Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. marec 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/359/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212220264
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2212220264.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Renáty Gavalcovej a sudcov JUDr.

Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci navrhovateľa: Štátny fond rozvoja bývania, so
sídlom Lamačská cesta 8, Bratislava, IČO: 31 749 542, zastúpený advokátom: JUDr. Jozef Bolješik, AK
so sídlom Radlinského 50, Piešťany, proti odporcom: 1/ J. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/XX, M.,
2/ Bc. C. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX M., 3/ U. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, M.,
4/ X. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/X, M., odporcovia 3/ a 4/ zastúpení advokátom: Mgr. Martin
Ťupek, AK so sídlom Palisády 29/A, Bratislava, o zaplatenie sumy 26.308,21 eur s príslušenstvom, o
odvolaní odporcov 3/ a 4/ proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 22. novembra 2013,

č. k. 14C/44/2013-98, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa uložil odporcom 1/ až 4/ povinnosť zaplatiť
spoločne a nerozdielne sumu 26.308,21 eur, nesplatené zmluvné úroky vo výške 8.798,23 eur, spolu s
úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 26.308,21 eur od 23. októbra 2012 do zaplatenia,
zmluvnú pokutu vo výške 3.510,64 eur a to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že

plním jedného z odporcov zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť ostatných odporcov. O náhrade trov
konania rozhodol tak, že odporca v 1/ a 4/ sú povinní zaplatiť náhradu trov konania vo výške 1.023,02
eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 11 ods. 10, § 12 ods. 1, § 12 ods. 2 zák. č.
607/2003oštátnomfonderozvojabývania,§517ods.2,§531ods.1,§544ods.1,2,§546Občianskeho
zákonníka, § 101 ods. 1, § 120 ods. 1, § 125, § 132, § 153 ods. 1 O.s.p., § 142 ods. 1 O.s.p. a vecne

svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ si v konaní splnil povinnosť tvrdenia, ako aj dôkaznú
povinnosť, keď súdu predložil, ako dôkaz písomnú zmluvu o poskytnutí podpory zo dňa 10.marca 2005,
ako aj ďalšie listinné dôkazy, ktorých obsahom sú skutočnosti tvrdené navrhovateľom v podanej žalobe.
Odporca 1/ v rámci dôkaznej povinnosti neoznačil žiaden dôkaz na preukázanie svojich tvrdení a v
konaní bol pasívny. Odporcovia 2/, 3/ a 4/ uplatnenú pohľadávku, čo do dôvodu a výšky nenamietali.
Odporkyňa 2/ sa bránila tým, že s odporcom 1/ uzavrela dohodu o vyporiadaní BSM, kde prevzal všetky
záväzky odporca 1/. Takáto dohoda je však neplatná bez účasti veriteľa, teda súhlasu navrhovateľa.

Odporcovia v 3/ a 4/ na svoju obranu uviedli, že boli nútení k podpísaniu zmluvy odporcom 1/ a preto
v obave, že prídu o prácu, zmluvu podpísali ako ručitelia. Mali prisľúbené, že po kolaudácii rodinného
domu a po zriadení záložného práva v prospech navrhovateľa, ich ručenie zaniká. Súd má za to, že
odporcovia 3/ a 4/ nikdy nenamietali túto skutočnosť, vždy sa spoliehali na sľuby odporcu 1/, že „všetkoje v poriadku“. Podľa zásady „vigilantibus iura scripta sunt“ t. j. „práva patria len bdelým“, teda tým,
ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje oprávnenia uplatňujú včas a
s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou

nositeľovpráv,abysvojeprávabrániliastaralisaone,inakichpodcenením,čizanedbanímmôžustrácať
svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. A preto, nakoľko si tieto tvrdenia odporcovia náležite
neobhájili a v konaní neuniesli dôkazné bremeno, súd ich tvrdenia vyhodnotil ako nedôvodné. Tiež
ohľadne povinnosti zriadenia záložného práva v prospech navrhovateľa a následného zániku ručenia
podľa čl. VII bod 7.4. Zmluvy, súd poznamenáva, že túto povinnosť si odporcovia 1/ a 2/ nesplnili.

Odporcovia 3/ a 4/ ako ručitelia si za uplynutých 10 rokov mohli zabezpečiť informácie ohľadne dátumu
kolaudácie rodinného domu, ako aj následné zistenie zriadenia záložného práva v prospech žalobcu,
minimálneinformovanímsaunavrhovateľa.NavyšesúdzistilzvýpisuLVč.XXXX (čl.23),žeodporcovia
1/ a 2/ zriadili záložné právo V-2954/10 v prospech S. S., ako tretej osoby, i napriek tomu, že záložné
právo mali zriadiť v prospech navrhovateľa, hneď po kolaudácii rodinného domu. Avšak ako to vyplýva
aj z výpovede odporkyne 2/, na prefinancovanie iných dlhov si odporcovia 1/ a 2/ zobrali úver od S. S. v

roku 2010 vo výške 65.000 Eur. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, odporcovia
1/ a 2/ ako dlžníci nesplnili svoju povinnosť splácať poskytnutý úver za dohodnutých podmienok, preto
navrhovateľ odstúpil od úverovej zmluvy, čím sa stal splatný celý dlh a súčasne mu vznikol podľa zmluvy
nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Vzhľadom na uvedené súd zaviazal odporcov 1/ a 2/ spoločne a
nerozdielne ako dlžníkov a odporcov 3/ a 4/ ako ručiteľov na zaplatenie istiny a príslušenstva tak, ako

je uvedené vo výroku. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O. s. p. a navrhovateľovi,
ktorý bol v konaní úspešný, súd priznal plnú náhradu trov konania. Priznaná náhrada trov konania vo
výške 1.023,02 Eur pozostáva z trov právneho zastúpenia za prevzatie a prípravu právneho zastúpenia,
podaniežaloby,(vyjadreniekodporu,účasťnapojednávanísinavrhovateľneuplatnil)pritarifnejhodnote
veci 26.308,21 Eur (2x po 503,88 Eur vrátane DPH + 2x režijný paušál po 7,63 Eur) podľa § 9 ods.1,

§ 10 ods.1, § 14 ods.1 písm. a), b), c), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky 655/2004 Z. z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podali v zákonnej lehote odvolanie odporcovia 3/ a 4/, obaja právne
zastúpení spoločným advokátom, ktorí síce podali svoje odvolanie každý samostatne, avšak toto ich
odvolanie je obsahovo úplne identické, keď obaja žiadajú, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil

tak, že návrh voči odporcom 3/ a 4/ bude zamietnutý, alternatívne aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a to z dôvodov v zmysle ust. § 205 ods. 2
písm. a), b), c), d), e), f) O.s.p. Vo svojom odvolaní uviedli, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne
posúdil, nakoľko odporca 2/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu v ods. 4 na č.l. 14 vyhlásil,
že klientka je si vedomá svojho záväzku a svoj dlh uznáva, čo do dôvodu a výšky. Ďalej odvolatelia

namietali, že súd prvého stupňa nepostupoval správne, keď ignorujúc relevantné námietky odporcov
3/ a 4/ predčasne vydal rozsudok, zaväzujúci na spoločné a nerozdielne plnenie všetkých odporcov v
čase, kedy odporca 2/ svoj dlh uznal. Súd prvého stupňa nepostupoval správne, keď nezabezpečil účasť
odporcu 1/ na pojednávaní a tak ostatným odporcom odňal možnosť relevantným spôsobom brániť svoje
práva, ktoré boli porušené práve konaním odporcu 1/. Rovnako pochybil, keď i bez náležitého posúdenia

prijal jednostrannú argumentáciu navrhovateľa, ktorý ako silnejší subjekt zneužil postavenie slabších
subjektov odporcov 2/ a 4/. Z listinných dôkazov ani zo zápisníc nevyplýva ani nie je zrejmé, že by súd
prvého stupňa vykonal postup v zmysle § 99 ods. 1 O.s.p. a na základe vyššie uvedeného sa súd mohol
a mal pokúsiť o súdny zmier. Ďalej odvolatelia uviedli, že nesúhlasia s tvrdením prvostupňového súdu,
že nikdy nenamietali skutočnosť, že mali prisľúbené, že po kolaudácii rodinného domu a po zriadení

záložného práva v prospech navrhovateľa ich ručenie zaniká. Keď tieto skutočnosti tvrdili už v odpore
zo dňa 07.03.2013 pod sp. zn. 6Ro/469/2012. Odvolatelia ďalej uviedli, že zo zápisnice o pojednávaní
zo dňa 22.11.2013 vyplýva a je zrejmé, že sa informovali nie len priamo u odporcu 1/, ale priamo i
u navrhovateľa o celej situácii, ako i o spôsobe zriadenia záložného práva. Odporcovia 3/ a 4/ ako
ručitelia nemohli sami zriadiť na predmet zmluvy záložné právo. To mohli iba odporcovia 1/ a 2/ ako

aj navrhovateľ. Ďalej odvolatelia uviedli, že súd prvého stupňa nepostupoval správne, keď konanie
navrhovateľa vo vzťahu k odporcom 3/, 4/ neposudzoval v zmysle príslušných ustanovení o ochrane
spotrebiteľa. Odvolatelia ďalej poukázali na skutočnosť, že zmluva bola uzatvorená v roku 2005 t.j. pred
9-rokmi, odstúpenie od zmluvy je zo dňa 11.06.2012 t.j.7-rokov po uzavretí a podľa LV č. XXXX je podľa
Z-6750/9 rozhodnutie o určení súpisného čísla tzn., že kolaudácia predmetu zmluvy musela prebehnúť

najneskôr v roku 2009 t.j. 3-roky pred odstúpením od zmluvy a ďalej podľa V-29654/10 záložná zmluva
zo dňa 29.07.2010 v prospech veriteľa S. S. t.j. 2-roky pred odstúpením od zmluvy. Z uvedeného
vyplýva, že navrhovateľ mal dostatok času, aby podal návrh na zápis záložného práva tak, ako to
požadovala zmluva. Riadny výkon tohto práva zo strany navrhovateľa, aby umožnil nielen uspokojeniepohľadávky navrhovateľa z predmetnej nehnuteľnosti, ale aj zánik ručiteľských záväzkov odporcov
3/ a 4/. Z uvedeného majú odvolatelia za to, že navrhovateľ nekonal v súlade so zmluvou, nevyužil
zákonom stanovené možnosti ohľadom zápisu záložného práva ani dodatočne, kde by ako veriteľ mohol

uspokojiť svoje pohľadávku predajom predmetu zmluvy. Svojím konaním teda neprimerane poškodil
práva odporcov 3/, 4/ ako spotrebiteľa a tým spôsobil značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán práve v ich neprospech.

Navrhovateľ a odporcovia 1/ a 2/ odvolací návrh nepodali.

K odvolaniu odporcov 3/a 4/ zaslal písomné vyjadrenie navrhovateľ, prostredníctvom svojho právneho
zástupcu v ktorom uviedol, že žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v plnom
rozsahu ako vecne správny potvrdil, keď odvolanie odporcov 3/ a 4/ považuje za účelové s cieľom vyhnúť
sa plneniu ich povinnosti. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení uviedol, že súd prvého stupňa postupoval
správne a jeho konaním nebolo odňaté účastníkom konania právo konať pred súdom, pretože vo veci

bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému podali odporcovia 3/, 4/ odpor a následne sa na súde prvého
stupňa viedlo dokazovanie, kde všetci účastníci konania mali rovnocenné postavenie, mali dostatok
priestoru na účinnú obranu. Čo sa týka pokusu o uzavretie súdneho zmieru navrhovateľ uviedol, že sám
opakovanevyzývalodporcovksplneniusisvojizmluvnýchpovinností,čobolonadrámecjehopovinnosti
a skutočnosť podania žaloby na súd len potvrdzuje, že dohodu medzi účastníkmi konania nebolo možné

uzavrieť, čo vyplýva aj z priebehu dokazovania a správania sa odporcov na súde prvého stupňa. Čo sa
týka tvrdenia odporcov tvrdenia 3/a 4/, že boli nútení k podpísaniu zmluvy s navrhovateľom, v danom
prípade zmluva bola podpísaná všetkými odporcami v ten istý deň a to dňa 10.03.2005, kde podpisy
dlžníkov ako i ručiteľov boli úradne overené. Odporcovia 3/ a 4/ počas 8-rokov trvania platnosti účinnosti
predmetnej zmluvy nikdy nenapadli predmetnú zmluvu z uvedeného dôvodu a navrhovateľ má za to,

že predmetný úkon bol vykonaný slobodne, vážne a bez nátlaku. Čo sa týka tvrdenia odporcov 3/ a 4/
ohľadne zriadenia záložného práva, v danom prípade navrhovateľ konštatuje, že zriadiť záložné právo
v prospech navrhovateľa bola zmluvná povinnosť odporcov a túto povinnosť si napriek výzve nesplnili a
akékoľvek ďalšie tvrdenie odporcu sú preto bezpredmetné a účelové. Zmluva o poskytnutí podpory bola
uzavretá vo forme úveru a z toho dôvodu treba posudzovať zmluvu v zmysle príslušných ustanovení

Obchodného zákonníka a to zmluvy o úvere. Z uvedeného dôvodu je potrebné túto zmluvu posudzovať
a preto nie je správna argumentácia odvolateľov, že je potrebné na predmetný zmluvný vzťah aplikovať
ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa. Odporcovia sa účelovo snažia zbaviť svojich povinností a
to tým, že poukazujú na údaje a ničím nepodložené zavinenie na strane navrhovateľa, ktorý konal v
súlade s uzavretou zmluvou.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento
opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a postupom bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie odporcov 3/ a 4/ nie je dôvodné,
pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 14C/44/2013 je návrh navrhovateľa,
ktorým sa domáha spoločne a nerozdielne od odporcov 1/ až 4/ zaplatenia sumy 26.308,21 eur,

nesplatené zmluvné úroky vo výške 8.798,23 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne
zo sumy 26.308,21 eur od 23. októbra 2012 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 3.510,64 eur a to
všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa,

ktorým bolo návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovené a v závislom výroku o trovách konania.

Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. je daný, ak výsledok hodnotenia

dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 132 O.s.p.,
pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov,prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich
závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo ktoré odporujú
ustanoveniam§122až§135O.s.p..Odvolacídôvodvzmysle§205ods.2písm.f)O.s.p.jedaný,aksúd

prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu
normu síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého spisového materiálu dospel k záveru,
že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku na základe
vykonaných dôkazov, dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého
stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje (§
219 ods. 2 O.s.p.).

Keďže sa odvolací súd stotožňuje nielen s výrokom, ale aj s odôvodnením napadnutého rozsudku na

zdôraznenie jeho správnosti v súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. len ho doplňuje reagovaním na odvolanie
odporcov 3/ a 4/.

Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie
tvrdených skutočností. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je

ich vykonanie nevyhnuté pre rozhodnutie vo veci (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Každého z účastníkov
teda zaťažuje dôkazné bremeno preukázania svojich tvrdení pod následkom neunesenia dôkazného
bremena. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101
ods. 1). Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej,
mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť

označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v návrhu a vo vyjadrení odporcu.
Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej
povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z
dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo

nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky
unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) rozumieme
zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných
dôkazov. V sporovom konaní platí dispozičná a prejednacia zásada. Účastníci (na oboch procesných
stranách) sú v ňom povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne

opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky (viď § 101 ods. 1 O. s. p.). Súd ale nie
je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nemusí vykonať všetky navrhované dôkazy.
Posúdenie návrhov na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania
vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O. s. p.) a nie účastníkov konania.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že navrhovateľ

v konaní uniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení v zmysle § 120 ods.1 O.s.p. o poskytnutí podpory
z prostriedkov fondu podľa zák. č. 607/2003 Z.z., na základe žiadosti žiadateľa č. 131/Ž/2005 zo dňa
27.01.2005 vo forme úveru a to odporcom 1/a 2/ ako dlžníkom, ktorí poskytnutý úver nesplácali riadne a
včas v zmysle uzavretej zmluvy, ku ktorej odporcovia 3/ a 4/ pristúpili ako ručitelia. Odvolací súd nezistil,
aby prvostupňový súd porušil zásady vyplývajúce z ust. § 132 O. s. p. v súvislosti s hodnotením dôkazov.

Skutkové zistenia správne subsumoval pod aplikované právne predpisy a daný právny vzťah správne
posúdil ako nárok navrhovateľa o zaplatenie žalovanej istiny titulom uzavretej zmluvy o poskytnutí
podpory z prostriedkov fondu podľa zák. č. 607/2003 Z.z. Zásada vyjadrená v ust. § 18 O. s. p. (dbať
na rovnaké postavenie účastníkov a zaistiť im rovnaké možnosti k uplatneniu ich práv) neznamená
bez všetkého povinnosť súdu vyhovieť všetkým dôkazným návrhom účastníkov, resp. prevziať na seba

dôkaznú povinnosť. Otázky spojené, s prevádzaním a hodnotením dôkazov upravuje Občiansky súdny
poriadok a len ten súdu ukladá, aby dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to tak jednotlivo, ako aj vo
vzájomných súvislostiach (§ 132 O. s. p.) a aby rozhodol vo veci na základe zisteného skutkového
stavu (§ 153 ods. 1 O. s. p), pričom len jemu prislúcha rozhodnúť o tom, ktoré z dôkazov navrhovaných
účastníkmi prevedie, ktoré nie (§ 120 ods. 1 a 2 O. s. p.).

Odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa svojím postupom neodňal možnosť žiadnemu z účastníkov
konať pred súdom a to ani v namietanom prípade, že súd prvého stupňa vo veci nevypočul odporcu
1/, nakoľko odporcovia 3/ a 4/ aj napriek poučeniu súdu v zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p. nenavrhli vkonaní pred súdom prvého stupňa vykonať ako dôkaz - výsluch odporcu 1/ ako samotného účastníka
konania v zmysle ust. § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p.. Odvolací súd ďalej uvádza, že aj keby tento dôkaz
bol nimi navrhnutý a súd by ho aj napriek tomu nevykonal, nedošlo by zo strany súdu k procesnému

pochybeniu za podmienky, že súd prvého stupňa má tak zistený skutkový a právny stav, že zo zistených
dôkazov, ktoré sa nachádzajú v spise resp. z vyjadrení alebo výsluchu ostatných účastníkov konania,
má skutkový stav zistený v takom rozsahu, že tento je postačujúci na vyhlásenie rozhodnutia vo veci
samej (§ 153 ods. 1 O. s. p), pričom len jemu prislúcha rozhodnúť o tom, ktoré z dôkazov navrhovaných
účastníkmi vykoná a ktoré nie (§ 120 ods. 1 veta druhá a tretia O. s. p.).

Ďalej odvolací súd konštatuje, že v zmysle ust. § 212 ods. 3 O.s.p. na vady konania pred súdom prvého
stupňaprihliadaodvolacísúd,lenakmalizanásledoknesprávnerozhodnutievoveci,avdanomprípade
skutočnosť, že súd prvého stupňa sa postupom v zmysle ust. § 99 O.s.p. nepokúsil o uzavretie súdneho
zmieru, nemá za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd ďalej uvádza, že z obsahu
spisu ani nevyplýva, žeby účastníci konania mali záujem o uzavretie súdneho zmieru, resp. žeby ich

vyjadrenia k tomu smerovali.

Čo sa týka námietky odvolateľov, že predmetnú zmluvu nepodpisovali ako ručitelia slobodne a vážne
ale pod nátlakom, túto správne súd prvého stupňa vyhodnotil ako nepreukázanú a nedôvodnú, keď
odvolací súd ďalej uvádza, že odporcovia 3/ a 4/ vo svojom odvolaní tieto tvrdenia znova len opakovane

uviedli, avšak neoznačili a nepredložili súdu žiadne dôkazy na preukázanie týchto tvrdení a teda, že
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti a dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené ( § 205a O.s.p.). V konaní pred súdom prvého stupňa odporcovia 3/ a 4/ boli poučení v zmysle
ust. § 120 ods. 4 O.s.p. a aj napriek tomu nenavrhli žiadne ďalšie dôkazy na preukázanie týchto tvrdení.
Okrem toho odvolací súd uvádza, že z výpovede odporcu 3/ vyplýva, že s odporcom 1/ boli kolegovia,

ktorí pracovali v spol. Top Service Slovakia s.r.o., kde boli zamestnaní na rovnakej úrovni, čo preukazuje
skutočnosť, že neboli v pracovnej pozícii podriadenosti a nadriadenosti, na základe čoho by mohla vo
vzťahu medzi odporcami 3/ a 4/ a odporcom 1/ vzniknúť situácia, že boli povinní a nútení predmetnú
zmluvupodpísať,inakimhrozístratazamestnania,nakoľkosodporcom1/bolilenkolegoviaaodporca1/
nebol ich nadriadený, ktorý by mohol o ich pracovnom pomere v tejto spoločnosti rozhodovať. Z dôvodu,

že odporcovia 3/ a 4/ neuniesli dôkazné bremeno svojho tvrdenia v zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p. a
teda, že predmetnú úverovú zmluvu podpisovali ako ručitelia pod nátlakom, správne súd prvého stupňa
posúdil toto ich tvrdenie ako nepreukázané a teda nedôvodné.

Ohľadne odvolacej námietky odporcov 3/ a 4/ týkajúcej sa zriadenia záložného práva, v danom

prípade súd mohol vychádzať len zo znenia zmluvy, kde v čl. VII sa hovorí, že odporcovia 1/ a 2/ sú
povinní zriadiť záložné právo do 60 dní od vydania právoplatného kolaudačného rozhodnutia, ktoré bolo
vydané najneskôr v roku 2009 z čoho vyplýva, že táto povinnosť odporcov 1/ a 2/ bola sankcionovaná
len možnosťou navrhovateľa od predmetnej zmluvy jednostranne odstúpiť, avšak nedodržanie tejto
povinnosti zriadenia záložného práva zo strany odporcov 1/ a 2/ nemalo žiaden vplyv či už na vzťah

medzi navrhovateľom a odporcami 3/ a 4/ alebo odporcami 1/ a 2/ a odporcami 3/ a 4/. Ručiteľský
záväzok odporcov 3/ a 4/ by mohol zaniknúť, iba v prípade zriadenia tohto záložného práva. Keďže toto
záložné právo nebolo zo strany odporcov 1/ a 2/ zriadené, v danom prípade zostal ručiteľský záväzok
odporcov 3/ a 4/ naďalej založený.

Ďalej odvolatelia namietali, že súd prvého stupňa nepostupoval správne, keď konanie navrhovateľa vo
vzťahu k odporcom 3/, 4/ neposudzoval aj v zmysle príslušných ustanovení o ochrane spotrebiteľa.

Slovenský právny poriadok upravoval postavenie a ochranu spotrebiteľa najskôr v zák. č. 634/1992 Zb.
o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol účinný v období od 31. 12. 1992 do 30. 6. 2007. Jeho ust. § 23a účinné

v období od 1. 1. 2000 do 24. 11. 2004 zakotvilo tzv. typovú zmluvu, ktorou sa podľa citovaného zákona
rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
podstatným spôsobom neovplyvňuje. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia typová zmluva nesmie obsahovať
a/ neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a
povinnosťami zmluvných strán, najmä 1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku na poskytnutie služby

na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby, 2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj
výrobku alebo poskytnutie služby s požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho
spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu; b/ podmienky, ktoré sú v rozpore s
dobrými mravmi.S účinnosťou od 25. 11. 2004 (do 30. 6. 2007) citovaný zákon v § 23a definoval už spotrebiteľské zmluvy
ako zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka ako aj všetky iné zmluvy,
ktorýchcharakteristickýmznakomje,žesauzavierajúvoviacerýchprípadochajeobvyklé,žespotrebiteľ

obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. definoval spotrebiteľské zmluvy v ust. § 52 rozdielne v období od 1.
4.2004do31.12.2007arozdielnevobdobíod1.1.2008.§52Občianskehozákonníkavznenívobdobí
od 1. 4. 2004 do 31. 12. 2007 zakotvoval, že spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo
alebo iné odplatné zmluvy upravené v 8. časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami

sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa znenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v období od 1. 4. 2004 do 31. 12. 2007, je nesporné, že
predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle cit. § 23a zák. č. 634/1992 Zb. v znení od 25. 11.
2004, keďže ide o zmluvu ktorej charakteristickým znakom je, že sa uzatvárala vo viacerých prípadoch a
je z nej zrejmé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvnil. Zmluva uzavretá medzi

účastníkmi je teda v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky spotrebiteľskou zmluvou.
V danom prípade odvolací súd súhlasí s právnym názorom odvolateľov, že zmluvný vzťah účastníkov
konania založený Zmluvou o poskytnutí podpory uzavretej podľa zák. č. 607/2003 Z.z. dňa 06. 03.
2005 medzi navrhovateľom s odporcami 1/, 2/ ako dlžníkmi zmluvy a odporcami 3/ a 4/ ako ručiteľmi,
predmetom ktorej je poskytnutie podpory z prostriedkov fondu podľa zák. č. 607/2003 Z.z., na základe

žiadosti žiadateľa č. 131/Ž/2005 zo dňa 27.01.2005 vo forme úveru za účelom výstavby bytu a to
rodinného domu v M., je potrebné posúdiť aj z hľadiska ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa,
nakoľko ide o zmluvu, ktorej charakteristickým znakom je, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je
pre ňu obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje a preto odporcovia
ako spotrebitelia majú právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami spotrebiteľských zmluvách.

Odvolatelia však vo svojom odvolaní presne nešpecifikovali a neuviedli konkrétne zmluvné podmienky,
ktoré by boli podľa ich názoru neprimerané a ktoré by zakladali nápadný nepomer medzi právami
a povinnosťami zmluvných strán a taktiež ani odvolací súd nezistil v tejto zmluve také neprimerané
podmienky, ktoré by boli na škodu odporcov ako spotrebiteľov a ktoré by zakladali nápadný nepomer
medzi právami a povinnosťami zmluvných strán.

Vzhľadom na uvedené, pokiaľ súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom návrhu navrhovateľa v celom
rozsahu vyhovel, rozhodol vecne správne a preto odvolací súd v súlade s ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p.
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, keď tento správne rozhodol i o náhrade trov konania.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust.
§ 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal,
pretože si žiadne neuplatnil a taktiež mu nevyplývajú z obsahu spisu.

Uvedené rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.