Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. apríl 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 20S/85/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015200377
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5015200377.3

Uznesenie

KrajskýsúdvŽiline,vprávnejvecinavrhovateľov:vradeA/M..Z.N.,nar.XX.XX.XXXX,bytomA.č.XXX,
vradeB/A.S.,nar.XX.XX.XXXX,bytomA.č.XX,vradeC/O.U.,nar.XX.XX.XXXX,bytomA.č.X,všetci
právne zastúpení JUDr. Miroslavom Bachyncom, advokátom so sídlom A., proti odporcovi: Poľovnícke
združenie Senková, so sídlom v Podbieli, IČO: 35 658 541, v konaní o určenie, že uznesenie Výročnej
členskej schôdze Poľovníckeho združenia Senková Podbiel konanej dňa 07.03.2015 je neplatné a o

vydanie predbežného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Vec p o s t u p u j e Okresnému súdu Námestovo na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 27.03.2015 domáhajú sa navrhovatelia, aby súd určil, že uznesenie Výročnej členskej
schôdze Poľovníckeho združenia (ďalej len „PZ“) Senková Podbiel, konanej dňa 07.03.2015 je neplatné,
ako aj vydania predbežného opatrenia, ktorým by zakázal predsedovi PZ Senková Podbiel nakladať s

právompodpisovaniavšetkýchlistíntýkajúcichsačinnostizdruženia,vrátanezmlúvoužívanípoľovného
revíru, zmlúv o prevode hnuteľných a nehnuteľných vo vecí vo vlastníctve odporcu, nakladania s
finančnými prostriedkami patriacimi odporcovi v celom rozsahu. V odôvodnení návrhu uviedli, že
navrhovateľ v rade A/ bol napadnutým uznesením odvolaný z funkcie predsedu, navrhovateľ v rade B/
z funkcie člena výboru a navrhovateľ v rade C/ z funkcie člena dozornej rady. Nezákonnosť postupu
členskej schôdze vidia v tom, že im neboli pred návrhom na vyslovenie nedôvery uvedené relevantné

dôvody, pre ktoré by mohlo byť postupované postupom uvedeným v napadnutom uznesení členskej
schôdze. Nedôvera bola podľa volebnej komisie potvrdená viac ako polovicou členov PZ. Uvedení
členoviaPZvšaknebolizfunkcieodvolaní.Tátoskutočnosťsaobjavilaažvuznesenízvýročnejčlenskej
schôdze. Aj napriek tomu predseda volebnej komisie previedol voľby do funkcie predsedu PZ, člena
výboru PZ, členov dozornej rady PZ a predsedu dozornej rady PZ. Ak na výročnej členskej schôdzi PZ
SenkováPodbieldňa07.03.2015došlokvysloveniunedôveryanedošlokodvolaniuzfunkcií,potomboli

porušené stanovy PZ i Slovenského poľovníckeho zväzu, v ktorých uvedený postup nie je zakotvený.
Okrem toho hlasovania o vyslovení nedôvery sa zúčastnil aj O. O., ktorý od 01.01.2015 nie je členom PZ.

Skôr ako súd prejednal vec v zmysle druhej hlavy piatej časti O.s.p. (konanie o žalobách proti
právoplatným rozhodnutiam správnych orgánov), skúmal, či sú splnené procesné podmienky na vedenie
takéhoto konania.

Podľa § 26 ods. 1/ Stanov Slovenského poľovníckeho zväzu zo dňa 01.07.2012, poľovnícke združenie
je základnou organizačnou zložkou s právnou subjektivitou spravidla pôsobiacou na území poľovného

revíru, ktorý má v užívaní alebo na území jedného alebo viacerých OkO/RgO SPZ.Podľa § 30 ods. 1/ písm. b) Stanov Slovenského poľovníckeho zväzu zo dňa 01.07.2012, člen PZ má
právo voliť a byť volený do orgánov PZ alebo vyšších orgánov SPZ.

Podľa čl. 32 ods. 3/ písm. b) Stanov Slovenského poľovníckeho zväzu zo dňa 01.07.2012, súhlas

nadpolovičnej väčšiny všetkých členov poľovníckeho združenia je potrebný na platnosť rozhodnutia o
voľbe a odvolaní člena orgánu poľovníckeho združenia.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 2 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov
orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a

ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a
povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho
orgánu").

Podľa § 244 ods. 3 O.s.p., rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi
v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a

povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu
sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa 246 ods. 1 O.s.p., na preskúmavanie rozhodnutí a postupov sú vecne príslušné krajské súdy, ak
zákon neustanovuje inak.

Podľa § 250d ods. 2 O.s.p., ak predseda senátu zistí, že súd nie je vecne alebo miestne príslušný,
postúpi vec uznesením príslušnému súdu.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánov územnej správy, ako aj orgánov záujmovej správy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických
osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v

oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutia správneho orgánu“). Rozhodnutiami správnych orgánov
sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú,
menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo
dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Z vyššie uvedenej právnej normy

vyplýva, že predpokladom preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánov verejnej správy
je, aby išlo o rozhodnutie zakladajúce, meniace alebo zrušujúce práva, či povinnosti fyzických alebo
právnických osôb.

Krajský súd sa zaoberal charakterom poľovníckeho združenia. Z listinných dôkazov, ktoré predložili
navrhovatelia k návrhu, bolo preukázané, že odporca je poľovníckym združením v zmysle Zákona o

poľovníctve č. 274/2009 Z.z. a bolo založené podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov
ako združenie s dátumom vzniku 02.12.1994. Podľa potvrdenia o pridelení identifikačného čísla a
identifikácie v štatistickom registri mu bolo dňa 21.12.1995 pridelené IČO: 35 658 541. Stanovy odporcu
boli schválené dňa 02.12.1994. Nebolo preukázané, že by došlo k zosúladeniu jeho stanov a jeho
interných predpisov so stanovami Slovenského poľovníckeho zväzu do 31.12.2012 v zmysle § 39 ods.

4 Stanov Slovenského poľovníckeho zväzu zo dňa 01.07.2012.

Z uznesenia z Výročnej členskej schôdze PZ Senková Podbiel konanej dňa 07.03.2015, ktoré uznesenie
vofotokópiitvoriloprílohunávrhu,bolozistení,žepodbodom9/bolpodanýnávrhnaodvolaniepredsedu
PZ M.. Z. N., za odvolanie hlasovalo 17 členov, proti 4 a 1 člen sa zdržal hlasovania. Pod bodom 11/ bolpodaný návrh na odvolanie kynologického referenta A. S., za odvolanie hlasovalo 17 členov, proti 4 a 1
člen sa hlasovania zdržal a pod bodom 13/ bol podaný návrh na odvolanie člena dozornej rady O. U.,
za odvolanie hlasovalo 16 členov, proti 4 a 2 sa hlasovania zdržali.

Pod pojmom „verejná správa“ sa rozumie určitý druh činnosti alebo inštitúcia, ktorou verejnú správu
vykonáva. V prvom prípade ide o materiálnu definíciu a v druhom prípade o definíciu z hľadiska
formálneho. Z materiálneho hľadiska je verejná správa činnosťou štátnych alebo iných verejných
inštitúcií, ktorá svojím obsahom nie je činnosťou zákonodarnou ani súdnou. Z formálneho hľadiska sa
kladie dôraz na inštitúcie, ktoré majú pôsobnosť a právomoc riešiť verejnú úlohu, pokiaľ nie sú zverené

parlamentu alebo súdom (Hendrych, D. a kol. Správní právo. Obecná část. 5., rozšírené vydanie. Praha:
C.H.Beck, 2003, s. 6-7).

Jednou zo zložiek verejnej správy je aj záujmová samospráva. Medzi záujmovú samosprávu patria
najmä rôzne stavovské organizácie, pričom tento okruh nie je definitívny. Organizácie patriace do
záujmovej samosprávy sú založené na záujmovom princípe, členstvo v záujmovej korporácii vyžaduje
prejav vôle záujemcu o členstvo so splnením ďalších špecifických podmienok. Člen záujmovej

korporácie je viazaný nielen všeobecne záväznými právnymi predpismi, ale aj vnútornými predpismi -
stanovami, štatútom, a podobne. V podmienkach poľovníckeho združenia možno hovoriť o záujmovej
samospráve sui generis, keď členov spája záujem na výkone práva poľovníctva, ktoré je vykonávané
vo verejnom záujme, člen poľovníckeho združenia musí byť štátnym občanom Slovenskej republiky,
s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky a musí byť držiteľom platného poľovného lístka,

prípadne môže ísť o vlastníka poľovného pozemku. Stanovy poľovníckeho združenia obsahujú ďalšie
podmienky súvisiace s podaním písomnej žiadosti o členstvo, absolvovaním čakateľskej doby, nárokom
na členský podiel a pod. Člen poľovníckeho združenia je viazaný nielen všeobecne záväznými právnymi
predpismi, ale aj internými predpismi ako sú Stanovy, Domáci poriadok poľovníckeho združenia a pod.
Aj vyhodnotenie tejto časti vedie k záveru, že poľovnícke združenie je záujmovým združením, teda

záujmovou samosprávou sui generis.

Z ustanovení zákona č. 274/2009 Z. z. vyplýva, že poľovnícke združenie je poľovníckou organizáciou
založenou podľa tohto zákona, ktorá je neziskovou organizáciou, ktorá združuje občanov Slovenskej
republiky, ktorí sú držiteľmi poľovných lístkov, a iné fyzické osoby na účel ochrany a presadzovania
oprávnených záujmov svojich členov na úseku poľovníctva; poľovnícka organizácia môže mať svoje

organizačné zložky (§ 32). Podľa ustanovenia § 80 ods. 9 zákona č. 274/2009 Z. z. občianske združenie
registrované na výkon práva poľovníctva podľa osobitného predpisu je poľovníckou organizáciou podľa
tohto zákona.

Teda aj podľa zákona č. 274/2009 Z. z. sa poľovnícke združenie považuje za orgán záujmovej
samosprávy na úseku správy poľovníctva. Napríklad v prípade disciplinárnych konaní členov

poľovníckeho združenia je povinný tento orgán záujmovej samosprávy - poľovnícke združenie
postupovať aj podľa ustanovení Správneho poriadku.

V predmetnej veci však predmetom prieskumu nie je rozhodnutie odporcu, resp. jeho orgánov vo
veci disciplinárnych previnení členov poľovníckeho združenia. Navrhvoatelia navrhli určiť ako neplatné
uznesenie výročnej členskej schôdze konanej dňa 07.03.2015 ako celok, pričom z obsahu návrhu je

zrejmé, namietajú neplatnosť uznesení výročnej členskej schôdze týkajúcich sa odvolania navrhovateľa
v rade A/ M.. Z. N. z funkcie predsedu poľovníckeho združenia, odvolania navrhovateľa v rade B/ A. S. -
kynologického referenta z funkcie člena výboru a odvolania navrhovateľa v rade C/ O. U. z funkcie člena
dozornej rady. Navrhovatelia teda namietajú neplatnosť uznesení výročnej členskej schôdze odporcu
nie z dôvodu uloženia disciplinárnych opatrení týkajúcich sa ich osôb, ale z dôvodu ich odvolania z

funkcií, ktoré vykonávali pred ich odvolaním.

Súd sa teda zaoberal, či odvolanie z funkcie člena orgánu PZ je disciplinárnym opatrením. Stanovy
odporcu predložené k návrhu neboli zosúladené so stanovami Slovenského poľovníckeho zväzu v
zmysle § 39 bod 4 Stanov Slovenského poľovníckeho zväzu, preto z nich súd nemohol vychádzať.Vychádzal preto zo stanov Slovenského poľovníckeho zväzu, s ktorými musia byť v súčasnosti všetky
stanovy PZ zosúladené. Samotné druhy disciplinárnych trestov sú stanovené v disciplinárnom poriadku
vydanom Slovenským poľovníckym zväzom podľa § 3 bod 13 Stanov Slovenského poľovníckeho

zväzu. Medzi tieto opatrenia rozhodne nepatrí odvolanie člena orgánu poľovníckeho združenia, ktoré je
zakotvené v § 32 ods. 3 Stanov Slovenského poľovníckeho zväzu. Samotným odvolaním člena orgánu
poľovníckeho združenia nedochádza k takému zásahu do jeho subjektívnych práv a oprávnení, ktorý
by bol porovnateľný so zásahom vzniknutým uložením disciplinárneho opatrenia. Odvolaný člen orgánu
zostáva aj naďalej členom PZ so všetkými právami aj povinnosťami člena združenia. V danom prípade

teda odporca ako správny orgán navrhovateľom neuložil trest z dôvodu disciplinárnej zodpovednosti,
ale odvolal ich z volených funkcií, ktoré zastávali v orgánoch odporcu.

Kompetencia správneho súdu vo veci konať by bola v prípade, ak by predmetom konania podľa druhej
alebo tretej hlavy piatej časti O.s.p. bol prieskum individuálneho správneho aktu, ktorým podľa názoru
krajského súdu napadnuté uznesenie odporcu nie je. Z ustanovenia zákona č. 274/2009 Z.z. ani z inej
právnej normy nevyplýva kompetencia správneho súdu konať a rozhodnúť o prieskume napadnutého

uznesenia, keď napadnuté uznesenie nemá náležitosti individuálneho správneho aktu a teda neexistuje
ani právny základ na súdny prieskum podľa piatej časti O.s.p. a nejedná sa o správne rozhodnutie,
ktoré by mohlo byť predmetom súdneho prieskumu. Krajský súd vychádzal z toho, že v zákone č.
274/2009 Z.z. nie je daná kompetencia správnych orgánov na úseku poľovníctva rozhodovať a následne
aj preskúmavať uznesenia poľovníckeho združenia takého charakteru ako je aj napadnuté uznesenie,

ktoré podľa názoru krajského súdu nemá náležitosti individuálneho správneho aktu. Takáto kompetencia
z predložených stanov nevyplýva ani pre iné orgány, napr. Slovenskú poľovnícku komoru.

Aj z uvedeného vyplýva, že napadnuté uznesenie nie je individuálnym správnym aktom a preto nemôže
byť preskúmavané v správnom súdnictve ako akt aplikácie práva orgánu verejnej správy.

Iná situácia by nastala v prípade, ak by bolo odporcom rozhodnuté vo veci disciplinárnych previnení

členov poľovníckeho združenia. Súd vychádzajúc z rozhodnutia NS SR č.k. 6Nds/1/2014 zo dňa
10.04.2014 konštatuje, že v prípade, ak by bol predmet prieskumu - príslušné rozhodnutie poľovníckeho
združenia o uložení trestu členovi združenia v zmysle stanov poľovníckeho združenia, jednalo by sa
o individuálny správny akt, ktorý by bol (po vyčerpaní príslušných opravných prostriedkov v správnom
konaní) preskúmateľný súdom. V danej veci však o takýto prípad nejde a napadnuté rozhodnutia nemajú

charakter rozhodnutí o uložení trestu za disciplinárne previnenie, keďže ako bolo konštatované vyššie,
odvolanie z funkcie v orgáne poľovníckeho združenia nie je disciplinárne opatrenie.

Krajský súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky súdneho prieskumu podľa piatej časti O.s.p.,
napadnuté uznesenie síce vydal orgán záujmovej samosprávy, čím poľovnícke združenie je, avšak
nebolo naplnené ustanovenie § 244 ods. 2 druhá časť vety O.s.p., nakoľko sa nejedná o rozhodnutie

vydané podľa § 244 ods. 3 O.s.p. o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb. Napadnuté
uznesenie nemá atribúty individuálneho správneho aktu, ktorý by bol spôsobilý súdneho prieskumu v
správnom súdnictve a krajský súd nezistil, že by napadnuté uznesenie sa dotýkalo základných práv a
slobôd navrhovateľov.

Ako bolo vyššie uvedené, neexistuje orgán štátnej správy alebo samosprávy, ktorý by podľa zákona

č. 274/2009 Z.z. alebo inej právnej normy mal kompetenciu preskúmať postup odporcu a rozhodnúť
o platnosti či neplatnosti napadnutých uznesení členskej schôdze odporcu. Takáto kompetencia nie
je daná ani správnemu súdu, keďže sa nejedná o individuálny správny akt. Preto na posúdenie
(ne)platnosti napadnutých uznesení je daná kompetencia všeobecného - civilného súdu. Krajský súd
pritom vychádzal z princípu spravodlivého súdneho konania (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR) a neodmietnutia

spravodlivosti. Kompetenciu prejednať vec má teda výlučne civilný súd. Preto Krajský súd v Žiline vec
postúpil Okresnému súdu Námestovo v zmysle § 250d ods. 2 O.s.p. ako súdu vecne a miestne a
príslušnému.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.