Uznesenie – Odmietnutie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. január 2015

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Sži/18/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013200566
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zemková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:6013200566.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Centrum ekologických informácií, Suché
Mýto 19, Bratislava, proti žalovanému: Obec Jasenie, so sídlom Horná 234, Jasenie, o preskúmanie
zákonnostifiktívnehorozhodnutiažalovaného,konajúcoodvolanípodanomspoločnosťouBardač,s.r.o.,
so sídlom Búdková 4, Bratislava, proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/72/2013-25
zo dňa 28. januára 2014, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.
23S/72/2013-25 zo dňa 28. januára 2014 o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým uznesením konanie zastavil a rozhodol, že žiaden z
účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

Krajský súd dospel k záveru, že ak nedošlo k začatiu konania o poskytnutie informácií, nezačala plynúť
ani lehota na vybavenie žiadosti. Potom nemôže platiť ani právna domnienka, že existuje fiktívne
rozhodnutie podľa § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o slobode informácií“), t.j. neplatí fikcia, že osoba povinná
v správnom konaní vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informácie. Tým, že nenastala fikcia
vydania rozhodnutia, neexistuje rozhodnutie napadnuté žalobou, preto nie je daný predmet súdneho

prieskumu. Vzhľadom na túto skutočnosť krajský súd konanie podľa § 104 ods. 1 O.s.p. zastavil, pretože
konaniu o rozhodnutiu vo veci bránila neodstrániteľná prekážka konania.

O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., v spojení s § 246c O.s.p.

II.

Proti tomuto uzneseniu podal v lehote ustanovenej zákonom (§ 204 ods. 1 O.s.p., § 246c ods. 1 veta
prvá O.s.p.) odvolanie elektronicky, opatrené zaručeným elektronickým podpisom Mgr. Róbert Bardač,
advokát a konateľ spoločnosti Bardač, s.r.o., a žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej

len „najvyšší súd“) napadnuté uznesenie zrušil a vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Napadnuté
uznesenie považuje za nezákonné z dôvodov, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§205 ods. 2 písm. a) O.s.p.) a napadnutým uznesením odňal krajský súd žalobcovi možnosť konať pred
súdom (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). Podľa neho krajský súd predčasne uzavrel absenciu rozhodnutia,
ktoré má byť predmetom prieskumu, pretože žalobca nedostal priestor pre to, aby v rámci dokazovania

mohol dostupnými prostriedkami preukázať jeho existenciu. Namiesto zastavenia konania, mal krajský
súd v prípade pochybností nariadiť pojednávanie. Žalobca ďalej tvrdí, že prijímanie podaní podpísaných
zaručeným elektronickým podpisom je pre žalovaného technicky vykonateľný spôsob prijatia podania.

III.

Žalovaný sa k odvolaniu vyjadril tak, že sa necíti vinný z porušenia zákona a navrhuje ponechať v
platnosti rozhodnutie krajského súdu.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta
prvá O.s.p.) prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p. a dospel
k záveru, že nie sú splnené podmienky pre konanie o odvolaní proti uzneseniu krajského súdu a je
potrebné odvolanie odmietnuť.

Najvyšší súd skúmajúc podmienky konania o odvolaní zistil, že v pripojenom súdnom spise krajského
súdu sa nachádza vo fotokópii prezidiálna plná moc udelená žalobcom spoločnosti Bardač, s.r.o., pre
viaceré správne konania, ako aj pre konania vo veciach preskúmania zákonnosti rozhodnutí správnych
orgánov v územnej pôsobnosti krajského súdu. Zo žaloby vyplýva, že plná moc na zastupovanie v
súdnom konaní je založená v spisoch súdnej správy krajského súdu. Najvyšší súd však originálom

plnomocenstva preukazujúceho zastúpenie žalobcu spoločnosťou Bardač, s.r.o., nedisponuje a to v
žiadnej forme.

Zistiactútoskutočnosťnajvyššísúdvzmysle§211ods.1O.s.p.vspojenís§246cods.1vetaprváO.s.p.
vyzval spoločnosť Bardač, s.r.o., na predloženie originálu plnomocenstva pre zastupovanie žalobcu v
tunajšom konaní (výzva zo dňa 23.07.2014, doručená dňa 01.08.2014). Na výzvu nereagoval.

Podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa
použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa § 24 O.s.p. účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ak nejde o
zastupovanie podľa § 26, môže si účastník zvoliť za zástupcu len fyzickú osobu. V tej istej veci môže
mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu; to neplatí, ak ide o zastúpenie podľa § 25.

Podľa § 25 ods. 1 O.s.p., ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené
advokátovi nemožno obmedziť.

Podľa § 28 ods. 1 O.s.p., zástupcovi, ktorého si účastník zvolil, udelí písomne alebo ústne do zápisnice
plnomocenstvo buď pre celé konanie alebo len pre určité úkony.

Úkonom, ktorým účastník splnomocňuje advokáta na základe spravidla príkaznej zmluvy podľa § 724 a

nasl. Občianskeho zákonníka sa realizuje jeho základné právo na právnu pomoc v súdnom konaní.

Plnomocenstvo, ktoré sa udelí advokátovi sa nemôže obmedziť na jednotlivé úkony, pretože by to
odporovalo nielen zákonu, ale aj podstate tohto zastupovania. Také plnomocenstvo sa považuje za
procesné plnomocenstvo a musí byť súdu predložené v originále. Plnomocenstvo udelené advokátovimusí byť žalobcom výslovne udelené pre konanie pred súdom, tzn. že plnomocenstvo iba pre
predchádzajúce konanie pred orgánom verejnej správy je nepostačujúce.

Zákonné predpoklady na zastupovanie účastníka advokátom obsahuje zákon č. 586/2003 Z.z. o

advokácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o advokácii“).

Podľa § 12 ods. 1 zákona o advokácii, advokát môže vykonávať advokáciu ako fyzická osoba
(samostatne alebo v združení spolu s inými advokátmi) alebo ako spoločník verejnej obchodnej
spoločnosti, komplementár komanditnej spoločnosti alebo ako konateľ spoločnosti s ručením
obmedzeným.

Z citovaných zákonných ustanovení týkajúcich sa zastúpenia na základe plnomocenstva vyplýva, že

účastník konania môže udeliť plnomocenstvo na zastupovanie v občianskom súdnom konaní advokátovi
- fyzickej osobe, ako aj právnickej osobe založenej podľa zákona o advokácii. Účastníka konania môže
zastupovať v súdnom konaní verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť a spoločnosť s
ručením obmedzeným, ktoré boli založené na účel výkonu advokácie. Tieto spoločnosti nesmú mať
iný predmet podnikania ako poskytovanie právnych služieb. Ak účastník konania udelí plnomocenstvo

právnickej osobe založenej na účely výkonu advokácie, na súde ho bude zastupovať spoločník
verejnej obchodnej spoločnosti, komplementár komanditnej spoločnosti, konateľ spoločnosti s ručením
obmedzeným alebo nimi poverený zamestnanec (advokátsky koncipient).

Nedostatok procesného plnomocenstva je nedostatkom podmienky konania, ktorý možno odstrániť (§
104 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), pričom opatrením súdu na odstránenie

nedostatku preukázania zastúpenia je spravidla výzva tomu, kto vystupuje ako splnomocnenec,
prípadneúčastníkovi,abyvurčenejlehotepredložilplnomocenstvo,aleboabykudeleniuplnomocenstva
došlo ústne do zápisnice. To platí tak v prípade, kedy plnomocenstvo nebolo v konaní predložené vôbec,
ako aj v prípade, že bolo predložené s takými nedostatkami, pre ktoré ho nebolo možné považovať
za platné.

V prípade, ak odvolanie podáva advokát v mene účastníka konania ako jeho zástupca bez toho, aby
bolo preukázané jeho oprávnenie na zastupovanie spôsobom uvedeným v § 28 ods. 1 O.s.p., ide o
nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý možno odstrániť. Súd je povinný skúmať splnenie tejto
procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť. Súd je povinný skúmať splnenie tejto podmienky konania
v každom štádiu konania, t.j. aj v odvolacom konaní a ak nie je splnená, musí vyzvať účastníka na jej

odstránenie. Uvedená zásada platí aj v prípade, ak odvolací súd plnomocenstvo založené v spise pred
podaním odvolania, nepovažuje za postačujúce na preukázanie zastupovania účastníka v konaní.

Občiansky súdny poriadok (§ 28) okrem plnej moci pre celé konanie (tzv. procesné plnomocenstvo)
pozná aj plnomocenstvo všeobecné (oprávňujúce zastupovať účastníka v každom súdnom konaní, nech
ide o ktorúkoľvek vec). Pritom tzv. všeobecné plnomocenstvo bolo možné založiť do spisov súdnej

správy príslušného súdu a v konkrétnej veci sa naň odvolať, na jeho existenciu musel účastník alebo
ním zvolený zástupca súd upozorniť (R 43/2003).

Z uvedeného je zrejmé, že je nutné rozlišovať medzi udelením plnomocenstva a preukazovaním jeho
udelenia. Toto sa deje jednak predložením originálu plnomocenstva, alebo jeho udelením ústne do
zápisnice súdu (§ 28 ods. 1 O.s.p.).

Na založenie, resp. uschovanie všeobecného plnomocenstva do spisov súdnej správy sa vzťahovala
Inštrukcia ministerstva spravodlivosti č. 18/1964 o účasti organizácií a štátu v súdnom konaní a o ich
zastupovaní, ktorá umožňovala aj advokátom zastupujúcim „organizáciu alebo štát“ uschovať udelené
všeobecné plnomocenstvo v správnych spisoch súdu, ktorý vo veci koná.Citovaná inštrukcia bola však s účinnosťou od 19.03.2012 Inštrukciou ministerstva spravodlivosti č.
10/2012 zrušená (čl. 15a ods. 2; príloha č. 1a) bez náhrady. Z tohto dôvodu súdy nie sú už ani oprávnené
ani povinné akceptovať preukazovanie udelenia plnomocenstva na zastupovanie v občianskom súdnom

konaní vrátane konania v správnom súdnictve poukazom na originál všeobecného plnomocenstva
uschovaného v spisoch správy súdu, ktorý vec prejednáva. Tým súčasne strácajú opodstatnenie
rozhodnutia najvyššieho súdu vo veciach sp. zn. 2Cdo/112/2011, 7Cdo/45/2011, 4Cdo/70/2011,
5Cdo/54/2011, 2Cdo/56/2011, ako aj 3Cdo/76/2012, ktorých právne posúdenie sa vzťahovalo na
obdobie účinnosti inštrukcie č. 18/1964.

Aj v čase jej účinnosti inštrukcia č. 18/1964 vyžadovala uschovanie originálu plnomocenstva v spise
súdnej správy súdu, ktorý vo veci koná, t.j. na každom jednom súde, ktorý dotknutú vec prejednáva a
rozhoduje o nej samostatne (bod III in fine). Táto požiadavka na preukázanie udeleného plnomocenstva
žiadnym spôsobom nespochybňuje rozsah udeleného plnomocenstva podľa § 25 ods. 1 O.s.p.

Pokiaľ aj krajský súd disponoval originálom plnomocenstva udeleného žalobcom spoločnosti Bardač,
s.r.o., a mohol si teda jeho udelenie riadne overiť, najvyšší súd túto možnosť nemá. Preukázanie

existencie plnomocenstva pritom nie je skutočnosťou, ktorej preukazovanie môže účastník ponechať
na vyhľadávacej povinnosti súdu (§ 120 ods. 1 a 2 O.s.p.). Je pritom vecou dohovoru účastníka
konaniaanímzvolenéhozástupcu,koľkovyhotovenípísomnéhoplnomocenstvazaúčelompreukázania
existencie tohto ich vzťahu bude existovať.

Advokátska kancelária Bardač, s.r.o., si zrejme nesprávne vyložila ustanovenie už dva roky zrušenej

Inštrukcieč.18/1964omožnosti(potrebe)uschovať„originálplnomocenstvavspisesúdnejsprávysúdu,
ktorý vo veci koná“ a plnomocenstvo, ktorým by preukázala oprávnenie podať odvolanie v tunajšej veci
v mene a na účet žalobcu, nepredložila ani na výslovnú výzvu najvyššieho súdu. Nie je snáď nutné
zdôrazňovať, že pokiaľ je vo veci podané odvolanie, je daná funkčná príslušnosť dvoch súdov vo veci
konať, voči ktorým je potrebné udelenie plnomocenstva na zastupovanie jednoznačne preukázať.

Je známkou dobrej praxe advokáta nechať si od klienta podpísať viacero písomných vyhotovení
plnomocenstva v jednej veci, resp. v prípade, že vyvstane potreba ďalšieho preukazovania právneho
zastúpenia, klienta kontaktovať za účelom zabezpečenia originálu písomného plnomocenstva.

Ako z vyššie uvedeného vyplýva, najvyššiemu súdu bolo vo veci žalobcu predložené odvolanie
signované (zaručeným elektronickým podpisom) spoločnosťou Bardač, s.r.o., ktorá napriek výzve

najvyššieho súdu nepreukázala svoje oprávnenie na tento úkon v mene a na účet žalobcu. Preto
nemožno mať za to, že odvolanie bolo podané žalobcom, a je naopak na mieste uzavrieť, že toto podala
spoločnosť Bardač, s.r.o., vo vlastnom mene a na vlastný účet.

Podľa § 218 ods. 1 O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré a) bolo podané oneskorene; b) bolo
podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený; c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je

odvolanie prípustné; d) nemá náležitosti podľa § 205 ods. 1 a 2; ako boli dodržané podmienky podľa §
209 ods. 1 a § 211 ods. 1, e) rozhodnutie napadnuté odvolaním zaniklo inak.

Preto najvyšší súd po zistení, že odvolanie podal iný subjekt než účastník konania - žalobca, pričom
ani po riadne doručenej výzve nebola preukázaná existencia oprávnenia tento procesný úkon vykonať
v mene a na účet žalobcu (plnomocenstva), postupoval podľa § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p., § 246c ods.

1 veta prvá O.s.p. a odvolanie ako podané neoprávnenou osobou odmietol.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože odvolanie bolo
odmietnuté (§ 224 ods. 1, § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. per analogiam, v spojení s § 246c ods. 1 veta
prvá O.s.p.).Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.
mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.