Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. apríl 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/289/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114230796
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5114230796.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci navrhovateľky:
D. R. rod. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. č. XXX, štátne občianstvo SR, zastúpená splnomocneným
zástupcom E.. D. T., nar. X.X.XXXX, bytom P. č. XXX, proti odporcom: 1/ E. R., nar. XX.X.XXXX,
bytom E. č. XXX, štátne občianstvo ČR, zastúpený advokátom JUDr. Iva Pavlíková, Jána Milca 11,
Žilina 2/ maloletý D. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. č. XXX, štátne občianstvo SR, zastúpený kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, o zapretie otcovstva, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že odporca E. R., nar. XX.X.XXXX, n i e j e biologickým otcom maloletého dieťaťa D.
R., nar. XX.XX.XXXX, z matky D. R. rod. E., nar. XX.XX.XXXX , zapísané v knihe narodení Matričného
úradu Čadca vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXXX.

Navrhovateľke súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu 23.9.2014 domáhala súdneho výroku, ktorým
by súd určil, že odporca 1/ nie je otcom maloletého D. s odôvodnením, že sa narodil dňa XX.XX.XXXX
počas trvania manželstva avšak v čase, kedy si našla známosť a intímne sa stýkala s priateľom S. E.,
ktorý je biologickým otcom dieťaťa. Odporca 1/ podľa výsledku lekárskeho vyšetrenia nie je schopný
splodiť dieťa a tento dôkaz však k dispozícii navrhovateľka nemá.

V priebehu konania navrhovateľka predložila znalecký posudok z odboru genetiky (analýza DNA)
č. 12/2015 zo dňa 9.4.2015 znalca Doc. RNDr. Vladimír Ferák, CSc. So záverom, že otcovstvo
označeného muža S. E. rod. č. XXXXXX/XXXX voči testovanému dieťaťu D. R., nar. XX.XX.XXXX je
treba pokladať za prakticky dokázané, keďže hodnota indexu paternity PI je vyššia (o šesť rádov!)
ako 1000 a pravdepodobnosť otcovstva W je podstatne vyššia ako 99,9%. Z výsledkov vyplýva, že
otcovstvo označeného muža voči testovanému dieťaťu nie je možné vylúčiť, pretože označený muž
má všetky alely, ktoré musí mať biologický otec dieťaťa. Na základe vykonaného dokazovania a
súčasných poznatkov genetiky je treba pokladať otcovstvo označeného muža voči testovanému dieťaťu
za prakticky dokázané s extrémne vysokou pravdepodobnosťou, ktorú možno pre praktické účely
stotožniť s istotou.

Odporca 1/ rade k podanému návrhu pripojil s návrhom na zapretie otcovstva súhlasil.

Z rodného listu zo dňa 21.12.2012 má súd preukázané, že v knihe narodení matričného úradu M. vo
zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXXX je zapísané dňa XX.XX.XXXX

narodenie dieťaťa D. R. r.č. XXXXXX/XXXX. Ako matka je zapísaná D. R. rod. E., nar. XX.XX.XXXX a
ako otec je zapísaný E. R., nar. XX.X.XXXX.

Manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa 26.2.2011 v Rajci, zapísané v knihe manželstiev
Matričného úradu S., vo zväzku 5, ročník XXXX, strana XXX, pod poradovým číslom 3 naďalej právne
trvá. Na tunajšom súde sp. zn. 9P 17/2014-53 prebieha konanie o rozvod, ktoré nie je právoplatne
skončené.

Kolízny opatrovník maloletého vo svojom vyjadrení na pojednávaní s návrhom vzhľadom na prednes
účastníkov súhlasil.

Podľa ustanovenia § 157 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, ak je na pojednávaní vyhlásený
rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd
v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.

Podľa § 84 Zákona o rodine, otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto
zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

Určenie otcovstva sa opiera o tri domnienky otcovstva, ktoré sú vyvrátiteľné. Prvá domnienka otcovstva
svedčiaca manželovi matky, ktorá sa uplatní bez ďalšieho, to znamená, že pôsobí priamo zo zákona.
Zmyslom týchto domnienok je stanoviť, kto bude podľa práva považovaný za otca dieťaťa, nie kto je
otcom dieťaťa.

Podľa § 85 ods. 1 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia
trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel
matky.

V zmysle citovaných zákonných ustanovení preto aj prvá domnienka, obsiahnutá v tomto ustanovení,
svedčí manželovi matky a to nielen v prípade, ak sa dieťa narodí počas trvania manželstva (od jeho
uzavretia po jeho zánik), ale aj v prípade, ak sa dieťa narodí do 300 dní po jeho zániku. Otcovstvo
určené prvou domnienkou vyplýva priamo zákona a uplatní sa aj v prípade, ak je zrejmé, že manžel
matky nemohol splodiť dieťa (napr. preto, že sa vôbec nevídajú, jeden z nich bol dlhodobo odsťahovaný).
Tieto skutočnosti môžu byť dôvodom na zapretie otcovstva, ale samé osebe nevylúčia uplatnenie prvej
domnienky.

Podľa § 87 ods. 1 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia
manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné, možno
otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.

Podľa § 88 ods. 2 Zákona o rodine, aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že
otcom dieťaťa je jej manžel. Ustanovenia o práve na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa sa
použijú primerane.

Domnienku otcovstva podľa citovaného ustanovenia možno vyvrátiť len súdnym rozhodnutím a podľa
Zákona o rodine len vtedy, ak je vylúčené, žeby manžel matky mohol byť otcom dieťaťa. Z vykonaného
dokazovanie súd zistil, že maloletý Jakub sa narodil počas trvania manželstva účastníkov konania a
preto sa odporca 1/ ako manžel podľa ustanovení § 85 ods. 1 Zákona o rodine považuje za otca
maloletého. Návrh navrhovateľky ako matky dieťaťa bol podaný pred uplynutím troch rokov od narodenia
maloletého dieťaťa a teda nie sú tu pochybnosti o tom, že návrh bol podaný v lehote stanovenej v
ustanovení § 88 ods. 2 Zákona o rodine. Ďalej mal súd za nesporne preukázané, že otcovstvo manžela
matky (odporca 1/) voči maloletému Jakubovi je vylúčené, keďže otcovstvo voči dieťaťu na základe
dokazovania (analýza DNA) bolo dokázané s extrémne vysokou pravdepodobnosťou u iného muža
(Roman Matúšek), pričom otcovstvo označeného muža voči testovanému dieťaťu nie je možné vylúčiť,
pretože má všetky alely, ktoré musí mať biologický otec dieťaťa.

S poukazom na zistený skutkový stav a citované zákonné ustanovenia Zákona o rodine súd rozhodol,
že manžel matky dieťaťa odporca 1/ nie je biologickým otcom dieťaťa tak, ako je uvedené vo výroku
tohto rozhodnutia.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p, podľa ktorého zákonného ustanovenia
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkov, ktorý vo veci úspech nemal. Navrhovateľka ako úspešný účastník
si náhradu trov konania neuplatnila, preto súd pri aplikácii ustanovenia § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p.
(o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh účastníka) rozhodol tak, že navrhovateľke
náhradu trov konania nepriznal.

Po vyhlásení rozsudku a poučení o opravnom prostriedku sa účastníci zhodne vzdali práva podať voči
nemu odvolanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).