Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. apríl 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/6/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114223051
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4114223051.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek

senátu Mgr. Ingrid Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci navrhovateľky: W.
S., nar. XX. XX. XXXX, bytom E., E. A. XX, proti odporkyni: W. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom E., E.
A. XX, zastúpená Mgr. Petrom Miklóssym, advokátom so sídlom vo Vrábľoch, Hlavná 1221, o zvýšenie
výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 14.
októbra 2014 č. k. 25C/156/2014-16, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporkyni nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľky zamietol a odporkyni náhradu trov

konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 62 ods. 1 až 5, § 65 ods. 3 a § 75 ods.
Zákona o rodine a na základe vykonaného dokazovania zistil, že odporkyňa je matkou navrhovateľky,
s ktorou nežije v spoločnej domácnosti. Navrhovateľka žije s otcom. Odporkyňa žije s
mladším bratom navrhovateľky. Naposledy bolo v konaní sp. zn. 13P/215/2013 rozsudkom zo dňa 05.
09. 2013, právoplatným dňa 28. 11. 2013 určené výživné v sume 50 eur. V tom čase mala navrhovateľka
náklady na doučovanie 40 eur mesačne a po 7 eur mesačne sa skladala na stužkovú. Otec mal príjem
600 až 700 eur mesačne. Odporkyňa mala priemerný príjem 341 eur mesačne v čistom. V konaní sp.
zn. 24P/260/2013 bolo rozsudkom zo dňa 28. 01. 2014, právoplatným dňa 07. 07. 2014, určené otcovi

navrhovateľky na syna A. žijúceho s odporkyňou výživné v sume 90 eur mesačne. Otec si už vyše roka
neplní vyživovaciu povinnosť. V konaní otec uvádzal, že má príjem 600 až 700 eur mesačne v lete a v
zime priemerne 400 eur. Navrhovateľka uvádzala zvýšené náklady na štúdium ohľadne doučovania a to
30 eur týždenne. Na stužkovú a bude musieť ešte zaplatiť 180 eur a náklady budú aj za šaty. Na stužkovú
ide jej otec a teta. Na lieky dá mesačne 30 eur. Otec platí nájomné 380 eur mesačne za dvojizbový
byt, nezarobí 600 eur mesačne, pomáha im dedko a teta. Odporkyňa od marca zmenila zamestnanie,
má čistý príjem 347,79 eura, za jednoizbový byt platí 270 eur mesačne, pomáha jej matka. V zmysle

citovaných zákonných ustanovení, vzhľadom na hore uvedené skutočnosti, súd návrh zamietol. Súd mal
za to, že na strane navrhovateľky a ani odporkyne neprišlo od posledného rozhodnutia k zmene pomerov
odôvodňujúcej a umožňujúcej zvýšenie výživného. Navrhovateľka má približne rovnaké náklady ako
pri poslednej úprave, ktorá bola pred rokom. Na doučovanie chodila už vtedy a aj na stužkovú sa už
skladala. Uvádzala len vyššie náklady na doučovanie a na lieky. Na stužkovú ide jej teta, nie matka. U
odporkyne neprišlo k zmene pomerov. Má rovnaký príjem ako pred rokom. Navrhovateľka síce tvrdila,
že má odporkyňa vyšší príjem, nevedela to však preukázať. Obom stranám pomáha rodina. Odporkyňa

má ďalšiu vyživovaciu povinnosť na syna, s ktorým žije v spoločnej domácnosti a na ktorého si jeho otec,
aj otec navrhovateľky, neplní svoju vyživovaciu povinnosť. U otca navrhovateľky nebola preukázanázmena príjmu. Pomery u oboch rodičov sú približne rovnaké, otec navrhovateľky ma preukázaný vyšší
príjem. Zmena pomerov tak je len ohľadne vyšších nákladov na doučovanie a lieky. K zvýšeniu
príjmov odporkyne nedošlo, pričom túto zaťažuje ďalšia vyživovacia povinnosť, čo jej neumožňuje platiť

vyššie výživné, keď na strane otca ešte sú rezervy. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1
OSP a to tak, že úspešnej odporkyni nepriznal náhradu trov konania, pretože ich nežiadala.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala v zákonom stanovenej lehote navrhovateľka odvolanie,
odôvodniac ho tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým veciam. Žiadala, aby súd predvolal jej otca, ktorý predloží nové dôkazy k skutočnostiam,

ktoré sú nesprávne interpretované v rozsudku súdu.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedla, že rozsudok súdu prvého stupňa navrhuje
akovecnesprávnypotvrdiť.Súdprvéhostupňarozhodolsprávne,keďokolnosti rozhodujúcepreurčenie
výšky výživného na plnoleté dieťa sa od poslednej úpravy výživného podstatne nezmenili, a to ani na
strane navrhovateľky, ako ani na strane odporkyne. Oprávnené potreby plnoletého dieťaťa na jednej
strane a schopnosti a možnosti odporkyne na strane druhej, ku ktorým sa účastníci konania vyjadrili

na pojednávaní a na ktoré poukázal súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, aj v súčasnej dobe
s výškou naposledy stanovenej vyživovacej povinnosti korešpondujú. Od poslednej úpravy výživného
uplynul relatívne krátky čas, nedošlo ani na jednej strane k zmene pomerov, ktorá jedine môže byť
právne relevantným dôvodom na zvýšenie výživného.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

podľa § 212 ods. 1 OSP bez prejednania na nariadenom odvolacom pojednávaní podľa § 214 ods. 2
OSP a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvého stupňa
podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.

Predmetom konania bolo zvýšenie výživného od odporcu na navrhovateľku od podania návrhu, teda
odo dňa 30. 07. 2014 zo sumy 50 eur na sumu 140 eur mesačne. Súd prvého stupňa návrh zamietol. V

dôsledku odvolania navrhovateľky je predmetom odvolacieho konania posúdenie návrhu navrhovateľky
na zvýšenie výživného.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 212 ods. 1 OSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o

odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 212 ods. 2 vymedzuje výnimky, kedy odvolací
súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného

odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. Na vady konania pred
súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa síce vyskytli vady, ale ktoré nemali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací súd na tieto vady neprihliadne.Odvolací súd po preskúmaní veci a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvého
stupňa riadne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil, preto odvolací súd napadnutý
rozsudok podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil, a keďže s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia sa stotožňuje, na tieto v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 odkazuje. Vzhľadom k tomu,
že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej veci sa zaoberal
len námietkami navrhovateľky uvedenými v odvolaní a na potvrdenie záverov súdu prvého stupňa,
k dôvodom odvolania navrhovateľky uvádza, že účastníci konania boli na súde prvého stupňa pred
vyhlásením dokazovania za skončené poučení v zmysle § 120 ods. 4 OSP o povinnosti predložiť

alebo označiť všetky dôkazy najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože
na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Napriek tomuto poučeniu
navrhovateľka na pojednávaní na súde prvého stupňa dňa 14. 10. 2014 uviedla, že nemá ďalšie návrhy
na doplnenie dokazovania. Ak potom navrhovateľka v odvolaní uviedla, že súd dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým veciam a žiadala, aby súd predvolal jej otca, ktorý
predloží nové dôkazy, nie je to odvolacím dôvodom v zmysle ustanovenia 205a OSP a jej tvrdenie o

nesprávnych skutkových zisteniach nie je dôvodné. Odvolací súd po preskúmaní veci a konania na
súde prvého stupňa dospel k záveru, že pokiaľ súd návrh navrhovateľky zamietol, jeho rozhodnutie je
vecne správne, pretože od ostatného rozhodovania o výživnom na navrhovateľku nedošlo k takej zmene
pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu vyživovacej povinnosti. Z uvedených dôvodov odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OPS potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 242 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP a v
odvolacom konaní úspešnej odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože ich priznať
nežiadala.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.