Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. apríl 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/364/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110214386
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7110214386.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členiek

senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Andrey Mazákovej v právnej veci starostlivosti súdu o
maloletú W. W. nar. X.X.Z. zastúpenú v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Košice na návrh matky T. T. nar. XX.X.Z. bývajúcej v T. L. A.. Č.L. Č.. X zastúpenej JUDr. Annou
Lacovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Pražskej č. 4 za účasti otca
W.. C. W. nar. X.X.Z. bývajúceho v T. L. A.. E. Č.. X o zvýšenie výživného, o odvolaní matky aj otca proti
rozsudku Okresného súdu Košice I z 28.8.2013 č.k. 21P 119/2010-339 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od otca pre mal. W. zo 66 € na 200 € od

1.6.2010 do budúcnosti s tým, že zvýšené výživné je otec povinný prispievať matke maloletej sumu 150
€ na účet maloletej zriadený v Slovenskej sporiteľni a.s. a sumu 50 € mesačne do 20-teho dňa v mesiaci
vopred. Dlžné výživné ktoré vzniklo zvýšením výživného od 1.6.2010 do 31.8.2013 v sume 2.574 €
zaviazal uhradiť matke maloletej a 1.950 € na účet Slovenskej sporiteľni v troch po sebe nasledujúcich
splátkach po 30. dňoch, pričom prvá splátka je splatná do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a posledná
do 90 dní a suma, ktorá je určená na tvorbu úspor 1.950 € je splatná do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku.Vprevyšujúcejčastinávrhzamietolarozhodol,žežiadenzúčastníkovnemáprávonanáhradu

trov konania a o trovách štátu bude rozhodnutým samostatným uznesením.

Proti tomuto rozsudku, proti výroku ktorým bol v prevyšujúcej časti návrh matky zamietnutý, podala v
zákonom stanovenej lehote odvolanie matka s návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok v
napadnutom výroku, ktorým v prevyšujúcej časti bol návrh zamietnutý tak, že zaviaže otca povinnosťou
zložiť jednorazovou čiastkou na účet mal. W. sumu 55.513 € ako výživné pre mal. W., ktoré sa stane
splatným v budúcnosti, najmä na úhradu nákladov štúdia a pod. Uviedla, že otec nad rámec súdom
určenéhovýživnéhomaloletejneprispievažiadnousumou,pričomajkeďotectvrdil,žejenezamestnaný,
finančne mu vypomáhali jeho rodičia, rodičia manželka a sestra manželky v úhrnnej sume ako tvrdil

4 miliónov Sk, to však v žiadnom prípade nekorešpondovalo zníženému výživnému, a preto nemôže
akceptovať stav, že otec aj v budúcnosti bude platiť minimálnu výšku výživného pre dcéru W. na základe
súdneho rozhodnutia. V priebehu prvostupňového konania sa otec sám vyjadril, že on sám posúdi, či
bude dcére v budúcnosti prispievať na stredoškolské, prípadne vysokoškolské štúdium v rámci jeho
finančných možností. Uviedla, že v danom prípade sú splnené zákonom predpokladané dôvody hodné
osobitného zreteľa na uloženie povinnosti otcovi zložiť peňažnú sumu na výživné, ktoré bude splatné v
budúcnosti v súlade s ust. § 64 Zákona o rodine. Citovala ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine a vyslovila

názor, že v danom prípade je účelom chrániť záujem mal. W. a zaistiť, aby jej v plnej miere bolo
zabezpečené výživné od otca, ktorý ho neplní dobrovoľne a to aj v budúcnosti v čase, ak na základevlastného rozhodnutia sa zbaví svojho existentného a preukázateľne už nadobudnutého majetku na takú
úroveň, že bude mať v budúcnosti platiť len minimálnu výšku výživného na svoju dcéru W. tak, aby v
budúcnosti netrpela núdzou a mohli byť primeraný spôsobom zabezpečené jej výdavky z finančných

prostriedkov otca. Nesúhlasila s rozhodnutím súdu, ktorým súd umožnil otcovi splatiť dlžné výživné v
splátkach, pretože otec disponuje finančnými prostriedkami a nie je dôvod aby matka maloletej dcéry
ho ďalej úverovala plynutím lehôt splatnosti dlžného výživného, preto navrhla jej návrhu vyhovieť.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie aj otec s návrhom, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok
a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie, pretože súd prvého stupňa na základe

vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Pomery na strane maloletej zmenou školy v r. 2013 sa podstatne zvýšili, pričom príjem
matky nepostačuje na zabezpečenie jej základných potrieb. Nesúhlasil so splatením výživného v troch
splátkach, pretože žiadal povoliť splácať dlžné výživné v 50-eurových mesačných splátkach a tento
výrok považuje za nejasný a zmätočný, pretože súd nevyjadril ktorá časť je považovaná za bežné
výživné a ktorá za dlžné výživné a čo na sporenie. S prihliadnutím na výpovede svedkov a predložené

listinné dôkazy, ktoré súd nesprávne vyhodnotil a nedostatočne na ne prihliadal, považuje jeho záver za
predčasný a nedostatočne preukázaný. Poukázal na to, že navrhoval spojiť toto konanie aj s konaním
o určenie styku s maloletou z dôvodu hospodárnosti konania, avšak súd toto vylúčil na samostatné
konanie a doposiaľ v tejto veci pojednávanie nevytýčil. Po zrušujúcom uznesení sa mal súd zamerať
na zistenie skutkového stavu vo vzťahu k pomerom maloletého dieťaťa a zistiť možnosti, schopnosti

a majetkové pomery otca a aj matky, vrátane potencionálnych príjmov a vysporiadať sa s nimi. Z
postupu súdu nie je známe, čo súd považoval za sporné a čo má v konaní preukázať, pričom súd
viedol dokazovanie jednostranne výlučne na jeho osobu a jeho príjmy a zisťovanie jeho životnej úrovne
a opomenul zistiť potenciálne príjmy matky a posudzovanie členov jej domácnosti, nedostatočne sa
vysporiadal s aplikáciou § 62 ods. 2 Zákona o rodine a nezaoberal sa šetrením pomerov matky, keď

zrejme uveril zavádzajúcim tvrdeniam matky, že jej manžel s ktorým žije v spoločnej domácnosti a je
spolu posudzovanou osobou, je konateľ a zároveň aj zamestnanec obchodnej spoločnosti a má príjem
v hrubom 170 €, pričom zdôraznil, že matka poberá na maloletú aj rodinné prídavky a prislúcha jej aj
daňový bonus. Súd nesprávne vyhodnotil zmenu pomerov na strane maloletej, ktorá nastala až 1.9.2013
nástupom na strednú školu, pričom v čase poslednej úpravy bola žiačkou 2. stupňa základnej školy

a podľa aplikačnej praxe súdov by sa návrh na zvýšenie výživného mal podať nie v období kratšom
ako tri roky od poslednej úpravy. Stotožnil sa aj s touto skutočnosťou, že k zmene pomerov dochádza
nástupom na strednú školu a matkou preukázané výdaje možno považovať za účelné a objektívne.
Tiež poukázal na ďalší výber strednej školy, o ktorej nemal možnosť spolurozhodovať a má za to, že
tento výber bol nesprávny, čo však nemal možnosť ovplyvniť. Citoval § 75 ods. 1 Zákona o rodine a

poukázal na jeho zmenené majetkové pomery z dôvodu existencie zamestnaneckého pomeru doposiaľ
v J. G. C. T. s.r.o. s príjmom 550 € mesačne a obdobie nezamestnanosti od 1.5.2010 do 31.3.2011
kedy poberal dávku v nezamestnanosti 360 € do 30.10.2010 a od 1.11.2010 do 31.3.2011 mal nulový
príjem. Všetky príjmy a výdaje boli riadne súdu preukázané, napriek tomu súd nesprávne vyhodnotil jeho
schopnosti, možnosti, keďže nevyhovel jeho návrhu do 30.10.2010 zvýšiť výživné na 70 € mesačne od

1.12.2010 do 31.8.2013 na 85 € mesačne a s ohľadom na zmenu pomerov maloletej od 1.9.2013 do
budúcna 100 € mesačne a zároveň navrhol splácať dlžné výživné v 50-eurových mesačných splátkach,
pretože vyššou sumou nie je v jeho možnostiach a schopnostiach, pretože ohrozuje jeho schopnosť
vyživovať seba a osoby odkázané na jeho výživu. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému synovi
K., ktorý nežije s ním v spoločnej domácnosti od 1.9.2013 a nastúpil na základnú školu, teda aj na

jeho strane došlo k zmene pomerov, pričom sa s matkou dieťaťa dohodol na prispievaní na jeho výživu
sumou 80 € mesačne. Poukázal na to, že objektívne výdavky dieťaťa na strednej škole sa pohybujú
od 120 do 140 € mesačne, na ktorých sa majú podieľať obaja rodičia. Poukázal na to, že rozvodom
manželstva a zákazom styku došlo k prerušeniu kontaktov s maloletou nie jeho zavinením a on a ani
jeho rodičia nemajú možnosť poskytnúť nadštandardné plnenie vo forme darov, či príspevku na výlety

a pod. S maloletou sa stretol raz v r. 2012, pričom o ďalšie stretnutie neprejavila záujem a jedinú
požiadavku mala na príspevok na opravu zubov. Citoval ust. § 63 ods. 3 Zákona o rodine a poukázal
na to, že pokiaľ je povinnému rodičovi uložená povinnosť poukazovať na osobitný účet maloletého
dieťaťa výživné určené na tvorbu úspor, tak nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa
je potrebný súhlas súdu, aj napriek tomu sa vnútorne s ohľadom na správanie sa dcéry voči nemu

nestotožňuje, pretože považuje za efektívnejšie sporiť pre maloletú na budúcnosť, najmä s ohľadom,
aby tieto prostriedky nemala možnosť použiť rodina maloletej, ale ona pre svoje potreby a mala byvýživné na tvorbu úspor dostávať až od nástupu na strednú školu a toto by bolo možné využiť na
prípravu na strednú školu. Poukázal na aplikáciu § 63 ods. 2 Zákona o rodine, z ktorého jednoznačne
vyplýva, že výdavky ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť súd nebude brať do úvahy a súd mal však u

príjmov, ktoré nadobúda z poslaneckej činnosti a činnosti v dozornej rade posudzovať aj relevanciu
postavenia poslanca a tiež sa vysporiadať aj s tou skutočnosťou v odôvodnení rozsudku, pretože funkcia
poslanca sa zásadne vykonáva bez prerušenia pracovného alebo obdobného pomeru, za jej výkon však
môže obec poskytnúť odmenu. Poslancovi patrí náhrada skutočných výdavkov, ktoré mu v súvislosti
s výkonom funkcie poslanca vznikli, a preto súd mal sa zaoberať aj dôsledne pravidelným príjmom,

ktorý dostáva mesačne na účet v porovnaní s jeho nevyhnutne vynakladanými výdavkami, z čoho je
zrejmé, že jeho pravidelným príjmom od zamestnávateľa v riadnom pracovnom pomere J. G. C. T. s.r.o.
v priemere 550 € mesačne a odmena pre poslanca miestneho zastupiteľstva MČ sídlisko Ť. 160 €
mesačne, odmena pre poslanca mestského zastupiteľstva T. 290 €, odmena člena dozornej rady K. G.
C. T. 50 €. Výdavky za bežný mesiac mal náklady na bývanie 230 € - nájomné plus platby za užívanie
bytu, 65 € plyn a elektrická energia, 12 € internet, 50 € náklady na telefón, 150 € strava, 150 € náklady na

benzín, 100 € ošatenie a hygienické potreby, od 1.9.2013 80 € výživné na syna, 60 € výživné na dcéru,
náklady na lieky 20 €, pričom od decembra 2012 má zhoršený zdravotný stav a 80 € má výdavky na
reprezentáciu v súvislosti s činnosťou poslanca. Poukázal na to, že osem rokov viedol zložitý súdny spor,
mal obrovské náklady jednak výdavky pre právnych zástupcov a náklady spojené s celým konaním a
získavaním dôkazov a má sťaženú možnosť sa zamestnať s ohľadom na obvinenie z podvodu a zároveň

v tom čase nedostatku pracovných príležitostí. Bolo nevyhnutné zdržiavať sa na území SR a teda nemal
možnosť pracovať z dôvodu prebiehajúceho súdneho konania v zahraničí, nakoľko sa jednalo o zložitý
súdny spor a bol nútený si požičiavať od príbuzných vysoké finančné čiastky. Toho času po objektívnom
splatení dlhov a úhrade advokáta reálne nedisponuje žiadnymi voľnými financiami, bezúspešne sa snaží
vymáhať aj exekučne dlh. Poskytol manželke nakoľko spolu nežijú 50.000 €, čo považuje za odškodné

za oddelenie sa, nakoľko mu poskytovala oporu počas súdneho konania a ešte v súčasnosti nedošlo k
rozdeleniu BSM, pričom po dohode s ňou mu poskytovala prípadne 20 € z tejto čiastky pre dcéru W. a
20 € tiež používala pre syna K.. Taktiež považoval za potrebné poukázať na rozpor s dobrými mravmi
s poukazom na § 3 OZ.

Otec vo vyjadrení v prejednávanej veci uviedol, že súd prvého stupňa sa predovšetkým v rámci

vykonaného dokazovania mal zamerať na zistenie skutkového stavu vo vzťahu k pomerom maloletého
dieťaťa a zistiť možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca a matky. Citoval § 100 ods., § 118 ods. 1,
2, ako aj § 119 ods. 1 O.s.p., pretože mu nie je jasné, čo z doterajšieho postupu súd považoval za sporné
aakýjeprávnynázorsúdunaprejednávanúvec.Citoval§75ods.1Zákonaorodineapoukázalnato,že
jeho majetkové pomery boli v rozhodnom období diferencované z dôvodu existencie zamestnaneckého

pomeru a následne obdobie nezamestnanosti, pričom toho času je opäť zamestnaný, jeho príjmy a
výdavky boli súdu riadne preukázané, preto navrhol určiť diferencovane výživné za určené obdobie 70
€, 85 € a od 1.9.2013 do budúcnosti 100 €, pričom žiadal povoliť splácať dlžné výživné v 50-eurových
mesačných splátkach aj s prihliadnutím na jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Citoval § 76 ods. 1, § 63
ods. 3 Zákona o rodine, najmä tú okolnosť, že na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa

je potrebný súhlas súdu a že od rozvodu má prerušené citové väzby s dcérou, najmä s prihliadnutím na
zákaz styku, preto návrh matky považuje za rozpor s dobrými mravmi. Opätovne poukázal na to, že boli
zohľadňované jeho príjmy, ktoré získaval vykonávaním funkcie poslanca, za ktorú mu je poskytovaná
odmena, ale neboli zohľadnené jeho výdavky spojené s touto činnosťou. Vytkol, že súd sa nedostatočne
zaoberal okolnosťou na ktorú poukazoval, že matka si riadne výchovné povinnosti neplní, čo zistil najmä

po upozornení iných osôb z webovej stránky facebook a priložil fotografiu svojej dcéry s jej terajším
priateľom a najmä tú okolnosť, že maloletá zrejme netrávi čas so svojou matkou a jej novou rodinou, a
preto finančná situácia rodiny nie je až taká tragická ako na ňu matka poukazuje, keďže zjavne výchovne
maloletú zanedbáva, pričom on sa nemôže spolupodieľať na výchove maloletej.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca poukázala na to, že odvolanie otca považuje za neodôvodnené

a tvrdenia v ňom uvádzané za nepravdivé. Súd počas celého konania viedol dokazovanie za účelom
objektívneho zistenia majetkových a príjmových pomerov otca, preukazoval rozporné tvrdenia otca, ako
aj svedecké výpovede, na základe ktorých posúdil ich pravdivosť, aby mohol vo veci rozhodnúť. Otec
svoje tvrdenia o použití finančných prostriedkov neustále menil, avšak ako vyplýva z jeho písomného
podania svojim rodičom vrátil okrem iného aj sumu 100.000 €, ktorú požičal na pokrytie svojich nákladov

za obdobie súdnych sporov, keď podľa jeho vyjadrenia nemal žiaden alebo takmer žiaden príjem, pretoak by otec počas trvania 7 rokov nemal žiadny príjem, len požičanú sumu 100.000 € tak by mesačne
disponoval sumou okolo 1.200 €, čo len potvrdzuje, že svojej dcére nikdy neplatil primerané výživné. Je
teda nesporné, že jeho majetkové pomery by boli a sú lepšie ako ich sám prezentuje a prezentoval v

priebehu konania a jeho subjektívne vnímanie vlastnej ekonomickej situácie mu bráni objektívne posúdiť
ekonomickú situáciu svojej dcéry a jej odôvodnené potreby za celé rozhodné obdobie. Vyslovila názor,
že súd dostatočným spôsobom skúmal jej starostlivosť o maloletú a jej majetkové pomery. Uviedla, že
na jej strane došlo k zmene pomerov, pribudla jej ďalšia vyživovacia povinnosť a došlo k zníženiu jej
mesačného príjmu, čo súd mal pri rozhodovaní zohľadniť. Poukázala na rozhodovaciu prax súdov že

rodičovi, ktorý dieťa nemá vo svojej opatere sa vždy určuje platiť vyššie výživné ako rodičovi, ktorý sa
o dieťa bezprostredne stará a okrem osobnej starostlivosti sa predpokladá, že bude uhrádzať všetky
potreby dieťaťa tak, aby nestrádalo. Otec sám vo vyjadrení na pojednávaní pred súdom prvého stupňa
dňa 12.9.2012 uviedol, že on sám v budúcnosti posúdi, či dcére bude prispievať na stredoškolské, resp.
vysokoškolské štúdium ak to bude potrebné a on sám na to finančné prostriedky bude mať. Teda, v
priebehu konania jednoznačne vyplynulo, že otec má záujem na platení výživného a dobrovoľne nie je

ochotný prispievať na úhradu zvýšených odôvodnených potrieb maloletej žiadnou sumou čo dokazuje,
že počas obdobia ostatných 9 rokov jej neprispel žiadnou sumou.

Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky poukázal na to, že nesúhlasí s argumentáciou matky a jej odvolacie
dôvody považuje za nedôvodné najmä z toho dôvodu, že k zmene pomerov došlo až od 1.9.2013,
keď maloletá nastúpila na strednú školu a on sám navrhol upraviť výživné na 100 € mesačne od tohto

dátumu. Poprel, že by jeho pomery sa mali zmeniť a jeho majetok zväčšiť o údajných 300.000 €, pretože
ako odškodné za 8 rokov trvajúci súdny spor s bývalým zamestnávateľom bolo jednorazovou platbou
mu uhradených 200.000 € ako odškodné, z čoho musel nahradiť všetky výdavky, na ktoré už jednak
v konaní a tiež v odvolaní poukázal. Vyslovil názor, že neexistuje žiaden dôvod, aby mu bola daná
povinnosť zaplatiť jednorazovú sumu navrhovateľkou požadovanú, pretože výživné sa platí pravidelne v

opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu a v predmetnom prípade do budúcna
nehrozí, že ešte počas vzdelávacieho procesu maloletej by mohlo dôjsť k stavu nezamestnanosti otca,
teda nie je daný dôvod na zloženie jednorazovej platby, čo by však ani pomery toho času u neho
nedovoľovali. Ak by však k zmene pomerov na strane otca došlo, má právo matka požadovať zvýšenie
výživného, dovŕšením 18 rokov nadobudne toto právo jeho dcéra. Toho času sú jej študijné výsledky

priemerné. Navrhovateľka nesprávne interpretuje ust. § 64 Zákona o rodine tzv. tezauráciu, ktorým má
zákonodarca na mysli okolnosť, ktorú by však súd musel relevantne odôvodniť vo svojom rozhodnutí,
napríklad hrozí dlhodobé vycestovanie otca, náhle ochorenie dieťaťa dlhodobého charakteru, čo by však
opätovne len znamenalo platenie pravidelne sa opakujúcej dávky z osobitného účtu na ňom vopred
zloženej. Maloletá je zdravá a nie sú tu žiadne odôvodnené zvýšené výdavky pre ňu. S prihliadnutím

na zákaz styku nie je možné, aby prispieval dobrovoľne nad rámec určeného výživného a následne
bolo podané trestné oznámenie zo strany matky voči nemu, preto v obave o svoju trestnú bezúhonnosť
sa radšej nedomáhal stretnutí s maloletou, teda ani nad rámec neprispieval. Naopak, toho času sa
stýka len so synom K. pravidelne, čo jeho matka podporuje. Tento trávi čas aj so starými rodičmi a toto
mohla využívať aj maloletá, ak by jej matka mala snahu o rozvoj vzťahu medzi ním a dcérou. Napriek

negatívnym skúsenostiam však podal návrh na úpravu styku v júli 2013, o ktorom doposiaľ nebolo
rozhodnuté. Poukázal na nevhodné správanie sa maloletej, ktorá sa správa neadekvátne svojmu veku,
údajne má fajčiť, požívať alkohol a udržiavať vzťah s 27-ročným mužom. Trval na svojich vyjadreniach,
poukázal na fakty uvedené v jeho odvolaní a s rozhodnutím sa stotožňuje v časti o zamietnutí návrhu
matky na vyplatenie jednorazovej sumy 55.513 €.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa odseku 2 cit. zák. ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa
§ 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s §156 ods. 32 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho
podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a správne a zákonne vo veci rozhodol, preto rozsudok
súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a podľa odseku 2 cit. zák.

ustanovenia sa stotožnil s jeho odôvodnením. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia
odvolací súd dodáva, že predpokladom zmeny rozhodnutia o výživnom podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona
o rodine je výrazná zmena pomerov na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom
predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí
sa jednať o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie

súdu o výživnom. Pri rozhodovaní o zmene výživného sa obdobne použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce
pre určenie výživného, v tomto prípade ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine.
Z uvedených ustanovení Zákona o rodine nepochybne vyplýva, že možnosti, schopnosti a majetkové
pomery rodičov sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie
výživného. Odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré súd zohľadňuje pri určení výživného sú rôzne podľa
okolnostíkaždéhokonkrétnehoprípadu.Súzávisléodvekudieťaťa,jehofyzickejapsychickejvyspelosti,

zdravotného stavu, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie. Miera uspokojovania týchto
potrieb dieťaťa je vždy ovplyvňovaná schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi, prípadne
životným štandardom rodičov, čo znamená, že uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa je vždy
limitovanémožnosťamiaschopnosťamirodičovichuspokojovať.Výživnézvýšenésúdomprvéhostupňa
zodpovedá zákonným kritériám určovania rozsahu výživného a zohľadňuje osobnú starostlivosť matky

o maloletú, ako aj aktuálne príjmové a majetkové pomery rodičov. V tomto prípade je nesporné, že
u maloletej došlo k zvýšeniu jej odôvodnených potrieb v súvislosti s jej vekom, školskou dochádzkou
a došlo aj k zmenám pomerov u oboch rodičov. Pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Pri určení výživného je
rozhodujúci príjem, ktorý by rodič nemohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje. Ak sa

tvrdený príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery a tzv.
potencionalitu príjmov, t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam. Z uvedených dôvodov súd prvého
stupňa postupoval správne ak pri rozhodovaní vychádzal z potencionality príjmov otca a prihliadol na
jeho celkové majetkové pomery a odvolací súd poukazuje v tejto súvislosti na ust. § 62 ods. 5 Zákona
o rodine, podľa ktorého výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré sú rodičia povinní

usmerniť tak, aby neohrozovali plnenie svojej vyživovacej povinnosti a pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť. Na schopnosti možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj
vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového
prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Princíp

potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané
majetkovériziká,ktorézahŕňajúajtakúčinnosť,ktoráohrozujedosiahnutiepríjmu,resp.priamovyvoláva
stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Odvolací súd poznamenáva, že konajúci súd sa
vysporiadal s námietkami rodičov uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili ich obranu v prevažnej miere už
v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a ani v priebehu odvolacieho konania neuviedli žiadne

relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o zvýšení výživného. Súd prvého stupňa ex
offo správne zisťoval všetky príjmové a majetkové pomery oboch rodičov za celé rozhodné obdobie a
odvolací súd poukazuje na to, že odôvodnené potreby mal. W., ktorá je vo veku intenzívneho fyzického
rastu a duševného dospievania sú rozhodne vyššie ako potreby mal. K., ktorý je žiakom základnej školy,
pretože si vyžadujú zvýšené výdavky najmä na jej štúdium a rozvoj jej záujmov súvisiacich s prípravou

na budúce povolanie a aj preto, že sa o ňu osobne nestará, čím sa učiní zadosť požiadavke, že dieťa,
rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň ako keby spolužitie rodičov existovalo (§ 62
ods. 2 Zákona o rodine). V preskúmavanom spise po dôslednom zistení príjmových a majetkových
pomerov rodičov diferencovane tak ako k zmenám dochádzalo, súd prvého stupňa správne podľa §
63 ods. 3 Zákona o rodine správne uložil otcovi prispievať aj na tvorbu úspor, nakoľko to majetkové

pomery otca dovoľujú a odvolací súd sa stotožnil aj s právnym záverom súdu prvého stupňa týkajúcim sa
návrhu matky na zloženie finančnej hotovosti v prospech maloletej na zabezpečenie jej ďalšieho štúdia
a dodáva, že tzv. tezaurované výživné podľa § 64 Zákona o rodine (zloženie peňažnej sumy na výživné,
ktoré sa stane splatné až v budúcnosti) neslúži na zabezpečenie ľahšieho vstupu do života dieťaťa, ale
je formou úhrady bežného mesačného výživného, to znamená, že povinnosť rodiča prispievať na výživu

maloletého dieťaťa pravidelne mesačne v rozsahu určenom rozhodnutím súdu je realizovaná z peňažnej
sumy jednorazovo vloženej na účet dieťaťa a povinnému rodičovi nevzniká ďalšia povinnosť uhrádzať
výživné iným spôsobom. Povinnosť zložiť peňažnú sumu na výživné podľa § 64 Zákona o rodine slúži
len na zabezpečenie pravidelných platieb výživného pre dieťa, a to len výnimočne ak sú na to dôvodyhodné osobitného zreteľa. V tejto právnej veci mal. W. navštevuje strednú školu a s tým sú spojené
zvýšené náklady, čo je notoricky známou skutočnosťou. Odvolací súd zvýšené výživné nepovažuje za
nadhodnotené, pretože poukazuje na verejne dostupné údaje štatistického úradu, z ktorých nepochybne

vyplýva, že náklady na nájomné a stravu sa v uplynulom období podstatne zvýšili, ktoré sú nota bene
súčasťou odôvodnených potrieb každého dieťaťa a odvolací súd je toho presvedčenia, že je nepochybne
v možnostiach otca plniť si vyživovaciu povinnosť voči mal. W. v rozsahu 200 € mesačne (denné výživné
6,60 €) aj po zohľadnení jeho mesačných životných nákladov so zreteľom na to, že jeho odôvodnené
potrebysúužstabilizované,kýmodôvodnenépotrebymal.W.súvporovnanísjehopotrebamipodstatne

vyššie, pretože je v období intenzívneho psychického a fyzického vývoja a jednoznačne je nepochybné,
že matka žijúca s ňou v spoločnej domácnosti finančne participuje na nákladoch na bývanie, na
domácnosť a uhrádza všetky jej odôvodnené potreby, pretože otcom plnené výživné nie je výlučným
zdrojom na uspokojovanie všetkých odôvodnených potrieb maloletej, preto ho musí matka doplňovať
primerane svojmu zárobku rešpektujúc zásadu, že životná úroveň detí a rodičov musí byť rovnaká a
rovnajúca sa úrovni, akú by deti mali, keby ich rodičia spolu žili. Z uvedených dôvodov odvolací súd v

súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a podľa § 219 ods. 2
O.s.p. sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože si právo na ich náhradu nikto
neuplatnil (§ 224 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomu rozsudku odvolanie nie je prípustné.