Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. apríl 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2CoE/34/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3806210177
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3806210177.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova25,IČO:35807598,právnezast.JUDr.MartinomMáčajom,advokátomsosídlomvBratislave,
Pribinova 25 a advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4,
IČO: 36 864 421, proti povinnému: X. N., nar. X.X.XXXX, bytom O. XXX/XX, XXX XX L. H., o vymoženie
1.092,08 Eur (32.900,-Sk) s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu

Prievidza zo dňa 04. apríla 2012, č.k. 9Er/2057/2006-27, takto

r o z h o d o l :

Návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku
z a m i e t a.

Návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku
z a m i e t a.

Uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g/, § 58 ods. 1
Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní. V odôvodnení uviedol, že exekúcia sa vedie na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave,
pod sp. zn.: SR 1946/06 zo dňa 19.6.2006. Následne súdny exekútor požiadal okresný súd o vydanie

poverenia na vykonanie exekúcie. Vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora Okresný súd
Prievidza poverením č. 5307 * 037030 zo dňa 05.10.2006. Súd prvého stupňa dospel k záveru,
že rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom z dôvodu, že vo veci rozhodoval
oprávneným zvolený rozhodcovský súd na podklade vopred stanoveného obsahu rozhodcovskej
doložky. Uvedená okolnosť mohla mať vplyv na rozhodovanie rozhodcovského súdu, čím bola

spotrebiteľovi odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a
tiež Smernica Rady 93/13/EHS. Na odvolanie oprávneného krajský súd ako súd odvolací uznesením č.k.
2CoE/223/2012-41zodňa06.augusta2012uzneseniesúduprvéhostupňaakovecnesprávnepotvrdil.
V odôvodnení uviedol, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú
zmluvu definovanú v § 52 Občianskeho zákonníka, ktorá je spravidla vopred pripravená na formulároch
a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny. Správny bol záver súdu

prvéhostupňa,ktorýuviedol,žepredmetnúzmluvuorevolvingovomúverejepotrebnéposudzovaťpodľa
ustanovení o spotrebiteľskom práve, keďže medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom
úvere. Spotrebiteľské právo patrí k najviac sa rozvíjajúcim oblastiam práva, ktorého základnou funkciou
je ochrana spotrebiteľa ako slabšej strany. V zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách. Týmito sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, akoaj všetky tie zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a
je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Odvolací súd pre úplnosť
dodal, že slovenský právny poriadok exemplifikatívne vymedzuje neprijateľné podmienky v § 53

ods. 4 Obč. zákonníka, pričom súd môže postupovať aj podľa generálnej klauzuly v § 53 ods. 1 Obč.
zákonníka, to znamená nad rámec zoznamu podmienok uvedených v prílohe smernice alebo okruhu
v Obč. zákonníku. Pokiaľ vo veci vydal rozhodcovský rozsudok rozhodca, ktorý konal na základe
rozhodcovskej doložky, ktorý súd považuje ako celok za neprijateľnú a tým neplatnú, súd prvého stupňa
v konečnom dôsledku správne exekúciu zastavil.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie, na základe ktorého Najvyšší súd
Slovenskej republiky uznesením zo dňa 28. novembra 2014, sp. zn. 2Oboer/65/2014
uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2CoE/223/2012 - 41 zo dňa 06. augusta 2012 zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolací súd zistil, že oprávnený v odvolaní proti uzneseniu súdu
prvého stupňa (čl. 30 spisu) navrhol, aby súd postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. konanie
prerušil a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade ustanovenia § 44

ods. 2 Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky pre rozpor s princípom právnej
istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Dovolací súd zistil, že
odvolacísúdotomtoprocesnomnávrhuoprávnenéhonaprerušeniekonanianerozhodolavodôvodnení
svojho rozhodnutia neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré sa s uvedeným návrhom na prerušenie konania
nezaoberal. Uvedeným postupom tak odvolací súd odňal oprávnenému možnosť konať pred súdom

v zmysle § 237 písm. f) O.s.p. Dovolací súd uviedol, že v ďalšom konaní odvolací súd posúdi návrh
oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. a rozhodne o ňom a rovnako
rozhodne aj o podanom procesnom návrhu oprávneného na prerušenie konania v zmysle § 109 ods.
1 písm. c) O.s.p.. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť rozhodnutie odvolacieho súdu,
nezaoberal sa Najvyšší súd Slovenskej republiky námietkami oprávneného uvedenými v dovolaní.

Krajský súd po zrušení veci dovolacím súdom vec opätovne prejednal a preskúmal podľa § 212 ods.
1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., posúdil návrhy oprávneného na
prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) a c) O.s.p. a dospel k záveru, že návrhy na prerušenie
konania je potrebné zamietnuť a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219
ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdiť.

Návrh na prerušenie konania postupom podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie oprávnený odôvodnil potrebou položiť Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálne
otázky ohľadne aplikácie písm. q) Prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách: 1) či sa má písm. q) ods. 1 prílohy smernice Rady 93/13/
EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že za každých

okolností zakazuje rozhodovať spory v rámci spotrebiteľských zmlúv na základe rozhodcovskej doložky
prostredníctvom rozhodcovských súdov v prípade, ak je rozhodcovská doložka individuálne dojednaná;
2) v prípade zápornej odpovede na otázku 1, či je možné písm. q) ods. 1 Prílohy smernice Rady
93/13/EHS z 05.04.1993 vykladať tak, že mu neodporuje uzavretie takej rozhodcovskej doložky, ktorá
je obsiahnutá v čl. 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ktorú citoval) a 3) či je v súlade

s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré
aplikujúc vnútroštátne a procesné a hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS
zabráni vymožiteľnosti pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi.

Ďalej oprávnený navrhol, aby krajský súd postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. konanie prerušil
a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh o súlade ust. § 44 ods. 2 veta prvá a druhá

Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky pre rozpor s princípom právnej
istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práv v právny poriadok.

Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje
inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení
exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania.V zmysle citovaného zákonného ustanovenia exekučné konanie v zásade nemožno prerušiť, okrem
prípadov, keď tak ustanoví osobitný predpis (napríklad ustanovenie § 14 ods. 5 písm. b) zákona č.
7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov). Vzhľadom na uvedené krajský súd dospel k záveru, že prerušenie predmetnej exekúcie nie
je podľa zákona prípustné, preto návrh oprávneného na prerušenie exekúcie zamietol.

Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje aj na názor Ústavného súdu SR vyslovený v náleze z
10. júla 2013, sp. zn. I. ÚS 218/2013-26 a to, že podľa § 254 ods. 3 O.s.p. na exekučné
konanie podľa Exekučného poriadku sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí O.s.p.(vrátane III.

časti, v ktorej je § 109 ods. 1), ak tento osobitný predpis (Exekučný poriadok) neustanovuje inak. Takým
ustanovením, ktoré ustanovuje inak, je § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ktoré vylučuje aplikáciu § 109
O.s.p., pretože má, pokiaľ ide o prerušenie exekučného konania, vlastné pravidlo.

Naviackrajskýsúduvádza,žeSúdnydvorEurópskejúnieužvobdobnýchveciach,vktorýchúčastníkom
vo vnútroštátnom konaní bol i oprávnený, judikoval, že Súdny dvor môže v rámci právomoci zverenej
mu čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ vykladať všeobecné kritériá používané normotvorcom Únie na

definovanie pojmu nekalá podmienka. Nemôže sa však vyjadriť k uplatňovaniu týchto všeobecných
kritérií na osobitnú podmienku, ktorá musí byť skúmaná v závislosti od okolností konkrétneho prípadu.
Je úlohou vnútroštátneho súdu určiť, či sa má zmluvná podmienka v konkrétnej veci považovať za
nekalú vzhľadom na všetky okolnosti týkajúce sa uzavretia zmluvy. V prípade kladnej odpovede je
potom úlohou vnútroštátneho súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho

práva s cieľom ubezpečiť sa, že spotrebiteľ nie je touto podmienkou viazaný (uznesenie Súdneho dvora
EÚ zo dňa 16.11.2010, C-76/10, bod 60-63; rozsudok zo dňa 01.04.2004 Freiburger Komunnalbauten
C-237/02, bod 19). Súdny dvor Európskej únie tak nie je oprávnený uplatňovať právne predpisy
Únie na konkrétny prípad, môže sa len vyjadriť k výkladu Zmluvy a aktov, prijatých inštitúciami únie
(rozsudok zo dňa 06.10.2005, My Travel, C-291/03, bod 43). Predbežné otázky, ktorých položenie

navrhol oprávnený, sa týkajú posúdenia nekalosti konkrétnej zmluvnej podmienky - rozhodcovskej
doložky, ktorú oprávnený používa vo formulárových zmluvách, a ktoré posúdenie spadá výlučne
do pôsobnosti vnútroštátnych súdov. Predpokladom povinnosti zahájiť konanie o predbežnej otázke,
týkajúcejsavýkladukomunitárnehopráva,jevzmysleustálenejjudikatúrySúdnehodvorapredovšetkým
skutočnosť, že otázka komunitárneho práva je pre riešenie daného prípadu relevantná. Zmyslom

riešenia predbežnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii súdu
členskej krajiny, ale zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva. Prejudiciálna otázka, nastolená
Súdnemu dvoru EÚ nesmie byť zjavne neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu
konaniu, jej potenciálne zodpovedanie musí mať reálny dosah na prebiehajúci spor a zároveň nesmie
ísť o otázku akademickú v tom zmysle, že táto otázka nemá reálny základ v prejednávanom spore.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo

návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Udeleniepoverenianavykonanieexekúcievpredmetnejveciniejetakýmprocesnýmrozhodnutím,ktoré
by vylučovalo čiastočné alebo úplné zastavenie exekúcie pre nesúlad exekučného titulu so zákonom.
Keďže súd je oprávnený v každom štádiu exekučného konania skúmať z úradnej povinnosti, či tu nie

je daný niektorý z dôvodov, pre ktorý by musel exekúciu zastaviť, samotné udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie preto nie je prekážkou pre rozhodnutie o zastavení exekúcie, keď sú preto splnené
podmienky.

Exekúcia v danej veci je vedená na základe exekučného titulu - Rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave,pod sp. zn.: SR 1946/06 zo dňa 19.6.2006 vydaného v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom,
ktorého právomoc bola založená rozhodcovskou zmluvou.

Z celkového formátu rozhodcovskej zmluvy (vo forme tlačiva) vyplýva, že ide o rovnaký typ zmluvy,

aký veriteľ používal pri poskytovaní úverov fyzickým osobám, pričom ide o zmluvy, ktoré boli vopred
veriteľom pripravené pre veľký počet dlžníkov, ktorí pri ich uzatváraní nemohli ovplyvniť ich obsah a
zmluvné dojednania. Rozhodcovská zmluva uzavretá medzi veriteľom a povinným ako dlžníkom je teda
typizovanou, štandardnou zmluvou - uzatvára sa vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ
obsah zmluvy nemá možnosť zmeniť. Ide o formulárovú zmluvu, v ktorej sa doplnili len údaje povinného,

číslo a dátum uzatvorenia zmluvy. Spotrebiteľ teda podľa uvedenej úpravy nemá žiadnu možnosť
ovplyvniť alternatívu riešenia sporu. Poučenie povinného o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej
zmluvy s tým, že výber jednej z alternatív riešenia sporu spočíva na žalobcovi, nie je možné považovať
za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania, poukázania na rozdiely
oproti rozhodovaniu na všeobecnom súde a ponechanie spotrebiteľovi za primeraných okolností
možnosť sa rozhodnúť vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve. Ide len o zostručnenie obsahu rozhodcovskej

zmluvy v tom smere, že oprávnený povinnému uviedol, že bude rozhodovať rozhodcovský súd vybratý
oprávneným, a že spor môže byť rozhodovaný aj v súdnom konaní a v neposlednom rade, že výber je
na žalobcovi (viď. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6 M Cdo 9/2012 zo dňa
16. januára 2013).

Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav

zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá
voľba konkrétne znamená. Nakoľko tieto podmienky neboli splnené, samotná možnosť odstúpenia od
zmluvy, na ktorú oprávnený vo svojom odvolaní poukazuje, nerobí z rozhodcovskej zmluvy podmienku
dojednanúindividuálne.Dôsledkomtaktouzavretejrozhodcovskejzmluvyje,žespotrebiteľvskutočnosti

ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v
mieste svojho bydliska. Exekučný titul vydaný v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom, ktorý
založil svoju právomoc na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, nemožno považovať za spôsobilý
exekučný titul vydaný v súlade so zákonom.

Na základe uvedených skutočností krajský uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods. 1 a

2 O.s.p. ako vecne správne a návrhy oprávneného na prerušenie konania zamietol.

O náhrade trov konania, ako aj o náhrade trov pôvodného a dovolacieho konania rozhodol krajský súd
podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c) v spojení s § 243d ods. 1 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .