Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. marec 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/699/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111230999
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7111230999.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803,
protižalovanémuA.E.,E.,M.XX,ozaplatenie2.874,29euristinysprísl.,zaúčastivedľajšiehoúčastníka
na strane žalovaného Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov, Námestie legionárov
5, IČO: 42 176 778, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu 13C/220/2012-90 z 2.5.2014 Okresného súdu
Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách konania medzi žalobcom a vedľajším účastníkom.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) konanie zastavil, vo vzťahu žalobcu a žalovaného účastníkom
náhradu trov konania nepriznal a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného priznal náhradu trov

právneho zast. 615,58 eur, ktorú je povinný žalobca zaplatiť na účet právneho zást. vedľajšieho
účastníka JUDr. Ambróza Motyku, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

V odôvodnení, o.i., uviedol, keďže dôvodom zastavenia konania bol procesný úkon žalobcu (späťvzatie
žaloby), vychádzajúc z procesného zavinenia je žalobca v zmysle prvej vety § 146 ods. 2 O.s.p. povinný
nahradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného, ktoré mu vznikli titulom právneho

zast. JUDr. Ambrózom Motykom 615,38 eur. Poukázal na to, že vedľajší účastník na strane žalovaného
vstúpil do konania 19.3.2012, že jeho hlavnou náplňou činnosti je zastupovanie spotrebiteľov a ochrana
ich spotrebiteľských práv v konaní pred súdom, resp. ich podpora formou vedľajšieho účastníctva,
že 29.10.2012 podal vedľajší účastník vyjadrenie k žalobe, v ktorom vzniesol námietku premlčania a
uviedol, že žalobca podal žalobu po uplynutí premlčacej lehoty, z tohto dôvodu žiadal žalobu v celom
rozsahuzamietnuťapriznaťmunáhradutrovkonania.Vdôsledkutohtovyjadreniavedľajšiehoúčastníka

žalobca zobral žalobu späť. Z uvedeného dôvodu mal za to, že tieto trovy vedľajšieho účastníka boli
účelne vynaložené na bránenie práva žalovaného a preto vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov
právneho zast. JUDr. Ambrózom Motykom 615,58 eur. Tieto trovy určil v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.
Konštatoval, že v danom prípade predmetom konania bola pohľadávka žalobcu 2.874,29 eur, hodnotu 1
úkonu právnej pomoci vyčíslil v sume 111,21 eur a priznal zást. vedľajšieho účastníka za 3 úkony právnej

pomoci po 111,21 eur, príprava a prevzatie zast. z 2.1.2012, vyjadrenie vo veci z 26.10.2012, zast.
na pojednávaní 29.5.2013, režijný paušál 2 x 7,63 eur, 1 x 7,81 eur, cestovné podľa § 15 písm. a) cit.
vyhl. 52,20 eur za cestu zo Stropkova do Košíc a späť 29.5.2013 na pojednávanie osobným motorovým
vozidlom zn. TOYOTA RAV 4, EČV: SP 111AH, sadzba 0,29 eur/km, 0,29 eur x 180 km, náhradu za
stratu času podľa § 17 ods. 1 cit. vyhl. 8 začatých polhodín x 13,01 eur = 104,08 eur za pojednávanie
29.5.2013, 20 % DPH 102,60 eur podľa § 18 ods. 3 vyhl.Proti uzneseniu v časti, v ktorej súd zaviazal žalobcu na úhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi
podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol
zmeniť uznesenie v napadnutej časti tak, aby vedľajšiemu účastníkovi náhrada trov konania nebola

priznaná, zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania za 1 úkon právnej pomoci. Poukazoval
na cieľ Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS vyplývajúci z § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007. Bol
toho názoru, že vedľajší účastník musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu
pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Poukazoval na to, že samotné združenie má
v radoch členov, ktorí evidentne majú právnické vzdelanie, že má možnosť využívať aj určenú podporu

ministerstva. V ďalšej časti odvolania citoval dôvodovú správu k zák. č. 384/2008 Z.z. Zdôrazňoval, že
z vlastných skúseností má vedomosť, že združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav
konania a vôľu odporcu a to oznámením o vstupe združenia do konania, ktoré zároveň obsahuje žiadosť
o zaslanie žaloby a návrh na priznanie trov konania. Mal za zrejmé, že združenie nemá žiadnu vedomosť
o prejednávanom prípade. Poukazoval na to, že paušálny vstup združenia zast. advokátom do konaní,
v ktorých pre vstup nebol žiaden dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že

účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov. Namietal, že
trovy vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva,
čo je dôvodom hodným osobitného zreteľa v zmysle § 150 O.s.p.. Upozorňoval, že súd nepriznaním
náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi neporušuje základné právo na právnu pomoc a rovnosť
účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2, 3 Ústavy SR, keďže tieto trovy konania neboli účelne vynaložené

a neboli ani v príčinnej súvislosti s procesným postojom vedľajšieho účastníka k predmetu konania.
Zdôraznil, že obdobný právny názor bol vyslovený aj Ústavným súdom( ďalej len ÚS) SR v Náleze
II. ÚS 78/03, aj v rozhodnutí Krajského súdu(ďalej len KS) Banská Bystrica sp. zn. 16Co/100/2012.
V tejto súvislosti citoval viaceré sp. zn., v ktorých rozhodnutiach bol zaujatý obdobný právny názor,
a to KS Bratislava, KS Košice, KS Nitra, KS Prešov a KS Žilina. Poukazoval na to, že združenie

žalovaného v konaní nezastupuje. Mal za to, že ust. Charty základných práv EÚ, ako aj rozhodnutia
Súdneho dvora EÚ sa týkajú všeobecne ochrany spotrebiteľa a žiadne z predmetných ust. nepoukazuje
na to, že by sa združenie na ochranu práv spotrebiteľa mali nechávať zastupovať advokátmi, ale len
na to, že nie je vylúčené, aby pomoc spotrebiteľom poskytovali priamo právnické osoby. Napokon
uviedol, že rozhodnutím súdu dochádza len k podpore nekorektného postupu zo strany združení

ako vedľajších účastníkov, ktorých prvotný cieľ, spočívajúci v ochrane spotrebiteľa ustúpil snahe o
profitovanie z trov právneho zast., keďže je prinajmenšom pozoruhodné, že združenie na ochranu
spotrebiteľa nevstupuje do všetkých konaní, ktorých je jedným z účastníkov konania spotrebiteľ, ale len
do tých konaní, kde má záruky úspechu vo veci prostredníctvom jednoduchých opakovaných podaní,
čo vedie k nehospodárnemu a neúčelnému priznaniu trov právneho zast. vedľajšiemu účastníkovi.

Vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu navrhol uznesenie v jeho napadnutej časti ako vecne správne
potvrdiť a uplatnil si aj právo na náhradu trov odvolacieho konania za vyjadrenie k odvolaniu 76,38 eur.

Poukázal na rozhodnutia súdov a jednotlivých senátov, ktoré sú podľa jeho názoru súladné so zákonom
a z ktorých vyplýva jednoznačne jeho právo na právne zast. a právo na náhradu trov z úspešných
súdnych sporov. Poukázal aj na to, že zo skutkového stavu v predmetnej veci jednoznačne vyplýva,
že žalobca vzal bez akéhokoľvek odôvodnenia žalobu späť potom, čo do konania vstúpil a vo svojom

vyjadrení z 26.10.2012 vzniesol námietku premlčania žalobcom uplatnenej pohľadávky, čím určil líniu
procesnej obrany proti žalobe. Zdôraznil, že ak by žalobca nevzal žalobu späť, že musel by byť vo
veci neúspešný, pretože súd by prihliadal na premlčanie uplatneného nároku pre dôvodne uplatnenú
námietku premlčania, že za neodôvodnený dispozičný úkon (späťvzatie žaloby) musí žalobca znášať
dôsledky. Citujúc znenie § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., s poukazom na súdnu prax (uznesenie NS SR

4Cdo/4/2010 zo 14.9.201, 7Mcdo/4/2010 a II.ÚS 281/2011), poukázal na to, že v predmetom konaní
je dôležité to, že dosiahol procesný úspech na strane žalovaného a trovy by sa mali posudzovať
predovšetkým z procesného hľadiska.

Uznesenie okrem výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom
odvolaním nebolo napadnuté, nadobudlo právoplatnosť (§ 206 ods. 1,3 O.s.p.), preto nebolo v
odvolacom konaní v uvedenom rozsahu preskúmavané.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. - ostatných prípadoch, t.j. neuvedených
v § 214 ods. 1, možno odvolanie rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania), prejednal odvolanie

v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a uznesenie vo výroku o trovách konania medzi
žalobcom a vedľajším účastníkom potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p., lebo je vecne správne. Jeho
odôvodnenie má podklad v ním zistenom skutkovom stave. Odvolací súd sa s ním stotožňuje, pretože
dôvody napadnutého uznesenia sú správne, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní,
ktoré je neopodstatnené.

K správnym a presvedčivým dôvodom uvedeným v uznesení je potrebné dodať, že otázku účelnosti
vynaložených trov je potrebné interpretovať v súlade s čl. 47 ods. 2 Ústavy, § 3 ods. 4 zák. č. 250/2007
Z.z., vzhľadom na to, že žalobca namietal účelnosť trov vynaložených vedľajším účastníkom poukazujúc
na to, že vedľajší účastník - združenie bol zastúpený advokátom podľa zák.č. 250/2007 Z.z.

Podľa Ústavy SR každý má právo na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 ods. 1) a každý má právo na
právnu pomoc v konaní pred súdmi za podmienok ustanovených zákonom. Žiadnym zákonom nie je
vylúčené,abytotozákladnéprávonaprávnupomocuplatniloajzdruženiespotrebiteľov.Doobsahutohto

základného práva na právnu pomoc nesporne patrí aj zast. účastníka konania (každého) advokátom.
Obsah tohto základného práva nepredpokladá, že spotrebitelia združení v nejakom združení sú schopní
uplatniťsvojezákladnéprávonasúdnuochranubezprávnejpomocispočívajúcejvzast.advokátomlenz
dôvodu, že sú právnickou osobou založenou a vzniknutou za špecifickým účelom ochrany spotrebiteľov,
takéto združenie môže byť vytvorené aj z osôb, ktoré nemajú žiadny predpoklad, aby sa dokázali právne

účinným spôsobom brániť v konaní pred prísl. súdom (znalosť procesných predpisov, ktorú nemožno
stotožniť so znalosťou hmotnoprávnej problematiky ochrany spotrebiteľa).

Je potrebné zdôrazniť, že len zo zamerania na ochranu spotrebiteľa sa nemôže podľa odvolacieho

súdu vyvodzovať, že takéto združenie je schopné zabezpečiť realizáciu základného práva na súdnu
ochranu bez zast. advokátom. Navyše v zák. č. 250/2007 Z.z. sa združenie uvádza vo viacerých ust.,
ani jedno z týchto ust. a rovnako ani Občiansky súdny poriadok neukladá takémuto združeniu, aby vo
veciach, v ktorých je účastníkom alebo vedľajším účastníkom v konaní pred súdmi, konalo bez reálneho
uplatnenia základného práva na právnu pomoc, ktoré patrí každému, vrátane zast. advokátom. V tejto

súvislosti je potrebné poukázať aj na čl. 2, ods. 3 Ústavy, podľa ktorého každý môže konať, čo nie je
zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Združeniu žiaden
zákon nezakazuje byť zast. advokátom.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v danom prípade úkony vedľajšieho

účastníka, za ktoré mu bola priznaná náhrada trov konania, sú úkonmi účelnými, prihliadnuc na obsah
spisu.

Z podania zo 14.3.2012 (č.l. 24a) vyplýva, že vedľajší účastník 14.3.2012 vstúpil do konania podľa § 93
ods. 2 O.s.p., že podaním z 26.10.2012, došlým súdu 29.10.2012 (č.l. 44-48) vzniesol voči uplatnenému

nároku žalobcu námietku premlčania, že žalobca podaním z 24.4.2014 zobral žalobu späť.

Podľa § 224 ods. 1 O.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platí pre odvolacie
konanie.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa§151ods.1prvávetaO.s.p.opovinnostinahradiťtrovykonania,rozhodujesúdnanávrhspravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Žalobca nemal ani v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov. Žalovanému
v odvolacom konaní trovy nevznikli a úspešnému vedľajšiemu účastníkov by patrilo právo na náhradu
trov odvolacieho konania z titulu trov právneho zást. za vyjadrenie k odvolaniu, avšak vo vyjadrení kodvolaniu nejde o účelne vynaložené trovy, vzhľadom na to, že v ňom iba opakuje skutočnosti uvádzané
už pred súdom prvého stupňa.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.