Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 14. marec 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 13Cpr/1/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111227648
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Szpyrcová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7111227648.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Blaženou Szpyrcovou v právnej veci navrhovateľa: H.. X. V., nar.

XX.X.XXXX, bytom S., P. XX proti odporcovi: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Vazovova 2,
Bratislava v konaní o určenie neplatnosti dohody o skončení štátnozamestnaneckého pomeru takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ vo svojom návrhu, ktorý upresnil na pojednávaní dňa 13.6.2012, žiadal, aby súd určil,
že dohody o skončení štátnozamestnaneckého pomeru, ktorú uzavrel s odporcom dňa 27.9.2011,
je neplatná. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 27.9.2011 bol predvolaný pred komisiu odporcu v
budove Daňového riaditeľstva SR, pracovisko Košice, Garbiarska 1 vo veci prejednania trvania jeho

štátnozamestnaneckého miesta. Komisia bola zložená z H.. Q. J. - riaditeľa Daňového úradu Košice I,
X.. A. Y. - bývalej riaditeľsky Osobného úradu Daňového riaditeľstva SR a Ľ. F. - pracovníčky Osobného
úradu Daňového riaditeľstva SR. Podľa navrhovateľa H.. Q. J. H. X.. A. Y. nemali poverenie zastupovať
Osobný úrad Daňového riaditeľstva SR. Uvedeným konaním preto došlo k porušeniu organizačného
poriadku odporcu a preto je právny úkon - uzavretie dohody o skončení štátnozamestnaneckého pomeru
neplatný. Pri osobnom jednaní dňa 27.9.2011 mu X.. Y. uviedla, že má 2 alternatívy, a to
buď podpísať dohodu o skončení štátnozamestnaneckého pomeru alebo dostane výpoveď. Navrhovateľ
požiadal o poskytnutie času na rozmyslenie do nasledujúceho dňa, avšak komisia trvala na tom, že

sa musí rozhodnúť ihneď. Preto má za to, že sa nemohol slobodne rozhodnúť tým, že bol na neho
robený časový psychický nátlak, pričom odporca mal pripravené a napísané vopred pripravené už
výpoveď, resp. dohodu. Mal si vybrať jednu z týchto možnosti, pričom podpis dohody o skončení
štátnozamestnaneckého pomeru považuje za nevýhodné pre jeho osobu. Predmetná časová tieseň na
neho pôsobila a vyvolala u neho psychický stav rozrušenia, obavy o budúcnosť a to s takou závažnosťou
doliehala na jeho osobu, že ho obmedzila v slobode rozhodovania natoľko, že urobil právny
úkon, ktorý by inak nikdy neurobil. O zrušení práve jeho štátnozamestnaneckého miesta sa dozvedel z

rozhodnutia generálneho riaditeľa Daňového riaditeľstva SR č. 63/2011/120, ktoré mu bolo predložené
na zasadnutí vyššie uvedenej komisie.

Navrhovateľ ďalej poukázal na to, že členovia komisie nevedeli zdôvodniť, prečo práve jeho
štátnozamestnanecké miesto bolo zrušené, pričom do riadneho dôchodku mu chýbalo odpracovať už
len 15 mesiacov.Navrhovateľ ďalej poukázal na to, že dohoda, ktorú uzavrel s odporcom, je neplatná aj z toho dôvodu,
že odporca mu tvrdil, že nemá pre neho žiadne voľné štátnozamestnanecké miesto, pričom hneď na
nasledujúci deň boli na to isté oddelenie, kde on pracoval, prijatí, resp. presunutí 2 pracovníci odporcu -

kontrolórizDaňovéhoriaditeľstvaSRvBanskejBystrici.Zovšetkýchtýchtodôvodovvyplýva,žeodporca
nepostupoval v súlade s právnymi predpismi ohľadne prepúšťania zamestnancov a z uvedených
dôvodov považuje dohodu, ktorú uzavrel s odporcom o skončení jeho štátnozamestnaneckého pomeru
dňa 27.9.2011 za neplatnú.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo doručené súdu dňa 9.11.2011, žiadal návrh

zamietnuť. Poukázal na to, že rokovanie, ktorého sa zúčastnil navrhovateľ, bolo vykonané v dôsledku
vydania rozhodnutia generálneho riaditeľa Daňového riaditeľstva SR č. 63/2011/120 zo dňa 23.9.2011,
na základe ktorého došlo okrem iných aj k zrušeniu štátnozamestnaneckého miesta odborný radca,
kontrolór, oddelenie kontroly I na Daňovom úrade Košice I, na ktorom navrhovateľ vykonával štátnu
službu. V zmysle ust. § 47 písm. b) zákona o štátnej službe, v prípade zrušenia štátnozamestnaneckého
miesta má služobný úrad povinnosť ponúknuť dotknutému štátnemu zamestnancovi iné vhodné

štátnozamestnanecké miesto, resp. navrhnúť mu trvalé preloženie v služobnom úrade a až v prípade, ak
nedôjde k dohode môže služobný úrad dať štátnemu zamestnancovi výpoveď. Na základe uvedeného
bol s navrhovateľom dňa 27.9.2011 vykonaný pohovor, kde sa mu oznámilo, že služobný úrad nemá
žiadne voľné vhodné štátnozamestnanecké miesta. Navrhovateľovi bola poskytnutá možnosť skončiť
štátnozamestnanecký pomer dohodou alebo výpoveďou. Daňové riaditeľstvo SR je služobným úradom

podľa § 9 ods. 1 písm. c) zákona o štátnej službe. Rokovanie zamestnanca s komisiou, kde sa mu
ponúka vhodné štátnozamestnanecké miesto, nie je právnym úkonom, ale je jeden z hmotnoprávnych
predpokladov na platné skončenie štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou. Odporca zdôraznil, že
skúmaťpodmienkyponukyinéhovhodnéhoštátnozamestnaneckéhomiestabyprichádzalodoúvahylen
v prípade skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou zo strany služobného úradu (odporcu)

a nie v prípade skončenia štátnozamestnaneckého pomeru dohodou uzavretou medzi navrhovateľom
a odporcom.

Odporca ďalej vo svojom vyjadrení poukázal na to, že v dohode o skončení štátnozamestnaneckého
pomeru mali účastníci tejto dohody dojednať deň skončenia a dôvody skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru ak sú dôvodmi skončenia organizačné zmeny, pričom obe tieto

skutočnosti sú v napadnutej dohode o skončení štátnozamestnaneckého pomeru vyjadrené. Z
podanej žaloby vyplýva, že navrhovateľ napadá jednak osobu, ktorá s ním uzavrela dohodu o
skončení štátnozamestnaneckého pomeru a tiež slobodu pri rozhodovaní. Dohodu o skončení
štátnozamestnaneckého pomeru podpísal v zastúpení generálneho riaditeľa a vedúceho služobného
úradu H.. V. X., riaditeľ Daňového riaditeľstva SR, pracovisko Košice, ktorému takéto oprávnenie vyplýva

z poverenia zo dňa 16.5.2011. Navrhovateľ napádal slobodu prejavu a vôle. Slobodou vôle sa rozumie
neexistencia pôsobenia vonkajších rušivých vplyvov, ktorú konajúcu osobu zbavujú voľnosti rozhodnúť
sa, či určitý prejav vôle vykonáva alebo túto voľnosť neprimerane obmedzujú. Nedostatkom slobody
vôle nie je postihnutý úkon, ktorý niekto urobil v tiesni, ktorá nedosahuje intenzitu nápadne nevýhodných
podmienok. Za nedostatok slobody vôle sa považuje iba konanie pod nedovoleným nátlakom zo strany

druhého účastníka zmluvy alebo tretej osoby. Teória rozlišuje 2 druhy nátlaku: fyzické donútenie a
bezprávnu vyhrážku.

Odporca poukázal na to, že navrhovateľ nenamietal fyzické donútenie, ale psychické donútenie
(bezprávnu vyhrážku). Bezprávna vyhrážka je také pôsobenie na psychiku človeka, ktorá v ňom
vzbudzuje rôzne obavy napr. strach z ujmy, ktorou sa hrozí, takže sa jeho vôľa prejavená v právnom

úkone vytvára pod vplyvom tohto nátlaku a strachu. Aby vyhrážka spôsobila neplatnosť právneho úkonu
musí byť protiprávna, t.j. musí sa ňou vynucovať čo sa ňou nesmie vynucovať, musí byť príčinou toho,
že príslušný právny úkon bol urobený. Musí ísť o psychické donútenie, ktoré je protiprávne, t.j. ujma,
ktorou sa hrozí pri pôsobení na psychiku toho, kto má urobiť právny úkon, nie je právne podložená a ani
právne vynútiteľná. To znamená, že sa vynucuje niečo, čo vynucovať právne nemožno, čo spôsobuje

dôvodnú obavu z následkov od toho, kto hrozí. Z uvedeného jasne vyplýva, že o psychické donútenie v
uvedenom prípade nešlo. Na navrhovateľa nebol vyvíjaný psychický nátlak, mal možnosť slobodne sa
rozhodnúť, či ukončí štátnozamestnanecký pomer dohodou, v prípade jeho nesúhlasu, by mu bola danávýpoveď zo strany služobného úradu. Obidva právne úkony (dohoda a výpoveď) sledovali rovnaký cieľ
- skončenie štátnozamestnaneckého pomeru.

Ďalej odporca uviedol, že iným druhom neslobodnej prejavenej vôle je teda právny úkon urobený v

tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, na ktoré sa navrhovateľ v žalobe odvoláva. V tomto
prípade neslobodného prejavu vôle však Občiansky zákonník (§ 49) priznáva
iba právo na odstúpenie od zmluvy. Nie je ním postihnutá platnosť právneho úkonu a nemožno sa
naň odvolávať pri žalobe o neplatnosť právneho úkonu. Odporca poukázal na to, že pri dohode o
skončeníštátnozamestnaneckéhopomeruvzniklinavrhovateľovirovnakénároky,akoprivýpovedi,preto

nemožno hovoriť o tiesni a nápadné nevýhodných podmienkach pri uzatvorení dohody o skončení
štátnozamestnaneckého pomeru. Na základe uvedeného dospel odporca k záveru, že dohoda o
skončení štátnozamestnaneckého pomeru, ktorú uzavreli účastníci konania, je platná, nakoľko spĺňa
všetky atribúty platnosti právneho úkonu. Navrhovateľove námietky ohľadne rozhodnutia o skončení
štátnozamestnaneckého pomeru sú nedôvodné, nakoľko navrhovateľ sa nerozhodoval, či skončí alebo
neskončí štátnozamestnanecký pomer, ale akou formou skončí svoj štátnozamestnanecký pomer u

odporcu. Rozhodnutie generálneho riaditeľa Daňového riaditeľstva SR č. 63/2011/120 bolo vydané v
súvislosti s prebiehajúcou daňovou reformou a rovnako v spojení s reformou daňovej a colnej správy.
Táto reforma predstavuje podstatnú zmenu v organizačnej štruktúre daňového riaditeľstva. Navrhlo sa
zrušiť pracoviská daňového riaditeľstva, zriadiť daňové úradu v sídle kraja a daňový úrad pre vybrané
daňové subjekty s celoslovenskou pôsobnosťou. Rozhodnutie o zrušení štátnozamestnaneckých miest

nemá povahu právneho úkonu, preto jeho platnosť nie je možné súdom preskúmavať a tiež zákon
nevyžaduje, aby sa organizačná zmena realizovala v čase, keď sa zamestnancovi dáva výpoveď, musí
však byť o nej určitým spôsobom rozhodnuté.

V tomto vyjadrení ďalej odporca poukázal na to, že presunutie zamestnancov, ktoré namietal
navrhovateľ, tiež považuje za nedôvodné napadať, lebo s prejednávanou vecou nesúvisí, nakoľko k

presunu uvedených zamestnancov došlo z dôvodu ich skončenia dočasného preloženie na Daňové
riaditeľstvo SR.

Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:

V konaní bolo nespornou skutočnosťou, že navrhovateľ pracoval u odporcu naposledy ako kontrolór
na oddelení S. B. P.Z. W. U. Q. G. K. P. Ú. S. H.. Vo svojej výpovedi navrhovateľ poukázal na to,

že dňa 27.9.2011 sa zúčastnil pred komisiou vytvorenou odporcom rokovania ohľadom zotrvania jeho
štátnozamestnaneckého pomeru u odporcu. Celý rozhovor s ním viedla X.. Y., ktorá mu oznámila, že
došlo na daňovom riaditeľstve k organizačným zmenám a dala mu na výber 2 možnosti: buď podpíše
dohodu o skončení štátnozamestnaneckého pomeru alebo dostane výpoveď z dôvodu organizačných
zmien. Zároveň mu uviedla, že nemá pre neho žiadne voľné štátnozamestnanecké miesto.

Navrhovateľ poukázal, že uvedenú dohodu podpísal v časovej tiesni, keďže mu komisia dala na
rozmyslenie len pol hodiny. Konanie odporcu považoval za diktát, pričom dohodu podpísal neslobodne,
nemal na výber, nemal možnosť obhajovať sa, pričom v minulosti nikdy neporušil pracovnú disciplínu.
Diktát zo strany odporcu videl aj v tom, že nemal iné východisko, pretože odporca už mal pripravené 2
alternatívy, pričom odporca ukázal svoju silu ako štátneho orgánu voči nemu ako fyzickej osobe.

Navrhovateľ poukázal na to, že hoci mu odporca tvrdil, že nemajú pre neho žiadne voľné vhodné
štátnozamestnanecké miesto, že jeho miesto je zrušené, naspäť boli prijatí na Daňový úrad
Košice I 4 zamestnanci z Daňového riaditeľstva SR v Banskej Bystrici.

Navrhovateľ predložil písomný záznam o ústnom pojednávaní vyhotovený Služobným úradom:
Daňové riaditeľstvo SR, Nová 13, Banská Bystrica, napísaný v budove Daňového riaditeľstva SR,

pracovisko Košice, Garbiarska 1 o 11,55 hod. Za služobný úrad boli prítomní: H.. Q. J., riaditeľ
Daňového úradu Košice I, za osobný úrad X.. A. Y. a Ľ. F.. V tomto zázname sa cituje rozhodnutiegenerálneho riaditeľa Daňového riaditeľstva SR č. 63/2011/120 o zrušení štátnozamestnaneckých miest
a miest vo výkone práce vo VZ na DR SR zo dňa 23.9.2011. Dňom 30.11.2011 došlo
k zrušeniu štátnozamestnaneckého miesta - odborný radca, kontrolór, oddelenie kontroly I, pravidelné

miesto vykonávania štátnej služby - Daňový úrad Košice I, obsadené štátnym zamestnancom H.. X.K.
V. (navrhovateľom). V tomto zázname sa konštatuje, že služobný úrad nemá ku dňu 27.9.2011 žiadne
voľné štátnozamestnanecké miesta. Ďalej sa v tomto zázname konštatuje, že z dôvodu, že sa zrušilo
štátnozamestnanecké miesto, služobný úrad nemá pre navrhovateľa iné vhodné štátnozamestnanecké
miesto a štátny zamestnanec sa nedohodne so služobným úradom inak, služobný úrad dá

štátnemuzamestnancovi(navrhovateľovi)výpoveďpodľa§47písm.b)zákonač.400/2009Z.z.oštátnej
službe v znení neskorších predpisov. V zázname sa v poslednom odseku uvádza vyjadrenie štátneho
zamestnanca (navrhovateľa): „Prosím o zdôvodnenie, prečo práve sú uvoľnené výlučne prebytočné
miestapredčasnýchdôchodcovoprotiinýmzamestnancom,prečonemámprávomaťčas na
rozmyslenie k uvoľneniu zo štátnozamestnaneckého pomeru a musím sa rozhodnúť v priebehu hodiny
a považujem to za diktát“. Záznam o ústnom pojednávaní je podpísaný navrhovateľom a za služobný

úrad H.. Q. J.Š., X.. A. Y., Ľ. F..

Z písomného vyhotovenia dohody o skončení štátnozamestnaneckého pomeru súd zistil, že túto
dohodu uzavreli za odporcu H.. H. S., vedúci služobného úradu Daňového riaditeľstva SR so
sídlom Banská Bystrica, Nová 13 a navrhovateľ dňa 27.9.2011. Navrhovateľ a odporca sa dohodli
na skončení štátnozamestnaneckého pomeru založeného služobnou zmluvou zo dňa 26.7.2002,

štátnozamestnanecký pomer sa skončí dňom 30.11.2011 z dôvodu podľa § 47 písm. b) zákona o štátnej
službe, že sa zrušilo štátnozamestnanecké miesto a služobný úrad nemá pre štátneho zamestnanca
iné vhodné štátnozamestnanecké miesto. V článku III, bod 3 účastníci dohody vyhlásili, že si dohodu
prečítali, porozumeli jej obsahu a na znak súhlasu s jej obsahom ju podpísali.

Podľa poverenia Daňového riaditeľstva SR zo dňa 16.5.2011, predloženého odporcom, túto dohodu o

skončení štátnozamestnaneckého pomeru podpísal v zastúpení H.. H. S. H.. V. X., riaditeľ Daňového
riaditeľstva SR, pracovisko Košice. Uvedené poverenie bolo vyhotovené vedúcim služobného úradu
H.. H. S. v Banskej Bystrici dňa 16.5.2011. V poverení sa uvádza, že H.. V. X. je poverený v rozsahu
práv a povinnosti vyplývajúcich z funkcie vedúceho služobného úradu Daňového riaditeľstva SR voči
zamestnancom organizačne zaradeným na daňových úradoch v pôsobnosti DR SR, pracovisko Košice

s výnimkou riaditeľov daňových úradov, poverenie bolo udelené H.. V. X. s účinnosťou od 16.5.2011 na
neurčitý čas.

Odporca predložil súdu ako dôkaz o tom, že X.. A. Y. mohla byť členkou komisie, ktorá sa zaoberala
trvaním štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľa, dohodu o vykonaní práce, ktorú uzavrelo
Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica s X.. A. Y. dňa 14.9.2011. Na základe tejto dohody o vykonaní

práce sa X.. A. Y. zaviazala v čase od 20.9.2011 do 31.12.2011 vykonávať poradenskú činnosť pri
realizovaní personálnych úkonov súvisiacich s reformou daňovej správy k 31.12.2011, zastupovať
zamestnávateľa (Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica) pri rokovaniach so
zamestnancami.

Z rozhodnutia Generálneho riaditeľstva Daňového riaditeľstva SR č. 63/2011/120 o zrušení

štátnozamestnaneckých miest a miest vo výkone práce vo VZ na DR SR zo dňa 23.9.2011 súd
zistil, že týmto rozhodnutím bolo zrušených viacero štátnozamestnaneckých miest a miest vo výkone
práce vo verejnom záujme a medzi týmito zrušenými štátnozamestnaneckými miestami bolo aj miesto
navrhovateľa pod č. 5326.

OdporcaďalejpredložilsúdurozhodnutiegenerálnehoriaditeľaDaňovéhoriaditeľstvaSRč.66/2011/120

o zrušení, vytvorení a presune štátnozamestnaneckých miest na Daňovom riaditeľstve SR, ktorými boli
zamestnanci H.. Ľ. F., H.. X. Q., H.. Ľ. R. a H.. Q. E. presunutí na Daňový úrad Košice I. Uvedení
zamestnanci boli dočasne preložení podľa ust. § 34 zákona o štátnej službe na Daňové riaditeľstvo
SR, pričom doba dočasného preloženia im uplynula dňa 30.9.2011 a preto boli preložení na oddelenie
kontroly na Daňový úrad Košice I. Tieto miesta nebolo možné navrhovateľovi ponúkať.Z výpovede navrhovateľa ďalej súd zistil, že nepopieral, že došlo k organizačným zmenám u odporcu,
vedel o týchto organizačných zmenách. Poukázal na to, že nesloboda jeho právneho úkonu uzavretia
dohody o skončení štátnozamestnaneckého pomeru bola v tom, že bol na neho vyvíjaný zo strany

odporcu nátlak, že neodíde z miestnosti, pokiaľ nepodpíše túto dohodu.

V konaní boli vypočutí svedkovia H.. Q. J., Ľ. F. U. X.. A. Y..

Z výpovede svedka H.. Q. J. súd zistil, že pracoval ako riaditeľ Daňového úradu Košice I. Dňa 27.9.2011
bol členom komisie, ktorá prerokovala organizačné zmeny so zamestnancami,
ktorých organizačné zmeny týkali, pričom v komisii boli okrem neho aj X.. Y. U. Ľ. F.. Menovaný svedok
poukázal na to, že navrhovateľove štátnozamestnanecké miesto bolo zrušené, preto bol navrhovateľ

do komisie predvolaný a bola mu daná alternatíva alebo bol oboznámený s tým, že bolo zrušené
jeho štátnozamestnanecké miesto a bolo mu ponúknuté, že buď ukončí štátnozamestnanecký pomer
dohodou alebo ak nebude súhlasiť s touto dohodou, dostane výpoveď z organizačných dôvodov.
Navrhovateľ sa sám rozhodol, že podpíše dohodu o skončení štátnozamestnaneckého pomeru. Na
navrhovateľa nebol vyvíjaný žiadny psychický nátlak, dostal na výber, mal na to určitý čas a sám sa

slobodne rozhodol, že podpíše dohodu o skončení štátnozamestnaneckého pomeru. Jeho funkcia v
uvedenej komisii vyplývala z toho, že bol štatutárnym zástupcom Daňového úradu Košice I a vyplývalo
to aj z organizačného poriadku platného u odporcu v čase, keď komisia zasadala. Navrhovateľovi
boli vysvetlené aj nároky súvisiace so skončením jeho štátnozamestnaneckého pomeru a bolo mu
zdôraznené, že bude pre neho finančne výhodnejšie ako skončí štátnozamestnanecký pomer dohodou,

pretože mu vznikne nárok na odstupné a odchodné v zmysle zákona o štátnej službe.

Navrhovateľ súdu potvrdil, že dostal odchodné vo výške 2 platov, odstupné vo výške 3 platov a
zároveň dostal aj odmenu pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru.

Z výpovede svedkyne Ľ. F. súd zistil, že pracovala ako referent personalistiky na Daňovom riaditeľstve
Banská Bystrica, Osobný úrad v Košiciach. Takisto bola členkou komisie, ktorá mala prerokovávať

so zamestnancami, ktorých miesta boli zrušené, spôsob skončenia ich štátnozamestnaneckého
pomeru. Dňa 27.9.2011, keď zasadala komisia, nebolo pre navrhovateľa žiadne vhodné voľné
štátnozamestnanecké miesto. Menovaná svedkyňa rovnako potvrdila, že v žiadnom prípade nebol na
navrhovateľa vyvíjaný akýkoľvek nátlak. Uviedla, že je pravdou, že navrhovateľ nebol nadšený, že sa
zrušilo jeho štátnozamestnanecké miesto a videla, že navrhovateľ je skleslý a následne aj rozčúlený, že

sa ruší jeho štátnozamestnanecké miesto. Keďže X.. Y. videla, že navrhovateľ nesúhlasí so skončením
štátnozamestnaneckého pomeru dohodou, dala jej pokyn, aby pripravila písomné znenie výpovede pre
navrhovateľa.Vtedynavrhovateľvyhlásil,žeradšejpodpíšedohoduoskončeníštátnozamestnaneckého
pomeru, navrhovateľ sa sám dobrovoľne a bez nátlaku rozhodol a podpísal takúto dohodu o skončení
jeho štátnozamestnaneckého pomeru.

Z výpovede svedkyne X.. A. Y. pred dožiadaným Okresným súdom v Banskej Bystrici súd zistil, že bola
u odporcu riaditeľkou osobného úradu do 31.8.2011. V čase 27.9.2011 pracovala pre odporcu už na
základe dohody o vykonaní práce ako poradca generálneho riaditeľa pre personálnu činnosť. Potvrdila,
že bola členkou komisie na Daňovom riaditeľstve SR, pracovisko Košice dňa 27.9.2011, pričom úlohou
tejtokomisiebolipohovorysozamestnancami,ktorýchmiestamalibyťzrušenéanáslednesnimimalbyť

skončený štátnozamestnanecký pomer. Uviedla, že aj navrhovateľovi bolo oznámené, že bude zrušené
jeho štátnozamestnanecké miesto, ponúkli mu skončenie štátnozamestnaneckého pomeru, pretože v
danomčasenemaliprenavrhovateľainévhodnévoľnéštátnozamestnaneckémiesto.Navrhovateľnebol
spokojný s ukončením štátnozamestnaneckého pomeru, bol rozčúlený. Rozhovor s navrhovateľom trval
dosť dlho, pričom navrhovateľ neprijímal žiadne argumenty a bol presvedčený, že mu zamestnávateľ

ubližuje. V konečnom dôsledku však povedal, že podpíše dohodu o skončení štátnozamestnaneckého
pomeru. Menovaná svedkyňa uviedla, že v žiadnom prípade nebol na navrhovateľa vyvíjaný nátlak a
nebol v časovej tiesni.Podľa ust. § 1 ods. 4 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, na štátnozamestnanecké vzťahy sa vzťahuje Zákonník práce, len ak to
ustanovuje tento zákon.

Podľa ust. § 125 cit. zákona, spory medzi štátnym zamestnancom a služobným úradom o nároky zo
štátnozamestnaneckých vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy.

Podľa ust. § 120 cit. zákona, na štátnozamestnanecké vzťahy sa primerane použijú ustanovenia § 60,
§ 61 ods. 1, 2 a 4, § 77 Zákonníka práce.

Podľa ust. § 121 ods. 1 cit. zákona, na právne úkony podľa tohto zákona sa použijú primerane
ustanovenia § 34 až 40, § 41, § 41a, § 42a, § 42b, § 43, § 43a, § 43b, § 43c, § 44, §

45, § 46 ods. 2 a § 49 Občianskeho zákonníka.

Podľa ust. § 60 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce, ak sa zamestnávateľ a
zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.
Dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec
uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to

zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov organizačných zmien.
Jedno vyhotovenie dohody o skončení pracovného pomeru vydá zamestnávateľ zamestnancovi.

Podľa ust. § 15 cit. zákona, prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na
okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom.

Zákonník práce z dôvodu subsidiárnej pôsobnosti Občianskeho zákonníka vo vzťahu k prvej časti

Zákonníka práce nevymedzuje pojem právny úkon. Pre pracovnoprávne účely treba používať pojem
právny úkon tak, ako ho vymedzuje Občiansky zákonník.

Podľa ust. § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon aj oblasť pôsobnosti Zákonníka práce je prejav
vôle, ktorý smeruje najmä ku vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností,
ktoré právne predpisy s takýmto prejavom vôle spájajú.

Právne následky možno spájať len s takým úkonom, ktorý má určité zákonom požadované náležitosti.
K náležitostiam právnych úkonov v pracovnom práve patria: a) náležitosti subjektu, b)
náležitostivôle,c)náležitostiprejavuvôle,d)náležitostiprávnehoúkonuakocelku.Predpokladomvzniku
platného právneho úkonu je kvalifikovaná schopnosť konajúceho subjektu (osoby), ktorou je spôsobilosť
na právne úkony, t.j. schopnosť subjektu vlastnou činnosťou spôsobiť vznik, zmenu alebo zánik práv a

povinnosti. K náležitostiam vôle patria sloboda a vážnosť. Vôľa je slobodná, ak konajúci má možnosť
sám slobodne sa rozhodnúť. Naopak, vôľa ako základný prvok právneho úkonu nie je slobodná pri
fyzickom donútení alebo pri bezprávnej vyhrážke (psychickom donútení). Vôľa je vážna, ak konajúci
chcel vyvolať právne následky spojené s jeho úkonom. Náležitosťami prejavu vôle je zrozumiteľnosť,
určitosť a forma. K náležitostiam právneho úkonu ako celku, ktoré sa niekedy označujú ako predmet

právneho úkonu patrí jeho dovolenosť a možnosť.

Podľa článku 5, bod 1 organizačného poriadku daňových orgánov, ktoré vydalo Daňové riaditeľstvo
SR v Banskej Bystrici v roku 2010, je generálny riaditeľ zároveň vedúcim služobného úradu, ktorý na
účely zákona o štátnej službe je služobne najvyšší vedúci zamestnanec v služobnom úrade. Vedúci
služobného úradu je oprávnený konať vo veciach štátnozamestnaneckých vzťahov a pracovnoprávnych

vzťahov a zodpovedá za plnenie úloh uvedených v tomto článku. Vedúci služobného úradu písomne
poverí spomedzi vedúcich zamestnancov v služobnom úrade svojho zástupcu, ktorý ho zastupuje v čase
jeho neprítomnosti v rozsahu určenom v poverení.Podľa článku 14, bod 1 citovaného organizačného poriadku, osobný úrad sa člení na oddelenie
personálnych služieb, oddelenie práce a miezd, oddelenie personálneho a sociálneho rozvoja a daňovú
školu. Oddelenie personálnych služieb zabezpečuje plnenie úloh, ktoré služobnému úradu vyplývajú zo

štátnozamestnaneckých vzťahov, z pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov vykonávajúcich práce vo
verejnom záujme, ako aj z obdobných pracovnoprávnych vzťahov.

Podľa článku 34 citovaného organizačného poriadku, riaditeľ daňového úradu riadi daňový úrad a
zodpovedá za jeho činnosť. Riaditeľa daňového úradu menuje a odvoláva generálny riaditeľ. Riaditeľ
daňového úradu zastupuje daňový úrad navonok a zodpovedá okrem iných aj za plnenie úloh a to napr.

návrhy a vyjadrenia vo veciach vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckých a pracovnoprávnych
vzťahov.

Vykonaným dokazovaním bolo súdu preukázané, že dohoda o skončení štátnozamestnaneckého,
ktorú uzavrel navrhovateľ s odporcom dňa 27.9.2011 spĺňa všetky náležitosti ustanovené v Zákonníku
práce, že ju za odporcu podpísal v zastúpení H.. H. S., vedúceho služobného úradu H.. V.
X. na základe poverenia zo dňa 16.5.2011. V uvedenej dohode je uvedený deň, kedy sa mal

skončiť štátnozamestnanecký pomer navrhovateľa u odporcu, ďalej v nej bolo uvedené, že sa tento
štátnozamestnanecký pomer navrhovateľa u odporcu skončil z dôvodu podľa § 47 písm. b) zákona
o štátnej službe, lebo sa zrušilo štátnozamestnanecké miesto navrhovateľa a služobný úrad nemá
pre neho iné vhodné štátnozamestnanecké miesto. V konaní nebolo navrhovateľom súdu preukázané,
že bol na neho vyvíjaný akýkoľvek psychický nátlak zo strany odporcu, že dohodu uzavrel pod

psychickým časovým nátlakom a že členovia komisie nemali poverenie na zastupovanie odporcu.
Odporca dostatočne preukázal súdu, že členovia komisie, ktorí jednali s navrhovateľom o spôsobe
skončenia jeho štátnozamestnaneckého pomeru dňa 27.9.2011, mali oprávnenie konať za odporcu.
Ďalej bolo súdu preukázané, že tvrdenie navrhovateľa, že na jeho štátnozamestnanecké miesto boli
prijatí noví zamestnanci nebolo pravdivé, pretože títo zamestnanci, ktorí nastúpili od 1.10.2011 z

Daňového riaditeľstva SR v Banskej Bystrici, sa len vrátili na pôvodné miesta, keďže na Daňovom
riaditeľstve SR v Banskej Bystrici boli pridelení len dočasne. Navrhovateľ potvrdil, že si dohodu o
skončení štátnozamestnaneckého pomeru prečítal, bol oboznámený s jej obsahom. Zo všetkých týchto
dôvodov súd návrh navrhovateľa považoval za nedôvodný a preto ho v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., navrhovateľ bol v konaní neúspešný,

odporca bol úspešný, avšak vzdal sa práva na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa

toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.