Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. apríl 2015

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 6P/186/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2714205109
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Šimek

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2015:2714205109.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudcom JUDr. Ivanom Šimekom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:

H. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny v Senici, dieťa rodičov: matka H.. Ľ. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom G.. M. XX,
XXX XX R. a otec H.. C. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom XX C. M.M., G. K., G. X, A., zastúpený: JUDr. Eva
Matejovová, advokátka, Hollého 12, 949 01 Nitra o zvýšenie výživného na maloleté dieťa takto

r o z h o d o l :

Súd z v y š u j e výživné otca na mal. H. zo sumy 110,- eur mesačne na sumu 140,- eur mesačne
s účinnosťou od 20.8.2014, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca
vopred k rukám matky.

Súd týmto m e n í rozsudok Okresného súdu Skalica č.k. 5P/70/2008-122 zo dňa 25.6.2009 v časti
výšky výživného otca na mal. H..

Nedoplatok na výživnom na mal. H. za čas od 20.8.2014 do 30.4.2015 v sume 251,61 eur súd p o v
o ľ u j e otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 20,- eur splatných spolu s bežným výživným s tým,
že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia počínajúc mesiacom

po právoplatnosti rozsudku.

Súd návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka podala dňa 20.08.2014 na Okresný súd Skalica návrh na zvýšenie výživného otca na maloleté
dieťa tak, že žiadala zvýšiť výživné na mal. H. zo sumy 110,- eur mesačne na sumu 250,- eur mesačne.
Svoj návrh matka odôvodila tým, že v čase určenia výživného navštevovala mal. H. 4. ročník základnej

školy. Od. 01.09.2014 začne mal. H. navštevovať Strednú školu v P.. Výdavky na mal. sa zvýšia.

Otec sa k návrhu písomne nevyjadril, vyjadril sa až na hlavnom pojednávaní prostredníctvom svojho
právneho zástupcu s tým, že s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasí a zároveň podal návrh na
zníženie výživného na mal. zo sumy 110,- eur mesačne na sumu 80,- eur mesačne s účinnosťou od
23.02.2015.

Matka na svojom návrhu trvala, žiadala zvýšenie výživného na sumu 200,- eur mesačne, s návrhom
otca nesúhlasila.

Kolízny opatrovník maloletých detí sa k návrhu písomne nevyjadril.Otec a kolízny opatrovník sa na pojednávanie nedostavili. Otec predvolanie riadne a včas prevzal,
svoju neúčasť ospravedlnil, o odročenie nepožiadal, súhlasil aby sa pojednávalo a rozhodlo bez jeho

prítomnosti. Kolízny opatrovník predvolanie riadne a včas prevzal. Svoju neúčasť neospravedlnil, o
odročenie nepožiadal. Keďže boli splnené podmienky dané v § 101 ods. 2 O.s.p., súd vec prejednal v
ich neprítomnosti, prihliadol pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky, rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k.

5P/70/2008-122 zo dňa 25.6.2009 a obsahom pripojeného spisu sp. zn. 5P/70/2008, potvrdeniami o
príjmoch, potvrdeniami Sociálnej poisťovne a ÚPSVaR, Zmluvou o nájme bytu, potvrdením o návšteve
školy,potvrdenímopríjmemanželkyotca,knihourodiny,Zmluvousopatrovateľkou,rozpisomvýdajovna
J., lekárskymi správami na mal. H., výpoveďou a dohodou o rozviazaní pracovného pomeru, potvrdením
o zaplatení príspevku zo Strednej školy priemyselnej, umeleckej P., zoznamom učebníc pre 2. Ročník
a ostatnými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. 5P/70/2008-122 zo dňa 25.06.2009 súd zvýšil výživné otcovi
na mal. H. zo sumy 2.200,- Sk mesačne na sumu 150,- eur mesačne za obdobie od 01.07.2008 do
30.11.2008 a na sumu 110,- eur mesačne od 01.12.2008 naďalej. V čase poslednej úpravy výživného
súd pri svojom rozhodovaní o výživnom vychádzal z nasledovných skutočností: Matka bola zamestnaná

v G. R., kde dosahovala priemerný mesačný príjem vo výške 538,- eur. Matka iné vyživovacie povinnosti
nemala. Otec žil a pracoval v Írsku, jeho priemerný mesačný príjem bol 940 až 960,- eur. Otec uzavrel
manželstvo, jeho manželka bola zamestnaná, jej priemerný mesačný príjem bol 850 až 860,- eur. Otec
iné vyživovacie povinnosti nemal. Mal. H. navštevovala 5. ročník Základnej školy, navštevovala tanečný
krúžok a klavír. Maloletá navštevovala alergológiu, mala astmu.

Zvýsluchumatkynapojednávanísúdzistil,žeohľadombytovejotázkysanastranematkyničnezmenilo.
Jedná sa o sociálny, mestský nájomný 1 izbový byt, kde býva v spoločnej domácnosti len s mal. H..
Nájom platí 72,- eur mesačne + elektrina cca 50,- eur mesačne. Matka je zamestnaná v B. K. a to
od 1.12.2014. Za december mala príjem 568,19 eur vrátane odmien. Od 1.4.2014 do 30.9.2014 bola

nezamestnaná, poberala podporu vo výške 297,20 eur mesačne. Od 9/2013 do 3/2014 pracovala pre V.
R.. K.. S.., kde dostala výpoveď. V V. dosahovala nižší príjem ako teraz. Ďalej poberá rodinné prídavky
vo výške 23,52 eur mesačne. Iné vyživovacie povinnosti nemá. Mal. H. navštevuje 2. ročník Strednej
priemyselnej umeleckej školy v P., Č.. Ročne platí školné 300,- Kč ako rodičovský príspevok. Mal. sa
stravuje v škole, za obedy mesačne platí cca 600,- Kč. Na cestovnom minie mesačne 25,55 eur +

383,- Kč. Mal. navštevuje Ľudovú školu umenia v R., spev, platí 25,- eur polročne. Výdaje na mal. H.
sú na oblečenie, stravovanie, hygienu, školské potreby a podobne. Maloletá navštevuje alergológiu,
hematológiu, ortopédiu, kožnú ambulanciu a neurológiu. Maloletá má tetániu, pri poslednej úprave
výživného mala len astmu, navštevovala len alergológiu. Ostatné zdravotné problémy sa postupne
pridružili, tetánia bola zistená v 6/2014. Na tetániu maloletá berie lieky, na ktoré mesačne dopláca 6,-

eur, pričom chodí pravidelne na kontroly do ambulancie a to raz za pol roka. Mal. má naďalej astmu,
navštevujeme alergológiu. Jedná sa o celoročný problém. Alergologickú ambulanciu navštevuje raz za
tri mesiace. Na lieky a spreje kvôli alergii dopláca mesačne cca 25,- eur. Ďalej navštevuje ortopédiu,
má skoliózu. Musí navštevovať aj posilňovňu. Poplatok do posilňovne platím 25,- eur mesačne. Ďalej
navštevuje s mal. hematológiu, má nedostatok železa v krvi. Berie na to aj lieky, väčšia časť je

hradená poisťovňou, mesačne dopláca 1,60 eur. Zakupuje jej však kvôli nedostatku železa v krvi
vitamíny. Mesačne za vitamíny platí cca 30,- eur. Mal. bude potrebovať nové okuliare. Maloletá H. a
otec sa naposledy stretli pred 5 rokmi. Otec je dlhodobo v zahraničí. Na Slovensko nechodí, takže sa
nestretávajú. Otec bežné výživné platí pravidelne každý mesiac 110,- eur, nedoplatok nemá. Na Vianoce
je poslal ako darček 80,- eur. Inak jej darčeky na meniny alebo narodeniny nekupuje.

Zástupkyňa otca na pojednávaní uviedla, že otec dlhodobo žije a pracuje v Írsku. Naposledy otec
pracoval ako skladník a pomocná sila vo fastfoode. Od 16.9.2013 zmenil zamestnávateľa a momentálne
pracuje pre spoločnosť J. S. Z. &. D. M., kde by mal dosahovať priemerný mesačný príjem 1152,73 eur
netto. Pokiaľ ide o bytovú otázku, v tomto sa nezmenilo nič. Naďalej otec býva so svojou manželkou

v 3 izbovom byte, ktorý majú prenajatý. Od posledného rozhodnutia o výživnom pribudli otcovi dve
vyživovacie povinnosti - mal. M., nar. XX.X.XXXX a mal. J., nar. XX.X.XXXX. Otec žije v spoločnej
domácnosti so svojou manželkou a dvomi mal. deťmi - M. a J.. Nájom platia mesačne 1.300,- eur. Nájom
majú uzavretý len do 4.7.2015. Rodina si bude hľadať nové ubytovanie. Otcova manželka je v Írskuriadne zamestnaná. Táto pracuje pre firmu R., kde má príjem 8,23 eur/hod., mesačne zarába cca 980,-
eur netto. Okrem príjmu poberajú v Írsku 135,- eur na jedno dieťa ako prídavky na deti, teda spolu
270,- eur. Rodina si platí opatrovateľku, ktorej mesačne platia 250,- eur. Opatrovateľku si rodina otca

zohnali z toho dôvodu, že škôlka v Írsku je drahá a táto by ich vychádzala 700,- eur mesačne a školská
družina 500,- eur mesačne. Pokiaľ ide o mal. J., táto navštevuje 1. ročník ZŠ. Zdravotný stav mal. J. je
nepriaznivý, má hormonálny problém, predčasné príznaky puberty. Musia jej byť podávané hormonálne
injekcie, za ktoré otec platí 144,- eur mesačne. Je to jedna injekcia na mesiac. Malo by to byť podávané
do desiateho roku veku.

Z potvrdenia o výške príjmu matky zo dňa 20.04.2015 súd zistil, že matka pracuje na B. Š.F. Y. K., kde
dosahuje priemernú mesačnú mzdu vo výške 586,35 eur netto a je jej vyplácaný daňový bonus na dieťa
vo výške 21,41 €.

Z potvrdenia o výške príjmu otca zo dňa 05.03.2015 súd zistil, že otec je zamestnaný v spoločnosti J.

S. Z. &. D. M., kde dosahuje priemerný mesačný príjem vo výške 1.152,73 eur netto.

Z potvrdenia o príjme manželky otca súd zistil, že je zamestnaná v spoločnosti R. (A.) Z.., kde dosahuje
príjem 8,23 eur/hod.

Z lekárskych správ na mal. H. mal súd preukázané, že mal. H. navštevuje alergológiu, hematológiu,
ortopédiu, kožnú ambulanciu a neurológiu, maloletá trpí na skoliózu, tetániu, alergiu, astmu a má
nedostatok železa v krvi.

Zo správ ÚPSVaR Senica súd zistil, že matka poberá prídavok na dieťa vo výške 23,52 eur mesačne.

Otec nepoberá žiadne peňažné príspevky. Otec ani matka nie sú v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

Zo správy Sociálnej poisťovne Senica mal súd preukázané, že matka za obdobie posledných 12
mesiacov poberala dávku v nezamestnanosti a to do 01.04.2014 do 01.09.2014 spolu vo výške 1.812,92
eur. Žiadne iné dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou nepoberala.

Podľa § 62 ods. l Zák. č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení
neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy

životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, súd prihliadne aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. l Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.Podľa § 76 ods. l Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. l Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa

Podľa § 78 ods. l Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery.

Podľa § 78 ods.3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 163 ods. 1 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na

plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre
výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene
pomerov.

Podľa § 163 ods. 2 O.s.p. rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o

pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu,
ak sa zmenia pomery.

V danom konaní sa jedná o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, a preto súd v prvom rade skúmal,
či oproti predchádzajúcej úprave výživného (poslednej úprave výživného rozhodnutím súdu) došlo k

takej zmene pomerov, ktoré by boli podstatnou zmenou okolností vzhľadom k okolnostiam aktuálneho
rozhodovania súdu o výživnom v zmysle § 78 ods. 1 Zák. o rodine. Relevantnosť zmeny sa zisťuje
porovnaním nových pomerov s pôvodnými pomermi. Súd musí skúmať okolnosti, t.j. schopnosti,
možnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom a po jeho vydaní, tieto porovnať
a po komplexnom zhodnotení posúdiť, ktoré zmeny prevažujú a či zakladajú dôvod pre zmenu,

v kladnom prípadne pre akú zmenu a od ktorého času. Zmena pomerov môže byť odôvodnená
jednak okolnosťami na strane povinného (napr. strata zamestnania, vznik novej vyživovacej povinnosti,
zhoršeniemajetkovýchpomerov),aletiežnastraneoprávneného(napr.zmenapotriebuškolopovinných
detí súvisiacich s prechodom na iný stupeň školského systému, nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej
schopnosti živiť sa sám) a jednak vývojom životných nákladov. Súd pri rozhodovaní o výživnom

prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, teda maloletého dieťaťa , ktoré môžu byť rôzne, sú
závislé predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, nadania
dieťaťa, spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie a jeho uplatnenia v spoločenskom živote. Výraznou
mierou sú potreby mal. dieťaťa bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými
pomermi povinného, teda oboch rodičov, na ktoré súd pri rozhodovaní o výživnom tiež prihliada.

Povinnosťou oboch rodičov, bez ohľadu na to, či s deťmi žijú v spoločnej domácnosti, je venovať všetky
svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí a podieľať sa tak na všestrannom vývoji svojich
detí, ktoré nie sú schopné ešte samé sa živiť a ktoré sú z tohto dôvodu odkázané v plnej miere na
svojich rodičov.

Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh matky na
zvýšenie výživného bol dôvodný v časti, ktorej súd vyhovel, a to vzhľadom na zmenu pomerov, ktorá je
podľa názoru súdu závažnejšieho, výrazného významu. Súd dospel k záveru, že u maloletého dieťaťa
došlo k zmene pomerov (okolností) a je potrebné rozhodnúť o zvýšení výživného pre maloleté dieťa.
V konaní bolo preukázané, že naposledy bola výška výživného určovaná rozsudkom Okresného súdu

Skalica č.k. 5P/70/2008-122 zo dňa 25.06.2009. Od tohto času uplynula doba takmer šesť rokov, kedy
výška výživného nebola menená a naposledy určené výživné je v súčasnej dobe pre maloleté dieťa
nedostačujúca a nezohľadňujúca jej zvýšené životné náklady. Súd na základe vykonaného dokazovania
mal preukázané, že k zmene pomerov, ktoré odôvodňujú zmenu predchádzajúceho rozhodnutia došlo
na strane oprávneného. Mal. H. pri poslednej úprave výživného navštevovala 5. ročník ZŠ, v súčasnosti

je už žiačkou 2. ročníka Strednej priemyselnej umeleckej školy v P., Č.. Zdravotný stav mal. H. sa
od poslednej úpravy výživného zhoršil, kým maloletá pri ostatnom rozhodnutí o výživnom trpela na
astmu a navštevovala alergológiu, postupne sa jej pridružili ďalšie zdravotné problémy, v súčasnosti
navštevuje aj ortopédiu a hematológiu, trpí na tetániu, s čím sú spojené taktiež zvýšené výdaje. Vsúvislosti s prechodom maloletého dieťaťa na vyšší stupeň školského systému nepochybne vzrástli
náklady na jej výživu, školské potreby, životné náklady primerané veku, osobné potreby, záľuby, celkový
rozvoj a tiež cestovné do školy. Je potrebné uviesť, že prechod medzi jednotlivými stupňami školského

systému je považovaný za objektívnu skutočnosť, na základe ktorej dochádza k zmene pomerov na
strane oprávneného v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine.

Súd v konaní skúmal i schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinných, teda oboch rodičov. Na
strane povinného, teda otca maloletej nastala zmena pomerov v tom, že kým otec pri poslednej úprave

výživného dosahoval priemerný mesačný príjem vo výške 940 až 960,- eur mesačne, jeho terajší
priemerný mesačný príjem je vo výške 1.152,73 eur netto, čo je nárast priemerne o 202,73 eur mesačne.
Naproti tomu je potrebné konštatovať zmenu pomerov na strane otca aj čo sa týka počtu vyživovacích
povinností, nakoľko otcovi pribudli dve vyživovacie povinnosti a to k mal. J., nar. XX.X.XXXX a mal.
M., nar. XX.X.XXXX. Otec má teda celkom tri vyživovacie povinnosti. Na strane matky nastala zmena
pomerov len nepatrná a to v náraste jej príjmoch, keď momentálne matka zarába v priemere o 48,35,-

eur mesačne viac. Matka pri poslednej úprave výživného dosahovala príjem priemerne vo výške 538,-
eur, jej priemerný mesačný príjem momentálne činí 586,35 eur. Súd zároveň prihliadol na to, že matka je
ten z rodičov, ktorý sa osobne stará o mal. dieťa, čím sa tiež podieľa na jeho výžive. Čo sa týka výdavkov
obidvoch rodičov, treba poukázať to skutočnosť, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov
a preto pri rozhodovaní o zvýšení výživného neboli pre rozhodnutie súdu rozhodujúcimi.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti má súd za to, že je dôvodné zvýšiť výživné otcovi na mal. H.
zo sumy 110,- eur na sumu 140,- eur mesačne s účinnosťou od 20.08.2014, teda od podania návrhu
na súd. V danom konaní sa jedná o konanie, ktoré možno začať i bez návrhu a súd nie je viazaný
nielen požiadavkou na úpravu od konkrétneho požadovaného času, ale ani požiadavkou konkrétneho

výživného. Súd zohľadnil všetky vyššie uvedené okolnosti a má za to, že výživné na mal. H. je možné
zvýšiť o sumu 30,- eur mesačne. Súd nevyhovel matke v plnom rozsahu a nezvýšil na sumu ktorú
požadovala matka, pretože je potrebné prihliadnuť nie len na zvýšenie nákladov na zabezpečenie
životných potrieb maloletého dieťaťa a zmenu pomerov na strane maloletej H., ale i na zmenu pomerov
na strane otca i matky. Súd zohľadnil pri výške výživného aj skutočnosť, že otcovi pribudla vyživovacia

povinnosť k dvom maloletým deťom, pochádzajúcich z jeho terajšieho manželstva. Podľa zaužívanej
súdnej praxe výživné má predstavovať približne 20% až 30% z dosahovaného príjmu výživou povinnej
osoby a táto suma má byť rozdelená medzi osoby výživou oprávnené. Otec má celkom tri vyživovacie
povinnosti. Ak bude otec prispievať súdom určené výživné vo výške 140,- eur na mal. H. (vekom
najstaršie dieťa, na ktoré by mal pripadnúť najväčší podiel) a cca sumou 110,- eur na výživu mal. J. (ktorá

má zdravotné problémy) a cca sumou 80,- eur na výživu mal. M., bude sa podieľať na výživnom pre deti
celkom sumou 330,- eur, čo tvorí približne 29 % z jeho čistého mesačného príjmu. Súd má za to, že
otec je s ohľadom na jeho súčasný príjem a finančnú situáciu jeho rodiny (keďže jeho manželka zarába
priemerne 980,- eur netto a je taktiež povinná podieľať sa na výžive ich spoločných detí mal. J. a mal.
M.) a pri zohľadnení, že otec má celkom tri vyživovacie povinnosti, schopný platiť výživné na maloletú

v uvedenej výške, pričom táto suma podľa názoru súdu zodpovedá ako možnostiam a schopnostiam
rodičov, tak aj odôvodneným potrebám maloletej s prihliadnutím na jej vek, osobné potreby, náklady v
škole a záľuby, ktoré sa u maloletej upravili. Takto určeným výživným bude zároveň i realizované právo
maloletého dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

Na základe už vyššie uvedených skutočností a popísanú zmenu pomerov odôvodňujúcu zvýšenie
výživného na maloleté dieťa, súd návrh otca na zníženie výživného zamietol ako nedôvodný.

Vzhľadom na zvýšenie výživného od podania návrhu, vznikol otcovi nedoplatok na výživnom za obdobie
od 20.8.2014 do 30.4.2015 v sume 251,61 eur, ktorý súd otcovi povolil zaplatiť v mesačných splátkach

po 20,- eur splatných spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má
za následok zročnosť celého plnenia počínajúc mesiacom po právoplatnosti rozsudku. Súd pri určení
nedoplatku vychádzal zo skutočností uvádzaných rodičmi, keď otec mal výživné za jednotlivé mesiace
riadne uhradené. Otcovi vznikol nedoplatok na výživnom za 12 dní mesiaca 08/2014 v sume 11,61 eur
(140-110/31x12), za 8 mesiacov 9/20114 až 04/2015 v sume 240,- eur (140-110x8), teda spolu 251,61

eur.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. l písm. a) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal
právo na ich náhradu, pretože súd prejednával vec v konaní, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi

preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)