Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. apríl 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8CoE/491/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814216612
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Čekanová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3814216612.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom
vykonávajúcim činnosť prostredníctvom advokátskej kancelárie Advocate s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému: N. W., bytom F., I. W. XXX/XX, štátna občianka
Slovenskej republiky, o vymoženie 141,50 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 3. októbra 2014, č. k. 16Er/3445/2014 - 21, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie podľa § 104 ods. 1 prvá veta
O.s.p. s poukazom na § 103, § 159 ods. 3, § 167 ods. 2 a § 251 ods. 4 O.s.p. V odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom spísaným do zápisnice dňa 30.05.2014 domáha proti
povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie istiny vo výške 141,50 Eur s príslušenstvom, na podklade
exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 5492/06 zo dňa 31.10.2006, ktorý podľa vyznačenej doložky
nadobudol právoplatnosť dňa 27.11.2006 a vykonateľnosť dňa 30.11.2006. Súdny exekútor JUDr. Rudolf
Krutý, PhD. dňa 12.09.2014 doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Z
úradnej činnosti mal súd prvého stupňa preukázané, že exekúcia vedená pod sp. zn. 16Er/279/2007 (EX
1030/10) v prospech oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, proti povinnému: Zuzana Bakytová, bytom I. Bukovčana 833/27, Prievidza, bola vyhlásená
za neprípustnú a zastavená uznesením Okresného súdu Prievidza č. k. 16Er/279/2007 - 51 zo dňa
05.08.2013 podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku z dôvodu rozporu exekučného titulu
so zákonom a toto uznesenie v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.
k. 2CoE/331/2013 - 85 zo dňa 05.08.2013 nadobudlo právoplatnosť dňa 26.02.2014. Uviedol, že
exekučné konanie vedené pod sp. zn. 16Er/279/2007 sa viedlo na podklade toho istého exekučného
titulu ako toto exekučné konanie a vo vzťahu k tým istým účastníkom konania, pričom zhodný je aj
vymáhaný nárok oprávneného, resp. časť nároku oprávneného voči povinnému. Dôvodil, že prekážka
právoplatne rozhodnutej veci - rei iudicatae, ktorá vyplýva z ustanovenia § 159 ods. 3 O.s.p., patrí medzi
neodstrániteľné podmienky konania v zmysle § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p. a bráni tomu, aby vec, o
ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté, bola opäť prejednaná. Rovnakou vecou je uplatnenie toho istého
nároku alebo stavu, o ktorom bolo už právoplatne rozhodnuté, pokiaľ je súčasne daná totožnosť osôb
a totožnosť predmetu konania. Ide o procesné vyjadrenie ústavnoprávnej zásady ne bis in idem, teda
nie dvakrát o tej istej veci. Keďže v tomto exekučnom konaní sp. zn. 16Er/3445/2014 je podkladom pre
vymoženie pohľadávky oprávneného proti povinnému ten istý rozhodcovský rozsudok, v
súvislosti s ktorým už súd vo svojom skoršom rozhodnutí jednoznačne konštatoval, že nie je spôsobilým
exekučným titulom, súd prvého stupňa dospel k záveru, že za týchto podmienok ide o prekážku
rozhodnutej veci a toto exekučné konanie je potrebné zastaviť podľa § 104 ods. 1 O.s.p.

Proti uvedenému uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
oprávnený z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/, f/ O.s.p. a v § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. Zastával
názor, že v tomto prípade nemalo byť aplikované ustanovenie § 251 ods. 4, § 104 ods. 1 prvá veta a
§ 103 O.s.p., nakoľko v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré
sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s §
45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. aplikovať zásadu res iudicata, keďže v exekučnom konaní
súd autoritatívne nerozhoduje o hmotných právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov, t. j.
nerozhoduje záväzne o existencii práva. Exekučný poriadok obsahuje právne normy, ktoré sú špeciálne
voči normám Občianskeho súdneho poriadku a prednosť bude mať § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
pred § 159 ods. 2 a 3 O.s.p. Konštatoval, že každé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore
so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu alebo inú právnu ochranu. Vzhľadom
na to, že povinný si nesplnil dobrovoľne svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere, oprávnený si
opätovne riadne uplatnil svoje práva, ktoré mu prináležia na základe právoplatného a vykonateľného
exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, aby tak predišiel poškodeniu svojich záujmov a teda aj k
vážnemu narušeniu právnej istoty a záruk, že jeho záväzok bude v budúcnosti uspokojený, keďže tento
exekučný titul je prostriedok najúčinnejšieho a najrýchlejšieho zaistenia nárokov veriteľa. Na základe
uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd po vykonanom dokazovaní napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa zrušil.

Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť z týchto dôvodov:

V predmetnej veci sa oprávnený návrhom, spísaným do zápisnice na exekútorskom úrade JUDr.
Rudolfa Krutého, PhD. dňa 30.05.2014, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie
sumy 141,50 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. zo
dňa 31.10.2006, sp. zn. SR 5492/06, ktorý podľa vyznačenej doložky mal nadobudnúť právoplatnosť
dňa 27.11.2006 a vykonateľnosť dňa 30.11.2006.

Z obsahu spisového materiálu zároveň vyplýva, že oprávnený sa v konaní pod sp. zn. 16Er/279/2007
návrhom zo dňa 01.02.2007 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 299,61
Eur s príslušenstvom, a to na podklade vyššie uvedeného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., pod sp. zn.
SR 5492/06 zo dňa 31.10.2006. V uvedenej exekučnej veci Okresný súd Prievidza uznesením č.
k. 16Er/279/2007 - 51 zo dňa 5. augusta 2013 exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú a exekúciu
zastavil z dôvodu, že existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť základom právomoci
rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom
základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané
osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie
neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom by bol rozhodcovský rozsudok, na
podklade ktorého by mohla vedená exekúcia. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.02.2014
v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 2CoE/331/2013 - 85 zo dňa 28.
januára 2014.

V zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa Exekučného poriadku sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Odvolací súd konštatuje, že zmyslom existencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci je to, aby súd
nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol súd, prípadne iný orgán, ktorého
rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa zaraďuje do kategórie
neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho
(iné rozhodnutie súdu v prípade existencie prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto
súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 103 O.s.p., podľa ktorého
kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať
vo veci (podmienky konania). V ustanovení § 104 ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak ide o taký
nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení
O.s.p. teda vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej
povinnosti a kedykoľvek za konania.

Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky
prekážky rei iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky:

1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté;

2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi;

3. a o tej istej veci.

Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky,
ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj
dôsledky existencie nedostatku podmienok konania. Ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného
konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a §
104 O.s.p. v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p. Keďže Exekučný poriadok neobsahuje žiadne špeciálne
ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie
aplikovať ustanovenie § 159 ods. 3 O.s.p., ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne
rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je nevyhnutné
posúdiť, čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní.

Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý je
predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je predmetom konania
žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný
dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnom
konaní rozhodlo o neprípustnosti exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti, či určitých spôsobov
vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.

Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie v predmetnej exekučnej veci, súd prvého stupňa už o totožnom nároku oprávneného,
uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu, medzi
tými istými účastníkmi exekučného konania, právoplatne rozhodol, a to uznesením č. k. 16Er/279/2007
- 51 zo dňa 5. augusta 2013, ktorým súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Toto
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.02.2014 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského
súdu v Trenčíne č. k. 2CoE/331/2013 - 85 zo dňa 28. januára 2014. Nakoľko uvedeným uznesením
o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení bolo právoplatne rozhodnuté o právnom nároku
oprávneného, ktorý bol priznaný v predmetnom rozhodcovskom rozsudku, pričom skutkové okolnosti

vedúce k záveru o nespôsobilosti tohto exekučného titulu zostali nezmenené, ide meritórne rozhodnutie,
ktoré založilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd v zhode
so súdom prvého stupňa zastáva právny názor, že uznesenie súdu prvého stupňa č. k. 16Er/279/2007 -
51 zo dňa 5. augusta 2013 v spojení s uznesením tunajšieho krajského súdu č. k. 2CoE/331/2013 - 85 zo
dňa 28. januára 2014, založilo prekážku veci rozhodnutej, a teda pokiaľ v totožnej veci podal oprávnený
návrh na vykonanie exekúcie, v takomto exekučnom konaní nemožno pokračovať, a je potrebné ho
zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania, ako to správne konštatoval aj súd prvého
stupňa vo svojom rozhodnutí.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách exekučného konania rozhodne súd prvého stupňa po právoplatnosti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .