Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. apríl 2015

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10So/33/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5013200948
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Ďurišová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:5013200948.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej

a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci navrhovateľa doc. Ing. Q. V.,
CSc., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu, Ul. 29. augusta 8,
813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.
septembra 2013 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 21. októbra 2013, konajúc o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 25Sd/295/2013-22 zo dňa 19. decembra 2013,
jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 25Sd/295/2013-22 zo dňa 19.

decembra 2013 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil podľa § 250q ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) preskúmavané rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo
dňa 11.09.2013 v spojení s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.10.2013. V odôvodnení
rozhodnutia krajský súd uviedol, že odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa
11. septembra 2013 podľa § 142 ods. 4 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení zamietla
žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku od 01.09.2001. Krajský súd z obsahu spisu zistil,
že navrhovateľ si žiadosťou spísanou dňa 16. júla 2013 uplatnil nárok na starobný dôchodok, ktorý

žiadal priznať od 1. septembra 2001. Podľa potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia
č. 65304006640600-VÚSZ/DO 2 zo dňa 16. augusta 1995 bol navrhovateľovi podľa § 33 zákona
č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení neskorších predpisov priznaný
výsluhový príspevok od 1. júla 1995 do 6. júla 1997, pričom mu bola zhodnotená doba výkonu služby
od 5. septembra 1955 do 31. augusta 1973 a od 26. júla 1989 do 30. júna 1995 v I. kategórii funkcií a
od 1. septembra 1973 do 25. júla 1989 v II. kategórii funkcií. Pretože navrhovateľ získal najmenej 25
rokov zamestnania v služobnom pomere a vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie

funkcií, vznikol mu nárok na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. a/ Zákona o sociálnom
zabezpečení od 7. júla 1992, t. j. predo dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 114/1998 Z. z.

Starobný dôchodok, ktorý bol navrhovateľovi priznaný a je mu naďalej vyplácaný útvarom
sociálneho zabezpečenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia z osobitného systému sociálneho
zabezpečenia, sa za výsluhový dôchodok iba považuje, naďalej je však starobným dôchodkom
priznaným podľa Zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Vznik nároku na
starobnýdôchodok(ajehopriznanie)podľaZákonaosociálnomzabezpečenísúčasnevylučujemožnosťvzniku ďalšieho nároku na starobný dôchodok podľa § 21 Zákona o sociálnom zabezpečení v znení
neskorších predpisov. Tento záver potvrdzuje aj ustálená judikatúra najvyššieho súdu (napr. rozhodnutia
sp. zn. 9So/41/2008, 9So/43/2011, 9So/190/2011).

Vzhľadom k tomu, že odporkyňa nie je príslušná na rozhodnutie o starobnom dôchodku navrhovateľa,
jeho žiadosť zamietla, a to v priebehu konania zmenovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa
21. októbra 2013, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie zmenené.

Napriek tomu, že krajský súd napadnuté rozhodnutia odporkyne ako zákonné a vydané v súlade s
poslednými právnymi názormi Najvyššieho súdu SR potvrdil podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p., bude
potrebné, aby odporkyňa postúpila žiadosť navrhovateľa na rozhodnutie príslušnému orgánu v súlade s

§142ods.4písm.a/Zákonaosociálnomzabezpečení,t.j.Vojenskémuúradusociálnehozabezpečenia.

O trovách konania krajský súd rozhodol v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 2501 ods.
2 O.s.p. tak, že neúspešnému navrhovateľovi ich náhradu nepriznal.

Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ včas odvolanie, v ktorom namietal, že v odôvodnení
rozhodnutia nie je jednoznačne stanovená povinnosť odporkyne znova rozhodnúť o jeho žiadosti,

pričom žiadosť v časti zhodnotenia doby zamestnania, získanej po priznaní starobného dôchodku
podľa Zákona o sociálnom zabezpečení má postúpiť v súlade s § 142 ods. 4 písm. a/ Zákona o
sociálnom zabezpečení Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia tak, ako to ukladá Najvyšší súd
SR v citovaných rozhodnutiach.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že dôvody, ktoré navrhovateľ uvádza v odvolaní, považuje

za neopodstatnené. Stotožňuje sa s právnym názorom krajského súdu, že nie je oprávnená rozhodnúť
o nároku na starobný dôchodok, pretože podľa § 142 ods. 4 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. o dávke
dôchodkového zabezpečenia vojaka z povolania rozhoduje vojenský úrad, ktorému aj po nadobudnutí
právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žiadosť o starobný dôchodok z 16. júla 2013 odstúpi. Navrhla
preto, aby odvolací súd rozhodnutie krajského súdu ako vecne správne potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok
krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
podľa § 212 O.s.p. Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204
ods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spojení s ust. § 250s
prvá veta O.s.p. odvolanie prípustné, dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť.

Rozhodol jednomyseľne bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. s
tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a
na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk). Rozsudok bol verejne
vyhlásený dňa 15.04.2015 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).

Podľa § 244 ods. 1, 2 a 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom
súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov
územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzickýchosôb,pokiaľimzákonzverujerozhodovanieoprávachapovinnostiachfyzickýchaprávnických
osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané

nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.

Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie rozsudku krajského súdu, preto primárne, v
medziach odvolania, preskúmal Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu, ako ajkonanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie
odporkyne o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku zo dňa 16. júla 2013.

Najvyšší súd sa s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu stotožňuje s

odôvodnenímnapadnutéhorozsudkukrajskéhosúdu,konštatujesprávnosťdôvodov,nazákladektorých
krajský súd rozhodol a pre zdôraznenie správnosti rozsudku dopĺňa ďalšie dôvody.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ žiadosťou zo 16. júla 2013 požiadal odporkyňu o priznanie
starobného dôchodku od 1. septembra 2001. Nebolo sporné, že navrhovateľovi vznikol nárok na
starobný dôchodok podľa §132 ods. 1 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. od 7. júla 1992, t. j. pred
dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 114/1998 Z. z.. Právo na dávky dôchodkového zabezpečenia,

na ktoré už raz vznikol nárok podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, podľa §
zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov nezaniká uplynutím času. Nárok na starobný
dôchodok navrhovateľovi vznikol podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, čo vylučuje
príslušnosť odporkyne na rozhodnutie o uplatnenom nároku. Napokon, aj navrhovateľ tento záver
akceptoval, keď v odvolaní namietal iba to, že v odôvodnení rozhodnutia nie je jednoznačne stanovená

povinnosť odporkyne postúpiť jeho žiadosť v súlade s § 142 ods. 4 písm. a/ Zákona o sociálnom
zabezpečení Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia tak, ako to ukladá Najvyšší súd SR v
citovaných rozhodnutiach. Súd preskúmavajúc zákonnosť rozhodnutia odporkyne o zamietnutí jeho
žiadosti nemá možnosť uložiť odporkyni takúto povinnosť, ale odporkyňa sama vo vyjadrení k odvolaniu
uviedla, že tak po právoplatnosti jej rozhodnutia urobí.

Na základe uvedeného najvyšší súd rozhodol podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 druhá
veta O.s.p. tak, že rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 25Sd/295/2013-22 zo dňa 19. decembra 2013
potvrdil ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods.1 v spojení s § 250k ods.1 a §
250l ods. 2 O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, lebo navrhovateľ v konaní nebol úspešný

a odporkyňa nárok na náhradu trov konania nemá.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.