Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. máj 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/193/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114221509
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114221509.2

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Prima banka

Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, právne zastúpenej Advokátskou
kanceláriou Antovszká, s.r.o., zas. JUDr. Alžbeta Fuchsová, konateľ, advokát, so sídlom Bárdošova 2/A,
831 01 Bratislava, IČO: 36 866 881, proti žalovanému: 1. O. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/XX,
080 01 Prešov, 2. M. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/X, 080 01 Prešov, o zaplatenie 726,28 €, takto

r o z h o d o l :

Konanie zastavuje v časti o zaplatenie sumy 105 € predstavujúcej cenu poplatkov za výzvy a upomienky
po splatnosti.

I. Žalobu zamieta.

II. Žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovaným náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom došlým súdu dňa 31.07.2014 sa žalobca po čiastočnom späťvzatí vykonanom dňa 07.04.2015
domáhal na žalovanom zaplatenia

? istiny - 726,28 €,

? úrokov - 55,93 € ku dňu zosplatnenie úveru,

? úrokov z omeškania - 7,76 € ku dňu zosplatnenie úveru,

? úrokov z omeškania:

- úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1 090,53 € od 03.01.2013 do 15.01.2013,

- úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1 013,45 € od 16.01.2013 do 15.05.2013,

- úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 936,37 € od 16.05.2013 do 19.05.2013,

- úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 859,29 € od 20.05.2013 do 19.06.2013,

- úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 782,21 € od 20.06.2013 do zaplatenia,

na tom skutkovom základe, že so žalovanými uzavrel zmluvu o úvere, pričom žalovaní poskytnutý úver
riadne a včas nevrátili.Žalovaní sa k predmetu konania vyjadrili na pojednávaní konanom dňa 22.01.2015 tak, že prevzatie
úveru a jeho nezaplatenie nepopierajú, tento však nebol splatený z dôvodu finančných problémov.

Súd vykonal dokazovanie obsahom listín predložených žalobcom a zistil nasledujúce:

Prima banka ako veriteľ uzavrela dňa 07.10.2008 so žalovanými ako dlžníkmi Úverovú zmluvu č.
40/385/08 za nasledujúcich podmienok:

- výška úveru 3319,39 €,

- lehota splatnosti: do 60 mesiacov odo dňa podpisu zmluvy,

- mesačná anuitná splátka 77,08 €,

- výška úrokovej sadzby 13,09% p. a.,

- RPMN 16,67 % p. a.,

Žalobca mal žalovaného 1. listom zo dňa 25.06.2012 upozorniť na jeho omeškanie so splácaním úveru
a listom zo dňa 19.12.2012 vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru. Žalovaní k uvedeným písomnostiam
uviedli, že im doručené neboli.

Na základe vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že žalobca poskytol žalovanému

spotrebiteľský úver v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Žalovaní si povinnosti
vyplývajúce zo zmluvy o úvere neplnili riadne a včas, preto žalobca z dôvodu ich omeškania s platením
splátok pristúpil k tzv. predčasnému zosplatneniu úveru.

Podaním-výzvouzodňa08.12.2014doručenoužalobcovidňa12.12.2014súdvyzvalžalobcu,abysúdu

a) zaslal rozpis všetkých predpísaných splátok v členení na istinu, úroky a poplatky,

b) preukázal výpočet na zaplatenie požadovaných úrokov z omeškania - 7,76 €.

Na predmetnú výzvu žalobca nereagoval.

V zápisnici z pojednávania konaného dňa 22.01.2015 súd konštatoval dôkaznú povinnosť žalobcu ako
aj to, že v prípade nepreukázania platného predčasného zosplatnenia úveru, bude vychádzať z toho,
že k tomu nedošlo.

Zápisnicu z pojednávania súd zaslal žalobcovi a vyzval ho, aby súdu

a) preukázal, že pri zosplatnení úveru bol dodržaný postup podľa § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka
vrátane toho, s ktorou splátkou sa žalovaní dostali do omeškania po dobu dlhšiu ako 3 mesiace,

b) preukázal zosplatnenie úveru voči obom žalovaným,

c) preukázal zaslanie upomienok a výzvy na predčasné splatenie úveru žalovanými,

d) špecifikoval na zaplatenie požadovanú sumu za výzvy a upomienky vo výške 105 €,

e) zaslal predpis všetkých splátok v členení na istinu, úroky a poplatky + prehľad všetkých zaplatených
súm a rozpis ich zápočtu na istiny, úrok a poplatky,

f) preukázal výpočet na zaplatenie požadovaných úrokov z omeškania.

Podaním doručeným súdu dňa 07.04.2015 žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie upomienok

vo výške 105 €, zaslal súdu platobnú históriu žalovaných v anglickom jazyku spolu s poznámkami v
jazyku slovenskom, zaslal súdu nezrozumiteľný výpočet úrokov z omeškania v anglickom jazyku spolu
s poznámkou v jazyku slovenskom.Z platobnej histórie sa javí, že žalovaní doposiaľ na prejednávaný úver zaplatili sumu 3873,93 € (istina
- 2593,11 €, úroky - 1280,82 €).

Vychádzajúc z vyššie uvedeného má súd za to, že k predčasnému zosplatneniu úveru, a teda k strate

výhody splátok u dlžníkov - žalovaných nedošlo, z dôvodu nedodržania postupu podľa § 53 ods.9
Občianskeho zákonníka (Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.). Doručenie upomienky a ani výzvy totiž žalobca súdu nepreukázal.

Podľa § 45 ods.1 Občianskeho zákonníka - Prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu,
keď jej dôjde.

Je notorietou právnej teórie a praxe, že preukázať doručenie písomnosti, musí ten účastník konania,
ktorý z doručenia písomnosti pre seba vyvodzuje priaznivý následok. V danom prípade preukázanie
doručenia písomnosti, z ktorej žalobca vyvodzuje pre seba priaznivé účinky v podobe predčasného
zosplatnenia úveru je práve na žalobcovi. Žalobca však nepreukázal, že by sa takéto listiny do

dispozičnej sféry dlžníkov dostali (bez ohľadu na to, či sa s touto výzvou oboznámili, alebo nie), a
preto súd musí vychádzať z toho, že nebola splnená podmienka nevyhnutná pre vyhlásenie predčasnej
splatnosti úveru bankou - žalobcom. Žalobca dokonca nepreukázal ani odoslanie vyššie uvedenej listiny.

Vyčíslením jednotlivých položiek uplatňovanej pohľadávky žalobcom je súd viazaný (§ 153 ods.2 O.s.p.)
azároveňajsvojerozhodnutiemusísmerovaťvovzťahukvyčíslenejpoložkevtomzmysle,čiaprípadne

v akom rozsahu ju priznáva alebo zamieta.

Vo vzťahu k ďalším konaniam, ktorých účastníkom je žalobca, súd tohto opakovane upozorňuje na to,
že vykonanie dôkazu listinou napísanou v inom ako slovenskom alebo českom jazyku jej prečítaním je
neprípustné a také listiny musia byť preložené do jazyka slovenského (NS SR sp. zn. 7 Cdo/16/2013).
Je teda potrebné, aby žalobca predkladal súdu listiny, ktorými navrhuje vykonanie dôkazu v jazyku

slovenskom, prípadne českom.

Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy 07.10.2008 - Tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 2 písm. a) Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch - Na účely tohto zákona sa
rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b) Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch - na účely tohto zákona sa
rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 ods.2 zákona č. 258/2001 Z. z. - (2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí musí obsahovať

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

Podľa § 4 ods.3 zákona č. 258/2001 Z. z. - Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

V rozsudku zo dňa 27.11.2014 vo veci sp. zn. 7Co/220/2014 Krajský súd v Prešove uviedol - „Jednou

z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplývajúcou z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona
č. 129/2010 Z. z. je i to, že táto zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V zmluve
absentuje rozlíšenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky a je v nej uvedená len jednotná

suma splátky bez tohto rozlíšenia. Tento nedostatok spôsobuje, že spotrebiteľský úver sa posudzuje
ako bezúročný a bez poplatkov.“

Vzhľadom na to, že § 9 ods.2 zákona č. 129/2010 Z. z. zodpovedá § 4 ods.2 písm. i) zákona č. 258/2001
Z. z., treba uvedený záver aplikovať aj na spotrebiteľské úvery zo zmlúv za účinnosti zákona č. 258/2001
Z. z. Uvedenému zodpovedá aj rozhodovacia prax, keď napr. Krajský súd v Trnave vo veci sp. zn.
10CoE/313/2010, pri výklade § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z. dospel k záveru, že každý z

atribútov vyjadrený v zákone slovami suma, počet a termíny splátok sa viaže ku každej z tam uvedených
zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k
úrokom a tiež prípadne iným poplatkom.

Procesný súd teda robí čiastkový záver, že prejednávaná zmluva o úvere je z dôvodu nedostatku
náležitosti uvedenej v § 4 ods.2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z. bezúročná a bez poplatkov.

Súd má však za to, že v zmluve absentuje aj náležitosť vyžadovaná § 4 ods.2 písm. g) zákona č.
258/2001 Z. z.

Zmluvatotižneobsahovalapresnéuvedeniedňakonečnejsplatnostiúveru,zaktorýnemožnopovažovať
formuláciu - lehota splatnosti je do 60 mesiacov odo dňa podpisu zmluvy. Zákon č. 258/2001 Z. z. totiž
požaduje uvedenie presného termínu a nie času trvania zmluvy (napr. 60 mesiacov) ako sa to stalo

v prejednávanej veci. Formu uvedenia konečnej splatnosti žalobcom považuje súd za nedostatočnú z
dôvodu jej neurčitosti a teda netransparentnosti.

Pri odpovedi na otázku spôsobu uvedenia konečnej splatnosti úveru v úverovej zmluve treba vychádzať
z toho, že v spotrebiteľských vzťahoch sa poskytuje spotrebiteľovi zvýšená ochrana. Samotným
východiskom spotrebiteľskej ochrany je potom postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky

nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza
ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšie poznanie práva a
ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky
jednostranne cestou formulárových zmlúv. Zákonodarca sa preto pokúsil vyrovnať túto faktickú
nerovnosť cestou práva a to formou obmedzenia autonómie vôle.

V spotrebiteľskom práve je teda dodávateľ vo fakticky výhodnejšom postavení, pretože má odbornú
prevahu nad spotrebiteľom, ktorému svoje služby poskytuje a preto okrem obmedzení vyplývajúcich z
vyššie uvedeného princípu rovnosti prostriedkov, možno od dodávateľa tiež očakávať, že sa vo vzťahu
k spotrebiteľovi bude chovať v obecnej polohe poctivo. Ak nepostupuje týmto spôsobom, spreneverí
sa dôvere druhého účastníka zmluvného vzťahu v poctivosť svojho konania a takémuto nepoctivému

konaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu. V praxi sa zásada poctivosti prejavuje mimo iné tým,
že text spotrebiteľskej zmluvy, obzvlášť ak sa jedná o zmluvu formulárovú, má byť pre priemerného
spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný a logicky usporiadaný.

Procesný súd teda robí čiastkový záver, že prejednávaná zmluva o úvere je z dôvodu nedostatku
náležitosti uvedenej v § 9 ods.2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. bezúročná a bez poplatkov.

Ďalším pre prejednávanú vec podstatným čiastkovým záverom je, že k predčasnému zosplatneniu úveru
nedošlo, z dôvodov nepreukázania skutočnosti vyššie uvedenej.Ak teda súd dospel k právnemu záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov
a zároveň k záveru, že k jeho predčasnému zosplatneniu (a teda strate výhody splátok) nedošlo, mohol
žalobcovi priznať maximálne dlžnú sumu úveru ku dňu svojho rozhodovania.

Tu je však nevyhnutné zohľadniť, že ak bol úver vo výške 3319,39 € bezúročným a bez poplatkov,
tak zaplatením sumy 3873,93 € žalovaní svoj záväzok splnili a nepochybne splnili aj povinnosť úhrady
úrokov z omeškania z istiny jednotlivých splátok pri správnom úročení (teda nebolo možné úročiť sumu
splátky 77,08 € ale iba sumu istiny pripadajúcej na každú zo splátok).

Len na okraj súd uvádza, že tým, že žalobca súdu neoznámil rozpis jednotlivých splátok na istinu, úroky

a poplatky, sám zavinil, že súd nemohol požadovanú výšku úrokov z omeškania (ak by prevyšovala
preplatok žalovaných) odkontrolovať a prípadne priznať.

Ďalšie vyzývanie a „nútenie“ banky, aby svoj nárok preukázala už možné nebolo, pretože by
predstavovalo porušenie rovnosti účastníkov konania.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods.1 O.s.p. tak, že úplne neúspešný žalobca na ich
náhradu právo nemá, a úplne úspešní žalovaní náhradu trov konania nežiadali.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne
v 4 vyhotoveniach na Okresný súd Prešov, pričom odvolanie musí mať náležitosti uvedené v ust. § 205
ods. 1 a 2 O. s. p..

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.