Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. marec 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoP/20/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6314209262
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6314209262.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Priehodu

a členov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej vo veci starostlivosti o maloletú J. P.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny v G., dieťa S.. V. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. J. E., Y. X, právne zastúpeného
Advokátskou kanceláriou FARDOUS PARTNERS, s. r. o., IČO: 47 241 543, so sídlom AK Šaľa, Hlavná
6, konajúcou advokátkou JUDr. Renátou Fardousovou a S.. F. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom J., K. XX/
X, právne zastúpenej JUDr. Luciou Sklenárovou, advokátkou so sídlom AK Žiar nad Hronom, SNP 94,
o návrhu otca na zníženie výživného, na novú úpravu styku s maloletou a o návrhu matky na zvýšenie

výživného, o odvolaní otca dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu v Brezne zo dňa 30. januára 2015 č.
k. 2P/200/2014-139 do výroku, ktorým súd návrh otca na zníženie výživného zamietol, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok okresného súdu vo výroku I., ktorým návrh otca na zníženie výživného zamietol.

Ostatných výrokov rozsudku okresného súdu sa nedotýka.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh otca na zníženie výživného zamietol a taktiež zamietol
návrh matky na zvýšenie výživného. Okresný súd taktiež zamietol návrh matky na uloženie výchovného
opatrenia rodičom spočívajúcich v povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu, v časti v ktorom
matka žiadala uloženie povinnosti otcovi uhradiť polovicu nákladov na Q. pre maloletú v hodnote 38,50
Eur a taktiež polovicu nákladov na predškolské zariadenie v hodnote 115,40 Eur. Matke maloletej uložil

povinnosť informovať otca o zdravotnom stave maloletého dieťaťa, jeho psychomotorickom vývine, o
študijných výsledkoch a o ďalších podstatných veciach týkajúcich sa maloletej a to jedenkrát štvrťročne
vždy k 31. 03., 30. 06., 30. 09. a 23. 12. kalendárneho roka, na mailovú adresu otca. Tiež schválil
rodičovskú dohodu o úprave styku medzi otcom a maloletým dieťaťom. Rozhodol tak s odôvodnením, že
neboli zistené podmienky na zmenu vyživovacej povinnosti, teda tak k zníženiu vyživovacej povinnosti
otca vo vzťahu k maloletému dieťaťu, ale ani na jeho zvýšenie tak, ako to požadovala matka maloletého
dieťaťa. V ostatných nárokoch nepovažoval okresný súd návrh matky maloletého dieťaťa za dôvodný,

pričom o styku maloletého dieťaťa sa rodičia maloletého dieťaťa dohodli.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie otec maloletého dieťaťa a to proti výroku I., ktorým
okresný súd návrh otca na zníženie výživného zamietol. V dôvodoch odvolania poukazoval na to, že
má zdravotné problémy, v dôsledku čoho musel zmeniť zamestnanie a v dôsledku tejto okolnosti došlo
u otca k zníženiu príjmu, v konečnom dôsledku to malo celkový vplyv na jeho schopnosti a možnosti
platiť výživné vo vzťahu k maloletému dieťaťu. Poukázal tiež na náklady, ktoré má a keďže jeho príjemje len vo výške 495,- Eur, tak za daných okolností je dôvod, aby bola znížená vyživovacia povinnosť
otca na 40,- Eur mesačne.

Na odvolanie otca sa vyjadrila matka maloletého dieťaťa, ako aj opatrovník maloletého dieťaťa. Matka

maloletého dieťaťa v podanom vyjadrení na odvolanie otca žiadala rozhodnutie okresného súdu
potvrdiť ako vecne správne. Poukázala na to, že okresný súd podstatným spôsobom vyhodnotil všetky
okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na schopnosti a možnosti otca platiť výživné na maloleté dieťa.
Pokiaľ dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre zníženie výživného, tak takýto záver súdu
považovala za správny. Poukazovala na to, že zdravotný stav otca nie je taký, aby obmedzoval jeho

pracovnú schopnosť a pokiaľ sa otec nesnaží nájsť si adekvátne zamestnanie s príjmom, ktorý mal
z predchádzajúcich pracovných pomerov, tak táto okolnosť nemôže byť na ťarchu maloletého dieťaťa
a nemôže mať potom dopad na zníženie vyživovacej povinnosti. Taktiež poukazovala na to, že otec
môže platiť výživné na maloleté dieťa aj z dôvodu, že aj po podaní návrhu na zníženie výživného si túto
vyživovaciu povinnosť plnil. Má teda finančné prostriedky na úhradu výživného. Rozhodnutie okresného
súdu z vyššie uvedených dôvodov teda považovala za vecne správne.

Opatrovník maloletého dieťaťa v podanom vyjadrení žiadal taktiež rozhodnutie okresného súdu v
napadnutom výroku, ktorým zamietol návrh otca na zníženie výživného potvrdiť. Poukazoval na to, že
navrhované zníženie výživného otcom maloletého dieťaťa by nebolo v záujme maloletého dieťaťa.

Krajský súd preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku v rozsahu danom ustanovením
§ 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p. a tento

v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

Z obsahu podaného odvolania otca maloletého dieťaťa vyplýva, že tento napadol rozsudok okresného
súdu len vo výroku I., ktorým súd návrh otca na zníženie výživného zamietol. Ostatných výrokov
rozsudku okresného súdu sa odvolanie otca maloletého dieťaťa nedotýkalo.

Na základe podaného odvolania teda krajský súd preskúmaval rozsudok okresného súdu len v

napadnutom výroku, ktorým súd návrh otca na zníženie výživného zamietol.

Popreskúmanívecinazákladepodanéhoodvolaniaotcamaloletéhodieťaťadovýroku,ktorýmbolnávrh
otca na zníženie výživného zamietnutý dospel krajský súd k záveru, že okresný súd vo vzťahu k návrhu
otca na zníženie výživného vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotil
v súlade s § 132 O. s. p. a svoje rozhodnutie aj náležitým spôsobom odôvodnil podľa ustanovenia § 157

ods. 2 O. s. p. S dôvodmi rozhodnutia okresného súdu sa krajský súd stotožňuje a na tieto poukazuje.

V zmysle ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno
zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného
možné len na návrh.

Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol vo veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov.

Zákon o rodine ani nevyžaduje tak ako O. s. p., aby išlo o podstatnú zmenu. V zmysle platnej judikatúry
je potrebné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len
vtedy môžu byť tieto dôvodom zmeny vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v
pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Nestačí teda len úvaha
súdu o tom, že doterajšie výživné je neprimerané. Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov

a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, išlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a
reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia.

Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp.
okolnosťami na strane oprávneného alebo objektívne - vývojom životných nákladov.Z obsahu spisu vyplynulo, že rozsudkom Okresného súdu Brezno zo dňa 26. 06. 2012 č. k. 8P/3/2012-66
bolo manželstvo účastníkov právne rozvedené, súd maloleté dieťa na čas po rozvode zveril do osobnej
starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 150,- Eur mesačne

a upravil styk otca s maloletým dieťaťom.

Otec maloletého dieťaťa požadoval zníženie výživného na základe toho, že vzhľadom na svoj zdravotný
stav nemôže vykonávať také zamestnanie, aby mohol dosahovať príjem, aký mal v čase rozvodu
manželstva a určenia vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa. Tvrdenie otca maloletého dieťaťa
správne nepovažoval okresný súd za dôvodné, pretože aj keď z lekárskych správ vyplýva, že má
určité zdravotné problémy s bolesťami chrbta, tak nebol preukázaný taký zdravotný stav u otca

maloletého dieťaťa, v dôsledku ktorého by bol dôvod, že by bola znížená pracovná schopnosť otca
maloletého dieťaťa. Pokiaľ teda otec zmenil zamestnanie a nedosahuje tak príjem, ako dosahoval u
predchádzajúcich zamestnávateľov, u ktorých neváhal skončiť pracovný pomer z dôvodu, aby získal
vyšší príjem, tak túto okolnosť správne vyhodnotil súd prvého stupňa, že otec môže aj vzhľadom na
svoj terajší zdravotný stav dosahovať vyšší príjem. Ako uviedol otec v konaní pred súdom, tak aj on

očakáva zvýšenie svojho príjmu po absolvovaní potrebných školení a kurzov. Za daných okolností
správne vyhodnotil okresný súd súčasný stav, v ktorom otec maloletého dieťaťa dosahuje nižší príjem za
dočasný, teda taký, ktorý za daných okolností nemôže ovplyvniť jeho vyživovaciu povinnosť vo vzťahu
k maloletému dieťaťu. Pokiaľ teda návrh otca na zníženie výživného okresný súd zamietol, považoval
krajský súd jeho rozhodnutie za vecne správne a preto v napadnutom výroku rozsudok okresného súdu

krajský súd v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

V ostatných nenapadnutých výrokoch sa rozsudku okresného súdu krajský súd nedotkol.

Pokiaľvbudúcnostidôjdektakejzmenepomerov,ktorábudemaťvplyvjednaknaschopnostiamožnosti
povinného otca, ako aj odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, môže ktorýkoľvek z nich podať návrh
na zmenu rozhodnutia o vyživovacej povinnosti v súlade s ustanovením § 78 ods. 1 Zákona o rodine.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.