Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. október 2013

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 9Er/550/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5107234479
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Masár
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2013:5107234479.2

Uznesenie

Okresný súd Žilina v exekučnom konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Martin Rišian,
Pivovarská 1069, 010 01 Žilina, vo veci oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky, IČO: 00151866, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, adresa pre doručovanie: Krajské
riaditeľstvo PZ v Žiline, Kuzmányho 26, 012 23 Žiline, proti povinnému: Q. E., H.. XX.XX.XXXX, S.Á.
XXXX/XX, XXX XX Ž., takto

r o z h o d o l :

Exekúciu z a s t a v u j e .

Povinnému u k l a d á nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške
23,34 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe návrhu oprávneného doručeného súdnemu exekútorovi dňa 07.11.2007, exekučného titulu -

blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA1952143 zo dňa 16.03.2005 a žiadosti exekútora, súd vydal
poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5511 035730 * dňa 04.01.2008. Rozhodnutie je vykonateľné
dňom 01.04.2005.

Lustráciou v súdnom spise súd zistil, že v tejto veci uplynula 3 ročná prekluzívna lehota na vykonanie
rozhodnutia o uložení pokuty, preto tu je dôvod na zastavenie exekúcie. Exekútor si v podaní doručenom

súdu dňa 27.03.2008 uplatnil trovy v celkovej výške 65,32 eur.

Podľa ust. § 88 ods.1 zák. č. 372/1990 Zb. zákona o priestupkoch, účinného v čase začatia konania o
priestupku (t. j. v čase vydania rozhodnutia o priestupku), rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok,
o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia
lehoty určenej na ich zaplatenie. Súd pri posúdení výkonu predmetného rozhodnutia aplikoval citované

ustanovenie zákona č. 372/1990 Zb. o výkone rozhodnutia, a teda postupoval podľa doterajších
právnych predpisov. V súčasnosti platná právna úprava ust. § 88 zákona č. 372/1990 Zb., účinná od
01.09.2008(ktoráužneustanovujeplynutietrojročnejprekluzívnejlehoty)sapodľanázorusúduvzťahuje
len na konania začaté po nadobudnutí účinnosti zákona č. 298/2008 Z. z. (novela zákona č. 372/1990
Zb.), t. j. po 01.09.2008, nakoľko neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia, upravujúce jej účinnosť
vo vzťahu k už začatým konaniam. Vzhľadom na uvedené, právna úprava, účinná od 01.09.2008 podľa

názoru súdu nepôsobí retroaktívne, preto z hľadiska výkonu rozhodnutia je v tomto prípade potrebné
postupovať podľa doterajšieho právneho režimu. S vyššie uvedeným názorom sa stotožnil aj Krajský
súd v Žiline v konaniach č. 9CoE 84/2009, 5CoE 5/2010, 9CoE 10/2010 a iné.

Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku (EP) - exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

Podľa § 58 ods. 1 EP - exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu .Súd zistil, že rozhodnutie predložené ako exekučný titul nie je spôsobilým podkladom pre vykonanie
exekúcie, a to v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty stanovenej zákonom o priestupkoch. Dňom

01.04.2008 uplynula totiž lehota troch rokov, počas ktorej bolo možné najneskôr takéto rozhodnutie
vykonať. To znamená, že po uplynutí tejto lehoty exekučný titul vydaný v priestupkovom konaní stráca
vykonateľnosť, teda takú vlastnosť, ktorá je základným predpokladom vykonania exekúcie /§ 41 EP/, a
teda takéto rozhodnutie už nemôže byť náležitým podkladom pre vykonanie exekúcie alebo pre ďalšie
pokračovanie exekúcie.

Súd prihliada k tejto lehote ex offo (z vlastnej iniciatívy, z úradnej povinnosti) v každom štádiu konania.
Vzhľadom k uvedenému súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. b) EP.

Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa

osobitného zákona, 17ba) zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa 197 ods. 1 EP, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada

za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov
potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa 200 ods. 2 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške
platí trovy exekúcie.

O náhrade trov exekúcie súd rozhodol podľa § 200 ods. 2 EP, pričom k náhrade týchto trov zaviazal
povinného, a to v zmysle ustanovenia § 197 ods. 1 EP, nakoľko zo strany oprávneného bol návrh na
vykonanie exekúcie podaný takmer päť mesiacov pred uplynutím prekluzívnej lehoty, z čoho súd dospel
k záveru, že oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie, preto nie je dôvod, aby znášal trovy exekúcie

oprávnený.

Podľa vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení platnom v
čase začatia exekučného konania (ďalej len „vyhláška“), súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov
potrebných na účelne vymáhanie nároku spolu vo výške 23,34 eur, ktoré pozostávajú z:

1/ odmeny exekútora vo výške 13,28 eur, z toho:

a/ 6,64 eur za úkony v trvaní celkovo 55 min. (§ 14 vyhlášky - základná hodinová sadzba 6,64 eur za
každú aj začatú hodinu):

· Prijatie návrhu a jeho kontrola 15 min.
· Vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie 20 min.
· Vypracovanie príkazu na začatie exekúcie 20 min.

b/ 6,64 eur za 2 paušálne odmeňované úkony exekučnej činnosti (§ 15 vyhlášky - paušálna suma 3,32

eur za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti):
· Získanie poverenia
· Doručenie upovedomenia o začatí exekúcie

2/ náhrady hotových výdavkov vo výške 6,17 eur (§ 22 vyhlášky):

· poštovné 6,17eur

Súd exekútorovi priznal DPH 20 % zo sumy 19,45 eur (z odmeny a náhrady hotových výdavkov),
pričom priznané DPH predstavuje sumu 3,89 eur.

Sumár: 13,28 + 6,17 + 3,89(20% DPH) = 23,34 eur

Pri výpočte časovej odmeny súd priradil k jednotlivým úkonom primeranú časovú dĺžku, obvyklú s
ohľadom na zložitosť úkonu, právnu náročnosť a jej rutinnosť. Takto špecifikovaná dĺžka je spravodliváa zodpovedá reálne času potrebnému na ich vypracovanie, a preto pokiaľ si exekútor pri týchto úkonoch
uplatnil minutáž nad rozsah vyššie uvedenej, súd túto presahujúcu minutáž pre účely výpočtu „časovej“
odmeny nezohľadnil.

Ďalej súd neuznal položku označenú - zaevidovanie, založenie spisu, zaslanie spisu, vyúčtovanie,
vrátenie poverenia, archivácia, žurnalizácia spisu a vystavenie daňového dokladu, návrh na zastavenie
- doručenie na súd s poukazom na to, že odmena sa má vzťahovať len na také úkony, ktoré smerujú k
vymoženiu pohľadávky v rámci exekúcie. Všetky vyššie označené úkony sú úkonmi administratívneho

charakteru vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou v zmysle § 25 vyhlášky.

V časti vyčíslenej odmeny podľa § 14 ods.1 písm. a/ súd nepriznal položku - spracovanie žiadosti o
udelenie poverenia, ktorá je duplicitne uplatňovaná aj podľa § 14 ods. 1 písm. b/ v položke získanie
poverenia podľa § 15 ods. 1 písm. a/ vyhlášky. Súd poukazuje na to, že v úkone získanie poverenia sú
obsiahnuté všetky konkrétne kroky a činnosti, ktoré musí exekútor vykonať, aby toto poverenie získal.

Takýmto úkonom je aj vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia. Teda odmena exekútora v sume 3,32
eur nie je odmenou za vydanie poverenia súdom, ale je odmenou za konkrétne činnosti exekútora, ktoré
predchádzajú udeleniu poverenia a bez ktorých by k udeleniu poverenia nedošlo.

V rámci náhrady trov za poštovné výdavky, súd nepriznal poštovné za doručenie návrhu na zastavenie

exekúcie a do budúcnosti poštovné za vrátenie poverenia, pretože návrh na zastavenie exekúcie bol
súdnym exekútorom doručený súdu osobne a poštovné za vrátenie poverenia súd neuznal z dôvodu,
že súdny exekútor má na Okresnom súde Žilina zriadený vlastný poštový priečinok, do ktorého doručuje
poštu zásadne osobne, preto je predpoklad, že ani v uvedenom prípade nevyužije na doručenie služby
poštového úradu.

Čo sa týka ostaných trov exekúcie, súd mal za to, že tieto boli uplatnené v súlade s ustanoveniami
Exekučného poriadku ako aj vyhláškou č. 288/1995 Z.z.

Na základe vyššie uvedených skutočností a poukázaním na citované zákonné ustanovenia súd rozhodol

tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

K otázke účastníctva v konaní na strane oprávneného súd uvádza nasledovné:
Z vlastnej činnosti je súdu známe, že rozhodnutím Ministerstva vnútra SR, pod č.p.: SLV-PS-1120/2012
zo dňa 12.12.2012 bolo okrem iného zrušené Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline ako

rozpočtová organizácia, v dôsledku čoho práva a povinnosti tejto zrušenej rozpočtovej organizácie pri
správe majetku štátu prešli na jej zriaďovateľa, a to Ministerstvo vnútra SR. V zmysle platnej právnej
úpravy - zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
č. 278/1993 Z.z.“) ako aj ustálenej judikatúry, napr. judikát pod č. R 87/2004 (rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 25.02.2003, sp.zn. 2Cdo 94/2002) správu pohľadávky štátu vykonáva správca v

mene štátu, avšak správca k pohľadávke štátu nemá žiadne oprávnenie a je len orgánom štátu, ktorý
môže pri správe pohľadávky konať. Pohľadávkou štátu ako súčasti majetku štátu v zmysle § 2 ods. 1
zákona č. 278/1993 Z.z. sa rozumie taká pohľadávka, z ktorej je štát oprávnený priamo, sú to najmä
pohľadávky štátu na daniach, poplatkoch, pokutách a pod.
Pokiaľ teda v dôsledku zrušenia Krajského riaditeľstva PZ v Žiline došlo k zmene správcovstva

pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní, t.j. pokuty ako pohľadávky štátu, z ktorej je štát
oprávnený priamo, tak tým nedošlo k prechodu tejto pohľadávky na iný subjekt, pretože vlastníkom tejto
pohľadávky bol a stále zostáva štát Slovenská republika.
V zmysle dikcie ustanovenia § 37 ods. 3 EP rozhodnou skutočnosťou pre otázku zmeny účastníka
konania je prevod alebo prechod práv z exekučného titulu, z čoho vyplýva, že zmena správcovstva

pohľadávky, t.j. zmena subjektu (štátneho orgánu), ktorý vykonáva správu pohľadávky štátu nie je
pre otázku účastníctva v konaní významná. Preto súd o zmene účastníka nerozhodoval, nakoľko
účastníkom konania na strane oprávneného bola a zostáva stále Slovenská republika, pričom došlo iba
k zmene konajúceho štátneho orgánu za štát v zmysle § 21 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Žilina.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu

podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu
vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca
odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej
lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti
ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne

rozhodne sudca.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.), t. j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a
s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to

potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.