Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. marec 2015

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8MCdo/5/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3108221913
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Górász
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:3108221913.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov 1/ M. Z., bývajúceho v W. 2/ O. Z.,
bývajúcich v H., G., zastúpených Advokátskou kanceláriou JUDr. Danica Birošová, s.r.o. so sídlom v
Trenčíne, Piaristická 46, za ktorú koná advokát, konateľ JUDr. Matúš Košara proti odporcom 1/ O.B.i N.,
bývajúcemu v H.2 2/ N., bývajúcemu v W., 3/ O. N., bývajúcemu v H., G. a 4/ MB.vi G., bývajúcemu v
R., o určenie vlastníckeho práva, ktorá právna vec bola vedená na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn.

21C/192/2008, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín z 26. januára 2012 č.k. 21C/192/2008-168 a rozsudku Krajského súdu v
Trenčíne z 23. apríla 2013 sp.zn. 6Co/224/2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 23. apríla 2013 sp.zn. 6Co/224/2012 a rozsudok Okresného
súdu Trenčín z 26. januára 2012 č.k. 21C/192/2008-168 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu
Trenčín na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania navrhovatelia sa domáhali, aby súd určil, že sú vlastníkmi pozemku parc.
č. XXXX/X - orná pôda vo výmere 2306 m2, v kat. území O., vedená na LV č. XXXX. Ako rozhodujúce
skutočnosti v návrhu uviedli, že 21. marca 2007 uzavreli s L. G. zmluvu o pôžičke peňazí, splnenie ktorej
v nasledujúci deň zabezpečili aj uzavretím zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k
predmetnému pozemku. Keďže veriteľovi ID. G. pôžičku vrátili riadne a včas, mali dôvodne za to, že

uspokojením zabezpečenej pohľadávky na nich prešlo späť vlastníctvo k pozemku. Zistili však, že ID.l
G. vlastníctvo k pozemku previedol na odporcov 1/ až 4/, voči ktorým sa preto domáhajú určenia svojho
vlastníckeho práva. Navrhovatelia navrhli súdu, aby tiež skúmal ako otázku predbežnú platnosť zmluvy
o zabezpečovacom prevode práva, ktorá je podľa ich názoru absolútne neplatná z dôvodu jej rozporu
so zákonom.

OkresnýsúdTrenčínrozsudkomz26.januára2012č.k.21C/192/2008-168návrhzamietol.Rozhodnutie

o trovách konania si vyhradil samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Súd prvého stupňa vychádzal z toho, že z vykonaného dokazovania „nevyplýva bez pochybností“,
že by navrhovatelia pôžičku vrátili L.i G.; navrhovatelia v tomto smere neuniesli dôkazné bremeno.
Pri skúmaní platnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, ako otázky predbežnej,
dospel súd prvého stupňa k záveru, že „táto zmluva nevykazuje znaky, pre ktoré by mala byť považovaná
za neplatný právny úkon“.

Krajský súd v Trenčíne, konajúci o odvolaní navrhovateľov, rozsudkom z 23. apríla 2013 sp.zn.

6Co/224/2012 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so
skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a na tieto preto podľa § 219 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku, zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte len „O.s.p.“
a v znení do 31. decembra 2014) iba poukázal. Na ich doplnenie, reagujúc na dôvody odvolanianavrhovateľov, najmä navrhovateľky 2/, uviedol, že nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali
záveryhodnoteniadôkazovsúdomprvéhostupňa,ženavrhovatelianeunieslidôkaznébremenoohľadne
ich tvrdenia, že pôžičku vrátili Ing. A. riadne a včas. Zaoberajúc sa otázkou platnosti zmluvy o

zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva z 22. marca 2007 z hľadiska jej podstatných náležitostí,
„sa stotožnil“ so závermi rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. júla 2012 sp.zn.
5Cdo/208/2010 a z 25. júna 2009 sp.zn. 1Cdo/58/2008 a uzavrel, že zmluva „v bodoch VI. a VII.
obsahuje aj dohodu riešiacu tzv. uhradzovaciu funkciu tejto zmluvy [...] obsahuje všetky podstatné
náležitosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva podľa § 553 Občianskeho zákonníka v znení

účinnom v dobe jej uzavretia (22. 03. 2007) v spojení s ustanovením § 879j Občianskeho zákonníka
aj v zmysle ustálenej súdnej praxe“. V odôvodnení svojho rozsudku odvolací súd tiež ustálil, že
hodnota touto zmluvou podmienene prevedeného práva nebola v zjavnom nepomere s hodnotou ňou
zabezpečovaného záväzku. Za neopodstatnenú, resp. za z hľadiska posúdenia veci za bezvýznamnú
považoval aj odvolaciu námietku navrhovateľky 2/, že pred prevodom pozemku na odporcov L.l G.
nezaslal navrhovateľom na vedomie oznámenie zasielané katastru nehnuteľností, že pôžička nebola

uhradená včas a riadne. Rovnako za nedôvodnú považoval jej námietku, že zmluva o zabezpečovacom
prevode práva pre svoje nedostatky nebola spôsobilou listinou na zápis do katastra nehnuteľností.
Na záver odôvodnenia svojho rozhodnutia odvolací súd považoval za potrebné dodať, že správnosť
rozhodnutia súdu prvého stupňa o veci „vyplýva aj z procesnej situácie prejednávaného prípadu“. Dospel
k záveru, že „ak návrh vo veci samej na určenie práva, opierajúci sa o neplatnosť právneho úkonu,

neumožňuje prejednanie neplatnosti tohto právneho úkonu voči všetkým účastníkom tohto právneho
úkonu, pretože nie sú účastníkmi konania všetci účastníci prejednávaného právneho úkonu, je potrebné
takýto návrh na určenie práva zamietnuť.“

Proti týmto rozsudkom súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu podal generálny prokurátor Slovenskej
republiky (ďalej len „dovolateľ“) mimoriadne dovolanie. Uviedol, že tak robí na podnet navrhovateľky 2/,

pretože napadnutými rozhodnutiami bol porušený zákon, pričom ochranu práv a zákonom chránených
záujmov nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Mimoriadne dovolanie odôvodnil tým,
že napadnuté rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/
O.s.p.). V odôvodnení mimoriadneho dovolania, po výklade zmyslu a účelu ustanovení § 553 ods. 1,
2 Občianskeho zákonníka, zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len „O.z.“) v znení do 31. decembra 2007,

a výpočte esenciálnych náležitostí zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, ktorých nedostatok
má za následok absolútnu neplatnosť zmluvy, po konštatácii, že nemôže byť platná dohoda o tzv.
prepadnom zálohu („čo je daný prípad“), a citácii niektorých ustanovení zmluvy z 22. marca 2007
o zabezpečení záväzku prevodom práva, uviedol: „So zreteľom na znenie citovaných dojednaní je
potrebnépovažovaťpredmetnúzmluvuozabezpečovacomprevodeprávavcelomrozsahuzaabsolútne

neplatnú“. Dovolateľ tiež „dal do pozornosti“, že “zavkladovaná“ zmluva o zabezpečení záväzku mala
aj iné vady, ktoré spôsobovali jej neurčitosť. Vytýka súdom aj to, že sa nevysporiadali ani s prípadnými
„právnymi následkami tvrdenia navrhovateľov“ o tom, že Ing. Pavol Križan si voči nim nesplnil povinnosť
podľa bodu VII. zmluvy, zaslať im na vedomie oznámenie adresované orgánu katastra, že dlžník
pôžičku riadne a včas neuhradil. Dovolateľ naostatok spochybnil správnosť záverov odvolacieho súdu,

že hodnota podmienečne prevádzanej nehnuteľnosti bola dokonca nižšia než hodnota jej prevodom
zabezpečenej pohľadávky.

Navrhovatelia navrhli vyhovieť mimoriadnemu dovolaniu.

Odporca 3/ navrhol mimoriadne dovolanie zamietnuť, pretože jeho dôvody nie sú dané.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len ako „dovolací súd), po zistení, že tento opravný prostriedok

dovolateľ podal včas (§ 243g O.s.p.) na základe podnetu účastníčky konania (§ 243e ods. 1 a 2 O.s.p.),
beznariadeniadovolaciehopojednávania(§243iods.2O.s.p.vspojenís§243aods.1O.s.p.)prejednal
vec v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O.s.p. a § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že podstatné, pre
posúdenie správnosti napadnutých rozhodnutí relevantné dôvody mimoriadneho dovolania, sú dané.

V zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní

došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následoknesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací
súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými
dôvodmi.Obligatórne(§243iods.2O.s.p.vspojenís§242ods.1O.s.p.)sazaoberáprocesnýmivadami

uvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako boli v mimoriadnom dovolaní označené,
ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na vyššie uvedenú zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho
súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p.,

neobmedzil sa dovolací súd len na posúdenie dovolacích dôvodov uvedených výslovne v mimoriadnom
dovolaní, ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád
vymenovaných v § 237 O.s.p. (vady zakladajúce tzv. zmätočnosť konania).

O vadu tejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v
konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal
procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol
potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Žiadna z vád uvedených v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. nebola v mimoriadnom dovolaní namietaná a v
konaní o tomto opravnom prostriedku ani nevyšla najavo.

K rovnakému záveru dospel dovolací súd aj ohľadne tzv. iných vád [procesných vád, ktorých dôsledkom
je vecná nesprávnosť rozhodnutia, ktorej základom je porušenie ustanovení upravujúcich postup súdu
v občianskom súdnom konaní (error in procedendo)].

K námietke v mimoriadnom dovolaní, že rozhodnutia súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu spočívajú
v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.), je potrebné uviesť, že právnym

posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil
správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

V preskúmavanom konaní dovolací súd, súc viazaný odôvodnením mimoriadneho dovolania
vymedzeným rozsahom prieskumu rozhodnutí súdov nižších stupňov (predmetom prieskumu
dovolacieho súdu preto nebola otázka, či navrhovatelia splnili svoj záväzok vrátiť pôžičku Ing. A.),
riešil v rámci prieskumu správnosti právneho posúdenia veci odvolacím súdom predovšetkým otázku
platnosti zmluvy 22. marca 2007 o zabezpečení záväzku prevodom práva. V rámci tohto prieskumu sa

sústredil na to, či dovolateľ opodstatnene vytýka odvolaciemu súdu, že pri riešení tejto (predbežnej)
otázky nesprávne vychádzal z toho, že zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti. Dospel k záveru,
že dovolateľ tak robí opodstatnene.

Dovolací súd v svojich skorších rozhodnutiach vydaných v obdobných právnych veciach už riešil
otázku náležitostí zmluvy o zabezpečovacom prevode práva uzavretej pred 31. decembrom 2007. Tak

napr. v rozsudku z 30. júla 2012 sp.zn. 5Cdo/208/2010 (s právnymi závermi ktorého odvolací súd „sa
stotožnil“) ustálil, že i keď ustanovenie § 553 O.z. v znení platnom do 31. decembra 2007 neustanovoval
žiadne zvláštne obsahové náležitosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, i táto zmluva musela
vyhovovať všeobecným zákonným požiadavkám, najmä musela byť dostatočne určitá. Požiadavka
určitosti zmluvy, ako náležitosti platného právneho úkonu, bola naplnená, okrem iného, vtedy, ak

zmluva upravovala aj spôsob naplnenia uhradzovacej funkcie zaisťovacieho prevodu práva, včítane
spôsobu speňaženia týmto zabezpečovacím inštitútom prevedenej veci a rozsahu práva dlžníka navyplatenie prípadného rozdielu medzi zabezpečenou pohľadávkou a výťažkom dosiahnutým vykonaním
zabezpečovacieho práva. Dovolací súd v predmetnom rozsudku si osvojil a ďalej rozvinul závery, ku
ktorým dospel v svojom skoršom rozsudku z 25. júna 2009 sp.zn. 1Cdo/58/2008 (s právnym závermi

ktorého odvolací rovnako „sa stotožnil“), podľa ktorého písomná zmluva podľa § 553 O.z. v znení do 31.
decembra 2007 „musí jednoznačne určovať“, okrem iného, spôsob, ako sa zmluvné strany vysporiadajú
v prípade, že dlžník zabezpečenú pohľadávku veriteľovi riadne a včas neuhradí (dohodu riešiacu tzv.
uhradzovaciu funkciu tohto inštitútu).

Uvedené rozsudky za podstatnú obsahovú náležitosť zmluvy o zabezpečovacom prevode práva,

nedostatok ktorej má za následok jej neplatnosť, nepochybne považujú spôsob, ako sa zmluvné strany
vyrovnajú v prípade, že dlžník zabezpečenú pohľadávku veriteľovi riadne a včas neuhradí, včítane
spôsobu speňaženia týmto zabezpečovacím inštitútom prevedenej veci a rozsahu práva dlžníka na
vyplatenie prípadného rozdielu medzi zabezpečenou pohľadávkou a výťažkom dosiahnutým vykonaním
zabezpečovacieho práva.

Dovolací súd nezistil žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by sa mal odchýliť v preskúmavanej veci od

svojich záverov prezentovaných vo vyššie uvedených rozhodnutiach vydaných v obdobných právnych
veciach.

Podľa dovolacieho súdu zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva z 22. marca 2007 vyššie
uvedenú podstatnú obsahovú náležitosť nemá. Nemožno totiž súhlasiť so záverom odvolacieho súdu,
že v bodoch VI. a VII. zmluvy je obsiahnutá dohoda jej účastníkov riešiaca tzv. uhradzovaciu funkciu

tejto zmluvy v zmysle záverov vyššie uvedených rozsudkov dovolacieho súdu.

Podľa čl. VI. zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva: „Zabezpečenie záväzku prevodom
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti podľa tejto zmluvy znamená podmienený prevod práva, ktorý je
viazaný na stav splnenia hlavného záväzku zo zmluvy o pôžičke zo dňa 21.3.2007, medzi vyššie
označenými účastníkmi. Rozväzovacou podmienkou je splatenie celého záväzku dlžníka voči veriteľovi

zo zmluvy o pôžičke zo dňa 21.3.2007. V prípade nesplnenia záväzku dlžníka voči veriteľovi podľa
pripojenej zmluvy o pôžičke, bude splnená podmienka odplatnosti vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
špecifikovanej v čl. II tejto zmluvy a tento predmet zabezpečenia, tak ako je špecifikovaný v čl. II. tejto
zmluvy, pripadne do vlastníctva veriteľa. Pre takýto prípad dlžník prehlasuje, že bez výhrad súhlasí s
tým aby veriteľ predmet zabezpečenia ďalej predal.“

Podľačl.VII.zmluvyozabezpečenízáväzkuprevodompráva:„Vprípade,žedlžníkporušísvojezmluvné
povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o pôžičke zo dňa 21.3.2007 (najmä povinnosť uhradiť v dohodnutej
lehote plnú sumu záväzku) stáva sa veriteľ definitívne vlastníkom nehnuteľného majetku opísaného v čl.
II. tejto zmluvy. Úkonom, na základe ktorého sa stáva veriteľ úplným vlastníkom nehnuteľného majetku,
je oznámenie veriteľa doručené príslušnému katastrálnemu úradu a zaslané na vedomie dlžníkovi, že

dlžník neuhradil úplne, alebo čiastočne istinu pôžičky.“

Podľa názoru dovolacieho súdu citované články zmluvy neobsahujú dohodu zmluvných strán o tom,
ako sa vyrovnajú v prípade, že dlžník zabezpečenú pohľadávku veriteľovi riadne a včas neuhradí a o
rozsahuprávadlžníkanavyplatenieprípadnéhorozdielumedzizabezpečenoupohľadávkouavýťažkom
dosiahnutým vykonaním zabezpečovacieho práva.

Záver odvolacieho súdu o danosti predmetnej podstatnej náležitosti zmluvy o zabezpečení záväzku
prevodom práva z 22. marca 2007 nie je správny. Z odôvodnenia mimoriadnym dovolaním napadnutého
rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že naplnenie uhradzovacej funkcie zabezpečovacieho prevodu
práva vykladá odvolací súd dosť zužujúco a vyvodzuje ho iba z toho, že v prípade, že dlžníci nesplnia
svoju povinnosť riadne a včas, stáva sa veriteľ definitívne vlastníkom dovtedy podmienene na neho

prevedenej nehnuteľnosti. S prípadným predajom spojené vyrovnanie veriteľa s dlžníkmi a rozsahu
práva dlžníkov na vyplatenie prípadného rozdielu medzi zabezpečenou pohľadávkou a výťažkomdosiahnutým vykonaním zabezpečovacieho práva, ako podstatnú obsahovú zložku tohto typu zmluvy,
ale zmluva z 22. marca 2007 o zabezpečení záväzku prevodom práva neupravuje.

Vzhľadom na to, že dovolateľ opodstatnene vytýka odvolaciemu súdu jeho záver o tom, že zmluva z

22. marca 2007 o zabezpečení záväzku prevodom práva má všetky podstatné náležitosti, riešenie iných
otázok dávaných dovolateľom „do pozornosti“ (zmluva má aj iné vady, ktoré spôsobujú jej neurčitosť,
L. G. nesplnil voči navrhovateľov svoju povinnosť podľa bodu VII. zmluvy, hodnota podmienečne
prevádzanej nehnuteľnosti bola dokonca nižšia než hodnota jej prevodom zabezpečenej pohľadávky a
pod.) nepovažuje dovolací súd za potrebné.

Pokiaľ dovolateľ konštatáciou, že nemôže byť platná dohoda o tzv. prepadnom zálohu („čo je daný

prípad“) azda chcel naznačiť, že zmluva z 22. marca 2007 o zabezpečení záväzku prevodom práva
nemôže byť platná aj z tohto dôvodu, dovolací súd poznamenáva, že v preskúmavanej veci nejde o
prepadný záloh. Jeden z podstatných rozdielov medzi (platnou) zmluvou o zabezpečovacom prevode
práva podľa § 553 O.z. a (neplatným) dojednaním o prepadnom zálohu spočíva v okamihu, kedy
dochádzakprevodupráva.Zatiaľčoprizabezpečovacomprevodeprávasanazákladezmluvyuzavretej

podľa § 553 O.z. stáva nositeľom práva podmienečne veriteľ a splnenie záväzku dlžníkom má za
následokobnoveniejehopráva(vpreskúmavanejveciviďbodyII.,III.,VI.zmluvy),vprípadeprepadného
zálohu zostáva právo aj po uzavretí zmluvy zachované dlžníkovi a okamihom, kedy má bez ďalšieho
dôjsť k prevodu práva na veriteľa, je okamih omeškania dlžníka so splnením dlhu.

Dovolací súd, reagujúc na to, že odvolací súd „nad rámec správnych úvah okresného súdu“ považoval

za potrebné ešte na záver svojho rozhodnutia dodať, že „ak návrh vo veci samej na určenie práva,
opierajúci sa o neplatnosť právneho úkonu, neumožňuje prejednanie neplatnosti tohto právneho úkonu
voči všetkým účastníkom tohto právneho úkonu, pretože nie sú účastníkmi konania všetci účastníci
prejednávaného právneho úkonu, je potrebné takýto návrh na určenie práva zamietnuť“, poznamenáva
nasledovné:

Predbežné (prejudiciálne) otázky sú také otázky, ktorých vyriešenie súdom je predpokladom rozhodnutia
vo veci samej a ktoré sú spôsobilé byť predmetom samostatného konania; bez toho teda, aby súd dospel
kzáveru,akobymalabyťpredbežnáotázkavyriešená,niejemožnékonečnérozhodnutievovecisamej.
Posúdenie predbežnej otázky nemôže byť v žiadnom prípade vyjadrené formou výroku, môže sa prejaviť
len v spôsobe rozhodnutia o návrhu vo veci samej a môže byť uvedené len v dôvodoch rozhodnutia.

Vzhľadom na uvedené, vyriešenie predbežnej otázky sa teda nemusí nevyhnutne týkať iba účastníkov
konania (porovnaj napr. rozhodnutia dovolacieho súdu zo 14. októbra 2009 sp.zn. 5 Cdo 224/2008, zo
6. októbra 2011 sp.zn. 6 Cdo 132/2010 a pod.).

So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 243b O.s.p. rozsudok odvolacieho
súdu, a pre rovnaké vady v právnom posúdení veci aj rozsudok súdu prvého stupňa, zrušil a vec vrátil

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci.
Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný V novom rozhodnutí rozhodne súd
znova nielen o trovách pôvodného konania, ale aj dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.