Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. apríl 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 7P/40/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614206166
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5614206166.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Gabrielou Briškovou vo veci starostlivosti o

maloletého: V.G. N., nar. X. X. XXXX, bytom v L. M., K. XXX/XX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom:
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, dieťa rodičov: matky M. C., nar. X. X. XXXX,
bytom v L. M., K. XXX/XX a otca A. N., nar. X. X. XXXX, bytom v K. K., F. R. XXXX/XX, o návrhu matky
na nahradenie súhlasu otca s podaním žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa, takto

r o z h o d o l :

Súd n a h r á d z a súhlas otca A. N., nar. X. X. XXXX s podaním žiadosti o zmenu priezviska maloletého
V. N., nar. X. X. XXXX, z doterajšieho priezviska N., na priezvisko C..

Žiaden z účastníkov nemá p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka dieťaťa sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 9. 7. 2014 domáhala nahradenia súhlasu

otca dieťaťa s podaním žiadosti o zmenu priezviska maloletého z doterajšieho priezviska N. na
priezvisko C.. Na základe rozhodnutia Okresného úradu Liptovský Mikuláš, odbor všeobecnej vnútornej
správy zo dňa 4. 9. 2014, č. OULM OVVS-2014/007642 došlo k zmene priezviska matky z priezviska
N. na priezvisko C.. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 8. 9. 2014. Biologický otec dieťaťa sa o
syna nezaujíma, nenavštevuje ho v čase určenom súdom, ani mimo uvedenej doby. Výživné začal
platiť až po trestnom oznámení, ktoré matka podala a po začatí exekúcie, ktorej suma ešte doposiaľ
nebola vymožená. Maloletého videl naposledy vo veku 6 týždňov a v súčasnej dobe je pre neho cudzí
človek. Maloletý nemá k nemu vytvorené žiadne citové väzby a nepozná ho. Matka žije v spoločnej

domácnosti s partnerom, ktorého syn považuje a vníma ako svojho otca. Vyplýva to zo starostlivosti
partnera o maloletého. Pre zdravý psychický vývin dieťaťa by bolo vhodné, aby sa syn volal priezviskom
akojehomatka.Niejevzáujmemaloletéhodieťaťa,abymalasosynomrozdielnepriezviská.Manželstvo
rodičov dieťaťa bolo rozvedené, keď týždeň po svadbe sa jej otec dieťaťa priznal s vecami, ktoré boli
neprekonateľnou prekážkou ich spoločného života. V spoločnej domácnosti nikdy nežili.

Otec dieťaťa spočiatku nesúhlasil s návrhom matky. Poukazoval na skutočnosť, že matka bránila
stretnutiam so synom. Štyri alebo päť párnych sobôt po obdržaní rozsudku krajského súdu (september

2013) sa pokúšal stretnúť s maloletým synom. Zvonil na zvončeku pri vchodových dverách, nikto
neotváral. Otec dieťaťa nepodal návrh na výkon rozhodnutia za účelom splnenia povinnosti o úprave
styku, nekontaktoval úrad sociálnych vecí, oddelenie sociálnej kurately. Nechcel mať ďalšie spory. Po
dobu dvoch rokov sa s dieťaťom už nekontaktoval. V súčasnej dobe si vyživovaciu povinnosť plní.
V priebehu súdneho konania otec dieťaťa postoj zmenil s prihliadnutím na záujem dieťaťa a snahu
dohodnúť sa s matkou na úprave styku s dieťaťom mimosúdne.Kolízny opatrovník navrhol návrhu matky dieťaťa vyhovieť, keďže je v záujme maloletého dieťaťa.

Podľa § 35 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov:

Ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností,
najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom
občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave
na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

Podľa § 11 ods. 3 písm. a) zákona č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov:

Žiadosť o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého podávajú jeho rodičia, ak sú jeho zákonnými

zástupcami ako spoločnú žiadosť. Ak ide o maloletého staršieho ako 15 rokov, musia k žiadosti priložiť
jeho písomný súhlas s jeho úradne osvedčeným podpisom. Ak o zmenu mena alebo zmenu priezviska
maloletého žiada iba jeden z rodičov, k žiadosti priloží aj písomný súhlas druhého rodiča s jeho úradne
osvedčeným podpisom alebo právoplatné rozhodnutie súdu nahrádzajúce jeho súhlas, ak súhlas nedal
alebo ak sa súhlas nedá získať.

Podľa § 157 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku:

Ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí
sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona,
podľa ktorých rozhodol.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd návrhu matky vyhovel,

keďže boli naplnené zákonom stanovené podmienky pre tento postup. Na zmenu priezviska dieťaťa sa
vyžaduje konsenzus rodičov. Nesúhlas druhého rodiča môže súd nahradiť v konaní. Súd tak učinil, keď
mal za preukázané, že pre nahradenie súhlasu existujú dôležité dôvody, ktoré akceptoval v priebehu
konania aj otec dieťaťa. Týmto dôležitým dôvodom bol záujem dieťaťa na zabezpečení jeho zdravého
psychického vývoja, keďže dieťa citlivo vníma svoje postavenie a začlenenie v rodine. K tomu patrí aj

vnímanie svojho odlišného priezviska. Z dôvodu, že po vyhlásení rozsudku sa všetci účastníci konania
vzdali práva podať odvolanie, súd uviedol v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia
zákona, podľa ktorých rozhodol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku
tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.