Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. február 2014

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 11C/416/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3512210603
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Macúchová
ECLI: ECLI:SK:OSNM:2014:3512210603.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou JUDr. Evou Macúchovou v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s.r.o, so sídlom: Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený Fridrich Paľko,
s.r.o so sídlom Gröslingova 4, Bratislava, proti odporcovi Slovenská republika, zast. Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie č.13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh sa z a m i e t a.

II. Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 27.09.2012 domáhal, aby súd medzitýmnym rozsudkom
rozhodol o zodpovednosti odporcu za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom tým, že nerozhodol v zákonnej lehote o žiadosti exekútora
o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku navrhovateľa, ktorá vznikla neplnením

záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere dlžníkom O. I., nar. XX.XX.XXXX. Tiež žiadal, aby súd
rozsudkomuložilodporcovipovinnosť zaplatiťnavrhovateľoviztitulumajetkovejškodysumu 125,-eur a
z titulu nemajetkovej ujmy sumu 385,- eur a náhradu trov konania. Uviedol, že Okresný súd Nové Mesto
nad Váhom nesprávne úradne postupoval, keďže nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenianavykonanieexekúcievzákonomstanovenej15-dňovejlehote, hocivecnevykazovalaprvky
nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať

podstatný vplyv na posúdenie a rozhodnutie súdu. Exekučný súd bol podľa navrhovateľa nečinný viac
ako 7 mesiacov a o žiadosti exekútora o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol až dňa
05.10.2010. Majetková škoda podľa navrhovateľa predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov
spojených s činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré
zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím
o nej. V tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov
pomocouinformačnéhosystémuvynaložil70,-eur,naudržanieasprávuinformačnéhosystému40,-eur,

ďalej na administratívne spracovanie textov urgencií súdu, na publikačné výdaje spojené s urgenciami,
na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania vynaložil
15,- eur. Celkom v období medzi podaním žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a
rozhodnutím o nej vynaložil márne 125,- eur. Výška škody bola stanovená na základe paušalizácie
reálnych vecných nákladov z dôvodu, že presnú škodu by bolo možné vyčísliť len s nepomernými
nákladmi. Ďalej navrhovateľ vo svojom návrhu uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch,

pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe podľa neho nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup okresnéhosúdu je takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do
výkonu majetkových práv navrhovateľa, pričom nastalo riziko zániku povinného, riziko zmarenia účelu
konania pre stratu kontaktu s povinným a riziko insolvencie povinného. Uviedol, že v prípade skorého

rozhodnutia exekučného súdu mohol včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich
k zabezpečeniu vymožiteľnosti pohľadávky s príslušenstvom, pretože by vedel, že žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola zamietnutá a bolo potrebné uskutočniť náhradu exekučného
titulu. Na podporu nároku na náhradu nemajetkovej ujmy ďalej uviedol dôvody ako neexistencia
akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu,

vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných práv navrhovateľa vyvolal u členov riadiacich
orgánov spoločnosti a majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v
právo a rovnosť v spoločnosti, ďalej bol spôsobený zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít
navrhovateľa, strata zisku z realizovaného obchodu vyvolala hospodársku stratu, nezákonným zásahom
vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa a spôsobila neistotu v plánovaní
ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal z

doktríny prijatej ústavným súdom a uskutočnil výpočet alikvotným pomerom 55,- eur za každý mesiac
omeškania v činnosti exekučného súdu , 660,- eur za rok, teda za 7 mesiacov 385,- eur. Ďalej uviedol,
že postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona č.514/2003 Z.z. a písomnou žiadosťou požiadal odporcu o
predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Odporca však do podania návrhu na žiadosť
pozitívne nereagoval.

Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu poukázal na zmätočnosť podania - návrhu na začatie konania,
pričom podľa neho navrhovateľ prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné
bremeno znáša sám. Z návrhu nie je zrejmé, či uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného
postupu z dôvodov prieťahov, z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia alebo

z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Navrhovateľ neuvádza kroky, ktoré podnikol
na odstránenie prieťahov v tomto konaní, pričom žiadosť o informáciu o stave konania nie je možné
považovať za riadny prostriedok, ktorý by smeroval k zabráneniu tvrdených prieťahov, neuvádza či
podal sťažnosť na zbytočné prieťahy predsedovi okresného súdu alebo ústavnú sťažnosť. Všeobecný
súd pritom v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, pretože

túto právomoc má iba predseda súdu alebo ústavný súd. Ďalej odporca namietal, že dňa 23.4.2012
boli doručené odporcovi prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, v ktorých
boli obsiahnuté aj žiadosti vo veciach, ktoré sú predmetom tohto konania. Návrhy na súd pritom
navrhovateľ podal už dňa 27.9.2012, teda pred uplynutím šesťmesačnej lehoty podľa § 16 ods. 4
zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“). Ide preto o
predčasne uplatnený nárok na súde. Navrhovateľ pritom napriek opakovaným výzvam na doplnenie
žiadosti tieto nedoplnil, neuviedol dátumy, kedy sa dozvedel o škode, nepriložil doklady preukazujúce
vyčíslenú majetkovú škodu, neuviedol, či boli podávané sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy, ústavné
sťažnosti a nedoplnil doklady preukazujúce ohrozenie práv zánikom povinného, jeho insolvenciou,

stratou kontaktu s povinným a podobne. Odporca preto ako orgán príslušný na predbežné prerokovanie
podaných žiadosti nepovažuje nárok navrhovateľa za predbežne prerokovaný. K otázke vyčíslenia
škody ďalej odporca poukázal na to, že navrhovateľ nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si
uplatňuje, je možné považovať za hypotetické. Na preukázanie vzniku škody by musel navrhovateľ
produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri každej individuálnej pohľadávke. Od povinnosti riadne

preukázať vznik a výšku škody navrhovateľa neodbremeňuje množstvo podaných žalôb, ťažkosti pri jej
vyčíslení a preukázaní, ani ochrana osobných údajov, obchodného tajomstva, či dôverných informácií,
teda skutočnosti, ktorými nesplnenie dôkaznej povinnosti odôvodňuje. K uplatnenej nemajetkovej ujme
poukázal odporca na to, že vychádzať z paušálnej sumy 660,- Eur v jednotlivých veciach je nesprávnou
úvahou, pretože i ústavný súd vychádza vždy z okolností jednotlivého prípadu, predovšetkým z významu

sporu pre žalobcu. Navrhovateľ ďalej nevyužil možnosť podania sťažnosti predsedovi súdu, keď
predseda súdu nemal možnosť zjednať prípadnú nápravu. Nie je možné ďalej prihliadať na tvrdené
„frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery“ členov riadiacich orgánov spoločnosti, pretože nároky uplatňuje
právnická osoba a nie fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom
zúčastňujú, pretože im priamo nevzniká žiadna škoda. Nie je možné opomenúť povahu a predmet

konaní, v ktorých malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to i s poukazom na podnikateľskú
činnosť navrhovateľa. Navrhovateľ a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom
záujmu Európskej komisie, súdy konštatovali porušenie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve
podnikateľská činnosť navrhovateľa podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkýchúrovniach štátnej moci. Navrhovateľ je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky,
zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Odporca preto považuje konanie
navrhovateľa v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, keďže

škoda mala vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej činnosti, pričom aj súdna
moc musí pozornejšie skúmať práve podania navrhovateľa, a to návrhy na vykonanie exekúcie, súdy
musia obzvlášť opatrne zvažovať, či poverenie vydajú alebo nevydajú a podobne, s čím je spojená
vyššia časová náročnosť vykonania procesného úkonu súdom. S poukazom na charakteristiku príčinnej
súvislosti medzi existenciou nesprávneho úradného postupu a vznikom škody alebo nemajetkovej

ujmy, odporca uviedol, že navrhovateľovi žiadna škoda postupom okresného súdu nevznikla. Z dôvodu
nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok pre priznanie náhrady škody podľa zákona
č. 514/2003 Z.z., odporca navrhol návrh zamietnuť, pričom si uplatnil náhradu trov konania.

V prvom rade súd skúmal dôvodnosť procesných námietok odporcu voči podanému návrhu na začatie
konania. Odporca označil návrh za zmätočný z dôvodu, že sa v ňom neuvádza spisová značka

exekučného konania, ktorého sa týka a nie je ani presne opísaný priebeh tohto exekučného konania.
I keď navrhovateľ neoznačil spisovú značku tohto exekučného konania, hoci mu ako jeho účastníkovi
musela byť známa, z údajov uvedených v návrhu bolo možné identifikovať, o aké exekučné konanie
sa jedná. Navrhovateľ označil oprávneného, aj povinného, ako aj číslo spisu exekútora. Súd tak
mohol podľa týchto údajov toto súdne konanie a príslušný spis identifikovať v registri príslušného

súdneho oddelenia. Preto podľa názoru súdu nešlo o absolútnu zmätočnosť, resp. neúplnosť návrhu,
ktorá by bola spôsobilá vyvolať nemožnosť presnej identifikácie navrhovateľom tvrdeného exekučného
konania a ktorú by bolo možné považovať za takú vadu jeho návrhu, ktorá by spôsobovala nemožnosť
pokračovania v konaní podľa § 43 O.s.p. Rovnako navrhovateľ v návrhu dostatočne, uvedením počtu
dní,konkretizovalvčomvidelprieťahyprivybavovanítejtoexekučnejveci.Anivtomtosmeresúdnevidel

dôvody na postup podľa § 43 ods. 1 O.s.p.

Neboli dôvodné ani ďalšie námietky odporcu, označené ako procesné. Odporca považoval návrh
navrhovateľa za podaný predčasne, keď tvrdil, že z § 15 ods. 1 a § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.
vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať

na súde až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti. Podľa názoru súdu prípadná
absencia predbežného prerokovania nároku na náhrady škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. nie je
spôsobilá vyvolať akékoľvek procesné rozhodnutie súdu a rovnako nie je dôvodom ani na zamietnutie
návrhu. To platí o to viac, že z vyjadrenia odporcu je zrejmé, že zodpovednosť v prípade navrhovateľom
uplatnených nárokov štát odmieta tvrdiac, že navrhovateľ takéto vyriešenie svojich nárokov zmaril a

tým navrhovateľ považoval „proces“ predbežného prerokovania nárokov za ukončený, keďže žiadosti
o predbežné prerokovanie boli odporcovi navrhovateľom doručené v dňoch 23.4.2012 až 25.4.2012, a
to vo vzťahu k všetkým jeho nárokom, pričom do šiestich mesiacov tieto nároky odporcom uspokojené
neboli.

Súd nariadil pojednávanie na deň 27.02.2014. Navrhovateľ, ani jeho právny zástupca, ale ani zástupca
odporcu, sa na pojednávanie nedostavili, svoju neúčasť neospravedlnili. Navrhovateľ žiadal nariadené
pojednávanie zrušiť a opätovne navrhol konanie prerušiť, a to z tých istých dôvodov, ako navrhol
prerušenie konania dňa 09.10.2013 a o tomto jeho návrhu bolo právoplatne rozhodnuté. Návrh na
prerušenie konania bol uznesením zo dňa 10.10.2013 č.k. 11C/416/2013 - 47 zamietnutý. Na základe

odvolania navrhovateľa preskúmal predmetné rozhodnutie odvolací súd, ktorý ho ako vecne správne
potvrdil uznesením zo dňa 20.01.2014 č.k. 19Co/975/2013 -84. Súd pokračoval v konaní, vec prejednal
a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu

sp. zn. 11Er/1097/2010, písomného vyjadrenia odporcu, znaleckého posudku vypracovaného
dňa 17.01.2014 na žiadosť navrhovateľa Znaleckým ústavom Ekonomickej univerzity v Bratislave,
predloženým navrhovateľom dňa 24.02.2014, ako aj ostatných písomných podaní navrhovateľa a zistil
tento skutkový stav veci:

Zo spisu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 11Er/1097/2010 EX/10461/10 v exekučnej
veci oprávneného Pohotovosť s.r.o, Bratislava a povinného O. I., súd zistil, že žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého bola doručená súdu dňa
08.09.2010. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu č.k. SR 22325/09 zo dňa12.01.2010. Žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie bola uznesením zo dňa 30.09.2010
č.k. 11Er/1097/2010 -12 zamietnutá čo do zmenkového úroku v časti presahujúcej 101,46 eura s tým, že
na zvyšnú vymáhanú sumu bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie , a to dňa 05.10.2010. Proti

rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti podal navrhovateľ dna 27.10.2010 odvolanie, ktoré dňa 18.02.2011
vzal späť. Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 31.03.2011 č.k. 4CoE/18/2011 -23 odvolacie
konanie zastavil. Uznesenie o zamietnutí žiadosti nadobudlo právoplatnosť dňa 12.05.2011.

Ako vyplýva z uvedeného, nie je pravdivé tvrdenie navrhovateľa, že o žiadosti súd rozhodol až „po

viac ako 7 mesiacoch“ od doručenia žiadosti súdneho exekútora. Žiadosť o vydanie poverenia bola
súdu doručená dňa 08.09.2010, uznesenie o zamietnutí žiadosti v uvedenom rozsahu bolo vydané dňa
30.09.2010, teda 22 dní po podaní a poverenie následne na to po 8 dňoch.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení do 31.12.2012, štát zodpovedá za podmienok

ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1. Zákona č. 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej

republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení platnom do 31.12.2012, štát zodpovedá za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie

povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení platnom od 31.12.2012 právo na náhradu škody

spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia

práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Vychádzajúc zo skutkových zistení v prejednávanej veci a citovaných ustanovení zákona, považoval súd
návrh navrhovateľa v celom rozsahu za nedôvodný, a to z viacerých dôvodov. Navrhovateľ sa domáha
náhrady škody a nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Nové
Mesto nad Váhom v exekučnom konaní.

Podľa právnej úpravy platnej v čase tvrdeného nesprávneho úradného postupu súdu a vzniku škody sa
za nesprávny úradný postup považuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody pritom má len ten, komu bola takým

postupom spôsobená škoda.

Vo všeobecnosti v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. musia byť pre naplnenie zodpovednosti štátu za
škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci splnené všeobecné podmienky,a to nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody, príčinná súvislosť medzi
nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Navrhovateľ
ani v jednom uplatňovanom nároku nepreukázal splnenie ani jedného zo zákonných predpokladov

zodpovednostného právneho vzťahu.

V prvom rade súd uvádza, že navrhovateľ mal možnosť domáhať sa ochrany svojho práva na súdnu
ochranu, práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov využitím inštitútu ústavnej sťažnosti
v súlade s § 127 ods. 1 Ústavy SR. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, je kompetentný preskúmať len ústavný súd, ktorý
ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä z pohľadu troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a
postup súdu.

Súdne a tým i exekučné konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhradu škody podľa

zákona č. 514/2003 Z.z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti, resp. predseda súdu
na podklade sťažnosti na prieťahy. Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré
by boli oprávnené v tom istom čase preskúmať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných
prieťahov.

Bolo zistené z registra Spr tunajšieho súdu, že navrhovateľ nepodal v predmetnom exekučnom
konaní sťažnosť predsedovi súdu na prieťahy v konaní a ani neurgoval, resp. sa neinformoval
na stav jej vybavovania. Rovnako nemal súd preukázané, že by navrhovateľ uplatnil svoje právo
podaním sťažnosti Ústavnému súdu SR pre porušenie základného práva na súdnu ochranu, práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, práva

vlastniť majetok a práva na ochranu majetku a podobne. Navrhovateľ ani nemal dôvod na podanie
sťažnosti, resp. ústavnej sťažnosti, pretože exekučná vec, ktorej bol účastníkom, bola vybavená bez
prieťahov v primeranej lehote. Navrhovateľovi tak nemohla vzniknúť žiadna škoda, ktorú špecifikoval
ako náklady na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov, na udržanie
a správu informačného systém u, administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom,

ďalej na administratívne spracovanie textov urgencií súdu, na publikačné výdaje spojené s urgenciami
na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania, toto svoje
tvrdenie ničím nepreukázal. Je zrejmé, že pokiaľ navrhovateľ spravuje svoje vymáhané pohľadávky v
informačnom systéme, náklady na tento systém si musí pokryť sám a tieto náklady nemôžu byť zvýšené
ani v dôsledku prípadného oneskoreného rozhodnutia súdu.

Navrhovateľ uplatňoval svoj nárok z titulu majetkovej škody sumu vo výške 125,- eur a z titulu
nemajetkovej ujmy sumu vo výške 385,- eur ako následok nesprávneho úradného postupu súdu. S
týmto jeho právnym posúdením nemožno súhlasiť, keďže jeho skutkové tvrdenie o konaní, ktoré by
mohlo eventuálne vyvolať zodpovednosť štátu sa nevzťahovalo k postupu, ale k rozhodnutiu súdu. Z

ust. § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. vyplýva že, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo
zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

V danom prípade však nebolo zistené, že by rozhodnutie, ktorým bola čiastočne zamietnutá žiadosť o

udelenie poverenia, bolo zmenené alebo zrušené. Navrhovateľ odvolanie, ktoré proti rozhodnutiu podal,
vzal neskôr späť, to znamená, že ho považoval za správne. Vychádzajúc z uvedeného preto nebola v
danom prípade daná zodpovednosť štátu.

V konkrétnej veci navrhovateľ tvrdí, že súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia po viac ako

7 mesiacoch. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. Z predmetného spisu vyplýva, že
žiadosť o udelenie poverenia bola súdu doručená dňa 08.09.2010, uznesenie o čiastočnom zamietnutí
žiadosti bolo vydané dňa 30.09.2010, teda 22 dní po podaní žiadosti a poverenie následne na to po
8 dňoch.

Súd považoval návrh v celom rozsahu za neopodstatnený, preto ho zamietol.O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p., podľa ktorého by úspešnému odporcovi
patrilanáhradatrovkonania,tentosivšakžiadnetrovykonanianevyčíslilatietonevyplývajúanizobsahu
spisu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Nové Mesto nad Váhom.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz

neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1,2,3 O.s.p.).