Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. jún 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoP/21/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212226617
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4212226617.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: O. L., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko: T., C. I. XX/XX,
zastúpeného: O. L., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko: T., C. I. XX/XX, proti odporcovi: O. L., nar. XX.XX.XXXX,
bydlisko: X. M., L. XXX/XX, o určenie výživného, o námietke zaujatosti, o odvolaní odporcu proti
uzneseniu Okresného súdu Komárno z 9. apríla 2013 pod č. k. 7P/309/2012-26 takto

r o z h o d o l :

SudcoviaOkresnéhosúduKomárnoAttilaCsaba, JUDr.IvanaJaďuďová,JUDr.DagmarAradská,JUDr.

Júlia Henteková, JUDr. Angeša Néveryová, JUDr. Dušan Krč-Šebera, Mgr. Peter Mezöszállási, JUDr.
Erika Jóbová, JUDr. Martin Ivan, JUDr. Tibor Šulák, JUDr. Peter Kaňa, Mgr. Ľudovít Majerčík n i e s
ú v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania danej veci.

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 09.04.2013 pod č. k. 7P/309/2012-26 z r u š u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením prvostupňový súd uložil odporcovi poriadkovú pokutu 40 eur. V dôvodoch

svojho písomného rozhodnutia poukázal na ust. § 53 ods. 1 OSP a uviedol, že odporca sa napriek
riadnemu predvolaniu nedostavil na pojednávanie, čím zapríčinil prieťahy v konaní a hrubo tým sťažuje
postup súdu. Ďalej uviedol, že odporca musí byť v každom prípade ako účastník konania vypočutý, musí
sa vyjadriť k výpovedi navrhovateľa na pojednávaní a predloženým listinným dôkazom. Odôvodnenie
jeho neprítomnosti na pojednávaniach z pracovných dôvodov nemôže akceptovať, nakoľko nie je možné
takúto okolnosť považovať za vážnu v zmysle ust. § 53 ods. 1 OSP.

Proti tomuto uzneseniu podal odporca odvolanie. Nesúhlasil s odôvodnením rozhodnutia
prvostupňového súdu, ktoré odporuje obsahu predvolania z 22.02.2013, ktoré mu bolo doručené
a v ktorom bol poučený, že ak sa na pojednávanie nedostaví z pracovných dôvodov, súd bude
pojednávať v jeho neprítomnosti. Zároveň bol vyzvaný, aby predložil potvrdenie o zárobku v zahraničí,
pretlmočené prekladateľom do slovenského jazyka. Z uvedeného predvolania jednoznačne vyplýva,
že súd mal pojednávať v jeho neprítomnosti a o sankcii, ktorá mu bola uložená nebola v predvolaní

žiadna zmienka. Súhlasil s tým, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti, čo mu oznámil písomným
podaním z 15.03.2013. K ospravedlneniu pripojil potvrdenie o zárobku a oznámil, že v zahraničí nemá
žiadne zamestnanie. V závere svojho odvolania vzniesol námietku zaujatosti voči Okresnému súdu
Komárno.Zdôvodniljutým,žematkanavrhovateľaajehozástupkyňavtomtokonaníjezamestnankyňou
Okresného súdu Komárno. Je logické, že má možnosť ovplyvniť výsledok rozhodnutia a jeho priebeh. Z
toho dôvodu má dôvodné pochybnosti o zaujatosti sudcov Okresného súdu Komárno, na ktorom matka

pracuje. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie o udelení pokuty zrušil.

Sudcovia Okresného súdu Komárno sa vo veci vyjadrili nezaujate.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací a súd nadriadený Okresnému súdu Komárno (§ 10 ods. 1, §
16 ods. 1 OSP) predtým, ako rozhodoval o uznesení o uložení poriadkovej pokuty odporcovi sa musel
vysporiadať so vznesenou námietkou zaujatosti zo strany odporcu, či konanie o uložení poriadkovejpokuty nie je postihnuté vadou konania, spočívajúcou v tom, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca (§
221 ods. 1 písm. g/ OSP).

Podľa § 14 ods. 1 OSP, sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na

ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.

Podľa § 15a ods. 1 OSP, účastníci majú právo z dôvodov podľa § 14 ods. 1 uplatniť námietku zaujatosti
voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, účastník môže uplatniť námietku zaujatosti podľa ods. 1
najneskôr na prvom pojednávaní, ktoré viedol sudca, o ktorého vylúčenie ide, alebo do 15 dní, odkedy
sa mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený.

Krajský súd v Nitre ako nadriadený súd Okresnému súdu Komárno (§ 16 ods. 1 veta prvá OSP)
posudzoval opodstatnenosť tvrdenej možnosti vzniku pochybnosti o nezaujatosti sudcov Okresného
súdu Komárno z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a
rozhodovania veci. Vychádzal pritom z ust. § 14 ods. 1 OSP. Účelom citovaného ustanovenia je prispieť
k nestrannému prejednaniu veci, nezaujatému prístupu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež

predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Cieľu sledovanému uvedeným ustanovením zodpovedá
aj právna úprava skutočností, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za právne relevantnú. Je
ňou existencia určitého, právne významného vzťahu sudcu a to:

1/ k veci, v rámci ktorého vzťahu by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia
veci a rozhodnutia o veci, alebo

2/ k účastníkom konania, ktorý vzťah by bol založený na príbuzenskom alebo rýdzo osobnom
(pozitívnom alebo negatívnom) pomere k nim, alebo

3/ k zástupcom účastníkov konania, ktorý vzťah by bol založený na pomere vykazujúcom znaky vzťahu
uvedeného pod bodom 2.

Citované zákonné ustanovenie predpokladá taký vzťah vlastného záujmu sudcu na prejednávanej veci,

alebo taký jeho osobný vzťah k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom, ktorý by pri všetkej
možnej snahe o správnosť rozhodnutia ovplyvnil jeho objektívny pohľad na vec a v konečnom dôsledku
by mohol viesť k vydaniu nezákonného rozhodnutia.

Sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci na návrh účastníka súdneho konania (§ 15a
OSP), alebo na základe návrhu (oznámenia) samotného sudcu (§ 15 OSP).

Obsahom práva na prejednanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu vyhovieť každému
návrhu oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania veci pre
nezaujatosť. Obsahom základného práva na prejednanie veci nestranným súdom je len povinnosť
(nadriadeného) súdu, prejednať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho
prejednania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (I.ÚS 73/97, I.ÚS 27/98, II.ÚS 121/03).

Vzhľadom na tom, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 14 ods. 1 OSP predstavuje výnimku z
ústavnej zásady, podľa ktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (článok 38 ods. 1
listiny, článok 48 ods. 1 ústavy), treba trvať na tom, že sudcu vylúčiť z prejednávania a rozhodovania
pridelenej veci možno skutočne iba výnimočne a s naozaj vážnych dôvodov, ktoré mu celkom zjavne
bránia rozhodnúť v súlade so zákonom nezaujato a spravodlivo. Pri posudzovaní týchto dôvodov, ich

analýze v konkrétnej situácii je potrebné prihliadať aj na rozsiahlu a inštruktívnu judikatúru Európskeho
súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) a Ústavného súdu SR k danej problematike. ESĽP pri
riešení otázky nestrannosti sudcu vychádza z toho, že okrem nezávislosti sudcu je potrebné brať
zreteľ aj na ďalšie aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru. Subjektívna stránka nestrannosti
sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu, a k účastníkom konania,

prípadne ich zástupcom. Významné z tohto hľadiska je, čo si sudca myslel, pro foro interno. Pri
subjektívnej nestrannosti sa vychádza z prezumpcie nestrannosti, až kým nie je preukázaný opak.
Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti vyžaduje judikatúra ESĽP dôkaz o skutočnej
zaujatosti. Rozhodujúce však nie je (subjektívne) stanovisko sudcu, ale existencia objektívnych
skutočností, so zreteľom na ktoré môžu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu. Objektívnanestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych symptómov.
Preto sa tu uplatňuje tzv. teória zdania nezaujatosti (porovnaj tézu, že spravodlivosť nielenže musí byť
poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná). Nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale

musí sa ako taký aj objektívne javiť. Pri rozhodovaní, či daný oprávnený dôvod na obavu, že konkrétny
sudca je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej namietať zaujatosť dôležité, ale nie rozhodujúce;
určujúcejeto,čisamôžetátoobavapovažovaťobjektívnezaoprávnenú.ZjudikatúryESĽPaÚstavného
súduSRmožnovyvodiť,žesubjektívnehľadiskosudcovskejnestrannostisamusípodriadiťprísnejšiemu
kritériu objektívnej nestrannosti. Za objektívne však nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu

len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli
viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci disponuje.

Odporca vzniesol námietku zaujatosti voči sudcom Okresného súdu Komárno potom, čo mu bola
uložená poriadková pokuta pre nedostavenie sa na pojednávanie. Sudca Attila Csaba, ktorému vec bola
pridelená na prejednanie a rozhodnutie, k uvedenej námietke zaujatosti uviedol, že matku navrhovateľa
osobne pozná, je s ňou v dennom kontakte a Krajský súd v Nitre uznesením z 20.05.2009 pod č. k.

5NcC/13/2009-32 rozhodol, že sudcovia Okresného súdu Komárno nie sú vylúčení z prejednávania
a rozhodovania veci. Ostatní sudcovia sa vo veci vyjadrili nezaujate. To, že zástupkyňa navrhovateľa
je zamestnankyňou Okresného súdu Komárno nie je dôvodom na vylúčenie sudcov Okresného súdu
Komárno z prejednávania rozhodovania veci. Danému vzťahu chýba objektívny základ na konštatovanie
zaujatosti, pretože vzájomné vzťahy sudcov a zamestnancom súdu sú založené na pracovných

vzťahoch a opačný záver by znamenal porušovanie sudcovských povinností a zásad sudcovskej etiky.
Z uvedených dôvodov Krajský súd v Nitre ako súd nadriadený Okresnému súdu Komárno rozhodol tak,
že sudcovia nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania danej veci.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nevylúčil sudcu z prejednávania a rozhodovania veci a dospel k
záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa nie je postihnuté vadou konania (§ 221 ods. 1

písm. g/ OSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a dospel k záveru, že odvolanie
odporcu je dôvodné.

Podľa § 53 ods. 1 OSP, tomu, kto marí uplatnenie základného práva iného účastníka konania alebo kto
hrubosťažujepostupkonaniatým,ževsúdomurčenejlehoteneurobísúdomuloženýúkonalebonesplní
jemu súdom uloženú povinnosť a svoju nečinnosť v konaní neospravedlní včas a vážnymi dôvodmi,

alebo sa neustanoví na súd, hoci naň bol riadne a včas predvolaný a svoju neprítomnosť neospravedlnil
včas a vážnymi okolnosťami, alebo kto neposlúchne príkaz súdu, alebo kto ruší poriadok, alebo kto
urobí hrubo urážlivé podanie, súd môže uložiť uznesením poriadkovú pokutu až do výšky 820 eur.

Z obsahu spisu vyplýva, že prvostupňový súd vytýčil termín pojednávania na deň 19.02.2113, ktorý
bol doručený odporcovi 17.12.2012. Odporca sa písomne vyjadril k podanému návrhu, podanie bolo

doručené súdu 28.12.2012. Dňa 12.02.2013 bolo doručené súdu ospravedlnenie odporcu a žiadosť
o nový termín pojednávania. Žiadal odročiť pojednávanie z pracovných dôvodov, pre ktoré sa nebude
zdržiavať na Slovensku. Prvostupňový súd potom odročil pojednávanie na deň 09.04.2013 a vyzval
odporcu na predloženie zárobku v zahraničí, pretlmočený predkladateľom do slovenského jazyka.
Zároveň bol poučený, že ak sa na pojednávanie nedostaví, súd bude pojednávať v jeho neprítomnosti.

Zo zápisnice o pojednávaní z 09.04.2013 vyplýva, že súd pojednával v neprítomnosti odporcu a uložil
mu poriadkovú pokutu 40 eur.

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. i/ OSP, pretože
pre uloženie poriadkovej pokuty neboli dôvody. Odporca riadne ospravedlnil svoju neprítomnosť na
pojednávaní,súhlasilstým,abysapojednávalovjehoneprítomnosti.Reagovalnavýzvusúdutým,žesa

vyjadril k návrhu na začatie konania a doručil potvrdenie o svojom zárobku. Z odôvodnenia rozhodnutia
prvostupňového súdu vyplýva, že odporcovi uložil poriadkovú pokutu z dôvodu zapríčinenia hrubých
prieťahov v konaní a sťaženia postupu v konaní, keď súd považoval za potrebné odporcu vypočuť a
vyjadriť sa k predloženým listinným dôkazom. Uvedené konanie je sporovým konaním, ktoré je ovládané
zásadnouprejednacou,ktorútrebachápaťtak,žetvrdiťrozhodnéskutočnostianavrhovaťprenedôkazy

je zásadne vecou účastníkov konania. Účastník má teda povinnosť tvrdenia (§ 79 ods. 1, § 101 ods. 1
OSP) a povinnosť dôkaznú (§ 130 ods. 1 OSP). Z ust. § 120 ods. 3 OSP je možné vyvodiť tzv. dôkazné
bremeno, ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určované výsledkom
prevedeného dokazovania. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva postihuje toho účastníka,
v záujme ktorého je, aby určitá skutočnosť rozhodujúca podľa hmotného práva a účastníkmi tvrdenábola v konaní preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Dôkazné bremeno v sporovom
konaní má žalobca, a nie žalovaný. Nesplnenie povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je pravidelne
sankcionované rozhodnutím, ktoré vyznieva nepriaznivo pre účastníka, ktorý tzv. dôkazné bremeno

neuniesol. Nesplnenie uvedenej povinnosti však nie je možno sankcionovať poriadkovým opatrením
podľa ust. § 53 ods. 1 OSP, uložením poriadkovej pokuty. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa zrušil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.