zamerať len na zisťovanie subjektívnych predstáv držiteľa. Tvrdenie držiteľa o tom,
že mu vec patrí a že s ňou nakladal ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z

ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné (R 8/1991).

Súd mal v konaní jednoznačne preukázané, že právny predchodca navrhovateľa nemohol byť a
nebol dobromyseľným držiteľom. Keďže dňa 30.7.1993 uzatvoril nájomnú zmluvu s odporkyňou
ako vlastníčkou sporných nehnuteľností. Bolo teda jednoznačne vyvrátené tvrdenie navrhovateľa o

dobromyseľnosti držby rodinného domu a k nemu priľahlých pozemkov, pretože podľa názoru súdu V. Z.
mohol mať a mal pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Subjektívne predstavy navrhovateľa o tom, že jeho
právny predchodca bol dobromyseľný nezakladajú vlastnícke právo V. Z. k sporným nehnuteľnostiam.

Občiansky zákonník taxatívne určuje spôsoby nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.

Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by V. Z. spôsobom daným zákonom nadobudol vlastnícke právo
k sporným nehnuteľnostiam, jeho tvrdenia boli spoľahlivo vyvrátené listinnými dôkazmi predloženými
účastníkmi a zabezpečenými súdom. Súd preto návrh navrhovateľa v celom rozsahu ako nedôvodný
zamietol.

Navrhovateľ tak v sporovom konaní nepreukázal (§ 120 ods.1 OSP) svoje tvrdenia, ani súd vykonaným
dokazovaním v priebehu konania nezistil, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po V. Z., preto
ich návrh ako nedôvodný zamietol.Podľa ust. § 142 ods.1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. § 151 ods.1 OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Pretože odporkyňa mala v konaní plný úspech patrí jej proti neúspešnému navrhovateľovi náhrada trov

účelne vynaložených na bránenie svojho práva, naopak navrhovateľ, ktorý bol v spore neúspešný musí
vlastné trovy znášať sám.

Odporkyňa nárok na náhradu trov voči navrhovateľovi v súlade s cit. ust. § 151 ods.1 OSP riadne a včas
uplatnila a vyčíslila. Právna zástupkyňa odporkyne špecifikovala trovy konania, vzniknuté odporkyni z
titulu právneho zastúpenia advokátom v rozsahu tarifnej odmeny a náhrady hotových výdavkov za 10

úkonov právnej služby podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, vrátane dane z pridanej hodnoty
nasledovne:
1/ prevzatie a príprava zastúpenia - odmena (§ 14 ods.1 písm. a/ vyhl.) 5.150,- Sk a paušálna náhrada
režijných výdavkov 178,- Sk;

2/ vyjadrenie k návrhu na začatie konania - odmena (§ 14 ods.1 písm. b/ vyhl.) 5.150,- Sk a paušálna
náhrada režijných výdavkov 178,- Sk;
3/ zastupovanie na pojednávaní vo veci samej dňa 06.08.2007 - odmena (§ 14 ods.1 písm. c/ vyhl.)
5.150,- Sk a paušálna náhrada režijných výdavkov 178,- Sk;
4/zastupovanienapojednávanívovecisamejdňa12.12.2007odmena(§14ods.1písm.c/vyhl.)5.150,-

Sk a paušálna náhrada režijných výdavkov 178,- Sk;
5/zastupovanienapojednávanívovecisamejdňa17.12.2007odmena(§14ods.1písm.c/vyhl.)5.150,-
Sk a paušálna náhrada režijných výdavkov 178,- Sk;
6/ zastupovanie na pojednávaní na Krajskom súde v Žiline dňa 8.7.2008 - odmena (§ 14 ods.1 písm. c/
vyhl.) 5.150,- Sk a paušálna náhrada režijných výdavkov 190,- Sk + náhrada za stratu času 1.268,- Sk

+ náhrada za použité motorové vozidlo (66 km) 561,60 Sk;
7/ zastupovanie na pojednávaní vo veci samej dňa 12.11.2008 - odmena (§ 14 ods.1 písm. c/ vyhl.)
5.150,- Sk a paušálna náhrada režijných výdavkov 190,- Sk;
8/ vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa - odmena (§ 14 ods.1 písm. b/ vyhl.) 170,95 eur a paušálna
náhrada režijných výdavkov 6,95 eur;

9/ zastupovanie na pojednávaní vo veci samej dňa 6.9.2010 - odmena (§ 14 ods.1 písm. b/ vyhl.) 170,95
eur a paušálna náhrada režijných výdavkov 7,21 eur + 19% DPH;
10/zastupovanienapojednávanívovecisamejdňa6.9.2010-odmena(§14ods.1písm.b/vyhl.)170,95
eur a paušálna náhrada režijných výdavkov 7,21 eur + 19% DPH;

Súd preskúmaním vyčíslenia nároku na náhradu trov a obsahu spisu zistil, že právna zástupkyňa
odporkyne špecifikovala trovy v rozsahu skutočne poskytnutých úkonov právnej služby a vo výške v
súlade s ustanoveniami vyššie citovaných vyhlášok v prípade posledných dvoch úkonov po zvýšení o
19 % DPH podľa ust. § 18 ods.3 cit. vyhl. č. 655/2004 Z.z. a § 22 ods.1,2 zákona č. 222/2004 o dani z
pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Odporkyňa, ktorej súd priznal náhradu trov konania, bola

v konaní zastúpená advokátom, preto platobným miestom na poukázanie priznanej sumy na náhradu
trov je v zmysle ust. § 149 ods.1 OSP účet advokáta, označený vo vyjadrení k návrhu navrhovateľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie ku Krajskému súdu v Žiline, do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na podpísanom súde (§ 201, § 204 ods. 1 OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP - z podania musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 OSP). Odvolanie možno
odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods.2 OSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody

odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods.3 OSP).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, sumy uložené ochrannými opatreniami v

trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, sumy uložené ochrannými
opatreniami v trestnom konaní, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (§ 251 ods.2 OSP).