Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. marec 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/39/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111234715
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gizela Majerčáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7111234715.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v občianskoprávnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., IČO: 35 724
803, Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., IČO: 36 613 843, Pajštúnska
5, Bratislava, za ktorého ako konateľ koná advokát Mgr. Tomáš Kušnír, proti žalovanému: R. Y., nar.
XX.X.XXXX, bydlisko Q. C. XX, K., o 6 700,46 € s príslušenstvom, za účasti vedľajšieho účastníka popri
žalovanom: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42176778, Námestie legionárov 5,
Prešov, zastúpeného advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, Sovietskych hrdinov 66, Svidník, o odvolaní
žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice I z 5. novembra 2013 č. k. 17C/320/2012 - 115

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách konania.

Vedľajšiemu účastníkovi p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcu z trov právneho
zastúpenia v sume 40,53 €, ktorú žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť advokátovi, JUDr. Igorovi Šafrankovi
do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I ako súd prvého stupňa uznesením označeným v záhlaví v dôsledku späťvzatia
žaloby konanie zastavil, podľa §146 ods. 2, vety prvej OSP žalobcu zaviazal povinnosťou náhrady trov
konania vedľajšiemu účastníkovi sumou 739,70 € a s poukazom na §11 ods. 3, 4 a 6 zákona č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch žalobcovi vrátil súdny poplatok zo žaloby 395,37 €.

Pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal zo zásady zodpovednosti za zavinenie žalobcu na
zastavení konania vyjadrenej v §146 ods. 2, veta prvá OSP, pričom vychádzajúc z §142 ods. 1 OSP
posudzoval aj účelnosť trov procesnou protistranou vynaložených na bránenie práva proti žalobcovi.
Usúdil, že žalobca zavinil zastavenie konania, keď žalobu bez uvedenia dôvodu vzal späť po tom, čo sa
oboznámil s vyjadrením vedľajšieho účastníka, ktorý v záujme ochrany žalovaného spotrebiteľa uplatnil
námietku premlčania a poukázal tiež na neprijateľnosť zmluvnej podmienky. Priznaná náhrada trov
vedľajšieho účastníka pozostáva z trov jeho právneho zastúpenia - z odmeny za 2 úkony právnej služby
po 237,34 € (prevzatie a príprava zastúpenia a vyjadrenie vo veci z 12.6.2012), za konanie pred súdom
5.11.2013, pri ktorom došlo len k vyhláseniu rozhodnutia 118,67 € a z režijného paušálu 2 x 7,63 €, 1 x
7,81 €, všetko zvýšené o 123,28 € titulom 20 % DPH z ich súčtu 616,42 €, teda celkom spolu 739,70 €.

Proti výroku o povinnosti nahradiť trovy konania žalobca podal odvolanie zastávajúc názor, že v súdnych
konaniach združenie na ochranu spotrebiteľa samé z podstaty svojej existencie musí byť schopné
poskytnúť právnu pomoc spotrebiteľom v spotrebiteľských veciach. Namietal, že združenie bez ohľadu
na stav konania a vôľu žalovaného v zastúpení advokátom z vlastnej iniciatívy vstupuje do množstva
súdnych konaní s tým, že nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade, pričom v danom prípade
žalovanému podľa §29 ods. 2 OSP na ochranu jeho záujmov bol ustanovený opatrovník. Trovy právneho

zastúpenia vedľajšieho účastníka nepovažuje preto za trovy účelne vynaložené na bránenie práva
proti žalobcovi a podľa odvolateľa takýto paušálny vstup združenia do konaní iba zbytočne navyšuje
trovy konania. Navrhol preto, aby odvolací súd zmenil uznesenie vo výroku o trovách konania tak, že
vedľajšiemu účastníkovi neprizná ich náhradu. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

Vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu v podstate obhajoval svoj právny názor tak na každého sa
vzťahujúce ústavné právo na právnu pomoc spočívajúcu v zastúpení advokátom v súdnom spore (čl.
47 ods. 2 Ústavy SR), ako aj na účelnosť trov vynaložených na jeho právne zastúpenie. Navrhol ako
vecne správne potvrdiť odvolaním napadnuté rozhodnutie o trovách konania. Uplatnil si náhradu trov
odvolacieho konania v sume 152,05 € vrátane DPH.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania a
po zistení, že odvolanie bolo podané na to oprávneným účastníkom konania (§201, 202 a 204 OSP)
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §214 ods. 1 OSP preskúmal uznesenie v
napadnutom rozsahu, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo (§212 ods. 1, 3 OSP) a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, preto v zmysle §206 ods. 1 a 3 OSP právoplatnosť
výroku o zastavení konania, ako ani výroku o vrátení súdneho poplatku žalobcovi nebola dotknutá
odvolaním, z toho dôvodu tieto neboli predmetom odvolacieho prieskumu.

Z obsahu spisu je zrejmé, že v predmetnej veci Okresnému súdu Košice I 21.12.2011 bola doručená
žaloba - návrh na vydanie platobného rozkazu na 6 700,46 € s príslušenstvom. Dňa 20.3.2012 Združenie
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS v zastúpení advokátom oznámilo súdu, že v zmysle §93 ods. 2
OSP vstupuje do konania ako vedľajší účastník na podporu žalovaného, požiadal o doručenie žaloby
a jej príloh a navrhol, aby mu súd priznal náhradu trov konania. Vedľajšiemu účastníkovi 30.5.2012
bola doručená žaloba spolu s platobným rozkazom, ktorý nenadobudol právoplatnosť, pretože sa ho
nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk (doposiaľ však nebol zrušený postupom podľa §173
ods. 2 OSP - pozn. odvolacieho súdu). Podanie vedľajšieho účastníka z 15.6.2012 označené ako
odpor proti platobnému rozkazu odvolací súd v zmysle §41 ods. 2 OSP podľa jeho obsahu posudzoval
ako vyjadrenie k žalobe, obsahom ktorého bola tak námietka premlčania žalobou uplatneného nároku,
ako aj námietka uplatňovania práva z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Následne podaním žalobcu
konajúcemu súdu doručeným 31.10.2013 žalobca bez uvedenia dôvodu vzal späť žalobu v celom
rozsahu a navrhol, aby súd konanie zastavil. Konajúci súd na už skôr nariadenom pojednávaní 5.11.2013
za osobnej účasti žalovaného a zástupcu vedľajšieho účastníka vydal uznesenie, ktorým konanie
zastavil a zároveň rozhodol aj o trovách konania.

V sporovom konaní povinnosť nahradiť trovy konania sa spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo
veci. Len výnimočne pri takých trovách, ktoré pri riadnom priebehu konania by nevznikli, spravuje sa
náhrada trov zásadou zavinenia. Ustanovenie §146 ods. 1 písm. c) OSP, v zmysle ktorého žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené,
vyjadruje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok konania, pretože v zmysle nej výsledok konania
nie je rozhodujúcim pre nárok na náhradu trov konania a ani účastníci (vedľajší účastníci) na ich náhradu
nemajú nárok.

Zásada zavinenia na zastavení konania z hľadiska náhrady trov je vyjadrená v ods. 2 §146 OSP, pretože
povinnosť uhradiť trovy konania ukladá tomu, kto zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie
pritom je možné posudzovať len z procesného hľadiska, nikdy nie podľa hmotného práva. Ak žalobca
žalobu vzal späť, z procesného hľadiska zásadne preto platí (pokiaľ nejde o prípad podľa §146 ods. 2,
vety druhej OSP), že zavinil, že konanie muselo byť zastavené, a preto je povinný nahradiť trovy konania
žalovanému (aj vedľajšiemu účastníkovi prípadne vystupujúcemu na jeho strane).

V posudzovanej veci nebolo zistené, žeby žaloba bola vzatá späť pre správanie žalovaného (§146 ods. 2,
veta druhá OSP), preto súd prvého stupňa dospel k správnemu právnemu záveru, že späťvzatím žaloby
žalobca zavinil zastavenie konania, a preto v zmysle §146 ods. 2, vety prvej OSP je povinný uhradiť
trovy, ktoré procesná protistrana (žalovaná strana) v konaní účelne vynaložila na bránenie svojho práva.
Vzhľadom na to, že v posudzovanej veci na strane žalovaného vystupoval vedľajší účastník, žalobca je
povinný uhradiť trovy konania žalovanému aj vedľajšiemu účastníkovi.

Súd rozhodujúci o náhrade trov konania zároveň musí vychádzať zo zásady účelnosti a môže priznať
náhradu len tých trov, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Odvolací súd pri
posudzovaní účelnosti vedľajším účastníkom uplatnených trov dospel k záveru, že nemožno akceptovať
odvolaciu námietku žalobcu, že právnym zastúpením vedľajšieho účastníka došlo k nadbytočnému
navyšovaniu trov konania a tým k nehospodárnosti. Nikomu, a teda ani vedľajšiemu účastníkovi nie je
možné uprieť právo na právnu pomoc advokáta zaručené článkom 47 ods. 2 Ústavy SR len preto, že
je združením na ochranu spotrebiteľa v zmysle zákona č. 250/2007 Z. z. Znamená to, že ak združenie
na ochranu spotrebiteľov uplatní základné právo na súdnu ochranu, zásadne má právo na náhradu tých
trov konania, ktoré súvisia s právnou pomocou poskytnutou advokátom. Takáto náhrada by mohla byť
nepriznaná len v prípade, ak by niektoré úkony právnej služby spočívajúce v zastúpení advokátom boli
zbytočné, resp. neúčelné (ako k tomu v posudzovanej veci napokon aj došlo v rozsahu uplatnenej a
súdom prvého stupňa nepriznanej náhrady titulom jedného úkonu právnej služby, náhrady cestovného
a náhrady za stratu času), avšak nemôže byť nepriznaná len z dôvodu, že združenie spotrebiteľov
v konaní pred súdmi sa dalo zastúpiť advokátom. Trovy sú neúčelné, resp. zbytočne vynaložené,
ak právny zástupca vedľajšieho účastníka nevykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, resp.
neposkytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu, ak určité procesné
podanie nadbytočne sa opakuje bez uvedenia nových, procesne významných skutočností a pod. To platí
aj na podania advokáta, ktoré neobsahujú žiadne skutočnosti vzťahujúce sa na predmet sporu alebo
skutočnosti, ktoré zostali medzi účastníkmi konania sporné a treba ich dokazovať, nakoľko sú významné
na posúdenie veci samej. Účelnosť pritom je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť
spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje
ich medze. Trovy vynaložené účastníkom konania v spore (a platí to aj pre vedľajšieho účastníka) musia
byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí
sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku, alebo ako v danom prípade, procesná obrana
proti takémuto tvrdenému nároku.

V posudzovanej veci súd prvého stupňa dospel preto k správnemu právnemu záveru, že advokát
vedľajšieho účastníka vykonal účelný úkon na bránenie práva žalovaného proti žalobcovi, nesporne
teda urobil úkon potrebný na ochranu práv žalovaného, keďže obsah jeho vyjadrenia nepochybne bol v
príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania, jeho vynaložením sledoval procesnú
obranu proti žalobou uplatnenému nároku, pričom k späťvzatiu žaloby preukázane došlo po tom, čo
vedľajší účastník v zastúpení advokátom sa dovolával premlčania a namietal uplatňovanie práva z
neprijateľnej zmluvnej podmienky. Z dôvodu, že v posudzovanej veci žalovanému ani pre časť konania
nebol ustanovený opatrovník (hoci súd v úvode uznesenia nesprávne to deklaruje), odvolacie námietky
žalobcu neobstoja ani pokiaľ namietal, že oprávnené záujmy žalovaného v danom spore hájil súdom
ustanovený opatrovník.

Odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa, dospel preto k záveru, že trovy konania vyčíslené
vedľajším účastníkom podaním zo 7.11.2013 prezentované trovami právneho zastúpenia v rozsahu
739,70 €, ako bola priznaná ich náhrada napadnutým rozhodnutím súdu, nepochybne sú účelnými
trovami vedľajšieho účastníka a z toho dôvodu potvrdil vecne správne rozhodnutie súdu prvého stupňa
v napadnutom výroku o trovách konania (§219 OSP). V zmysle §10 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004
Z. z. (ďalej len „vyhláška“) odmena advokáta za 1 úkon právnej služby vychádzajúc z tarifnej hodnoty 6
700,46 € je 237,34 €, z čoho jedna polovica je 118,67 €.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa §224 ods. 1 s použitím §142 ods. 1 OSP
tak, že v odvolacom konaní plne úspešnému vedľajšiemu účastníkovi proti plne neúspešnému žalobcovi
priznal náhradu trov pozostávajúcu z odmeny za zastupovanie advokátom za 1 úkon právnej služby

(vyjadrenie k odvolaniu proti trovám konania) a z režijného paušálu, vrátane 20 % DPH. So zreteľom
na to, že odvolanie proti trovám konania nie je odvolaním proti rozhodnutiu vo veci samej, v zmysle §14
ods. 3 písm. b), §10 ods. 2 vyhlášky za tento úkon patrí odmena vo výške jednej polovice základnej
sadzby tarifnej odmeny, pričom v tomto odvolacom konaní za tarifnú hodnotu sa považuje náhrada trov
prisúdená v konaní pred súdom prvého stupňa (739,70 €). Jedna polovica základnej sadzby tarifnej
odmeny potom je 25,73 €, režijný paušál za rok 2014 je 8,04 € a 20 % DPH z ich súčtu 33,77 € je 6,76
€ (§10 ods. 1, 16 ods. 3 a 18 ods. 3 citovanej vyhlášky).Vedľajšiemu účastníkovi prisúdenú náhradu
trov odvolacieho konania v úhrnnej sume 40,53 € žalobca je povinný zaplatiť advokátovi zastupujúcemu
vedľajšieho účastníka (§149 ods. 1 OSP).

Výsledok hlasovania senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.