Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. marec 2015

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 13C/198/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914209498
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Koreňová
ECLI: ECLI:SK:OSRS:2015:6914209498.3

Rozhodnutie

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Martinou Koreňovou v právnej veci navrhovateľa: G. G.,
U.. XX.XX.XXXX, R. H. T., Z.. C. Č.. XXX, zast. Centrom právnej pomoci so sídlom v Bratislave, Nám.
Slobody č. 12, IČO 30 798 841, Kanceláriou so sídlom v Rimavskej Sobote, Ul. Čerenčianska č. 20
proti odporcovi: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Ul. Pribinova č. 25, IČO 35 792
752, zast. JUDr. Andreu Cvikovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Ul. Kubániho č. 16 o neplatnosť

dohody o zrážkach zo mzdy, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX uzavretá medzi navrhovateľom a
odporcom dňa XX.XX.XXXX, j e n e p l a t n á .

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi 224,47 € trov konania na trovách právneho zastúpenia
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a to zástupcovi navrhovateľa.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na tunajší súd návrh na začatie konania, ktorým sa domáhal určenia neplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.12.2012, ktorú uzavrel s odporcom. Súčasne
spolu s podaným návrhom podal aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadal, aby sa
odporca zdržal použitia dohody o zrážkach zo mzdy a taktiež určenia, aby sa jeho zamestnávateľ zdržal
použitia dohody o zrážkach zo mzdy. Tento návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že predmetná dohoda o
zrážkach zo mzdy, ktorú uzavrel s odporcom na zabezpečenie úveru, je formulárovým typom zmluvy

a tým pádom aj spotrebiteľským právnym vzťahom, v ktorom vystupuje navrhovateľ ako spotrebiteľ a
odporca ako dodávateľ. Ďalej v návrh odôvodnil tým, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola vyhotovená
na predtlačenom formulári s ručne dopísanými údajmi, čo dokazuje jej hromadný

charakter. Túto dohodu považuje za absolútne neplatný právny úkon, pretože odporuje dobrým
mravom. Navrhovateľovi nikto s odbornou starostlivosťou nevysvetlil dôsledky podpísania tejto dohody.
Navrhovateľovi nebolo dané na výber, mohol len prijať úverové podmienky ako celok, vrátane dohody

o zrážkach zo mzdy. Na záver uviedol, že je možné konštatovať, že dohoda o zrážkach zo mzdy
vychádzajúca z právneho úkonu (zmluvy o revolvingovom úvere) bez možnosti podrobiť ho súdnej
kontrole z hľadiska neprijateľných zmluvných podmienok, čo vytvára značnú nerovnováhu v postavení
veriteľ - dlžník.

Tunajší súd uznesením zo dňa 22.07.2014 nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil zamestnávateľovi
navrhovateľa povinnosť zdržať sa použitia dohody a zrážkach zo mzdy až do právoplatného skončenia
konania vo veci samej, v ktorej sa koná o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Proti tomuto

uzneseniu podal odporca odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k.
15Co/774/2014-36 zo dňa 18.09.2014, tak, že rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil.Návrh spolu s jeho prílohami bol doručený odporcovi dňa 25.07.2014. Odporca sa k návrhu vo veci
samej nevyjadril, resp. v podaní zo dňa 29.10.2014 uviedol, že návrh je založený na neopodstatnených
skutkových a právnych záveroch s tým, že podrobnejšie vyjadrenie predloží v lehote 15 dní. Urobil

tak podaním doručeným súdu dňa 02.03.2015, v ktorom uviedol, že Zákon o ochrane spotrebiteľa
platný a účinný ku dňu prejednania tohto sporu dohodu o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací
prostriedok žiadnym spôsobom nevylučoval a ani nevylučuje. Tento zabezpečovací inštitút nebol zo
spotrebiteľského práva zákonodarcom vylúčený ako neprípustný, ako sa to stalo pri zabezpečovacom
prevode práva k nehnuteľnosti. Dohoda o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací inštitút nepredstavuje

zrážanie časti mzdy na akejsi subjektívnej predstave odporcu ale predstavuje zrážky v podobe a výške
ako boli stanovené mesačné splátky úveru. To znamená, že navrhovateľ nemôže mať naliehavý právny
záujem na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Na záver uviedol, že navrhovateľ opomína
podstatný fakt a to, že zrážky zo mzdy nemôžu prevyšovať zákonom určenú hranicu a tiež to, že dohoda
o zrážkach zo mzdy je výsledkom slobodného rozhodnutia ju uzavrieť a preto žiadal návrh zamietnuť.

Súd nariadil termín pojednávania na deň 03.03.2015. Na pojednávanie na ustanovila zástupkyňa

navrhovateľa, navrhovateľ, neustanovila sa zástupkyňa odporcu, ktorá sa podaním doručeným súdu
dňa 02.03.2015 ospravedlnila a vyjadrila súhlas s prejednaním veci v jej neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie okrem výsluchu navrhovateľa oboznámením sa so zmluvou o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX uzavretou medzi účastníkmi konania dňa 17.12.2012, s dohodou o zrážkach
zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.12.2012, so žiadosťou o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa

24.10.2013,soznámením odporcuadresovanýmzamestnávateľovinavrhovateľazodňa23.04.2014,so
zmluvnými dojednaniami zmluvy o revolvingovom úvere, s výplatnými páskami navrhovateľa za mesiace
od 10/2013 až do 03/2014, s kartou klienta zo dňa 10.10.2014 ako aj ostatným spisovým materiálom
a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Navrhovateľ na pojednávaní dňa 03.03.2015 zotrval na písomne podanom návrhu. Uviedol, že mu bola

daná na podpis zmluva, tak ju podpísal a to bolo všetko. Nemal vedomosť o tom, že podpisuje aj nejakú
dohodu o zrážkach zo mzdy. Uviedol, že po podpise zmluvy dostal len zmluvu o úvere, pričom dohodu
o zrážkach zo mzdy ani nedostal.

Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní uviedla, že ide o spotrebiteľský záväzkový vzťah,
keďže medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o revolvingovom úvere, s ktorou bezprostredne súvisí

dohoda o zrážkach zo mzdy. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo
mzdy vyplýva z ust. § 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Dohoda o zrážkach zo mzdy nemá individuálny
charakter, ide o typovú zmluvu hromadne predkladanú zo strany veriteľa spotrebiteľom. Poukázala na
to, že RPMN úveru bola určená v nižšej výške ako úroková sadzba úveru, čo nie je možné a súčasne
uviedla,žeRPMN určenávzmluveorevolvingovomúverenebolavypočítanásprávne, pretoženeboldo

nej započítaný poplatok za poskytnutie služby v podobe odkladu splatnosti splátok úveru. Ďalej uviedla,
že v procese uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere zo strany veriteľa išlo o nový protinávrh, ktorá
forma mala mať samostatnú zmluvu. Z týchto dôvodov potom považuje zmluvu o revolvingovom úvere v
časti úrokov a poplatkov za neplatnú, pričom zostáva otázna platnosť zmluvy ako celku. Na záver svojho
prednesu uviedla, že dojednanie o vykonávaní zrážok zo mzdy navrhovateľa až do doby kým veriteľ

neoznámi zamestnávateľovi spotrebiteľa, že všetky jeho pohľadávky sú splatené, pričom navrhovateľ
nemá možnosť dohodu o zrážkach zo mzdy vypovedať, odstúpiť od nej, resp. inak ju ukončiť, považuje
za neprijateľné podmienky, ktoré zakladajú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa a tým sú neplatné. Taktiež poukázala na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy
neobsahuje označenie platiteľa mzdy, v dôsledku čoho je s poukazom na ust. § 37 ods. 1 Občianskeho

zákonníka potrebné takúto dohodu považovať za neplatný právny úkon.

Navrhovateľ ako dlžník uzavrel dňa 17.12.2012 s odporcom ako veriteľom zmluvu o revolvingovom
úvere, na základe ktorej odporca poskytol navrhovateľovi úver (úverový limit) 600,- €. Navrhovateľ sa
zaviazal takto poskytnutý úver splácať v 42 mesačných splátkach vo výške 32,15 €. Celková čiastka,
ktorú sa navrhovateľ zaviazal zaplatiť po celú dobu čerpania úveru vrátane úrokov bola dohodnutá vo

výške 1 350,30 €. Ročná úroková sadzba úveru bola dohodnutá vo výške 70,02 %, RPMN za úver boladohodnutá vo výške 65,17 €, priemerná RPMN za úver bola dohodnutá vo výške 46,35 €. Poskytnutá
čiastka revolvingu bola dohodnutá vo výške 316,36 €. Celková čiastka, ktorú sa navrhovateľ zaviazal
zaplatiť pri revolvingu za celú bodu čerpania revolvingu vrátane úrokov bola dohodnutá vo výške 771,60

€. Predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu bola dohodnutá vo výške 60,50 % a ročná úroková
sadzba revolvingu bola dohodnutá vo výške 76,21 %.

Súčasne so zmluvou o revolvingovom úvere (v ten istý deň) uzavrel navrhovateľ ako dlžník s odporcom
ako veriteľom aj dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa
17.12.2012, na základe ktorej mal mať odporca pohľadávku voči navrhovateľovi z titulu poskytnutého

úveru vo výške 600,- € s tým, že táto pohľadávka je zabezpečená dohodou o zrážkach zo mzdy
a to aj vrátane všetkých poskytnutých revolvingov, vrátane príslušenstva úveru/revolvingu prípadne
uplatnenými zmluvnými pokutami, ako aj nákladmi, ktoré preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním
pohľadávok voči dlžníkovi. Účastníci konania ako zmluvné strany sa dohodli, že podľa tejto dohody o
zrážkach zo mzdy je zamestnávateľ navrhovateľa povinný vykonávať v prospech odporcu mesačné
zrážkyzomzdynavrhovateľavovýške32,15€mesačne.ZmluvnéstranysatiežvzmyslečlánkuIII.takto

uzavretej dohody dohodli, že zrážky zo mzdy budú vykonávané zamestnávateľom navrhovateľa až do
doby,kýmodporcazamestnávateľovinavrhovateľa ohlási,ževšetkyjehopohľadávkysúsplatené.Podľa
článku V. dohody o zrážkach zo mzdy navrhovateľ nemôže takúto dohodu pred splatením pohľadávky
vypovedaťaleboodnejodstúpiťaleboinýmspôsobomjujednostranneukončiť.Zoznámeniaodporcuzo
dňa 23.04.2014 adresovaného zamestnávateľovi navrhovateľa bolo zistené, že navrhovateľovi zostáva

splatiť na istine úveru 932,35 € s tým, že odporca žiada o vykonávanie zrážok zo mzdy za mesiace
03,04,05/2014, spolu vo výške 96,45 € s tým, že splátky žiada realizovať vo výške 32,15 € mesačne
a to vždy k výplatnému termínu mzdy dlžníka - zamestnanca.

Z predložených výplatných pások navrhovateľa za mesiace 10,11,12/2013 a 01,02,03/2014 vyplýva,
že zo mzdy navrhovateľa boli za tieto mesiace vykonávané zrážky vo výške 32,15 € mesačne.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a

vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom

alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa§52ods.2Občianskehozákonníkavznenídoúčinnosti novelyZák.č.102/2014Z.z.,ustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.
Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto

ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a

plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou

dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy, zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by
boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

Podľa článku 3 odsek 1. Smernice Rady 93/13/EHS, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutásapovažujezanekalúaknapriekpožiadavkedôvery,spôsobíznačnúnerovnováhuvprávach
a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľačlánku3odsek2.,prvávetaSmerniceRady93/13/EHS,podmienkasanepovažujezaindividuálne
dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky,
najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem navrhovateľa na určení neplatnosti právneho úkonu - dohody o
zrážkach zo mzdy súd má za to, že bol daný a spočíva v tom, že určením neplatnosti tohto právneho

úkonu sa vyrieši sporná otázka, či odporca je oprávnený uhrádzať svoju pohľadávku prostredníctvom
takejto dohody o zrážkach zo mzdy, alebo nie a tým sa odstránia pochybnosti o platnosti, prípadne
neplatnosti tohto právneho úkonu. Navrhovateľ ako spotrebiteľ je v pozícii slabšej zmluvnej strany oproti
odporcovi ako dodávateľovi a má preto právny záujem na tom, aby sa odstránil prípadný nezákonný
stav spočívajú v realizácii uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy. Súčasne v prípade určenia neplatnosti

právneho úkonu - dohody o zrážkach zo mzdy sa prestanú realizovať samotné zrážky zo mzdy
navrhovateľa.

Súd po preskúmaní zmluvy o revolvingovom úvere ako aj dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá
zabezpečuje pohľadávku veriteľa zo zmluvy o revolvingovom úvere dospel k záveru, že ide o
spotrebiteľské zmluvy, v ktorých navrhovateľ má postavenie spotrebiteľa, keďže pri ich uzatváraní

nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a odporca postavenie
dodávateľa, keďže pri ich uzatváraní konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti, pretože má v predmete podnikania poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Vzhľadom na to,
že súd považoval predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy za zmluvu spotrebiteľskú, mal zato, že je
potrebné aplikovať na ňu kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka ako aj iných zákonov, ktoré

majú za cieľ chrániť spotrebiteľa ako slabšiu stranu pred dodávateľom.

Z obsahu dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že táto slúži na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej
z poskytnutého revolvingového úveru s tým, že navrhovateľ ako spotrebiteľ nemal možnosť nijako
ovplyvniť obsah tejto dohody, pričom inštitút zabezpečenia úveru formou zrážok zo mzdy navrhovateľa
ako spotrebiteľa si zvolil odporca, ktorý navrhovateľovi bez bližšieho vysvetlenia predložil túto dohodu na

podpis a navrhovateľ ju podpísal v domnení, že podpisuje len úverovú zmluvu. Z výsluchu navrhovateľa
totiž vyplynulo, že tento nemal vedomosť o tom, že okrem zmluvy o úvere podpisuje aj ďalší právny
úkon a to dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá mu zo strany odporcu ani po jej uzavretí, nebola
odovzdaná. Bola mu odovzdaná len zmluva o úvere. Zabezpečovací inštitút dohody o zrážkach zo
mzdy umožňoval odporcovi v postavení dodávateľa obísť právnu úpravu na ochranu spotrebiteľa,

ktorá vyplýva jednak z unijného práva ako aj právneho poriadku SR, pretože na základe takéhoto
zabezpečovacieho inštitútu sa mohli vykonávať a aj sa vykonávali zrážky zo mzdy navrhovateľa bez
toho, aby boli nároky odporcu uplatňované zo zmluvy o revolvingovom úvere, preskúmané súdom.Odporca si teda si mohol uplatňovať akýkoľvek nárok zo zmluvy o úvere bez ohľadu nato, či takýto
nárok bol dôvodný alebo nie.

Z celého konania odporcu tak vyplýva, že účelom takéhoto zabezpečenia jeho pohľadávky bolo, aby

vylúčil zo súdneho prieskumu uplatňovanú pohľadávku voči navrhovateľovi ako spotrebiteľovi, pričom
takúto pohľadávku vymáhal aj napriek tomu, že navrhovateľ splácal poskytnutý úver a nesplatil len
jednu splátku úveru vo výške 32,15 €, čo vyplýva zo žiadosti odporcu o vykonávanie zrážok zo mzdy
navrhovateľa zo dňa 24.10.2013, adresovanej zamestnávateľovi navrhovateľa. Z povahy dohody o
zrážkach zo mzdy vyplýva, že je prostriedkom na zabezpečenie iba peňažnej pohľadávky. Dohoda o

zrážkach zo mzdy sa stáva účinnou až potom, čo veriteľova pohľadávka sa stane splatnou a veriteľ túto
dohodu predloží platiteľovi dlžníkovej mzdy. Platiteľ mzdy dlžníka je potom povinný zrážať a vyplácať
veriteľovi dohodnuté zrážky z dlžníkovej mzdy a to pravidelne až do uspokojenia veriteľovej pohľadávky.
Uvedené skutočnosti platia za predpokladu, že dohoda o zrážkach zo mzdy spĺňa všetky náležitosti
platného právneho úkonu. Dohoda o zrážkach zo mzdy musí obsahovať označenie veriteľa, dlžníka a
platiteľa mzdy, označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide, ako aj výšku dohodnutých zrážok. Súd

po preskúmaní uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy zistil, že neobsahuje označenie platiteľa mzdy
ako podstatnú obsahovú náležitosť, ktorá sa vyžaduje pre platné uzavretie takéhoto právneho úkonu.
Preto potom súd dospel k záveru, že túto dohodu, v ktorej úplne absentuje označenie platiteľa mzdy, čiže
subjektu, ktorý má realizovať samotné zrážky zo mzdy navrhovateľa, je potrebné považovať za neurčitý
právny úkon, ktorého obsah vykazuje nedostatky, v dôsledku čoho je potrebné tento právny úkon

považovať s poukazom na ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka za neplatný právny úkon. Súčasne
súd uvádza, že z okolností uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že nebola individuálne zo
strany navrhovateľa ako spotrebiteľa vyjednaná a súčasne z obsahu tejto dohody vyplýva, že ide o
typovú zmluvu vopred naformulovanú zo strany veriteľa ako dodávateľa úveru, na zabezpečenie ktorého
slúžila, pričom navrhovateľ ako spotrebiteľ nemohol nijako ovplyvniť jej obsah. Podľa článku I. tejto

dohody, odporcovi vznikne pohľadávka voči navrhovateľovi vo výške poskytnutého úveru vo výške 600,-
€ s tým, že takáto pohľadávka bude zabezpečená dohodou o zrážkach zo mzdy vrátane príslušenstva
ako aj zmluvných pokút a nákladov, ktoré odporcovi vzniknú v súvislosti s vymáhaním pohľadávky ako
aj ďalšími pohľadávkami, ktoré vzniknú odporcovi. Podľa článku III. dohody sa majú zrážky zo mzdy
navrhovateľa vykonávaťaždodoby,pokiaľodporcapísomneneoznámizamestnávateľovinavrhovateľa,

že všetky jeho pohľadávky sú splatené. Podľa článku V. dohody dlžník nemá právo túto dohodu
vypovedať, odstúpiť od nej, prípadne inak ju ukončiť. Uvedené ustanovenia dohody o zrážkach zo mzdy
podľa názoru súdu zakladajú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
navrhovateľa ako spotrebiteľa, keďže tento v prípade, ak veriteľ predloží zamestnávateľovi dohodu o
zrážkach zo mzdy na jej realizáciu, navrhovateľ ako dlžník v postavení spotrebiteľa nevie nijako zabrániť

realizovaniu samotných zrážok z jeho mzdy, čo má za následok, že ide o neprijateľné podmienky, ktoré
sú v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti potom súd určil neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy z
dôvodu, že takýto právny úkon bol uzavretý v rozpore so zákonom, neobsahoval všetky zákonné
náležitosti a súčasne obsahoval neprijateľné podmienky, ktoré boli navrhovateľovi ako slabšej zmluvnej

strane vnútené odporcom. Preto sa potom súd už ďalej nezaoberal právnou argumentáciou zástupcu
navrhovateľa uvedenou na pojednávaní dňa 03.03.2015 týkajúcou sa nesprávne dohodnutej RPMN v
zmluve o revolvingovom úvere a spôsobu zavretia zmluvy o revolvingovom úvere.

K obrane odporcu prezentovanej v jeho vyjadrení k návrhu doručenom súdu dňa 02.03.2015 súd
uvádza, že zákonná úprava síce v čase uzavretia spornej dohody o zrážkach zo mzdy nevylučovala ako

zabezpečovací inštitút pohľadávky vyplývajúcej zo spotrebiteľskej zmluvy dohodu o zrážkach zo mzdy,
avšak táto skutočnosť nezbavuje súd možnosti preskúmať takto uzavretú dohodu o zrážkach zo mzdy
z hľadiska náležitostí pre platnosť takéhoto právneho úkonu a tým ani urobenia záveru, že v prípade
absencie nejakej podstatnej náležitosti ide o neplatný právny úkon. Súčasne súd priamo zo zákona má
možnosť podrobiť spotrebiteľskú zmluvu kontrole, či neobsahuje neprijateľné podmienky.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý má vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi,ktorývoveciúspechnemal.Navrhovateľbolvkonaníplneúspešnýmúčastníkomasúčasnesi aj uplatnil náhradu trov konania v celkovej výške 224,47 €, ktoré trovy mu súd priznal podľa ust. §
12 ods. 5 Zák. č. 327/2005 Z.z., v spojitosti s ust. § 14a ods. 2 písm. a/ Vyhl.č. 655/2004 Z.z. vo výške
200,- € ako odmeny za zastupovanie vo veciach upravených Občianskym zákonníkom + 2 x 8,04 € a

1 x 8,39 € režijný paušál, spolu vo výške 224,47 €.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti potom súd určil neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy z
dôvodu, že takýto právny úkon bol uzavretý v rozpore so zákonom, neobsahoval všetky zákonné
náležitosti a súčasne obsahoval neprijateľné podmienky, ktoré boli navrhovateľovi ako slabšej zmluvnej
strane vnútené odporcom. Preto sa potom súd už ďalej nezaoberal právnou argumentáciou zástupcu

navrhovateľa uvedenou na pojednávaní dňa 03.03.2015 týkajúcou sa nesprávne dohodnutej RPMN v
zmluve o revolvingovom úvere a spôsobu zavretia zmluvy o revolvingovom úvere.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde v Rimavskej Sobote, v lehote 15 dní
odo dňa jeho doručenia jeho písomného vyhotovenia, v troch exemplároch.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí

byť podpísané a datované a predložené v potrebnom počte rovnopisov tak, aby každý z účastníkov
konania dostal jeden rovnopis a jeden rovnopis zostal na súde.

V odvolaní sa musí takisto uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p.,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) alebo rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).

Ak odporca dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.