Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. máj 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2To/31/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5311010301
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5311010301.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Urbanovej a sudkýň JUDr.
Evy Kyselovej a JUDr. Dany Wänkeovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 20. mája 2015 v Žiline, o
odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Čadca, sp.zn. 2T/95/2011 zo dňa 26.11.2014, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Čadca postupom podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodil
obžalovaného R. J. spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Čadca pre skutok právne
kvalifikovaný ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Tr. zák. na tom skutkovom základe ako je
uvedenévobžalobeprokurátora,sp.zn.Pv810/2010zodňa22.júla2011zdôvodu,ženebolodokázané,
že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Tým istým rozsudkom boli poškodení Y. S. a R. J.
podľa § 288 ods. 3 Tr. por. odkázaní na občianske súdne konanie.

Svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil v podstate tak, že výsledky dokazovania vykonaného pred
súdom nevyznievajú jednoznačne a nie je tu úplne ucelená reťaz tak priamych, ako aj nepriamych
dôkazov, z ktorých by sa mohol vyvodiť bezpečný záver, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného
stíhania.Potombolopotrebnévpochybnostiachrozhodnúťvprospechobžalovanéhozapoužitiazásady
in dubio pro reo.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor, a to bezprostredne po jeho vyhlásení. Písomným
podaním, ktoré bolo okresnému súdu doručené dňa 26.11.2014, odvolanie odôvodnil. Uviedol, že

vykonané dôkazy po ich správnom vyhodnotení v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por.
neodôvodňovali záver o oslobodení obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Tr. por. Podľa
odvolateľa obžalovaný sa mal dopustiť spáchania prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Tr. zák.
tak, že uviedol do omylu majiteľov dotknutých pozemkov, ktorým oznámil, že chce odkúpiť určitú časť
nimi vlastnených parciel za účelom vybudovania prístupovej cesty k pozemku, kde následne plánoval
výstavbu penziónu. Poškodení, podľa vlastného vyjadrenia podpísali len určité listy, kde sa overovali

podpisy, resp. dokumenty s iným obsahom než bola následne kúpna zmluva, ktorá je predmetom
trestného stíhania. Celú kúpnu zmluvu nevideli. Svedok-poškodený H. V. uviedol, že podpisoval nejaký
papier. Poprel tvrdenia obžalovaného, že by videl zmluvu. Podpisoval dva, tri listy papiera. Tento svedok
vystupuje ako nezaujatý, nakoľko si nerobil žiadne nároky na nehnuteľnosti. Mal záujem, aby sa dali
do poriadku vlastnícke pomery vo vzťahu k dotknutým nehnuteľnostiam. Poškodený R. J. uviedol, že
podpísal vlastne dve strany. Žiadnu zmluvu nevidel. Podpísal čistý list papiera v dobrej viere, že ho

obžalovaný nepodvedie. Poškodená Y. L. tiež uviedla, že podpisovala len jednu stranu. Kúpnu zmluvu
v rukách nemala. Obžalovaný tvrdil, že chce dať do poriadku prístupovú cestu. Rovnaké tvrdenie
predniesla tiež poškodená E. U. a tiež poškodený R. S.. Poškodená R. U. vo výpovedi potvrdila,
že podpisovala jeden list papiera u seba doma a až následne sa išiel podpis overiť na Obecnýúrad v obci Skalité. Kúpnu zmluvu obdržala až od katastrálneho úradu. Z uvedeného vyplýva, že
obžalovaný poškodených utvrdzoval v tom, že má záujem o ich parcely v určitej výmere za presne
špecifickým účelom, ktorým bolo vybudovanie prístupovej cesty k jeho pozemku, kde plánoval výstavbu

penziónu. Všetkých poškodených v podstate oklamal a do ním vypracovanej kúpnej zmluvy uviedol
celé spoluvlastnícke podiely dotknutých osôb, t.j. vykonal vysporiadanie spoluvlastníckych podielov k
dotknutým nehnuteľnostiam takouto urýchlenou formou. Keby tak chcel učiniť legálnou cestou, celý
proces by bol značne zdĺhavý a komplikovaný, pričom obžalovaného tlačil čas, nakoľko dotknuté
nehnuteľnosti sa zaviazal vložiť do spoločnosti REHAB CLUB, s.r.o. Skalité ako nepeňažný vklad a

tak pod tlakom týchto okolností sa rozhodol podvodným spôsobom získať cudzie nehnuteľnosti. Svoje
konanietiežodôvodňovaltým,žedotknutéosobyvdanejlokalitenikdynevlastnilinehnuteľnosti,nakoľko
v minulosti došlo k vysporiadaniu daných pozemkov a tieto získali jeho rodičia. Tvrdenia obžalovaného
sa však nezakladajú na pravde. Obžalovaný na podporu svojho tvrdenia doložil notársku zápisnicu
N 218/1970, no Správou katastra Čadca bolo potvrdené, že právni predchodcovia obžalovaného
na základe uvedenej notárskej zápisnice vlastnia parcely v inej lokalite a v danej lokalite, ktorá je

predmetom konania im prináleží výmera 928 m2. Teda obžalovaný musel mať vedomosť o tom aký
je jeho spoluvlastnícky podiel a zvyšné podiely sa snažil privlastniť si podvodom. V prípade R. U.
prezentoval obranu v tom smere, že u menovanej nemal záujem previesť celý jej spoluvlastnícky
podiel, ale len okolo 700 m2, čo menovaná poprela s tvrdením, že obžalovaný mal záujem len o
70 m2. Obžalovaný sa bránil tým, že pri vypracovaní zmluvy došlo len k omylu v desatinnej čiarke.

Táto skutočnosť len potvrdzuje zámer obžalovaného podvodným spôsobom získať cudzie pozemky.
Zrejme u R. U., osoby vysokého veku, nepredpokladal aktívnu obranu svojich záujmov vo vzťahu k
pozemkom, no keď sa o vec začal zaujímať jej vnuk Y. S., prišiel s tvrdeniami o omyle spočívajúcom
v posune desatinnej čiarky. Taktiež zo spisu vyplýva, že poškodení sa mali vzdať svojich pozemkov
za sumu 1,- Euro, čo sa javí nelogické, najmä ak v prípade pozemkov, ktoré mala na firmu REHAB

CLUB, s.r.o. Skalité previesť matka obžalovaného, tak táto ich prevádzala za sumu 180.000,- Sk.
Poškodení namietali aj výšku kúpnej ceny. Z uvedeného je možné prijať záver, že obžalovaný R. J.
poškodené osoby uviedol do omylu tvrdením o záujme vybudovania prístupovej cesty a za tým účelom
od nich chcel prevod pozemkov malej výmery, s čím zväčša tieto osoby súhlasili, na základe čoho
poškodených primäl k podpisu nezisteného dokumentu, resp. poškodení len overili podpisy na dvoch

stranách. Následne obžalovaný tieto overené podpisy pripojil k nim vypracovanej kúpnej zmluve, ktorú
predložil Správe katastra Čadca. Teda výpoveďami je jednoznačne preukázané, že poškodení žiadnu
kúpnu zmluvu nepodpisovali, táto bola vyrobená samostatne, a k nej boli pripojené listy s overenými
podpismi dotknutých osôb. Vznikajú síce pochybnosti, či bolo možné už raz zviazanú kúpnu zmluvu,
ktorú mal ako prvý podpísať Mgr. C. U. rozobrať a meniť jej obsah, no s prihliadnutím na vyhotovenie

originálov kúpnej zmluvy je možné konštatovať, že spôsob vyhotovenia zmlúv toto umožňuje. Táto
skutočnosť sa však nedá preukázať, nakoľko so zmluvou manipulovalo viacero osôb. Podľa odvolateľa
vykonané dôkazy preukazujú podvodné konanie obžalovaného, nakoľko všetci poškodení dotknutí jeho
konaním jednoznačne potvrdili manipuláciu so zmluvou, na základe ktorej obžalovaný previedol na
obchodnú spoločnosť cudzie parcely. Poškodení nemali záujem podpísať kúpnu zmluvu, ktorej vklad

bol povolený na Správe katastra Čadca. Obžalovaný takto získal nehnuteľnosti patriace cudzej osobe,
teda uvedením do omylu na škodu cudzieho majetku obohatil iného, obchodnú spoločnosť, v ktorej
bol personálne a majetkovo zainteresovaný. Vykonané dôkazy teda potvrdzujú, že obžalovaný spáchal
prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Tr. zák. a tak súd nemohol postupovať podľa § 285 písm. a) Tr.
por. S poukazom na uvedené prokurátor navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu

zrušil a vec mu vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný. V písomnom podaní, prostredníctvom obhajcu uviedol,
že rozhodnutie okresného súdu je správne a zákonné. Dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní
nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je stíhaný. Nebolo jednoznačne a bez pochybností
preukázané, že by dal predávajúcim podpísať iba časť kúpnej zmluvy, tak ako je to uvedené v obžalobe.

Výpovede poškodených sú rozporné. Okrem iného poukázal tiež na skutočnosť, že predávajúcimi boli
dospelé osoby, plne spôsobilé na právne úkony, pričom u účastníka právneho vzťahu sa predpokladá
pri uzatváraní právneho úkonu potrebná miera opatrnosti, a len ťažko možno akceptovať tvrdenie
predávajúcich, na ktoré poukazuje prokurátor, že podpísali len tú časť kúpnej zmluvy, na ktorej boli
uvedené ich mená bez toho, aby sa oboznámili s úplnou kúpnou zmluvou, ktorá bola k dispozícii pre

predávajúcich pred jej podpisom. Vykonanými dôkazmi nebola vyvrátená jeho obhajoba, že každý z
predávajúcich vedel akú pôdu predáva, v akej výmere a za akú cenu, a to ešte pred podpisom kúpnejzmluvy s obsahom ktorej sa mali možnosť oboznámiť, nakoľko ju mali k dispozícii pred jej podpisom.
Dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní vyhodnotil súd prvého stupňa komplexne tak, že prihliadal
na dôkazy svedčiace v jeho prospech aj neprospech. S poukazom na uvedené navrhol, aby krajský súd

odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol.

Na verejnom zasadnutí prokurátor trval na dôvodoch písomne podaného odvolania i na návrhu v ňom
uvedenom. Obžalovaný i jeho obhajca navrhli odvolanie prokurátora zamietnuť s poukazom na dôvody
uvedené vo vyjadrení zo dňa 26.3.2015.

Krajský súd na podklade odvolania prokurátora preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako i správnosť konania, ktoré mu predchádzalo. Pri preskúmaní

prihliadal i na chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, ale sú takej povahy, že by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Následne zistil, že odvolanie prokurátora bolo podané v
zákonom stanovenej lehote, oprávneným subjektom avšak je nedôvodné.

Z obsahu predloženého spisu je zistiteľné, že krajský súd už raz vo veci konal a rozhodol. Uznesením,
sp.zn. 2To/87/2014 zo dňa 15.10.2014 rozsudok okresného súdu postupom podľa § 321 ods. 1 písm.

a) Tr. por. zrušil a vec prvostupňovému súdu podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Následne prvostupňový súd podľa § 327 ods. 1 Tr. por. rešpektoval
právny názor odvolacieho súdu a vykonal úkony, ktoré krajský súd nariadil.

Pri preskúmaní správnosti konania, ktoré napadnutému oslobodzujúcemu rozsudku predchádzalo,
krajský súd zistil, že prvostupňový súd postupoval podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku.

Na hlavnom pojednávaní v záujme náležitého zistenia skutkového stavu veci vykonal všetky dôkazy,
ktoré mohol a mal, a to pri uplatnení všetkých základných zásad, ktoré tento proces upravujú. V
odôvodnení napadnutého rozsudku veľmi podrobne, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlil, ktoré
skutočnosti považoval za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa
spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Veľmi podrobne a presvedčivo sa vysporiadal s dôkazmi,

ktoré si navzájom odporovali a správne tieto vyhodnotil. Právne úvahy prezentované v odôvodnení
dotknutého rozhodnutia sú podložené príslušnými zákonnými ustanoveniami a záverečný názor súdu na
prejednávanú vec, keď obžalovaného spod obžaloby oslobodil, je presvedčivý, opodstatnený z hľadiska
vecnej správnosti a zároveň zákonný a spravodlivý. Odôvodnenie oslobodzujúceho rozsudku učinil
prvostupňový súd v súlade s ustanovením § 168 Tr. por. a krajský súd sa bez výhrad s týmto stotožňuje

a na toto odôvodnenie odkazuje.

Odvolací súd reagujúc na námietky odvolateľa uvádza, že podstatou týchto je jeho iné hodnotenie
vykonaných dôkazov oproti hodnoteniu, ktoré vykonal prvostupňový súd. Odvolateľ v písomne podanom
odvolaní poukázal na vlastné hodnotenie dôkazov, na vlastné predstavy záverov, ktoré by mali z týchto
dôkazov vyplynúť a ktoré podľa neho poskytujú dostatočný podklad pre uznanie viny obžalovaného v

prejednávanej veci.

V súvislosti s oslobodzujúcim výrokom prvostupňového súdu podľa písmena a) § 285 Tr. por. krajský
súd pripomína, že na preukázanie viny obžalovaného musí súhrn priamych a nepriamych dôkazov
tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktoré vo svojom celku
nielen spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti žalovaného skutku, ale z jeho spáchania obžalovaného

i usvedčujú a súčasne vylučujú možnosť akéhokoľvek iného záveru. Výrok o vine môže byť založený
teda len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom
trestného stíhania.

V § 2 ods. 10 Tr. por. je upravená zásada náležitého zistenia skutkového stavu veci, z ktorej okrem
iného vyplýva, že orgán činný v trestnom konaní sám určuje mieru dokazovania, ktoré musí v konaní

vykonať, aby bola požiadavka náležitého zistenia skutkového stavu veci splnená. Orgán činný v
trestnom konaní musí vykonať také dôkazy, ktoré zabezpečia náležité zistenie skutkového stavu veci
bez dôvodných pochybností tak, aby bolo možné vo veci spravodlivo rozhodnúť. Ak vykonané dôkazy vkonanípredsúdomnebudústačiťnauznanievinyobžalovanéhoaaknebudemožnévykonaťinédôkazy
s cieľom vyvrátiť dôvodné pochybnosti, bude nevyhnutné, obžalovaného oslobodiť spod obžaloby pri
rešpektovaní zásady in dubio pro reo, t.j. v pochybnostiach v prospech obžalovaného. Primárnym cieľom

zásady náležitého zistenia skutkového stavu veci je umožniť súdu spravodlivé a zákonné rozhodnutie.

Použitiezásadyindubioproreo,ktorávyplývazustanovenia§2ods.4Tr.por.prichádzadoúvahyvtedy,
ak dôvodné pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti trvajú aj naďalej.
Obžalovanému musí byť vina preukázaná. Obžalovaný nie je povinný dokazovať žiadnu skutočnosť, a
to ani skutočnosť svedčiacu v jeho prospech. Teda, ak obžalovaný niektorú okolnosť nepoprie, nemožno

z toho vyvodzovať záver, že táto okolnosť zodpovedá skutočnosti a nemožno z toho vyvodiť záver, že
také tvrdenie je nepravdivé. Odsudzujúci rozsudok môže byť vydaný len v prípade, ak nie sú žiadne
dôvodné pochybnosti o vine obžalovaného. V prípade, ak vina obžalovaného nie je preukázaná, musí
byť spod obžaloby oslobodený.

V predloženej veci podstata žalovanej trestnej činnosti podľa obžaloby prokurátora mala spočívať v tom,
že obžalovaný R. J. poškodené osoby uviedol do omylu tvrdením o záujme vybudovania prístupovej

cesty a za tým účelom od nich chcel prevod pozemkov malej výmery, s čím zväčšia tieto osoby súhlasili,
na základe čoho poškodených primäl k podpisu nezisteného dokumentu, resp. poškodení len overili
podpisy na dvoch stranách. Takéto tvrdenie obžaloby však nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.

Zpredloženéhospisovéhomateriálujezistiteľné,žeobžalovanýR.J.odsaméhozačiatkupopieralúčasť
na konaní popísanom vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Tvrdil, že poškodených v postavení

predávajúcich riadne oboznámil s obsahom kúpno-predajnej zmluvy. Ukázal im geometrický plán podľa
ktorého mala byť vybudovaná prístupová cesta k predmetnému penziónu a všetci zmluvu podpisovali
v čase, keď bola zviazaná a notárkou opečatená. Poškodených viackrát navštívil a riadne im vysvetlil
podľa pozemkových máp, na čo budú pozemky slúžiť. Toto tvrdenie obžalovaného v konaní pred
okresným súdom nebolo prekonané. Prvostupňový súd vyhodnotil výpovede svedkov- poškodených

ako rozporné, z ktorých nebolo jednoznačne a bez pochybností preukázané, že by obžalovaný dal
poškodeným podpísať iba časť kúpnej zmluvy. Výpovede poškodených správne prvostupňový súd
hodnotil vo vzájomnej súvislosti s inými dôkazmi a správne poukázal na vyjadrenie notárky JUDr.
Anny Švachovej, ktorá osvedčovala podpis predávajúceho Mgr. C. U., ktorý podpisoval zmluvu ako
prvý. Všetky ostatné podpisy nasledovali až potom, čo bol overený jeho podpis, a až potom ako bola

zmluva zviazaná. Táto skutočnosť spochybňuje tvrdenie poškodených, že nepoznali obsah kúpnej
zmluvy a nevedeli čo predávajú. V tejto súvislosti sa odvolací súd stotožňuje s obžalovaným keď
tvrdil, že predávajúcimi boli dospelé osoby spôsobilé na právne úkony, u ktorých sa predpokladá pri
uzatváraní právneho úkonu potrebná miera opatrnosti, v dôsledku čoho možno mať pochybnosť o
tom, že nevedeli akú pôdu predávajú, v akej výmere a za akú cenu. Aj podľa názoru krajského súdu

po starostlivom a nestrannom zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo i v ich vzájomnej
súvislosti neboli spoľahlivo preukázané všetky okolnosti žalovaného skutku, a teda nebola vylúčená
možnosť akéhokoľvek iného záveru než ako je uvedené v obžalobe prokurátora. V dôsledku uvedeného
bolopotompotrebnépostupovaťvsúladesozásadouindubioproreo,tedavpochybnostiachvprospech
obžalovaného. Krajský súd považuje napadnutý oslobodzujúci rozsudok okresného súdu za zákonný a

súladný s uvedenou zásadou.

Keďže odvolateľ neuviedol žiadne také okolnosti, ktoré by mali za následok iný záver ako vyvodil
prvostupňový súd, krajský súd jeho odvolanie postupom podľa § 319 Tr. por., ako nedôvodné, zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.