Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. december 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/1035/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5914202339
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5914202339.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa Ing. S. J., nar. XX. X. XXXX, trvale
bytom E. S., t.č. bytom R. H. X, S., zastúpeného JUDr. Zuzanou Baloghovou, advokátkou so sídlom v
Ružomberku, Madačova 7, IČO: 42 221 340 proti odporkyni E. J., nar. XX. X. XXXX, bytom S., W. C.
XXXX/XA, v konaní o povolenie obnovy konania, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného
súdu v Ružomberku, č.k. 3C/36/2014-98 zo dňa 22. 5. 2014 v spojení s dopĺňacím uznesením č.k.

3C/36/2014-96 zo dňa 4. 6. 2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu v spojení s dopĺňacím uznesením č.k. 3C/36/2014-96 zo dňa 4. 6. 2014 p
o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd v Ružomberku zamietol návrh navrhovateľa na povolenie obnovy
konania vedeného tamojším súdom pod sp. zn. 5C/103/2011 o určenie výživného na manželku.
Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 228 ods. 1 písm. a/, b/ O.s.p., keď konštatoval, že navrhovateľ
v priebehu konania o obnove nepredložil také dôkazy, ktoré by mohli pre neho privodiť priaznivejšie
rozhodnutie vo veci. Pokiaľ i odporkyňa ako svedkyňa v trestnom konaní dňa 31. 1. 2014 uviedla, že bola
na pobyte v Tatrách s priateľom, kde sa s ním dopravila, z tejto skutočnosti nemožno vyvodiť záver o

jej mimomanželskom vzťahu. Do zápisnice pred Okresným súdom v Ružomberku vo veci 9P/131/2012
poprela akýkoľvek mimomanželský vzťah s D. P., ktorého označil navrhovateľ. Tento vzťah poprela i v
priebehu konania o obnove, keď uviedla, že s p. P. sa stretávala v Tatrách ako s druhým spoločníkom
spoločnosti SabTech a ich vzťah nikdy neprekročil hranice priateľského vzťahu. Dôkazné bremeno v
tomto prípade bolo výlučne na navrhovateľovi, a teda bolo jeho povinnosťou predložiť súdu konkrétne
dôkazy, preukazujúce neveru odporkyne v rozhodnom období.

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne navrhovateľ. Žiadal napadnuté uznesenie prvostupňového súdu zmeniť, jeho návrhu na
povolenie obnovy vyhovieť, alternatívne napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému
súdu na ďalšie konanie dôvodiac tým, že rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Podľa jeho názoru preukázal jednak existenciu mimomanželského vzťahu,

o ktorom v pôvodnom konaní nevedel, o tejto skutočnosti sa dozvedel v priebehu trestného
konania iniciovaného odporkyňou, pričom orgány činné v trestnom konaní disponujú inými spôsobmi
dokazovania a nástroje, pomocou ktorých sa realizuje trestnoprávna ochrana, obmedzujú základné
práva a slobody, hoci štát tieto prostriedky môže uplatňovať len na báze zdržanlivosti. Stretnutia
odporkyne s D. P., ktorý bol s navrhovateľom v súdnom spore, prebiehali v čase prebiehajúceho súdneho
konania o zaplatenie 24 000,- eur, ktoré pán P. dlhoval a doposiaľ dlhuje navrhovateľovi, a preto jeho

konanie možno ťažko vykladať ako snahu o zistenie ohľadom správania sa manžela odporkyne, aj preto
nie je zrejmé, ako súd mohol týmto tvrdeniam odporkyne uveriť. Potom ako bolo odporkyni rozsudkompriznané manželské výživné a kedy táto iniciovala dokonca trestné stíhanie navrhovateľa, vyšli najavo
nové skutočnosti, že odporkyňa vo svojich výpovediach pred súdom uvádzala nepravdivé údaje, pričom
peňažné prostriedky účelovo vybrala z účtu a stretávala sa s iným mužom. Navrhovateľ o týchto

skutočnostiach vedomosť v čase, kedy prebiehalo súdne konanie o určenie manželského výživného,
nemal a ani mať nemohol, a preto ani nemohol navrhovať iné dôkazy. Odporkyňa, hoci tvrdila, že nemá
žiadne finančné prostriedky, disponovala finančnými prostriedkami, pričom sa súd touto skutočnosťou
riadne nezaoberal a nevyporiadal ani v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

Odporkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez
nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.) rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne správne potvrdil,
podľa ust. § 219 O.s.p..

Pokiaľišlooskutkovézistenia,vyhodnotenierozhodujúcichskutočnostíaprávneposúdenieveci,vtomto
smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto
prípade nie je potrebné opakovať (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Tak ako to napokon správne konštatuje i prvostupňový súd v dôvodoch napadnutého rozhodnutia,

obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý má povahu výnimky zo zásady
nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia a práve z týchto dôvodov je jeho prípustnosť vo viacerých
smeroch obmedzená. V konaní o povolenie obnovy je výlučne na navrhovateľovi, aby súdu preukázal
také dôkazy alebo skutočnosti, ktoré môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
pričom tieto bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní. Ak teda navrhovateľ v priebehu

konania tvrdil, že manželka počas manželstva a v čase rozhodovania súdu o manželskom výživnom
mala mimomanželský pomer s konkrétnou osobou, bolo výlučne na ňom, aby túto skutočnosť súdu
nepochybnýmspôsobompreukázal.Keďžeanivpriebehuodvolaciehokonanianeuviedolvtomtosmere
žiadne nové skutočnosti, neostávalo ani odvolaciemu súdu hodnotiť vykonané dokazovanie inak, než
ho hodnotil súd prvého stupňa, a preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu ako

vecne správne potvrdil.

Pokiaľ navrhovateľ v priebehu odvolacieho konania poukazoval na skutočnosť, že odporkyňa
disponovala dostatočným množstvom finančných prostriedkov, v čase rozhodovania súdu o ktorej
skutočnosti nemal vedomosť, ani v tomto konaní nedoložil súdu konkrétny dôkaz o existencii finančnej

hotovosti na účte odporkyne, a preto odvolací súd ani na túto námietku neprihliadal. Tu je potrebné
zároveň zdôrazniť, že v konaní o určenie manželského výživného majú účastníci dostatočný priestor
pre navrhovanie dôkazov, a preto i navrhovateľ pri bežnej opatrnosti mohol súdu navrhnúť preskúmanie
majetkových pomerov účastníkov i prípadným dotazom na finančné ústavy o existencii účtov. Naviac
ani samotná existencia účtu ešte nezbavuje druhého manžela plnenia vyživovacej povinnosti, lebo v

prípade manželského výživného súd neprihliada na odkázanosť toho ktorého manžela, ale dbá o to, aby
životná úroveň obidvoch manželov bola v zásade rovnaká.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 224 ods. 1
O.s.p. a nepriznal odporkyni náhradu trov odvolacieho konania, i keď mala v odvolacom konaní úspech,

lebo jej žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.