Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. január 2014

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 26C/245/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2311228052
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Naďa Pethöová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2014:2311228052.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdGalantavkonanívedenomsudkyňouJUDr.NaďouPethőovouvprávnejvecinavrhovateľov

v 1/ rade B.. Š. D., U.. X.XX.XXXX, R. G. Č.. XXX, v 2/ rade C. D., U.. XX.X.XXXX, R. G. Č.. XXXX/XX,
v 3/rade C. D., U.. XX.X.XXXX, R. L. H. Č.. XX, v 4/ rade G. D., U.. XX.X.XXXX, R. T. L. Č.. XXX, v 5/
rade Y. D., U.. XX.X.XXXX, R. G. Č.. XXX, v 6/ rade D. D., U.. XX.XX.XXXX, R. G. Č.. XXX, v 7/ rade
O. D., U.. XX.X.XXXX, R. Z. Č.. X, R., v 8/ rade G. E., U.. X.X.XXXX, R. T. Č.. XX, R., všetci zastúpení
Mgr. Dianou Šiagyovou, advokátkou so sídlom v Šali, Štúrova č. 2, proti odporcom v 1/ rade G. G., U..
XX.X.XXXX, R. G. Č.. XXX, v 2/ rade R. G., U.. XX.X.XXXX, R. U.. G.. A.. Š. XX/X, G.K.Ň., v 3/ rade
R. A., U.. X.X.XXXX, R. U. Č.. XXX/XX, G. M., všetky zastúpené AKMK, s.r.o., IČO: 36859061, Nitra,

Farská 30, v 4/ rade W. E.Ö.M.Ö.E., zastúpený Slovenským pozemkovým fondom Bratislava, Búdkova
č. 38, Bratislava, o zriadenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Navrhovatelia v 1/ až 8/ rade sú povinní zaplatiť odporkyniam v 1/ až 3/ rade náhradu trov konania vo
výške 2.366,72 eur do 3 dní k rukám právneho zástupcu odporkýň v 1/ až 3/ rade.

Súd odporcovi v 4/ rade náhrad trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným tunajšiemu súdu dňa 22.11.2011 navrhovatelia žiadali súd, aby určil, že títo sú
podielovými spoluvlastníkmi na novovzniknutých nehnuteľnostiach vedených v reg. „C“, a to pozemok
parc. č. XXXX/X - zast. Plocha o výmere 109 m2, parc.č. XXXX/X - vinica o výmere 522 m2, parc. č.
XXXX/X - vinica o výmere 99 m2, parc. č. XXXX/X - záhrada o výmere 13 m2, parc.č. XXXX/X - zast.
Plochy o výmere 131 m2, parc. č. XXXX/XX - vinice o výmere 22 m2, parc. č. XXXX/XX - vinice o
výmere 36, ktoré pozemky vznikli na základe Geometrického plánu č. XX-XX/XXXX zo dňa 11.11.2011
vyhotoveného Realitnou a geodetickou kanceláriou v Galante, autorizačne overeným B.. Y. T., a úradne

overeným Správou katastra v Šali dňa 15.11.2011, a to navrhovateľ v 1/ rade v podiele 1, navrhovateľ
v 2/ rade v podiele 1/12, navrhovateľ v 3/ rade v podiele 1/12, navrhovateľ v 4/ rade v podiele 1/36,
navrhovateľ v 5/ rade v podiele 1/36, navrhovateľ v 7/ rade v podiele v podiele 1, navrhovateľ v 8/ rade
v podiele 1/č k celku.

Ďalej žiadali, aby súd určil, že odporcovia v 1/ až 4/ rade sú podielovými spoluvlastníkmi na
novovzniknutých nehnuteľnostiach, a to pozemok parc. č. XXXX/X - zast. Plochy o výmere 335 m2,

parc.č. XXXX/X - zast. Plochy o výmere 131 m2, parc.č. XXXX/X - vinica o výmere 397 m2, parc.č.
XXXX/X - záhrada o výmere 56 m2, parc.č. XXXX/XX - vinica o výmere 32 m2, parc.č. XXXX/XX -
vinica o výmere 24 m2, parc.č. XXXX/XX - vinica o výmere 6 m2, parc.č. XXXX/XX - vinica o výmere
6 m2, parc. č. XXXX/XX - zast. Plochy o výmere 63 m2, ktoré novovzniknuté pozemky vznikli nazáklade Geometrického plánu č. 07-11/2011 zo dňa 11.11.2011, vyhotoveného Realitnou a geodetickou
kanceláriou v Galante, autorizačne overeným B.. Y. T., autorizovaným geodetom a kartografom a úradne
overeným Správou katastra Šaľa dňa 15.11.2011, a to odporkyňa v 1/ rade v podiele 3/10, odporkyňa v

2/ rade v podiele 9/30, odporkyňa v 3/ rade v podiele 9/30 a odporca v 4/ rade v podiele 1/10 k celku;
a to z dôvodu vydržania nehnuteľností navrhovateľmi.

Odporcovia v 1/ až 4/ rade s návrhom nesúhlasili a žiadali ho zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľov a odporcov, vyjadreniami ich právnych zástupcov,
LV č. XXXX, LV č. XXXX, kópiami z mapy určeného operátu, geometrickými plánmi, čestnými
prehláseniami, výpismi z PKV č. XXXX, XXXX, uzneseniami, kúpnou zmluvou, rozhodnutím OS Galanta
č.k. R III1612/91, miestnou obhliadkou, potvrdením poľnohospodárskeho družstva Močenok, výsluchom
svedkov, oboznámením sa s obsahom spisu OS Nitra sp. zn. 16C/19/90, spisu OS Galanta sp. zn.
17C/221/2010, 25C/223/2010, a dospel nasledovným zisteniam skutkového a právneho stavu veci:

Z návrhu, LV č. XXXX a č. XXXX, ako aj vyjadrenia právnej zástupkyne navrhovateľom vyplynulo, že
návrhom sa navrhovatelia snažia usporiadať vlastnícke vzťahy k nehnuteľnostiam špecifikovaným v
úvode odôvodnenia, predovšetkým však k stavbe, ktorú právni predchodcovia odporcom postavili na
pozemku v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľov parc.č. XXXX ako aj k stavbe súp. č. XXX na
parc.č.XXXX/X,ktorúpostavilaodporkyňav1/radesmanželom.Určeniavlastníckehoprávauvedeným

spôsobom sa domáhajú navrhovatelia z dôvodu, že v presne nezistenom období niekedy v roku 1931
došlo medzi právnou predchodkyňou navrhovateľov I. D. a právnou predchodkyňou odporcov F. G. k
ústnej dohode o rozdelení nehnuteľností pôvodne vedených na Pkn vložke č. XXXX, k.ú. E., pozemok
parc.č. XXXX - roľa o výmere 9 árov a 32 m2 vo výlučnom vlastníctve I. D. a vedených pôvodne na Pkn
vložke č. XXXX, k.ú. E., parc.č. XXXX - roľa o výmere 8 árov a 09 m2 a parc.č. XXXX - roľa o výmere

9 árov a 35 m2 v podielovom spoluvlastníctve F. G. v podiele 700/770 a odporcu v 4/ rade v podiele
77/770 k celku. Obsahom dohody malo byť rozdelenie uvedených pozemkov na „horný koniec“, ktoré
oprávnene užívala F. G. s rodinou a „dolný koniec“, ktorý oprávnene užívala I. D. s rodinou. Išlo a ide o
susediace pozemky, pričom na „hornom“ pozemku F. G. postavila rodinný dom, ktorý tam doposiaľ stojí,
hoci bez súpisného čísla a neobývaný. Problémom je dom postavený rod. G. na „dolnom“ pozemku, súp.

č. 828, ktorý je postavený na pozemku podľa dohody patriacemu D., a to bez ich dovolenia, dokonca bez
stavebného povolenia. Dohoda v danom znení mala byť realizovaná nerušene právnou predchodkyňou
navrhovateľov až do roku 1952, kedy na základe rozsudku došlo k prepadnutiu celého majetku resp.
bol naň uvalený nútený nájom, pričom právny predchodca navrhovateľov Y. D. bol rehabilitovaný a
majetok mu bol vrátený na základe rozhodnutia súdu 4.11.1992. Majetok I. D., predmet sporu, na ktorý

bol uvalený nútený nájom, sa po jej smrti dedil v dedičskom konaní. Stavba na parc.č. XXXX bola
odporkyňou v 1/ rade postavená v 70-tych rokoch, bez stavebného povolenia, pričom na neoprávnenosť
svojho konania bola upozornená I.G. D., aj zo strany príslušných úradov, avšak mimosúdnu dohodu
sa s ňou nepodarilo uzatvoriť. Mala za to, že v danom prípade súd splnené podmienky pre vydržanie
nehnuteľností navrhovateľmi tak ako to bolo uvedené v petite návrhu, a to podľa obyčajového práva

§1460 ABGB, ako aj podľa „stredného“ občianskeho zákonníka č. 141/1950 Sb., kedy by vydržacia
doba uplynula 1.1.1960, ktorá držba však bola narušená (nie však doba prerušená) neoprávneným
dočasným odňatím predmetu držby zo strany štátu z dôvodu konfiškácie majetku právnej predchodkyne
navrhovateľov I. D., ktoré konanie bolo neskôr rehabilitované.
Právny zástupca odporkýň v 1/ až 3/ rade uviedol, že v konaní žiadnym spôsobom nebola preukázaná

existencia ústnej dohody, čo by titulu nadobudnutia vlastníckeho práva právnou predchodkyňou
navrhovateľa, nakoľko existencia čo i len ústnej (čo je vzhľadom na právne obyčaje neobvyklé) dohody
o zámene pozemkov, ani existencia príp. reálnej deľby pozemkov preukázaná nebola, ide len o
účelovo vykonštruované tvrdenie navrhovateľov po prvý raz použité v konaní na oS Galanta sp. zn.
17C/221/2010, všetci svedkovia v konaní navrhnutí navrhovateľmi a vypočutí, o jej existencii počuli

len sprostredkovane, pričom vždy išlo o príbuzenský resp. priateľský vzťah k navrhovateľom, dokonca
navrhovateľ v 2/ rade je členom Poľnohospodárskeho družstva Močenok, čo výpovede svedkov a
potvrdenie poľnohospodárskeho družstva spochybňuje. Jediným priamym svedkom uvedenej dohody
mohol byť v tom čase asi 5-ročný navrhovateľ v 1/ rade, ktorý však jej existenciu vzhľadom na nízky
vek v danom čase hodnoverne potvrdiť nemôže, pričom sám navrhovateľ v 1/ rade sa v rámci konania

snažil skôr preukázať existenciu následnej držby, pričom na miestnej obhliadke ukázal hranice užívania
pozemkov presne v súlade s novým geometrickým plánom. Relevantné rozhodnutie o rehabilitácii
právneho predchodcu navrhovateľov súdu predložené nebolo, na základe čoho ani nie je zrejmé, akého
majetku a v akom rozsahu sa malo týkať. Mal za to, že navrhovatelia sa v rámci dokazovania venovali niepreukázaniusvojichtvrdení,alevyvracaniutvrdeníodporcov,pričomnavrhovaliapredkladaliirelevantné
dôkazy priamo s vecou nesúvisiace. Mal za to, že návrh ako nedôvodný treba zamietnuť.
Zástupca odporcu v 4/ rade rovnako žiadal návrh zmietnuť, nakoľko s poukazom na titul nadobudnutia

- neformálna dohoda o zámene resp. rozdelení pozemkov medzi právnymi predchodkyňami účastníkov
konania nebola v konaní žiadnym spôsobom preukázaná. Poukázal na judikatúru NS SR2 Cdo 39/2011
z 30.11.2011, z ktorej vyplynul okrem iného i právny názor, podľa ktorého „samotné dlhodobé užívanie
nehnuteľnosti automaticky nezakladá vznik vlastníckeho práva“. V rámci vykonaného dokazovania bolo
preukazované len to, kto a ako dlho predmetné nehnuteľnosti užíval. Nebola preukázaná oprávnenosť

držby, to je nerušené užívanie dolného a horného pozemku v zmysle dohody ako vlastných. Právni
predchodcovia navrhovateľov mohli podľa Stredného občianskeho zákonníka vydržať nehnuteľnosti
teoreticky k 31.12.1950, čo však potvrdené nebolo. Mal za to, že po konfiškácii majetku rodičov
navrhovateľa v 1/ rade štátom nemohlo dôjsť k pokračovaniu v dobromyseľnej držbe štátom, takže
navrhovateľ v 1/ rade po vrátení skonfiškovaného majetku v roku 1992 nemohol nadobudnúť vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam titulom reštitučného nároku

Navrhovateľ v 1/ rade v konaní produkoval množstvo dôkazov, predovšetkým predkladaním listín, ktoré
mali s predmetom sporu priamo súvisieť, poukázal na to, že od svojho detstva na parc. č. XXXX tak
ako mala byť na základe dohody rozdelená, na dolnom konci až k potoku, pracoval, obrábal tam spolu s
rodičmi pôdu, staral sa o plodiny, a to aj so svojimi kamarátmi. Všetky listinné dôkazné prostriedky ním
predložené a navrhnuté sa v zásade týkali preukázania skutočností ohľadne existencie dobromyseľnej

a nepretržitej držby nehnuteľností, ani jeden z dôkazov nepreukazoval existenciu titulu nadobudnutia
vlastníckeho práva - t.j. dohodu o rozdelení resp. zámene pozemkov právnymi predchodcami účastníkov
konania. Poukazoval na morálny rozmer sporu, predovšetkým v súvislosti s poškodením a následnou
rehabilitáciou jeho otca. Tvrdil, že o neoprávnenosti užívania dolného pozemku odporkyňu v 1/ rade
upozorňoval nielen on už v 90-tych rokov minulého storočia. Trval na tom, že z výpovede odporkyne v

1/ rade možno nepochybne vyvodiť, že o neoprávnenosti jej stavby a teda i zámene pozemkov vedela a
jeho nárok uznala, nakoľko v predchádzajúcich konaniach (t.č. prerušených do právoplatného skončenia
tohto konania) bola náchylná uzatvoriť mimosúdnu dohodu, až v tomto konaní všetko poprela.
Obsahovo podobnú výpoveď podal aj navrhovateľ v 2/ rade, ktorý však vzhľadom na vek prevažnú
časť informácií mal k dispozícii len sprostredkovane. Navrhovateľ v 2/ rade je zamestnancom

Poľnohospodárskeho družstva Močenok.
Navrhovatelia v 3/ až 8/ rade boli v konaní pasívni, pričom napospol uviedli, že rozhodujúce dôkazy
vo veci nad rámec dôkazov navrhnutých a predložených navrhovateľom v 1/ rade nemajú možnosť
poskytnúť.
Odporkyňa v 1/ rade poukázala na to, že o existencii dohody o zámene pozemkov, ani o reálnej deľbe

vedomosť nemala, dom súp. č. XXX na dolnom pozemku postavila s nebohým manželom na základe
povolenia F. G., neskúmala vlastnícke vzťahy k predmetným pozemkom, nevedela o ich spornosti, toto
sa dozvedela až postupne prakticky až v rámci súdnych konaní, ktoré boli iniciované navrhovateľmi.
Veľmi veci nerozumie, avšak si je istá, že jej babka by jej nedovolila stavať na cudzom pozemku.
Stavebné povolenie k stavbe nemali, avšak to bolo v tom čase bežné a na úrade im bolo povedané, že

9 árov nie je vo vlastníctve navrhovateľov.
Odporkyňa v 2/ rade priamou účastníčkou zámeny rovnako nebola, o spornej situácii sa dozvedela až v
rámci predsúdnych jednaní a súdnych konaní a nebolo jej jasné, prečo vec idú riešiť 18 rokov po smrti
manžela odporkyne 1/, nepovažuje to za fér a spravodlivé, ale za účelové konanie.
Svedkyňa T. D., manželka navrhovateľa 1/, vo svojej výpovedi neuviedla žiadne skutočnosti

preukazujúce existenciu dohody o deľbe resp. zámene pozemkov, rovnako aj informácie ohľadne
užívania pozemkov mala v prevažnej miere sprostredkovane.
Svedok I. E., nar. XX.X.XXXX, priateľ navrhovateľa 1/ uviedol, že v detstve pomáhal navrhovateľovi 1/
s prácou na dolnom pozemku.
Svedok C. W.Ü.M.Ü.D., nar. XX.X.XXXX, otec odporkyne v 3/ rade vedel len sprostredkovane o situácii,

avšak o spornosti vlastníckych vzťahov k pozemkom informácie nemal.
Z potvrdenia Poľnohospodárskeho družstva Močenok z 17.12.2012 vyplynulo, že všetku pôdu manželov
I. K. Y. D. po konfiškácii v roku 1952 užívalo JRD Močenok, ktoré za pozemky aj platilo daň. Parcelu
č. XXXX o výmere 932 m2 registra „E“ nerušene užívala I. D., ktorá obci platila aj daň do 31.10.1952,
kedy odovzdala parcelu na základe núteného nájmu do užívania JRD. Družstvo rešpektovalo dohodu o

zámene troch úzkych pozdĺžnych pásov za ich predelenie a užívanie „horného“ a „dolného“ konca.
Zo svedeckej výpovede B.. Š. R., predsedu Poľnohospodárskeho družstva Močenok, vyplynulo, že o o
existencii dohody o deľbe resp. zámene pozemkov medzi právnymi predchodcami účastníkov konania
sa dozvedel len sprostredkovane z rozprávania D..Čestné vyhlásenia predložené oboma sporovými stranami v zásade potvrdzujú nerušené užívanie
pozemkov navrhovateľmi a odporcami, podľa toho, ktorá strana príslušné čestné prehlásenie predložila.
O existencii dohody o deľbe resp. zámene pozemkov právnymi predchodcami účastníkov konania je v

nich zmienka len okrajovo ako sprostredkovaná informácia, bez výpovednej hodnoty.

Podľa § 132 ods. 1 OZ vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
Podľa § 133 ods. 2 OZ ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo

vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
Podľa § 134 ods. 1 OZ oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu
troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Predmetom sporu je v danom prípade určenie vlastníckeho práva v zmysle petitu návrhu
špecifikovaného v úvodnej časti odôvodnenia k novovzniknutým pozemkom, pričom dôvodom

nadobudnutia vlastníckeho práva k spoluvlastníckym podielom na nehnuteľnostiach je vydržanie
vlastníckeho práva, ku ktorému malo dôjsť v presne nešpecifikovanom období (podľa názoru právnej
zástupkyne navrhovateľov v roku 1960 vychádzajúc z priaznivejších ustanovení Stredného občianskeho
zákonníka bez prerušenia plynutia premlčacej doby v dôsledku neoprávneného zabránenia užívania
pozemkov štátom v roku 1952) navrhovateľmi (a prakticky aj odporcami). Titulom mala byť ústna dohoda

o deľbe resp. deľbe a zámene pozemkov, ku ktorej malo dôjsť v presne nezistenom období asi v roku
1931 alebo v roku 1937 medzi právnou predchodkyňou navrhovateľov I. D. a právnou predchodkyňou
odporcov F. G., ktorá dohoda mala zmeniť pôvodný právny stav vlastníctva nehnuteľností, a to parc.
XXXX, XXXX K. XXXX, kde stredná parcela č. XXXX bola v pôvodnej PKV zapísaná na I. D., dve bočné
parcely č. XXXX K. XXXX mali byť vo vlastníctve F. G.. Charakterovo išlo o tri dlhé, úzke a prakticky

ťažko využiteľné parcely, pričom obsahom dohody malo byť ( v zmysle predloženého geometrického
plánu vyhotoveného pre účely tohto konania) predelenie všetkých troch parciel v strede, pričom časť
od stredu hore mala patriť F. G. a bola označená ako „horný koniec“ a časť od stredu dole mala patriť
I. D. s označením „dolný koniec“. Problém v podstate predstavuje rodinný dom súp. č. XXX postavený
odporkyňou v 1/ rade a jej nebohým manželom v 70-tych rokoch v časti pozemku „dolný koniec“,

teda podľa názoru navrhovateľov na cudzom pozemku. Ohľadne riešenia svojich nárokov plynúcich z
existencie stavby na cudzom pozemku navrhovatelia iniciovali pred začatím tohto konania dve konania
(o zriadenie vecného bremena a o zaplatenie z dôvodu bezdôvodného obohatenia), pričom obe konania
boli prerušené do právoplatného skončenia tohto konania.

Základným predpokladom vydržania je existencie titulu prechodu vlastníckeho práva, ktorý možno
definovať ako existenciu relevantného právneho úkonu, ktorého obsahom mal byť prevod vlastníckeho
práva, ku ktorému prevodu však z iných dôvodov (nedostatok formy, nezavkladovanie) nedošlo, hoci za
splnenia podmienok daných zákonom v čase vzniku daného titulu účinným, by k prevodu vlastníckeho
práva inak došlo. Absencia uvedeného titulu spôsobuje nemožnosť nadobudnutia vlastníckeho

práva vydržaním, nakoľko je jeho základným predpokladom. Ide o originárny spôsob nadobudnutia
vlastníckeho práva, pričom od existencie samotného titulu držby sa odvíja ďalší základný predpoklad
- jej oprávnenosť a dobromyseľnosť. Titulom vzniku držby v danom prípade mala byť neformálna,
zrejme ústna dohoda právnych predchodkýň účastníkov konania o deľbe a zámene pozemkov vyššie
opísaným spôsobom. K jej vzniku malo dôjsť buď v roku 1931 alebo v roku 1937, t.j. v čase účinnosti

zákonnej úpravy uhorského obyčajového práva, podľa ktorého vlastníkom nehnuteľnosti mohol byť
len ten, kto bol ako vlastník vpísaný (intabuláciou) do pozemkovej knihy. Intabulácia (vklad) mala
teda konštitutívny charakter. Spravidla bol vklad možný po predložený listiny potvrdzujúcej existenciu
právneho úkonu o prevode vlastníckeho práva (titulu), avšak písomná forma titulu s nevyžadovala
striktne, dohoda teda mohla mať teroreticky aj ústnu formu, ktorá forma nespôsobila neplatnosť takejto

dohody. Podstatnou v tomto konaní je však tá skutočnosť, že existencia predmetnej dohody čo by
titulu prevodu vlastníckeho práva, v konaní žiadnym spôsobom preukázaná nebola. Navrhovatelia
produkovali množstvo dôkazov (niektoré z nich s prejednávanou vecou súviseli len okrajovo a mali
dôkaznú hodnotu nepriameho, podporného dôkazu (napr. súdne rozhodnutie vydané v spore medzi G.
K. L.), v podstate mali dôkaznú hodnotu vo vzťahu k preukázaniu dobromyseľnej a nerušenej držby.

Ani jeden z dôkazov však nepreukázal existenciu titulu vzniku držby ako základného predpokladu
vydržania. Súd sa teda v plnom rozsahu stotožnil s právny názorom zástupcu odporcu v 4/ rade, ako
aj s názorom odporkýň v 1/ až 3/ rade. Vychádzajúc z judikatúry NS SR, konkrétne z rozhodnutia NS
SR sp. zn. 2 Cdo 39/2011 z 30.11.2011, a to „samotné dlhodobé užívanie nehnuteľnosti automatickynezakladá vznik vlastníckeho práva“, súd má za to, že i v prípade preukázania nerušeného užívania
nehnuteľnosti počas vydržacej doby (podľa zákonného znenia účinného v tom-ktorom období), nemožno
si úspešne uplatniť vznik vlastníckeho práva vydržaním, ak navrhovateľ neunesie dôkazné bremeno v

časti preukázania existencie titulu začatia užívania, t.j. držby. S preukázaním titulu vzniku držby priamo
súvisí aj preukázanie dobromyseľnosti držby, čo by ďalšieho zákonného predpokladu nadobudnutia
vlastníckeho práva vydržaním, nakoľko navrhovateľ len s ťažkosťami (ak vôbec) jednoznačne preukáže
svoju dobromyseľnosť (teda že s ohľadom na všetky okolnosti sa mohol dôvodne domnievať,
že nehnuteľnosť mu patrí), ak nevie preukázať, prečo, t.j. na základe čoho dospel k takémuto

presvedčeniu. Existenciu dohody o deľbe a zámene pozemkov navrhovatelia prostredníctvom svojej
právnej zástupkyne odôvodňovali najmä výhodnosťou uvedenej deľby predovšetkým v prospech právnej
predchodkyne odporcov, nakoľko konečná výmera ňou nadobudnutých nehnuteľností by bola väčšia
ako jej pôvodné nehnuteľnosti, po deľbe by boli jej nehnuteľnosti prakticky využiteľné, čo pred deľbou
sa o nich povedať nedalo atď. Odhliadnuc od faktu, že uvedené tvrdenia nepreukazujú existenciu titulu
(dohody), je v priamom logickom rozpore následné konanie právnej predchodkyne odporcov F. G., ktorá

odporkyni 1/ v 70-tych rokoch nielenže nepovedala o tom, že táto má v úmysle postaviť rodinný dom na
cudzom pozemku, ale ju ešte v tejto činnosti (čo i len konkludentne) podporovala. Vzhľadom na závery
vykonaného dokazovania súd konštatuje, že navrhovatelia v predmetnom konaní neuniesli dôkazné
bremeno v súvislosti s preukázaním existencie dohody (titulu vzniku držby) o deľbe a zámene pozemkov
ako jedného zo základných zákonných predpokladov úspešného uplatnenia si deklarovania vydržania

vlastníckeho práva, z ktorého dôvodu súd návrh ako nedôvodný zamietol, a to bez potreby skúmania
a vyhodnotenia ďalších zákonných predpokladov vydržania (uplynutie vydržacej doby, dobromyseľnosť
držby). Titul vzniku držby ako zákonný predpoklad vydržania je ťažiskovým predpokladom súčasnej
aj predchádzajúcich zákonných úprav vydržania (aj podľa obyčajového práva, aj podľa Stredného
občianskeho zákonníka, rovnako podľa súčasnej právnej úpravy Občianskeho zákonníka).

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., kde odporcovia v 1/ až 4/ rade majú
právo na náhradu trov konania proti neúspešným navrhovateľom, pričom trovy konania odporkýň v 1/
až3/ rade predstavujú trovy ich právneho zastúpenia vo výške celkovo 2.366, 72 eur:
· Prevzatie a príprava veci 58,69 eur

· Pojednávanie 1.3.2012 29,34 eur
· Pojednávanie 3.5.2012 117,38 eur
· Pojednávanie 21.6.2012 29,34 eur
· Pojednávanie 16.10.2012 117,38 eur
· Pojednávanie 13.12.2012 117,38 eur

· Pojednávanie 10.4.2013 120,14 eur
· Miestna obhliadka 28.5.2013 120,14 eur
· Pojednávanie 27.6.2013 120,14 eur
· Pojednávanie 24.9.2013 120,14 eur
· Pojednávanie 12.12.2013 120,14 eur

· Záverečná reč 120,14 eur
· Vyhlásenie rozsudku 61,87 eur
· RP 6 x 7,63 eur, 6 x 7,81 eur, 1 x 8,04 eur
· DPH 20% 270,58 eur
· Cestovné náhrady :

10 x NR-GA a späť, 1 x NR -Močenok a späť 342,26 eur
· Náhrada za stratu času 22 x 1 hod plus DPH 400,98
Spolu 2.366,72 eur

Odporca v 4/ rade si náhradu trov konania neuplatnil napriek tomu, že bol na uvedený úkon vyzvaný,
pričom zo súdneho spisu nevyplynulo, že by mu v konaní trovy vznikli, na základe čoho mu ich súd
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Trnave v písomnom vyhotovení trojmo.Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:

1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov

a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.