Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. január 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2CoE/126/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614205207
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5614205207.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom 811 04 Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, proti povinným: 1/
Q. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX a 2/ Q. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, pre vymoženie
pohľadávky 2.180,57 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu

Liptovský Mikuláš, č.k. 5Er/980/2014-15 zo dňa 29.07.2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol. Okresný súd konštatoval, že exekučný titul nespĺňa podmienky formálnej
vykonateľnosti, nakoľko rozhodcovský súd postupoval v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona o

rozhodcovskom konaní, keď nedoručil žalobu riadne do vlastných rúk žalovaným (povinným) tak, aby
sa k nej mohli vyjadriť ešte pred vydaním rozhodcovského rozsudku, ale túto im doručil až spolu s
rozhodcovským rozsudkom, ktorý vydal v akomsi skrátenom konaní podľa svojho rokovacieho poriadku.
Keďže takéto rozhodovanie rozhodcovského súdu nemá vôbec oporu v zákone, exekučný súd bol toho
názoru, že ani v prípade, ak by sa nejednalo o spotrebiteľskú vec, nemohol by udeliť poverenie na
vykonanie exekúcie na základe takto vydaného exekučného titulu.

Proti tomuto uzneseniu podal riadne a včas prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie
oprávnený. Podanie odvolania odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a) v spojení
s § 221 ods. 1 písm. f), h), § 205 ods. 2 písm. b), d) a f) O.s.p. v podstate tým, že záver exekučného
súduprezentovanývodôvodnenínapadnutéhouzneseniajeprávnenesprávnym,pretoženemápodklad
v žiadnej právnej úprave a predstavuje len účelovú argumentáciu na odôvodnenie záveru o rozpore
žiadosti,návrhualeboexekučnéhotitulusozákonom.Spoukazomnaust.§14ods.1,2zák.č.244/2002

Z.z. o rozhodcovskom konaní uviedol a čl. 15 ods. 1, 2, 3 Rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu
uviedol, že žalovaný je oprávnený vyjadriť sa k žalobe formou žalobnej odpovede do 10 dní odo dňa
doručenia výzvy na podanie žalobnej odpovede. V prípade, že sa žalovaný formou žalobnej odpovede v
uvedenej lehote vyjadrí rozhodcovský súd rozhodcovský rozsudok zruší a rozhodca bude pokračovať v
rozhodcovskomkonaníanazákladevykonanéhodokazovaniavydározhodcovskýrozsudok.Domnieval
sa, že postup v rámci rozhodcovského konania vyplývajúci z rokovacieho poriadku rozhodcovského

súdu neberie žalovanému (povinným v rade 1/ a 2/) možnosť uplatniť svoje práva v rozhodcovskom
konaní. Nepovažoval postup súdu dohodnutý v rozhodcovskom konaní, ktorý je obdobný ako postup
súdu v súdnom konaní, a to aj v prípadoch, kde je účastníkom konania spotrebiteľ, za porušenie
zásady rovnosti účastníkov konania. Tvrdil, že zákonom stanovené podmienky pre doručovanie žaloby
a rozhodcovského rozsudku povinným v rade 1/ a 2/ boli dodržané, pričom postup rozhodcovského súdu
pri doručovaní žaloby a rozhodcovského rozsudku podľa rokovacieho poriadku, ktorý je v súlade so

zákonom o rozhodcovskom konaní, nemôže byť súčasne neprijateľným pre spotrebiteľa a porušujúcimzásadu rovnosti účastníkov konania. Zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia došlo k porušeniu práva
na súdnu ochranu, súčasťou ktorého je aj právo na riadne, presvedčivé a náležité zdôvodnenie súdneho
rozhodnutia s tým, že opomenutie exekučného súdu rozhodnutie odôvodniť je v zmysle ustálenej

judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky porušením čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(nález sp.zn. II. ÚS 383/06). Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zrušil v celom rozsahu a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 64,44 Eur vrátane DPH.

Zákonný sudca vo svojom stanovisku odôvodňujúcom, prečo odvolaniu oprávneného podanému

proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, nemieni vyhovieť, uviedol okrem iného i to, že postup
rozhodcu v rozhodcovskom konaní, ktorý viedol k vydaniu rozhodcovského rozsudku, nemôže byť
spôsobilým exekučným titulom, pokiaľ jeho vydaniu nepredchádzal zákonný postup. V prejednávanej
veci sa rozhodca odchýlil od zákonnej úpravy (ust. § 18 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z.z.) a pred
vydanímrozhodcovskéhorozsudkuneposkytolžalovanémučasovýavecnýpriestornapodaniežalobnej
odpovede. Takýto postup rozhodcu nemôže legitimizovať a zhojiť úprava obsiahnutá v rokovacom

poriadku. Domnieval sa, že ust. § 14 citovaného zákona nemožno v žiadnom prípade interpretovať
tak, že rokovací poriadok môže rozšíriť postup rozhodcu v rozhodcovskom konaní o možnosť vydania
rozsudku v skrátenom konaní, nad rámec stanovený zákonom. Relevantná je práva úprava vyplývajúca
zo zákona o rozhodcovskom konaní, ktorá nepripúšťa rozhodcovský rozsudok v skrátenom konaní.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník

konania proti uzneseniu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§202 ods. 2 O.s.p., § 44 ods. 2
EP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie
okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1 O.s.p., ktoré podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako
vecne správne potvrdil.

Z obsahu spisu je zrejmé, že v prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok

Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom
Krížna 56, 821 08 Bratislava, sp. zn. 21/12/13 zo dňa 05.02.2014 vydaný rozhodcom JUDr. Radoslavom
Semanom. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola Zmluva o revolvingovom úvere č.
8200041483 zo dňa 03.11.2011 uzavretá medzi oprávneným ako veriteľom a povinnými ako dlžníkom
a spoludlžníkom.

Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa v tom, že zmluva o revolvingovom č. 8200041483
zo dňa 03.11.2011 je spotrebiteľskou zmluvou, keďže z nej nevyplýva, že povinný je podnikateľským
subjektom, pričom oprávnený pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej činnosti. Tento záver
nenamieta ani samotný odvolateľ.

Exekučný súd je teda oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na

základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy a že pri riešení tejto otázky nie je viazaný tým, ako túto
otázku vyriešil rozhodcovský súd. Správne preto exekučný súd už v tomto štádiu konania skúmal nielen
formálnu, ale aj materiálnu stránku exekučného titulu.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia je zrejmé, že okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie primárne z dôvodu, že postup rozhodcovského súdu

má vadu, spôsobujúcu nespôsobilosť exekučného titulu, ktorá má spočívať v tom, že rozhodcovský
rozsudok bol vydaný v tzv. skrátenom, resp. zrýchlenom konaní, čo je nielen v rozpore so zákonom
č. 244/2002 Z.z., ale dôsledkom takéhoto postupu je porušenie rovnosti účastníkov rozhodcovského
konania.

S týmto názorom okresného súdu sa odvolací súd stotožnil. Rozhodcovské konanie je právnym

prostriedkom mimosúdneho riešenia sporov a jeho efektívnosť spočíva v rýchlom a hospodárnom
vyriešení sporov tam, kde to umožňuje zákon a kde spory účastníkov nemusí nevyhnutne prejednávaťsúd v občianskom súdnom konaní. V porovnaní s občianskym súdnym konaním sa vyznačuje väčšou
flexibilitou, nižšími trovami konania a neformálnym prístupom. Preto aj právna úprava obsiahnutá
v zákone o rozhodcovskom konaní je stručnejšia a predpokladá podporné použitie ustanovení

Občianskeho súdneho poriadku na situácie, ktoré tento zákon neupravuje (§ 51 ods. 3 zákona o
rozhodcovskom konaní).

V súvislosti so skutočnosťou, že v danej veci sa jedná o spotrebiteľský vzťah, je potrebné, aby
aj pri takomto „neformálnejšom konaní“ na rozhodcovskom súde, zachovávala určitá miera ochrany
spotrebiteľa. Skrátené konanie, v ktorom sa odporca (povinný) dozvie, že sa proti nemu vedie konanie

až pri doručení rozhodcovského rozsudku, túto mieru ochrany nenapĺňa. Aj z ústavno-právneho
hľadiska je možné dojednanie v podobe rozhodcovskej zmluvy (doložky) pripustiť aj pre spotrebiteľské
zmluvy iba za predpokladu, že podmienku ustanovenia rozhodcu a podmienky procesného charakteru
budú účastníkom konania garantovať rovnaké zaobchádzanie čo vo vzťahu spotrebiteľ - podnikateľ
znamená zvýšenú ochranu slabšej strany, t.j. spotrebiteľa, pričom dohodnuté procesné pravidlá budú
garantovať spravodlivý proces (ústnosť, priamosť konania, odvolacia inštancia, absencia iných prekážok

pri uplatňovaní spotrebiteľovho práva).

V danom prípade konanie prebiehajúce u rozhodcu JUDr. Radoslava Semana, PhD. pod sp.zn.
21/12/13 malo povahu tzv. skráteného, resp. zrýchleného konania, upraveného rokovacím poriadkom
rozhodcovského súdu. V porovnaní s obvyklým priebehom civilného konania vykazovalo skrátené
konanie výrazné odlišnosti. Skrátené konanie sa realizovalo bez nariadenia pojednávania a bez

dokazovania, len na základe tvrdení žalobcu. Za splnenia zákonných podmienok umožňovalo rozhodnúť
o žalobe rýchlo a efektívne, bez vypočutia žalovaného. Takéto konanie však nemôže byť na ujmu
žalovanému, ktorému je z tohto dôvodu poskytnutý osobitný prostriedok ochrany, a to podanie žalobnej
odpovede. V súlade s rokovacím poriadkom rozhodcovského súdu, ak žalovaný podá žalobnú odpoveď
riadne a včas podľa čl. 15 ods. 2 Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu, rozhodcovský súd

rozhodcovský rozsudok zruší a vykoná rozhodcovské konanie v zmysle ustanovenia tohto Rokovacieho
poriadku.

Samotné podmienky rozhodcovského konania v zmysle rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu
podmienky ústavnosti podľa názoru odvolacieho súdu teda nespĺňajú. Nakoľko sa dá predpokladať,
čo prax potvrdzuje, že žalobné návrhu podávajú veritelia, znamená to de facto, že spory sa riešia pred

rozhodcami, ktorých si veriteľ (oprávnený) navyše sám zvolil. V rámci zrýchleného rozhodcovského
konania je rozhodca oprávnený vydať aj bez vypočutia žalovaného (povinného) rozhodcovský rozsudok.
Rozhodca teda zašle rozhodcovský rozsudok spolu so žalobným návrhom žalovanému. Žalovaný
(povinný) je oprávnený sa k žalobnému návrhu vyjadriť formou žalobnej odpovede do 10 dní od
doručenia žalobného návrhu žalovanému. V prípade, že sa žalovaný formou žalobnej odpovede v

uvedenej lehote vyjadrí, rozhodcovský rozsudok sa bez ďalšieho zrušuje a rozhodca bude pokračovať
v rozhodcovskom konaní. V prípade, že sa žalovaný nevyjadrí formou žalobnej odpovede do 10 dní od
doručenia rozhodcovského rozsudku a žalobného návrhu, uplynutím uvedenej lehoty má rozhodcovský
rozsudok pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.

Takýto procesný postup v rámci rozhodcovského konania je nepochybne v neprospech spotrebiteľa ako

slabšejzmluvnejstrany.Jeneprijateľné,abysioprávnenývrámciadhéznychzmluvnýchpodmienokurčil
rozhodcovský súd, ktorý následne upravuje taký postup rozhodcu, kedy môže byť vydané rozhodcovské
rozhodnutie bez akejkoľvek účasti dlžníka, založené iba na tvrdeniach veriteľa. V mnohých prípadoch
spotrebitelia nemajú dostatočné právne povedomie, aby sa dokázali účinne brániť, pričom v tomto
prípade je možné dôvodne predpokladať, že veriteľ sa spoliehal práve na nečinnosť dlžníka, čo by mu

zabezpečilo exekučný titul vydaný iba na základe ním predložených tvrdení.

Na druhej strane v zmysle rokovacieho poriadku je spotrebiteľ v prípade nárokov vyplývajúcich zo
spotrebiteľskej zmluvy oprávnený domáhať sa ústneho prejednania veci, avšak vzhľadom na hranicu tzv.
skráteného konania je aplikácia uvedeného ustanovenia rokovacieho poriadku pre spotrebiteľa prakticky
v prvej fáze vylúčená.Okrem iného sa spotrebiteľovi v prípade podania žalobnej odpovede priznáva o jednu tretinu kratšiu
lehotu 10 dní oproti 15-dňovej lehote priznanej odporcovi na podanie odporu proti platobnému rozkazu
v rámci súdneho konania.

Na základe uvedeného je preto možné jednoznačne konštatovať, že rozhodcovské konanie v rámci
predmetného spotrebiteľského sporu nezaručuje porovnateľné procesné práva so súdnym konaním
a spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach vo vzťahu dodávateľ a spotrebiteľ v
neprospech spotrebiteľa ako slabšej procesnej strany a preto odvolací súd rozhodnutie prvostupňového
súdu ako vecne správne potvrdil.

Záverom odvolací súdu poznamenáva, že z odvolania oprávneného ako i z rozhodovacej činnosti

je odvolaciemu súdu zrejmé, že oprávnený obhajujúc použitie zrýchleného konania poukazoval na
podobný postup podľa Občianskeho súdneho poriadku pri vydaní platobného rozkazu či zmenkového
platobného rozkazu, kedy súd tiež môže bez vypočutia odporcu vydať rozhodnutie, ak sa v návrhu
uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúcej zo skutočností uvedených navrhovateľom
(resp. ak je predložený rovnopis zmenky). Avšak tu je potrebné upozorniť, že v zmysle ust. § 172 ods.

9 O.s.p., ak sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy a odporcom je
spotrebiteľ, súd nevydá platobný rozkaz, ak zmluva obsahuje neprijateľné podmienky. To znamená, že
súdy v súdnom konaní dbajú o to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov
fyzických a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb. Je nezlučiteľné s týmto
cieľom, aby súd platobným rozkazom uložil spotrebiteľovi povinnosť zaplatiť peňažnú sumu vyplývajúcu

z takej spotrebiteľskej zmluvy, ktorá obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky (§ 53 Občianskeho
zákonníka). V prípade vydania platobného rozkazu proti spotrebiteľovi aj napriek tomu, že zmluva
obsahujeneprijateľnépodmienkyaspotrebiteľnepodáodpor,sazvyšujeochranaspotrebiteľavtom,žev
prípade mimoriadneho opravného prostriedku by sa nemohol nebrať zreteľ na porušenie navrhovaného
ustanovenia.

To znamená, že za analogickej aplikácie ust. § 172 ods. 9 O.s.p., ktorá nepripúšťa vydanie platobného
rozkazu, za situácie, že spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľné podmienky je možné považovať
zrýchlené konanie pred rozhodcovským súdom za nezákonné. Inak povedané, nemožno sa spoliehať na
aktivitu spotrebiteľa, ktorý bude uplatňovať svoje práva ex post, po doručení rozsudku, ak právna úprava
ukladá súdu skúmať neprijateľné podmienky z úradnej povinnosti. Podľa názoru odvolacieho súdu

uvedené treba aplikovať aj pre konanie rozhodcovského súdu, ktorý aj pri neformálnejších postupoch
musí rešpektovať základné štandardy ochrany spotrebiteľa.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne
správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.