Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. apríl 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/421/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113201857
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2113201857.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: Národná diaľničná spoločnosť a.s., Mlynské nivy 45,
Bratislava, IČO: 35 919 001, proti žalovaným: 1/ AB-Transport s.r.o, Hoštáky 307/4, Dolná Krupá, IČO:
44 313 942, zastúpený splnomocnencom: In Medias Res s.r.o., so sídlom Sladovnícka 13, Trnava, 2/
AXA pojišťovna a.s., so sídlom Lazarská 13/8, Praha 2, IČO: 28 195 604, o zaplatenie sumy 353,96 eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Trnava, zo dňa 07. mája

2014, č. k. 15C/19/2013-88, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmuznesenímsúdprvéhostupňazastavilkonanieažalobcovinepriznalnáhradutrovkonania.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 96 ods. 1 O.s.p., § 146 ods. 2 O.s.p., keď vecne
svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že má za to, že procesné zavinenia zastavenia konania je na strane

žalovaných, keď žalovaný v rade 2 zaplatil žalobcovi po podaní návrhu žalovanú sumu s príslušenstvom
a náhradu trov konania. O prípad zavinenia zastavenia konania v zmysle ustanovenia § 146 ods.
2 veta prvá O.s.p. nejde vtedy, ak dôvodom pre zastavenie konania bolo späťvzatie takého návrhu,
ktorý bol podaný dôvodne a žalobca ho vzal späť len so zreteľom na správanie sa strany žalovanej, v
takom prípade sa uplatní ust. § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p., ktoré ustanovenie na danú vec aplikoval
aj súd pri svojom rozhodovaní. Vo vzťahu k žalovanému v rade 1 nemožno aplikovať ustanovenie §

143 Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko o žalovanom v rade 1 nie je možné povedať, že nedal
príčinu na podanie návrhu na začatie konania. Súd nepriznal žalobcovi ako procesne úspešnému
účastníkovi konania náhradu trov konania, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnil, resp. táto mu už
bola uhradená.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa v časti rozhodnutia o náhrade trov konania podal včas riadne
odvolanie žalovaný 1/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu a žiadal, aby odvolací súd zmenil

rozhodnutiesúduprvéhostupňavbode2výrokutak,žežalovanému1/sapriznávanáhradatrovkonania
v sume 149,86 eur, keď je toho názoru, že súd prvého stupňa nesprávne a nepresvedčivo uviedol,
že vo vzťahu k žalovanému 1/ nemožno aplikovať ust. § 143 O.s.p., nakoľko o žalovanom 1/ nie je
možné povedať, že nedal príčinu na podanie návrhu na začatie konania. Návrh v predmetnom konaní
bol vzatý späť len so zreteľom na správanie sa žalovaného 2/, ktorý uznal v priebehu konania nárok
uplatňovanie zo strany žalobcu v tomto konaní za dôvodný a k tomuto kroku mohol bezpochyby pristúpiť

eštepredzačiatkomtohtosúdnehokonaniaresp.predsamotnýmpodanímžalobyvtomtokonaní,keďže
kplneniuvprospechžalobcubolpreukázateľnevyzývaný.Návrhvtomtokonanítakbolvočižalovanému1/ podaný absolútne bezdôvodne, tento v žiadnom prípade nedal príčinu na podanie návrhu na začatie
konaniaavkonečnomdôsledkutakmožnoustáliťitenobjektívnyzáver,žežalovaný1/bolvtomtokonaní
100% úspešnou procesnou stranou. Vzhľadom na správanie sa žalovaného 1/ v priebehu konania je

zrejmé, že počas celého konania pred prvostupňovým súdom dôvodne neuznával uplatňovaný nárok
žalobcu a to výlučne len prostredníctvom zákonných prostriedkov a úspešne bránil svoje práva a záujmy.
Žalovaný1/ ako účastník konania nezavinil svojim konaním zastavenie tohto konania, rovnako nemožno
ani konštatovať, že by bol pre jeho správanie vzatý návrh na začatie konania späť. V tejto súvislosti
žalovaný 1/ poukázal na rozhodnutie R49/1993 a je toho názoru, že žalovaný 1/ má nárok na priznanie

náhrady trov konania.

K odvolaniu žalovaného 1/ zaslal písomné vyjadrenie žalobca, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s
odvolaním žalovaného v celom jeho rozsahu, keď je toho názoru, že žalovaný 1/ bol prevádzkovateľom
motorového vozidla, ktoré dňa 11.02.2011 spôsobilo žalobcovi škodu, čím jednoznačne dal príčinu
na podanie návrhu na začatie konania. Skutočnosť, že žalovaný 1/ má uzatvorené povinné zmluvné
poistenie so žalovaným 2/ a teda záväzok vznikol len medzi nimi, nezbavuje žalovaného 1/

zodpovednosti za spôsobenú škodu a taktiež nemá žiaden vplyv na uplatňovanie si nároku žalobcu na
náhradu škody voči škodcovi prostredníctvom súdneho konania, keďže žalobca si uplatňoval nárok na
náhradu škody proti žalovanému 2/ v zmysle inštitútu priameho nároku poškodeného vyplývajúceho z
ust.§15ods.1zák.č.381/2001Z.z.opovinnomzmluvnompoistenízodpovednostizaškoduspôsobenú
prevádzkou motorového vozidla. Žalobca nerozumie argumentácii žalovaného 1/, že v žiadnom prípade

nedal príčinu na podanie návrhu na začatie konania, keďže práve on svojim konaním bol prvopočiatkom
uplatnenie si náhrady škody voči nemu a skutočnosť, že mal so žalovaným 2/ uzatvorené povinné
zmluvné poistenie, z ktorého žalovaný 2/ neposkytol žalobcovi poistné plnenie v plnej výške je len ich
vzájomný záväzkový problém, ktorý na uplatnenie si nároku na náhradu škody voči prevádzkovateľovi
motorového vozidla nemá žiaden vplyv. Žalobca poukázal na komentár k Občianskemu súdnemu

poriadku, v ktorom JUDr. Krajčo okrem iného uvádza, že v prípade zastavenia konania z dôvodu
späťvzatia návrhu súd skúma iba to, či ku dňu podania návrhu bol tento podaný dôvodne. Všeobecne
možno uviesť, že aplikácia ust. § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. prichádza do úvahy iba ako dôsledok
správania sa žalovaného potom, čo bol podaný návrh na začatie konania a toto správanie žalovaného
bolo dôvodom späťvzatia žaloby. Žalovaný má za to, že jeho návrh bol podaný dôvodne a keďže k

späťvzatiu návrhu došlo na základe neskoršieho správania sa žalovaného 2/, ktorý po podaní návrhu
uhradil pohľadávku, zastavenie konania procesne zavinil žalovaný 2/ svojim správaním. Na základe
uvedeného je toho názoru, že súd prvého stupňa rozhodol o náhrade trov konania vecne správne a
preto žiada, aby odvolací súd toto rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil alebo aby zmenil predmetné
uznesenie v bode 2 výroku tak, že žalovaný 2/ je povinný nahradiť žalovanému 1/ trovy konania.

Predmetom konania pred súdom prvého stupňa je návrh navrhovateľa, ktorým sa domáha od odporcov
1/ a 2/, aby spoločne a nerozdielne zaplatili mu sumu 353,96 eur, úrok z omeškania vo výške 9,50 %
od 23.08.2011 do zaplatenia.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa,
ktorým súd rozhodol o náhrade trov konania tak, že navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania.

Z obsahu spisu vyplýva, že návrhom doručeným súdu dňa 28.01.2013 domáhal vydania rozhodnutia,
ktorým by súd zaviazal žalovaných 1/ a 2/ zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 353,96 eur,
spolu s príslušenstvom a to titulom náhrady škody, nakoľko dňa 11.02.2011 došlo k dopravnej nehode
motorového vozidla EČV: TT 657 DÚ prevádzkovateľom, ktorého bol žalovaný 1/ a to na komunikácii
R2 1/50 km: 398,900. Uvedenou dopravnou nehodou došlo k poškodeniu zvodidiel aj ich súčastí a

dopravného značenia. Uvedenou dopravnou nehodou došlo ku škode na majetku žalobcu vo výške
932,82 eur. Navrhovateľ listom zo dňa 11.02.2011 uplatnil v Slovenskej kancelárii poisťovateľov náhradu
vyššie spomenutej škody v celkovej výške 932,82 eur s tým, že kancelária oznámila listom žalobcovi,
že zodpovednostným poisťovateľom škodcu je žalovaný 2/, ktorému postúpila škodovú udalosť k
vybaveniu. Dňa 11.05.2011 bol žalobcovi doručený list žalovaného 2/ zo dňa 06.05.2011, na základe

ktorého žalovaný 2/ poukázal v prospech účtu žalobcu časť náhrady škody vo výške 578,86 eur, keď
rozdiel vo výške 353,96 eur predstavujúcu amortizáciu zo strany žalovaného 2/ nebola uznaná zadôvodnú. Z podania žalobcu zo dňa 27.02.2014 vyplýva, že žalobca vzhľadom na skutočnosť, že v
priebehu konania došlo zo strany žalovaného 2/ k úhrade dlžnej sumy, spolu s úrokom z omeškania ako
aj trov konania vo výške súdneho poplatku za podanie návrhu žalobca berie svoj návrh v celom rozsahu

späť. Z výpisu účtu spol. UniCredit bank zo dňa 21.02.2014 vyplýva úhrada sumy 429,61 eur žalobcovi
zo strany žalovaného 2/.

Rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou súdneho rozhodnutia ako celku a je samo
osebe spôsobilé zasiahnuť do práva účastníka podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len ESĽP) v rozhodnutí zo

dňa 6. 2. 1954 vo veci B. proti R., resp. v rozhodnutí zo dňa 7. 10. 2004 vo veci B. proti R. (č. 30428/96,
resp. 7689/01). Základnou zásadou, ktorá ovláda rozhodovanie o náhrade trov civilného sporového
procesu, je zásada úspechu vo veci vyjadrená v ust. § 142 ods. 1 O.s.p. V tejto zásade sa premieta
myšlienka, že ten, kto dôvodne uplatňoval alebo bránil svoje subjektívne právo alebo právom chránený
záujem, mal by mať právo na náhradu trov, ktoré pri tejto procesnej činnosti účelne vynaložil proti
účastníkovi, ktorý do jeho právnej sféry bezdôvodne zasahoval. S vedomím faktu, že zásada úspechu vo

veci má hlbšiu súvislosť so štruktúrou a funkciou civilného sporového procesu, je potrebné pristupovať
k interpretácii a aplikácii § 150 ods.1 O.s.p., len výnimočne a iba z dôvodov hodných osobitného zreteľa
(R 34/1982).

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je

povinný uhradiť trovy konania odporca.

V zákonných ustanoveniach § 146 ods. 2 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. sa premietajú zákonné princípy,
podľa ktorých náhrada trov zaťažuje stranu, ktorá v spore nebola úspešná, resp. účastníka, ktorý zavinil,
že konanie muselo byť zastavené. Všeobecne teda platí, že náhradu trov sporového konania ovláda
zásada úspechu, ktorá je vo veci doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je

sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu
tomu, kto ich vznik zavinil, alebo komu sa prihodila náhoda, ktorá ho vyvolala (§ 146 ods. 2, § 147, §
148 ods. 2 O.s.p.).

Náhrada trov konania v prípade, že niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené,
sa riadi citovaným ustanovením § 146 ods. 2 O.s.p. Podľa prvej vety tohto ustanovenia účastník,

ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené, je povinný hradiť jeho trovy. Rozhodovanie o trovách
konania v súvislosti so zastavením konania je tak založené na vyriešení otázky, ktorý z účastníkov
zavinil jeho zastavenie. Pri posudzovaní zavinenia v zmysle § 146 ods. 2 O.s.p. však použitý výraz
„zavinenie“ nemožno interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu k príčinnej súvislosti,
ktorej príčinou je správanie účastníka konania (teda i jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu).

Zavinenie zastavenia sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska, t.j. podľa procesného výsledku.

Podľa druhej vety § 146 ods. 2 O.s.p. však je povinný hradiť trovy konania žalovaný, ak bol návrh, ktorý
bol podaný dôvodne, vzatý späť pre správanie žalovaného vo vzťahu k požiadavkám žalobcu, pričom
obidve tieto podmienky, t.j. dôvodnosť návrhu na začatie konania a správanie žalovaného musia byť
splnené súčasne. Pokiaľ ide o správanie žalovaného, potom musí ísť výlučne o správanie samotného

žalovaného, nie o správanie niekoho iného alebo o správanie oboch účastníkov. O dôvodnosti podania
návrhu je treba uvažovať z hľadiska vzťahu výsledku správania žalovaného k požiadavkám žalobcu,
čo znamená, že návrh je podaný dôvodne najmä v prípade, kedy žalovaný po začatí konania žalobcu
uspokojí a to aj vtedy, ak by uspokojil žalobcu, hoci k tomu nemal právnu povinnosť. Ak má byť
také správanie, ktoré spôsobilo zastavenie konania, ísť na ťarchu žalovaného, musí ísť o procesnú

situáciu, kedy sa žalovaný zachoval v intenciách žalobného návrhu (petitu). Pôjde teda o situáciu, kedy
bola požiadavka žalobcu splnená neskorším správaním (konaním) žalovaného bez toho, aby o veci
(meritórne) rozhodol súd. Pritom medzi správaním žalovaného a žalobným návrhom musí byť vecná
spojitosť. V tomto prípade má žalobca právo, aby mu žalovaný nahradil trovy, ktoré účelne vynaložil na
uplatňovanie svojho práva. Pri zodpovedaní otázky, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zavinil

zastavenie konania, je treba vychádzať z porovnania toho, čoho sa žalobca podaným návrhom domáhal(podľa petitu) a dôvodom späťvzatia žaloby. Ak je dôvodom späťvzatia návrhu podaného dôvodne
správanie žalovaného v súlade so žalobnou požiadavkou žalobcu, treba dospieť k záveru, že žalovaný
zastavenie konania zavinil.

Odvolací súd preskúmal a zvážil všetky okolnosti a dospel k názoru, že rozhodnutie prvostupňového
súdu o náhrade trov konania je vecne správne.

V posudzovanej veci ide o sporové konanie, v ktorom má žalobca povinnosť niesť dôkazné bremeno,
spočívajúce v preukázaní svojho nároku voči žalovaným. Je nesporné, že v zmysle ust. § 9 ods. 6
zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách je povinný ten, kto spôsobil poškodenie, uhradiť

správcovi komunikácie náklady spojené s odstránením poškodenia a s uvedeným komunikácie do
pôvodného stavu, pokiaľ sa nedohodne so správcom komunikácie, že poškodenie odstráni sám. Z
predmetného ustanovenia tak vyplýva nárok žalobcu na uplatnenie si uplatnenej náhrady škody voči
žalovanému 1/ ako škodcovi, ktorý poškodenie spôsobil a zapríčinil a voči žalovanému 2/ v zmysle
inštitútu priameho nároku poškodeného vyplývajúceho z ust. § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. o
povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V

prípade plurality zodpovedných subjektov závisí od žalobcu, voči ktorému zo zodpovedných subjektov
(prípadne voči obom) uplatní svoje postihové právo. V prípade, že uplatní svoje právo voči obom
subjektom, ide o tzv. pasívnu solidaritu na strane žalovaných. Pri solidarite dlžníkov je každý dlžník
zaviazaný na to isté plnenie a veriteľ je oprávnený požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek z dlžníkov
s tým, že len, čo ktorýkoľvek z dlžníkov splní povinnosť veriteľovi, zanikne povinnosť plniť u ostatných

dlžníkov.

V preskúmavanej veci mal odvolací súd z obsahu spisu preukázané, že žalobca pred podaním žaloby na
súd vyzval žalovaného 1/ výzvou zo dňa 10.08.2011 na zaplatenie škody vo výške 353,96 eur podľa § 9
ods.6zák.č.135/1961Zb.opozemnýchkomunikáciachatovlehote7dníoddoručeniavýzvy(doručená
žalovanému 1/ dňa 15.8.2011 ), keď zároveň v tejto výzve oznámil žalovanému 1/, že poisťovňa AXA

poišťovna, a.s. zaplatila z celkovej škody 932,82 eur sumu 578,86 eur a tak záväzok žalovaného 1/
predstavuje sumu 353,96 eur.

Žalobca si mohol zaplatenie uvedenej sumy uplatniť od ktoréhokoľvek zo žalovaných a teda aj len
od žalovaného 1/. Z vyjadrení žalovaného 1/ na pojednávaní dňa 14.01.2014 vyplýva, že pohľadávku
žalobcu akú takú nesporuje, keď je toho názoru, že účastníkom konania je len preto, že uplatnenú

pohľadávku žalobcu žalovaný 2/ nezaplatil. Aj keď žalovaný 1/ uviedol, že si splnil všetky povinnosti
nahlásenia tejto škody, odvolací súd konštatuje, že len samotné nahlásenie tejto škody ho nezbavuje
povinnosti zaplatiť vzniknutú škodu v zmysle ust. § 427 OZ, nakoľko týmto zákonným ustanovením je
daná jeho zodpovednosť voči žalobcovi a skutočnosť, že je poistený u žalovaného 2/ nemá na splnenie
tejto povinnosti voči žalobcovi žiaden vplyv. Ak by zo strany žalovaného 2/ nedošlo k poistnému plneniu

za žalovaného 1/ v prospech žalobcu, zakladá to len prípadný zodpovednostný vzťah medzi žalovanými,
ale nemá to žiaden vplyv na vzťah medzi žalobcom a žalovaným 1/. Taktiež sa odvolací súd nestotožňuje
s tvrdením žalovaného 1/, že svojim správaním nedal príčinu na vedenie tohto konania, pretože práve
motorovým vozidlom EČV: TT 657 DÚ, ktorého prevádzkovateľom je žalovaný 1/ došlo dňa 11.02.2011 k
dopravnej nehode na komunikácii R2 1/50 km: 398,900 a k poškodeniu zvodidiel a dopravného značenia

v celkovej hodnote 932,82 eur a ktorú škodu žalovaný 1/ ku dňu podania návrhu na súd žalobcovi
nezaplatil. V danom prípade ide na strane žalovaných o solidárny záväzok a žalobca má vo vzťahu k
obom žalovaným nárok len na jedno zaplatenie žalovanej pohľadávky a teda tým, že žalovaný 2/ túto
pohľadávku žalobcovi v priebehu konania zaplatil, došlo tak k splneniu predmetného záväzku zo strany
oboch žalovaných. Z uvedeného dôvodu tak nie je možné v prejednávanej veci prihliadať na spomínané

rozhodnutie R49/1993.

Na základe uvedeného, ak súd prvého stupňa rozhodol o náhrade trov konania podľa ustanovenia §
146 ods. 2 veta druhá O.s.p., rozhodol vecne správne, pretože žaloba bola na súd podaná dôvodne
a k zastaveniu konania došlo pre správanie sa žalovaných. Keďže žalobca si náhradu trov konania
neuplatnil, správne rozhodol súd prvého stupňa, že žalobcovi ako procesne úspešnému účastníkovi

konania, súd náhradu trov konania nepriznal.Vzhľadom na uvedené, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 219 O.s.p. uznesenie súdu prvého
stupňa v napadnutom výroku o náhrade trov konania ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s

ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal,
nakoľko mu žiadne nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie možné podať odvolanie.