Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoE/55/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4106207999
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4106207999.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti
povinnej: H. G., nar.: XX. XX. XXXX, Y. XXX/XX, Y., zastúpená opatrovníkom Mesto Nitra, Štefánikova
60, Nitra, IČO: 00 308 307, o vymoženie sumy 1.194,98 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej
na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 9Er/332/2006 a u súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára, P.

Pázmaňa 49/3, Šaľa pod sp. zn. Ex 1726/06, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Nitra č. k. 9Er/332/2006-18 zo dňa 4. apríla 2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh na zmenu súdneho exekútora, vyhlásil
exekúciu za neprípustnú a zastavil ju a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi

JUDr. Ľubomírovi Pekárovi trovy exekúcie vo výške 83,92 eur. Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou
ustanovení § 238 ods. 1, 2, § 57 ods. 1 písm. g/, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov a ustanovení § 574 ods. 2, § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.
Uviedol, že po preskúmaní spisového materiálu zistil, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 14. 06. 2005
zmluvu o úvere č. 4530008, súčasťou ktorej bolo aj splnomocnenie, ktorým povinná osoba splnomocnila

advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice (exekučného titulu), t. j. aby v jeho mene
uznal jeho záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom pre
súdny výkon rozhodnutia alebo pre exekúciu na celý jeho majetok do výšky vzniknutej pohľadávky a
jej príslušenstva. Nakoľko povinný nesplnil záväzok zo zmluvy, bola spísaná notárska zápisnica, kde
za povinnú osobu konal a zápisnicu podpísal splnomocnený advokát Mgr. Tomáš Kušnír, ktorý dlh v

plnom rozsahu, čo do základu aj do výšky uznal a zároveň vyhlásil, že dlh, ktorý je opísaný v notárskej
zápisnici, povinný splatí v lehote do 05. 12. 2005, v opačnom prípade vyjadril súhlas s použitím notárskej
zápisnice ako exekučného titulu.

Konštatoval, že exekúciu je potrebné vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť ju, nakoľko splnomocnenie
(dohoda o splnomocnení), ktoré je súčasťou zmluvy o úvere, je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka
považované za neplatný právny úkon, na základe ktorého nemohlo dôjsť Mgr. Tomášom Kušnírom k
uznaniu právneho záväzku (dlhu), a teda k vydaniu a podpísaniu notárskej zápisnice, ktorá je podkladom

pre toto exekučné konanie. Z ustanovenia § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka jasne vyplýva, že
dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná, pričom konanie
povinného o splnomocnení Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu,t. j. aby v mene povinného uznal jeho záväzok, považoval súd za konanie, ktoré je v rozpore so zákonom.
V čase uzatvorenia zmluvy o úvere a splnomocnení Mgr. Tomáša Kušníra neexistoval dlh a nebola
známa ani jeho výška, teda v tom čase nemohla povinná osoba realizovať svoje právo dlh uznať a

nemohla následne splnomocniť Mgr. Tomáša Kušníra na také právo a z toho vyplýva aj nevedomosť
povinnej osoby o splatení svojho dlhu v lehote určenej v exekučnom titule.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd žiadosť oprávneného na zmenu súdneho exekútora ako
nedôvodnú zamietol.

O trovách exekúcie súdneho exekútora súd prvého stupňa rozhodol podľa ustanovení § 196, § 199, §
200 ods. 1, § 203 Exekučného poriadku a podľa vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách

súdnychexekútorovúčinnejdo30.04.2008tak,žesúdnemuexekútorovipriznaltrovyexekúcievovýške
83,92 eur vrátane 20 % DPH z dôvodov uvedených v odôvodnení svojho uznesenia, ktoré pozostávali
z odmeny súdneho exekútora vo výške 46,48 eur za 5 hodín účelne vynaložených na exekúciu a za 4
úkony exekučnej činnosti a z náhrady hotových výdavkov vo výške 33,75 eur za poštovné, spotrebný
materiál a cestovné a z náhrady za stratu času vo výške 2,37 eur.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho právneho
zástupcu odvolanie. Namietal, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, súd svojím postupom
odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, nedostatočné zistenie skutkového stavu a nesprávne
právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. Uviedol, že v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti.

Namietal, že Zákon o notároch a notárskej činnosti presne vymedzuje, kedy je notár povinný
odmietnuť vykonanie požadovaného úkonu. A preto táto právomoc nemôže byť na základe extenzívnej
interpretácie prenášaná na súd, pretože by dochádzalo k zásahu do princípu právnej istoty a princípu
ochrany dôvery subjektov práva v právny poriadok. Skonštatoval, že ak notár neodmietne vykonať úkon,
zaniká právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi a

chýbajúcu zákonnú úpravu revízneho postupu nemôže nahrádzať svojimi rozhodnutiami exekučný súd.
Namietal, že všeobecný súd nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná
v súlade s platnými predpismi. Zastával názor, že platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako
rozsudok všeobecného súdu, a preto s ňou musí exekučný súd nakladať rovnako ako s rozsudkom
všeobecného súdu. Zdôraznil, že súd nedisponuje právomocou rušiť, či meniť obsah notárskej listiny,

ktorá je exekučným titulom. Ďalej tvrdil, že súd pri rozhodovaní o právnom postavení účastníkov
notárskeho úkonu ignoroval procesné zásady súdneho rozhodovania v právnom štáte spojené s
exekučnou vecou. Ďalej dospel k záveru, že odlišné zaobchádzanie so žalobcom nemožno ospravedlniť
jeho iným postavením, pretože takýto dôvod je priamo Ústavou SR s Dohovorom o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, špecifikovaný ako dôvod zakázaného odlišného zaobchádzania. Poukázal

na skutočnosť, že exekučný súd rozhodol na základe normatívnej úpravy, ktorá nemá povahu prameňa
práva, a preto sa ňou nemohol riadiť. Na základe uvedeného preto tvrdil, že žalobca bol uvedený do
takého postavenia, ktoré bolo podstatne nevýhodnejšie ako postavenie iných strán konania a iných
osôb v porovnateľnom postavení. Namietal ďalej, že žalobca nemal možnosť reagovať na akékoľvek
tvrdenia, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení, ďalej že

nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia a nebol oboznámený s tým, že exekučný súd
vedie konanie, v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach. Namietal, že exekučný súd rozhodnutím
vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci. Ďalej namietal, že
plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň aplikovať právnu úpravu neprijateľných
zmluvných podmienok obsiahnutú v ust. § 53 Občianskeho zákonníka. Dodal, že žiadne z ustanovení

zmluvy nestanovuje, že povinný nemôže po udelení plnomocenstva sám dlh uznať vo forme notárskej
zápisnice ako exekučného titulu. Poznamenal, že zástupca povinného žiadnym spôsobom neprekročil
udelené plnomocenstvo, keďže bol na základe plnomocenstva oprávnený uznať dlh vo forme notárskej
zápisnice. V závere konštatoval, že nie sú dané dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Dodal,
že od vydania exekučného titulu, ani od vydania poverenia na vykonanie exekúcie, nenastali žiadne

nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu. S poukazom na vyššie
uvedené preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súd prvého stupňa na
ďalšie konanie.KrajskýsúdvNitreakosúdodvolacíprejednalvecvmedziachpodanéhoodvolania podľa§212ods.1,§
214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného
nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne podľa § 219 ods. 1

OSP, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Z obsahu predloženého súdneho spisu vyplýva, že exekučné konanie sa začalo dňa 10.
04. 2006, kedy bol súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi doručený návrh oprávneného
zo dňa 12. 03. 2006 na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, a to notárskej zápisnice

spísanej notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom pod sp. zn. N 5756/2005, NZ 52479/2005 dňa 05. 11. 2005.
Následne súd prvého stupňa vydal dňa 10. 07. 2006 poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho
exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára na základe vyššie uvedeného exekučného titulu. Písomným podaním
zo dňa 18. 11. 2010 oprávnený požiadal o zmenu súdneho exekútora z JUDr. Ľubomíra Pekára na JUDr.
Rudolfa Krutého. V súvislosti s výzvou súdu prvého stupňa si súdny exekútor dňa 11. 02. 2011 vyúčtoval
trovy exekúcie vo výške 83,92 eur, na náhradu ktorých žiadal zaviazať oprávneného a vyjadril sa, že

súhlasí s návrhom oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Dňa 04. 04. 2012 súd prvého stupňa,
obsadený vyšším súdnym úradníkom, vydal napadnuté uznesenie, ktorým zamietol návrh na zmenu
súdneho exekútora, vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju a oprávnenému uložil povinnosť
zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi trovy exekúcie vo výške 83,92 eur z dôvodov
uvedených v odôvodnení tohto uznesenia.

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípade
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 240 ods. 1 Exekučného poriadku, konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa dokončia podľa

doterajších právnych predpisov, ak odseky 2 až 4 alebo osobitný predpis neustanovujú inak.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 30. 11. 2006, exekučným titulom je
vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 30. 11. 2006, podľa tohto zákona možno
vykonať exekúciu aj na podklade rozhodnutí orgánov Európskej únie, rozhodnutí osvedčených ako

európsky exekučný titul, notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená
oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej
zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila, vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených, osvedčení o dedičstve, vykonateľných rozhodnutí bývalých štátnych notárstiev a dohôd
nimi schválených,

vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu
nezaplatenú na mieste, platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov,
ako aj zmierov schválených týmito orgánmi, vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo
veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia, iných
vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.

Podľa § 22 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho
mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Zastupovať iného nemôže ten,
kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami
zastúpeného.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného

skutkového stavu vyvodil i správny právny záver a z toho dôvodu bolo potrebné jeho rozhodnutie akovecne správne potvrdiť. Na doplnenie však odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že predpokladom
na vykonávanie exekúcie proti povinnému je vykonateľný exekučný titul. Okruh exekučných titulov,
na základe ktorých je možné realizovať nútený výkon rozhodnutia, bol uvedený v ust. § 41 ods. 1, 2

Exekučného poriadku v znení platnom do 30. 11. 2006, ktoré je potrebné v predmetnej veci aplikovať,
pretože exekučné konanie sa začalo doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi,
čo bolo 10. 04. 2006.

Oprávnený ako exekučný titul predložil notársku zápisnicu zo dňa 05. 11. 2005, spísanú notárom JUDr.
Ondrejom Ďuriačom pod sp. zn. N 5756/2005, NZ 52479/2005, na ktorú sa vzťahuje ust. § 41 ods.

2 vyššie citovaného zákona a v ktorej advokát Mgr. Tomáš Kušnír vystupujúci ako zástupca povinnej
osoby (na základe splnomocnenia udeleného mu dlžníčkou v úverovej zmluve zo dňa 14. 06. 2005)
uznal dlh voči oprávnenej osobe v sume 40.533,- Sk, z čoho úver a poplatok predstavujú sumu 36.000,-
Sk, ktorá sa bude úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 13. 08. 2005 do zaplatenia
a celý dlh pozostáva z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov
za spísanie zápisnice. Notárska zápisnica bola spísaná na základe úverovej zmluvy, uzavretej medzi

účastníkmi konania dňa 14. 06. 2005, súčasťou ktorej bola predtlač splnomocnenia, v zmysle ktorého
dlžníčka splnomocnila advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného
titulu a na to, aby v jej mene uznal záväzok z úveru a aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným
titulom.

Povinnosťou exekučného súdu, ako i súdneho exekútora bolo preveriť vykonateľnosť spísanej notárskej

zápisnice po formálnej a materiálnej stránke. Formálna stránka spočíva v dodržaní formy notárskej
zápisnice tak, ako je upravená v ust. § 47 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti
(Notársky poriadok), v znení neskorších predpisov. Materiálna stránka je priamo predpísaná zákonom
a notárska zápisnica má obsahovať právny záväzok, oprávnenú osobu a povinnú osobu, právny dôvod,
predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Notárska

zápisnica podľa§41ods.2 Exekučnéhoporiadkujerýdzoprocesnoprávnyminštitútom,ktorýnadväzuje
na hmotnoprávny základ, teda na ustanovenia občianskeho práva o uznaní dlhu (§ 558 Občianskeho
zákonníka) a obchodného práva o uznaní záväzku (§ 323 Obchodného zákonníka). V oboch prípadoch
ide o jednostranný adresovaný právny úkon, konkrétne o jednostranný právny úkon dlžníka
adresovaný veriteľovi. Rozdiel medzi uznaním dlhu, resp. záväzku podľa hmotného práva, a

notárskou zápisnicou obsahujúcou právny záväzok podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, teda
podľa procesného práva, je v dvoch náležitostiach. Predovšetkým nemôže ísť o jednoduchý písomný
právny úkon, ale o písomný právny úkon v kvalifikovanej forme, teda vo forme notárskej zápisnice.
Okrem toho notárska zápisnica musí obsahovať výslovný súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou
právneho záväzku. Práve tento súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je

jej najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného titulu. Totiž až tento prejav vôle povinného robí
z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti uvedenej v
jej obsahu. Uvedeným prejavom vôle povinného sa teda završuje vznik exekučného titulu,
čo znamená, že až v dôsledku tohto právneho úkonu sa z notárskej zápisnice stáva exekučný titul.
Zákonodarca teda hlavný dôraz kládol na výslovný "súhlas povinnej osoby s exekúciou". Exekúciu by

nebolo možné vykonať na základe notárskej zápisnice (najmä vzhľadom na jej mimosúdny spôsob
vzniku) vtedy, ak by sa ňou mohli porušiť také princípy zákonnej alebo ústavnej hodnoty, na ktorých
treba bezpodmienečne trvať.

V predmetnej veci však povinná nebola osobne prítomná pri spisovaní notárskej zápisnice ako
exekučného titulu, ktorý potom neobsahuje jej osobné vyhlásenia, ale zastupoval ju Mgr. Tomáš

Kušnír na základe splnomocnenia udeleného mu povinnou v zmluve o úvere zo dňa 14. 06. 2005.
Splnomocnenie je súčasťou formulárovej predtlače zmluvy, ktorú používa oprávnený ako veriteľ pri
poskytovaní úverov pre dlžníkov. Notárska zápisnica musí mať písomnú formu, musí byť v nej uvedený
súhlas povinnej osoby s exekúciou. Odvolací súd je toho názoru, že pokiaľ dlžníčka nebola priamo
prítomná pri spisovaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu, ale konala prostredníctvom zástupcu,

mala tomuto zástupcovi udeliť plnomocenstvo, ktorého náležitosti musia zodpovedať ust. § 31 a
nasl. Občianskeho zákonníka s dôrazom na presné vymedzenie rozsahu plnomocenstva. Uvedené
znamená, že takéto plnomocenstvo musí spĺňať všetky požiadavky, ktoré sú kladené na samotnú
notársku zápisnicu, t. j. musí byť určité a zrozumiteľné. Plnomocenstvo udelené dlžníčkou pre advokáta
Mgr. Tomáša Kušníra v zmluve o úvere zo dňa 14. 06. 2005 tieto náležitosti nemá, nie je v ňom žiadnymspôsobom špecifikovaný dlh, resp. záväzok, ktorý mal splnomocnenec za povinnú uznať a táto okolnosť
robí podľa názoru súdu predmetné plnomocenstvo neurčitým a nepoužiteľným pre spísanie notárskej
zápisnice ako exekučného titulu. Plnomocenstvo zo dňa 14. 06. 2005 ako súčasť úverovej zmluvy je

nejasné a neurčité a nemožno na základe neho ustáliť, v akej výške mal splnomocnenec záväzok, resp.
dlh uznať. Odvolací súd je toho názoru, že predmetné plnomocenstvo potom neoprávňovalo advokáta
Mgr. Tomáša Kušníra ako zástupcu povinnej uznať dlh vo forme notárskej zápisnice a súhlasiť s jej
vykonateľnosťou.

K veci je potrebné uviesť, že zmluva o úvere zo dňa 14. 06. 2005 je predtlačený formulár, ktorý

sa vypĺňa pri jej uzavretí medzi oprávneným ako veriteľom a dlžníčkou. Zároveň ale táto zmluva
už obsahuje i predtlačený text, že dlžníčka splnomocňuje advokáta Mgr. Tomáša Kušníra. Už táto
skutočnosť preukazuje, že Mgr. Tomáš Kušnír ešte pred vyhotovovaním tlačiva zmluvy musel jednať
so spoločnosťou veriteľa (oprávneného), čo oprávnene vyvoláva pochybnosť o tom, či záujmy zástupcu
Mgr. Tomáša Kušníra nie sú v rozpore so záujmami povinnej, ktorú by podľa plnomocenstva
mal zastupovať pri spísaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu. V prípade nesplnenia podmienok

uvedených v § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka je právny úkon takejto osoby absolútne neplatný (§
39 Občianskeho zákonníka), a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli.
V predmetnej exekučnej veci je totiž povinná zastúpená Mgr. Tomášom Kušnírom, pričom odvolací súd
konštatuje, že vzhľadom na uvedené a množstvo obdobných prejednávaných vecí je nepochybné, že
tento súčasne vystupuje opakovane ako splnomocnenec povinných ako aj splnomocnenec spoločností,

ktorých predmetom činnosti je poskytovanie úverov.

Súd prvého stupňa ako exekučný súd správne posúdil predloženú notársku zápisnicu zo dňa 05. 11.
2005 ako nespôsobilý exekučný titul, a to z toho hľadiska, že Mgr. Tomáš Kušnír nemohol pri jej
spisovaní konať s dôsledkami a účinkami pre povinnú v zmysle vzniku a platnosti exekučného titulu. Túto
otázku je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať v každom štádiu exekučného konania a

v prípade zistenia, že exekúcia bola nesprávne nariadená (na základe exekučného titulu, ktorý nespĺňal
zákonom stanovené náležitosti), musí byť podľa § 57, § 58 Exekučného poriadku zastavená, pretože jej
ďalšie pokračovanie by sa priečilo zásadám exekučného konania.

Pokiaľ ide o náhradu trov exekúcie, odvolací súd konštatuje, že oprávnený v podanom odvolaní
nešpecifikoval, v čom vidí ich nezákonnosť, nenamietal ani ich výšku a naviac odvolací súd nezistil

žiadne pochybenie, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa i v časti výroku o trovách exekúcie potvrdil.

Oprávnený sa podaním zo dňa 26. 07. 2012 označeným ako „Návrh na prerušenie konania postupom
podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ OSP a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ a doplnenie právnej argumentácie
k podanému odvolaniu“ domáhal, aby súd prerušil konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c/ OSP a Súdnemu
dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ predložil prejudiciálne otázky, a to,

či je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa,
ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda, aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do
výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky
vyplývajúcej z tejto zmluvy. Druhá prejudiciálna otázka znie, či je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty

základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné
a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej
pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi.

Krajský súd v Nitre dáva oprávnenému do pozornosti, že Exekučný poriadok neumožňuje súdu prerušiť
exekučné konanie (§ 36 ods. 5) a v súvislosti s prerušením konania (§ 109 ods. 1 písm. c/ OSP) považuje

za potrebné uviesť, že súd môže, ale nemusí prerušiť konanie. Preskúmaním návrhu oprávneného zo
dňa 26. 07. 2012 súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by odôvodňovala možnosť vyhovieť tomuto návrhu
na prerušenie konania, a to i z toho dôvodu, že skutočnosti uvádzané oprávneným v jeho podaní, už
boli riešené judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 3Cdo/164/1996 zo dňa 27. 01.
2007) i Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. IV. ÚS 285/2010-12 zo dňa 30. 08. 2010).Naviac je potrebné uviesť, že zmyslom riešenia predbežnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý
spadá do výlučnej kompetencie súdu členskej krajiny, ale zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho
práva, pričom prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ nesmie byť zjavne neopodstatnená a

irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej potenciálne zodpovedanie musí mať reálny dosah
na prebiehajúci spor, a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú v tom zmysle, že táto otázka nemá
reálny základ v prejednávanom spore.

V súvislosti s prvým návrhom oprávneného na prejudiciálnu otázku odvolací súd poukázal na judikatúru
Súdneho dvora (rozsudok Súdneho dvora Pannon C-243/08, rozsudok Súdneho dvora Freiburger

Kommunalbauten C-237/02), z ktorej vyplýva, že je vecou členských štátov, aby sa vyrovnali s otázkou,
či v konkrétnom prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Čo sa týka
druhého návrhu oprávneného na prejudiciálnu otázku, odvolací súd poukázal na judikáty Súdneho
dvora vo veci Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL (C-168/05), Océano Grupo
EditorialaSalvatEditores(C-240/98ažC-244/98,Pohotovosť(C-76/10),zktorýchjezrejmé,žeustálená
judikatúra Súdneho dvora EÚ pripúšťa i vo fáze výkonu rozhodnutia posudzovať nekalosť podmienok

v spotrebiteľských zmluvách s tým, že v prípade, ak posudzujúci súd dospeje k záveru o nekalosti
takejto podmienky, je povinný vyvodiť z uvedeného posúdenia všetky relevantné dôsledky, ktoré z
toho vyplývajú z vnútroštátneho práva. Uvedeným následkom v zmysle práva Slovenskej republiky je
zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku alebo zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, obe spočívajúce v tom, že pohľadávku veriteľa voči

spotrebiteľovi nie je možné v danom exekučnom konaní vymôcť. Možno konštatovať, že vnútroštátny
súd môže svojím rozhodnutím zabrániť vymožiteľnosti pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi, pričom
toto zabránenie nie je v rozpore s článkom 17 Charty základných práv EÚ o ochrane vlastníckeho práva
a ani v rozpore s článkom 47 tejto Charty o práve na spravodlivý proces. Uvedené posúdenie bol súd
spôsobilý uskutočniť sám, bez potreby predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru EÚ, keď toto jeho

posúdenie a zhodnotenie neexistencie potreby zahájiť prejudiciálne konanie je plne v súlade s doktrínou
acte éclaire (konanie objasnené alebo konanie už rozsúdené) ako aj s doktrínou acte clairé (konanie
jasné alebo konanie zrozumiteľné), ktoré stanovujú výnimky z povinnosti predkladania predbežných
otázok Súdnemu dvoru EÚ.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.