Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. marec 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 7C/39/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614201275
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5614201275.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Gabrielou Briškovou v právnej veci žalobcu:

PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, právne
zastúpeného: Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova
25, IČO: 47 233 516, proti žalovanej: I. T., L.. XX. X. XXXX, J. E. B. C., Y. XXX/X, o splnenie povinnosti
zaplatiť sumu 647,06 eur s príslušenstvom, a o zaplatenie zmluvnej pokuty, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 3,31 eur s 8,5% ročným úrokom z omeškania od 21.
8. 2013 do zaplatenia, všetko v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

V zostávajúcej časti sa žaloba z a m i e t a.

Žalovanej sa n e p r i z n á v a náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou na tunajšom súde dňa 12. 2. 2014 v spojení s jej doplnením zo dňa 10.

2. 2015 domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 647,06 eur, zmluvnú pokutu vo výške
0,065% denne a úrok z omeškania vo výške 3,275% ročne zo sumy 30,66 eur od 21. 9. 2010 do 26. 9.
2010, zo sumy 30,66 eur od 21. 10. 2010 do 2. 11. 2010, zo sumy 30,66 eur od 21. 11. 2010 do 12. 12.
2010, zo sumy 30,66 eur od 21. 12. 2010 do 30. 1. 2011, zo sumy 30,66 eur od 21 4. 2011 do 10. 5.
2011, zo sumy 30,66 eur od 21. 5. 2011 do 12. 7. 2011, zo sumy 30,66 eur od 21. 6. 2011 do 12. 7. 2011,
zo sumy 30,66 eur od 21. 8. 2011 do 16. 10. 2011, zo sumy 30,66 eur od 21. 9. 2011 do 17. 11. 2011,
zo sumy 24,54 eur od 18. 11. 2011 do 22. 12. 2011, zo sumy 30,66 eur od 21. 10. 2011 do 22. 12. 2011,

zo sumy 30,66 eur od 21. 11. 2011 do 22. 12. 2011, zo sumy 24,54 eur od 23. 12. 2011 do 19. 6. 2012,
zo sumy 30,66 eur od 21. 12. 2011 do 19. 6. 2012, zo sumy 30,66 eur od 21. 1. 2012 do 19. 6. 2012,
zo sumy 24,54 eur od 20. 6. 2012 do 18. 9. 2012, zo sumy 30,66 eur od 21. 2. 2012 do 18. 9. 2012, zo
sumy 3,20 eur od 19. 9. 2012 do 17. 10. 2012, zo sumy 674,52 eur od 24. 2. 202 do 17. 10. 2012, zo
sumy 647,06 eur od 18. 10. 2012 do zaplatenia, tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta
spolu neprevýšia sumu 540 eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku
z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 540 eur len 9% ročný úrok z omeškania zo sumy

647,06 eur do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil uzavretou zmluvou o revolvingovom
úvere č. 8200031391 dňa 23. 7. 2010 medzi účastníkmi konania, na základe ktorej žalobca poskytol
žalovanej úver vo výške 540 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať mesačnými splátkami vo výške
30,66 eur v počte mesačných splátok 36. Podľa bodu 8 zmluvy účastníci konania sa dohodli na službe
odkladu splátok, v zmysle ktorej odplata za poskytnutie služby odkladu splátok bola dohodnutá vo výške
79,99eur.Ztohodôvodužalobcažalovanejnazákladezmluvyoúvereposkytolúverlenvovýške460,01
eur (na základe započítania sumy 540 eur, ktorú mal žalobca poskytnúť žalovanej a sumy 79,99 eur akoodplata, ktorú sa žalovaná zaviazala zaplatiť za poskytnutie služby odkladu splátok žalobcovi). Žalovaná
porušila zmluvnú povinnosť splácať úver riadne a včas, zaplatila len sumu 456,70 eur. Keďže žalovaná
bola v omeškaní s úhradou splátok viac ako 3 mesiace, žalobca si uplatnil okamžitú splatnosť úveru

a žalovanej tak vznikla povinnosť zaplatiť žalovanú sumu. Z dôvodu omeškania žalovanej s plnením
dlhu žalobca sa domáhal aj zaplatenia úrokov z omeškania. Podľa článku 14 Všeobecných zmluvných
podmienok žalovanej vznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu za každý deň z omeškania vo výške
0,065% dlžnej sumy denne.

Žalovaná potvrdila uzavretie zmluvy so žalobcom. Súhlasila s tvrdením žalobcu, o poukázaní úveru vo

výške 460,01 eur na jej účet. Poskytla žalobcovi čiastočné plnenie vo výške 456,70 eur.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, listinami: zmluvou o úvere, zmluvnými dojednaniami
zmluvy o úvere, písomnosťou zo dňa 4. 12. 2011, pokusom o zmier, oznámením veriteľa, kartou klienta,
zistiac nasledovné:

Žalovaná vo svojej výpovedi potvrdila uzavretie zmluvy so žalobcom. Na účet jej žalobca poukázal len
sumu 460,01 eur. Poskytla mu čiastočné plnenie vo výške 456,70 eur. Prečítala si časť zmluvy týkajúcu

sa úrokov, nemala však peniaze, zobrala aj vyšší úrok. V súvislosti s uzatváranou zmluvou jej neboli
poskytnutéžiadneinformácie.Poberámaterskévovýške280eurmesačne.Mátrivyživovaciepovinnosti
k G. T., L.. XX. X. XXXX, G. T., L.. XX. X. XXXX S. P. Š., L.. XX. XX. XXXX. Žije sama s deťmi. Náklady
na bývanie predstavujú 300 eur mesačne.

Zo Zmluvy o revolvingovom zo dňa 23. 7. 2010 úvere bolo zistené, že účastníci konania uzavreli úverovú

zmluvu č. 8200031391, pričom v rubrike poskytnutá čiastka úveru bola uvedená suma 540 eur, ktorú
sa žalovaná zaviazala splácať v počte splátok 36, do 20.dňa, vo výške splátky 30,66 eur. RPMN činila
64,48%, ročná úroková sadzba predstavovala 70,03% ročne, priemerná RPMN činila 51,49 eur, celková
suma, ktorú musí dlžník zaplatiť predstavovala 735,84 eur. Podľa bodu 8 bod 1 zmluvy predmetom
dohody bol aj záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení podmienok službu

spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, pričom dlžník sa zaväzuje
zaplatiť veriteľovi odplatu za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru
vo výške 79,99 eur. Podľa bodu 14 bod. 1 Všeobecných zmluvných dojednaní k zmluve, v prípade
omeškania dlžníka s úhradou splátky alebo jej časti, je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu
vo výške 0,065% z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Z oznámenia veriteľa o schválení úveru bolo

zistené, že dátum splatnosti prvej splátky úveru bol 20. 9. 2010 a dátum konečnej splátky úveru 20. 8.
2013. Z písomnosti označenej ako oznámenie o zosplatnení úveru zo dňa 4. 12. 2013 bolo zistené, že
žalovaná je v omeškaní s úhradou splátok č. 13 až 15, suma omeškaných splátok predstavuje 91,98
eur. V prípade, ak sa dostane do omeškania s úhradou s ktoroukoľvek z uvedených splátok o viac ako 3
mesiace a uplynie 15 dní od doručenia tohto oznámenia, stanú sa splatné všetky záväzky zo zmluvy a

vznikne povinnosť dlh zaplatiť jednorázovo. Pokusom o zmier zo dňa 27. 8. 2012 bola žalovaná vyzvaná
na zaplatenie dlžnej sumy.

V súlade s ust. § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd rozhodol aj v neprítomnosti žalobcu a
právnehozástupcužalobcu,ktoríbolinasúdnepojednávanieriadnepredvolaní.Nepožiadalioodročenie
pojednávania,nevznieslidôkaznénávrhy.Súdrozhodolprihliadajúcnaobsahspisuadoposiaľvykonané

dôkazy, keďže preukázaný skutkový stav umožňoval vydať meritórne rozhodnutie a nebol zistený vážny
dôvod odročenia pojednávania.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka:

Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka:Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka:

Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v

neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka:

Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo
sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 457 Občianskeho zákonníka:

Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo
podľa nej dostal.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka:

Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení,
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa§3NariadeniavládySRč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskeho
zákonníka (v znení od 1. 1. 2009):

Výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba R. Q.
J., platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd žalobe vyhovel v
časti o zaplatenie sumy 3,31 eur, keď vykonaným dokazovaním bola preukázaná jej dôvodnosť v
tejto časti. V prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá ako nedôvodná. Vykonaným dokazovaní bolo

preukázané uzavretie zmluvy o úvere dňa 23. 7. 2010, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver
len vo výške 460,01 (ktorá skutočnosť bola medzi účastníkmi konania nesporná), ktorý sa žalovaná
zaviazala splácať mesačnými splátkami riadne a včas. Keďže ide o typovú formulárovú zmluvu, bolo
potrebné na daný právny vzťah aplikovať ustanovenie § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a súd bol
povinný ex offo preskúmavať, či uplatnený nárok žalobcu nezahŕňa aj peňažné plnenie vyplývajúce zo

zmluvných podmienok, ktoré vytvára nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa. Akékoľvek neprimerané
a nerovnovážne dojednanie je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné.

Vzťah medzi účastníkmi konania je vzťahom súkromnoprávnym, pre ktorý je charakteristická rovnosť
strán (§ 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Právny predchodca žalobcu, ako poskytovateľ služby
žalovanej ako spotrebiteľovi, predstavoval osobu podnikajúcu na trhu. Mal teda odbornú prevahu nad

žalovanou ako spotrebiteľkou, ktorej poskytoval svoje služby a preto od neho možno očakávať, aby savo vzťahu k žalovanej choval poctivo. Ak týmto spôsobom nepostupoval, spreneveril sa princípu dôvery,
resp. princípu právnej istoty druhého účastníka zmluvného vzťahu a takému konaniu nemožno priznať
právnu ochranu. Žalovaná, ktorá podpisovala predmetnú zmluvu nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť

znenie uvedených formulárových listín, ako ani urobiť si korektný úsudok o zmluvných dojednaniach.
S poukazom na judikatúru vnútroštátneho ako aj komunitárneho práva je potrebné vychádzať zo
všeobecnej zásady spotrebiteľského práva, ktoré spočíva v nutnosti poskytnutia vyššej miery ochrany
spotrebiteľa, teda žalovaného ako strany slabšej.

Podľa Rozhodnutia Európskeho súdneho dvora v Luxembrugu Asturcom Telecomunicacione C-40/08, je

povinnosťou súdu ex offo skúmať neprijateľné podmienky aj bez námietky účastníka konania. Nerovný
stav medzi spotrebiteľom a dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším
vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy (Rozsudky Oceáno Gruppo Editorial a Salvat Editores,
C-240/98 až C-244/98, Mostaza Claro C-168/05). Možnosť skúmať aj bez návrhu nekalú povahu
podmienkypredstavujeprostriedokvhodnýnadosiahnutievýsledkustanovenéhovčl.6Smernice93/13/
EHS, teda na zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou a zároveň

na dosiahnutie cieľa stanoveného v čl. 7 Smernice. Bolo povinnosťou súdu postupovať v súlade s
judikatúrou komunitárneho práva. Súdny dvor v Luxemburgu opakovane zdôrazňuje, že nerovný stav
medzi spotrebiteľom a dodávateľom služby (keďže zmluvné podmienky predkladá dodávateľ služby bez
možnosti korekcie spotrebiteľa) môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom vonkajším vo vzťahu
k samotným účastníkom zmluvy.

S poukazom na spotrebiteľský charakter zmluvy a súdny prieskum neprijateľných zmluvných podmienok
ex offo nebolo možné uložiť povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi navrhované peňažné plnenie.

Zmluvou o úvere bolo preukázané, že ročná úroková sadzba úveru prestavovala 70,03%, ktoré
dojednanie predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože uvedená výška zmluvného úroku
je neprimerane vysoká. Na uvedené nemá vplyv súlad celkových nákladov za poskytnutie úveru,

ani uvedenie RPMN, ako ani priemernej RPMN. Ustanovenia Občianskeho zákonníka obsahujú len
demonštratívny výpočet neprijateľných podmienok k spotrebiteľskej zmluve. Predmetná zmluva o úvere
predstavuje formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná. Vyplýva to aj zo znenia zo
všeobecných zmluvných dojednaní priložených v žalobe (podľa článku 2 bod 1 zmluva o revolvingovom
úvere sa uzatvára na predtlačenom formulári). Výšku ročnej úrokovej sadzby za poskytnutie úveru

stanovuje v tejto formulárovej zmluve veriteľ (žalobca). Túto výšku úrokovej sadzby v danom prípade
bolo potrebné považovať za dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení
strán v neprospech spotrebiteľa, teda žalovanej. Je neprípustné dojednanie úrokov vo výške, ktorá nemá
morálny základ a zjavne vybočuje z rámca primeranosti vyjadreného v § 3 Občianskeho zákonníka.

Výška úrokovej sadzby je obligatórnou náležitosťou zmluvy o úvere uzatváranej so spotrebiteľom a

preto jej dojednanie musí spĺňať požiadavku primeranosti. Má svoj význam aj z hľadiska posúdenia
súladu zmluvy s dobrými mravmi (podľa § 39 Občianskeho zákonníka je neplatný právny úkon, ktorý
sa prieči dobrým mravom). Výška zmluvných úrokov za poskytnutie fyzickej osobe nepodnikateľovi
je teda významná z hľadiska posúdenia tzv. civilnoprávnej úžery, ako aj úžery z hľadiska noriem
trestného práva. Podzákonné normy (nariadenie vlády) upravujúce celkovú výšku odplaty za poskytnutie

úveru, nemôžu limitovať posudzovanie platnosti zmluvy podľa noriem súkromného práva (v danom
prípade Občianskeho zákonníka, keďže pre spotrebiteľa je výhodnejšia občianskoprávna úprava
posudzovania súladu s dobrými mravmi, v porovnaní s obchodnoprávnou úpravou s poukazom na ust.
§ 54 Občianskeho zákonníka). Z dôvodu, že zmluva neobsahovala platné dojednanie o obligatórnej
náležitosti zmluvy o úvere a to o úrokoch za poskytnutie úveru, bol daný dôvod kvalifikovať uvedenú

zmluvu o úvere, ktorá je súčasne spotrebiteľskou zmluvou, ako absolútne neplatnú. Aj keď zmluvné
dojednanie v spotrebiteľskej zmluve, týkajúce sa predmetu plnenia a ceny plnenia, nemôže byť
posudzované ako neprijateľná podmienka, je možné hodnotiť dojednanie ročnej úrokovej sadzby za
poskytnutie predmetného úveru žalovanej vo výške 70,03% ako rozpor s dobrými mravmi, zjavne
zneužívajúce zlú finančnú situáciu spotrebiteľa; priemerné úrokové miery z úverov poskytnutých v

eurách rezidentom eurozóny pre domácnosti (spotrebiteľské a ostatné úvery) so splatnosťou od 1
do 5 rokov predstavovali v danom období 12,64%; ak potom súdy za prijateľné úroky považujúdvojnásobok takto stanovených úrokov, ročná úroková sadzba úveru dojednaná medzi účastníkmi
značne prevyšovala aj dvojnásobné navýšenie úrokov bankami (Rozsudok Krajského súdu v Žiline zo
dňa 29. 1. 2015, č. konania 9Co/1045-2014). Argument o súlade výšky odplaty za úvery na finančnom

trhuakoanisúladodplatyzaposkytnutieúverusvykonávacounormounemávplyvnauvedenýzáver.Pri
poskytnutíúveruvovýške540eur,bylenvýškaúveruaúrokovzaposkytnutieúverupredstavovalasumu
918,16 eur. Žalovaná bola preto povinná vydať žalobcovi peňažné plnenie, ktoré na základe prijala v
nespornejvýške460,01eur. Zdôvodu,že(ajpodľavýslovnéhotvrdeniažalobcu)zaplatilanapredmetnú
sumu peňažné plnenie vo výške 456,70 eur, žalovaná bola povinná zaplatiť žalobcovi už len zostatok

dlhu vo výške 3,31 eur. V zostávajúcej časti bola žaloba zamietnutá ako nedôvodná.

Predmetná zmluva neobsahovala ani platnú obligatórnu zmluvnú náležitosť a to výšku, počet a
termíny splátok istiny ako aj úrokov, poplatkov, ktoré sú zahrnuté v každej splátke, následkom čoho je
považovanie úveru zo zákona za bezúročný a bez poplatkov (§9 ods. 2 písm. k) v spojení s § 11 ods. 1
písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov).

Za neprijateľnú podmienku bolo potrebné považovať aj dohodu o poplatku odkladu splatnosti splátok

revolvingu vo výške 79,99 eur, predstavujúci neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ide o poplatok len
pre prípad možnosti odkladu úveru, teda skutočnosti, ktorá môže a nemusí nastať, napriek tomu je
už vopred spoplatnená. Dôvodom odkladu úveru sú takmer vždy ekonomické dôvody, nesolventnosť
spotrebiteľa. Spoplatnenie odkladu splatnosti splátok preto nemožno kvalifikovať ako primerané a
poctivé. Dohoda o odplate za poskytnutú službu možného odkladu splátok tvorila súčasť formulárovej

zmluvy, ktorej obsah žalovaný ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť. S poukazom na uvedené
zmluvné dojednanie je potrebné považovať za neprimerané a nerovnovážne, a teda neplatné. Podľa
hmotného práva dôkazné bremeno oprávnenosti výšky každej jednotlivej časti žalovanej sumy zaťažuje
žalobcu. Žalobca nemal záujem konkretizovať a preukazovať výšku uplatneného nároku spôsobom,
aby bola naplnená úradná povinnosť súdneho prieskumu a noriem na ochranu spotrebiteľa. Žalobcu

však nemožno nútiť byť úspešný v sporovom konaní, keďže takýto postup by predstavoval porušenie
zásady rovnosti strán v konaní. S poukazom na judikatúru komunitárneho práva opakovanie výzvy
súdu, odročovania súdnych pojednávaní z dôvodov na strane veriteľa, predstavuje narušenie rovnováhy
medzi dodávateľom služby a spotrebiteľom. Vychádzajúc zo skutkových tvrdení žalobcu, najmä z výšky
poskytnutého úveru žalobcom a výšky peňažného plnenia poskytnutého žalovanému, bolo možné

žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť sumu, na zaplatenie ktorej žalobca svoj nárok preukázal. Vo
vzťahu k akýchkoľvek ďalším iným nárokom žalobca neuniesol dôkazné bremeno, s čím je spojené
zamietavé rozhodnutie súdu. Je potrebné uviesť, že podľa novelizovanej úpravy spotrebiteľského práva
súd je povinný prihliadať na akúkoľvek zákonnú prekážku alebo dôvod, ktoré bránia priznať plnenie voči
spotrebiteľovi.

Vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania, keďže dohoda
o zmluvnej pokute nebola dojednaná individuálne, ale bola len súčasťou formulárových zmluvných
podmienok žalobcu, nebola požiadavka na písomnú formu tohto dojednania rešpektovaná; písomná
forma totiž nemôže byť dodržaná odkazom zmluvy na všeobecné obchodné podmienky, pričom takáto
forma je zachovaná len vtedy, ak je dohoda o zmluvnej pokute obsiahnutá v dokumente podpísanom

zmluvnými stranami (Rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 10Co/108/2014-79 zo dňa 30. 12. 2014). Z
uvedeného je preto zrejmé, že zmluvná pokuta nebola v danom vzťahu výsledkom dohody účastníkov,
ale jednostranne prejavenej vôle žalobcu. Aplikačná prax už štandardne zotrváva na závere, že táto
kvalifikovaná forma (písomná forma dohody o zmluvnej pokute) je zachovaná len vtedy, ak je dohoda o
zmluvnej pokute obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami a nie odkazom na priložené

tlačivo, všeobecné obchodné podmienky, sadzobníka a podobne (Rozsudok Krajského súdu v Žiline,
č. k. 10Co/409/2014-49 zo dňa 26. 2. 2015). S poukazom na uvedené nárok žalobcu na zaplatenie
zmluvnej pokuty bol zamietnutý ako nedôvodný, keďže zmluvná pokuta bola uvedená vo formulárových
zmluvných podmienkach, ktoré neboli podpísané zmluvnými stranami.

Z dôvodu omeškania žalovanej s plnením dlhu žalobcovi vzniklo právo na zapletenie úrokov z

omeškanie. Zodpovednosť za omeškanie má objektívny charakter. Vzniká bez ohľadu na zavinenie. Jej
dôsledkom je vznik povinnosti dlžníka platiť veriteľovi úroky z omeškania. Výšku úrokov z omeškaniaustanovuje vykonávací predpis a to navýšením 8 percentuálnych bodov nad úrokovú sadzbu stanovenú
R.. Žalovaná je preto povinná zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 8,5% ročne od 21. 8.
2013 do zaplatenia, keďže omeškanie s plnením dlhu doposiaľ trvá. Úroky z omeškania boli priznané

po uplynutí lehoty na zaplatenie celého dlhu (20. 8. 2013), keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno
preukázania omeškania so zostatkom dlžnej sumy pred uvedeným dátumom 21. 8. 2013. Písomnosť zo
dňa 4. 12. 2011 predstavovala podľa svojho obsahu výzvu na zaplatenie dlžných splátok vo výške 91,98
eur (číslo 13 až 15). Nepredstavovala výzvu na zosplatnenie celého dlhu, obsahovala len poučenie, čo v
budúcnosti môže nastať (že sa stanú splatnými všetky záväzky zo zmluvy). Keďže nedošlo k predčasnej

splatnosti dlhu a žalovaná sa zaviazala splácať dlh mesačnými splátkami v počte 36, zostatok dlhu, po
rozpočítaní istiny na 36 splátok (ako časť mesačnej splátky, ktorá bola dôvodná), priznaná suma sa stala
splatnou ako posledná splátka dlžnej sumy. Z dôvodu nepreukázania nároku žalobcu na zaplatenie súm
uvedených v petite žaloby, nebol daný dôvod na uloženie povinnosti žalovanej zaplatiť príslušenstvo
pohľadávky predstavujúce úroky z omeškania z nedôvodne uplatňovaných nárokov. Legislatívne zmeny
noriem na ochranu spotrebiteľa (najmä zákon č. 102/2014 Z. z., zákon č. 106/2014 Z. z.) ukladajú orgánu

rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadaj aj bez návrhu a námietok spotrebiteľa na
zákonné prekážky alebo zákonné dôvody, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie voči spotrebiteľovi.

V súlade s ust. 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd stanovil lehotu na plnenie v trvaní 15 dní
po právoplatnosti tohto rozhodnutia, prihliadajúc na výšku peňažného plnenia.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku,

keď žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná (neúspešná bola len v pomerne nepatrnej časti) vznikol
nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v konaní neúspešnému. Z dôvodu, že žalovaná si náhradu
trov konania neuplatňovala, súd rozhodol tak, že žalovanej sa nepriznáva náhrada trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.