Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 6. december 2013

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 3T/193/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813010663
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Noema Turanovičová
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2013:3813010663.1

Rozhodnutie

Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Noemou Turanovičovou v trestnej veci obžalovaného C.
F. na hlavnom pojednávaní dňa 6.12.2013 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný C. F., nar XX.XX.XXXX, trvale bytom P., S. XXXX/XX,

sa podľa § 285 písmeno b) Trestného poriadku

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza 1Pv 384/13, doručenej súdu 15.10.2013, pre

skutok v obžalobe právne posúdený ako prečin sprenevery podľa § 213 odsek 1 Trestného zákona,
ktorého sa mal dopustiť tak, že

v presne nezistenom čase, na jeseň roku 2011 v P., v areáli firmy H. S., okres Prievidza, prevzal od
poškodeného K. L. osobné motorové vozidlo značky C. K. XXX, rok výroby 1998, ktoré bolo nepojazdné

po dopravnej nehode, za účelom predaja použiteľných súčiastok z uvedeného motorového vozidla,
pričom toto obvinený na základe ústnej dohody neurobil a vozidlo bez súhlasu jeho majiteľa odovzdal
tretej osobe, čím spôsobil poškodenému K. L. škodu vo výške 500,- eur,

pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku súd poškodeného K. L., nar. XX.X.XXXX v Handlovej, trvale
bytom K., F. XXX/XX, s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného C. F. (ďalej len obžalovaný), vypočul svedka -
poškodeného K. L. (ďalej len poškodený), vypočul svedka E. F., L. L., oboznámil sa s listinnými dôkazmi.

Obžalovaný vypovedal, že vozidlo poškodeného priviezol poškodený so svedkom F. na nejakom odťahu,
nebola pri tom sestra poškodeného, bolo zložené i pred dielňu tohto svedka. Bolo to v čase, keď v roku
2011 padol prvý sneh, presný čas uviesť nevedel. On išiel náhodne okolo, s poškodeným sa pozná,
a tak sa ho tento opýtal, či by sa z vozidla nedalo niečo rozpredať, bolo v stave vraku, neopraviteľné.
Povedal mu, že keď sa niekto bude na niečo pýtať, môže mu to predať. Kľúče od vozidla mu poškodený
núkal, on s tým nesúhlasil, že s tým nechce nič mať, aby kľúče nechal u svedka F.. Dohodli sa, že keď

sa niečo z vozidla predá, peniaze pošle po svedkovi F., zvyšok vozidla sa dá do šrotu. Asi po mesiaci po
privezení vozidla svedkovi F., prišiel poškodený, vzal si z vozidla evidenčné čísla, že vozidlo ide odhlásiťz evidencie vozidiel. Z vozidla sa predali len sedačky. Viac nič dlhšiu dobu. On začal naháňať svedka
F., čo s vozidlom, pretože majiteľ priestorov namietal, že to vozidlo tam dlho stojí v takom stave - ako
vrak. Žiadal ho, aby si vozidlo odpratal alebo vozidlo dal do šrotu. Svedok F. mu tvrdil najprv, že sa

poškodenému nedovolal, ale asi o dva dni mu povedal, že sa poškodenému dovolal a ten súhlasil, aby
vozidlo dal do šrotu. Keď išli okolo Rómovia, bolo to asi po 1 - 1,5 roku od privezenia vozidla, skôr v roku
2013 a pýtali sa ho, či nemá nejaký šrot, povedal im, že vozidlo si môžu rozobrať, ale celé, tí zobrali
len železo, koberce a plasty mu tam nechali, tie on dával na smetisko, musel za to platiť 70 eur. On
nemal čas, aby dal vozidlo do šrotu sám, a tak mu prišlo vhod, že mu tí Rómovia sľúbili, že vozidlo do

šrotu odvezú. Po čase išiel okolo poškodený a pýtal sa ho, kde má vozidlo. On všetko dohadoval cez
svedka F., nikdy nemal od vozidla kľúče, ani nedohadoval s majiteľom priestorov, že tam vozidlo môže
byť. Keď boli z vozidla predávané sedačky, zavolal svedka, ten vozidlo otvoril a opäť ho potom zamkol.
Po predaji sedačiek opäť svedok F. volal poškodenému, aby si prišiel pre peniaze, ten i prišiel, bolo to
v sobotu, peniaze mu dával on. Je pravdou, že o auto sa začala zaujímať sestra poškodeného, pýtala
sa, kde je vozidlo, že ho chce oficiálne zošrotovať. Toto mohlo byť asi po 3 mesiacoch, ako vozidlo dal

tým Rómom. Povedal jej, že to riešil so svedkom F., že poškodený dal súhlas, aby ho dal do šrotu. On
ani nemal na poškodeného telefónne číslo, všetko dohadoval cez svedka F., taká bola i dohoda. Tomuto
svedkovi i viackrát hovoril, aby si vozidlo odtiahli, vzali z toho priestoru, lebo vozidlo tam zavadzalo a
majiteľ jeho zloženie namietal.

Poškodený vypovedal, že vozidlo priviezol po nehode - bola na ňom poškodená predná náprava,
odtrhnutý nárazník, bolo nepojazdné, no motor bol podľa neho dobrý. Pri dovezení vozidla bola jeho
sestra, vozidlo doviezol ku kováčskej dielni svedka F., takto tam, nevedel povedať, ako dlho bolo vozidlo.
Tento svedok v dielni končil, to mu oznámil, pýtal sa ho, čo bude s vozidlom a až vtedy sa dohodol s
obžalovaným, že vozidlo ostane pred jeho dielňou, a že z vozidla mu predá, čo sa bude dať a peniaze

mu za to dá. Prečo v prípravnom konaní tvrdil, že vozidlo priviezol obžalovanému, nevedel vysvetliť,
bolo to možno preto, že vozidlo stálo na tom istom mieste, a preto tak tvrdil. Kľúče dal sestre, no až po
tom, čo bol vziať evidenčné číslo. Pôvodne odovzdal kľúče obžalovanému. Obžalovaný sa mu ozval, že
on sám by chcel z vozidla sedačky, dal mu za to 100 eur, priniesol mu ich asi v roku 2012 k nemu domov,
predal z vozidla ešte dve zadné pneumatiky, dal mu za to 40 eur. Prečo v prípravnom konaní tvrdil, že

obžalovaný predal len sedačky a dal mu 150 eur, nevedel súdu vysvetliť. Viac sa obžalovaný neozval,
ani s ním nebol. Potreboval vozidlo odhlásiť z evidencie, tak z vozidla bol odmontovať evidenčné čísla,
s obžalovaným však nebol. Pracovne odišiel do zahraničia, keď sa asi po roku vrátil, telefonoval so
sestrou a pýtal sa, je čo je s vozidlom, aby sa tam išla pozrieť, chcel vozidlo dať oficiálne zošrotovať, lebo
chcel vozidlo trvalo odhlásiť z evidencie vozidiel. Sestra mu telefonovala, že vozidlo tam už nie je, bolo

to vo februári 2013. Svedok F. v súvislosti nebol sprostredkovateľ, vozilo len pôvodne bolo privezené
pred jeho dielňu. Trestné oznámenie podával preto, že keď chcel vozidlo trvalo odhlásiť, musel predložiť
potvrdenie zo šrotoviska. O tom, že vozidlo bolo dané Rómom, sa dozvedel od obžalovaného až neskôr
po tom, čo sa vrátil z Nemecka. Kľúče od vozidla boli od počiatku u obžalovaného, po tom, čo si bol vziať
evidenčné čísla, kľúče si vzal on. Ako mal obžalovaný predávať z vozidla veci, keď nemal od vozidla

kľúče, uviedol, že na predaj nepotreboval kľúče. Podľa neho obžalovaný mal na neho telefónne číslo.
Svedok F. ho ohľadne vozidla nikdy nekontaktoval, netelefonovali s ním. Prečo vozidlo neodviezol skôr,
vysvetlil, že nemal kde vozidlo dať, nikto ho nekontaktoval, že vozidlo majiteľovi objektu zavadzia. Ako
poškodený uplatňoval škodu vo výške 500 eur.

Svedok E. F. vypovedal, že robil umelecké kováčstvo a mal v tej súvislosti prenajaté priestory - dielňu.
Poškodený mal po autonehode havarované auto a požiadal ho, je jeho švagor, či by to vozidlo nemohol
mať zložené v objekte, ktorý mal prenajatý. Súhlasil s tým a pomohol mu zabezpečiť cez kamaráta i
odťahovú službu na odťah havarovaného vozidla. Vozidlo priviezli, bolo to v čase, keď snežilo, bol tam
vtedy i obžalovaný, mal dielňu vedľa, vozilo potom tam stálo, čo si on pamätá, dve zimy. Vie o tom, že

pôvodne možno chcel poškodený vozidlo opravovať, preto i od vozidla mal kľúče u seba poškodený, no
bolo tak poškodené, že sa to už nedalo, preto asi i neskôr sa s obžalovaným poškodený dohadoval na
rozpredaní vozidla. Keď ukončil živnosť, bolo to k 31.12.2011, odsťahoval sa z dielne a odišiel pracovne
dozahraničia.Dielňuvšakpreberalvtedajšíjehospolupracovník,ataktovozilostáleostalonarovnakom
mieste. Keď bol v zahraničí, telefonicky sa na neho nakontaktoval obžalovaný, že vozidlo v danom

objekte dlho stojí a majiteľ objektu žiada, aby sa vozidlo odtiaľ odtiahlo, obžalovaný ho žiadal, aby sa
s tým niečo robilo. Sľúbil mu, že keď príde domov, niečo sa s tým urobí. Pokúšal sa s poškodeným
spojiť, no to sa mu nedarilo, tak sám povedal poškodenému, že keď poškodený ako majiteľ vozidla
nemá o vozidlo záujem, aby ho dal preč. Obžalovaný mu i povedal, že vozidlo je preč. On bol požiadanýpoškodeným, či vozidlo si môže u neho zložiť, vozidlo bolo zložené v priestoroch, za ktoré on v zmysle
nájomnej zmluvy i platil nájom - priľahlé priestory jeho dielne, on sa dohodol s majiteľom priestorov.
Kľúče od vozidla boli neskôr v jeho dielni, keď bolo treba, kľúče on dával obžalovanému. Nevedel presne,

po akom čase sa poškodený dohodol s obžalovaným, či sa z vozidla niečo podarí predať, pretože on
vozidlám nerozumie. Nebol splnomocnený na nakladanie vozidla zastupovať poškodeného. Z vozidla
sa predali sedačky, poškodený si bol pre evidenčné čísla, odmontoval si ich. Až neskôr sa dozvedel, že
obžalovaný má byť obviňovaný z nejakého prečinu.

Svedkyňa L. L. vypovedala, že vozidlo sa do priestorov, kde je kováčska dielňa, doviezlo asi v novembri
2011, bola pri tom, nevie, kto dal súhlas so zložením vozidla. Obžalovaný pri tom nebol, bol prítomný
svedok F., asi u neho malo byť i vozidlo zložené, je to švagor poškodeného. Vie o tom, že sa z vozidla
predali sedačky, vozidlo bolo v nepojazdnom stave. Vie o tom, že o rozpredaji sa mal poškodený
dohodnúť s obžalovaným, s tým, že sa predá to, o čo bude mať niekto záujem. Oni dvaja sa poznali tak
zbežne, tak ako i ona, no ona nemá telefónne číslo na obžalovaného, či mal na neho telefón poškodený,

sa nevedela vyjadriť. Keď chceli vozidlo odhlásiť, zisťovala, kde je vozidlo a od obžalovaného zistila, že
vozidlo tam, kde bolo zložené, už nie je asi rok, obžalovaný jej povedal, že majiteľ areálu mal naliehať,
aby sa vozidlo dalo preč, a že vraj poškodený mal dať súhlas na odvezenie vozidla. Ona o takom súhlase
nebola informovaná, s ňou sa svedok F. neskontaktoval. Kto mal kľúče od vozidla, nevedela povedať,
ona nikdy od vozidla nemala kľúče.

Súd sa oboznámil s odborným vyjadrením č.l. 36, ktorým bola stanovená hodnota osobného motorového
vozidla C. K. XXX, k jeseni 2011 na 500 eur.

Prečinu sprenevery podľa § 213 odsek 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto si prisvojí cudziu vec,

ktorá mu bola zverená a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu. S prihliadnutím na vyššie uvedené
dôkazy, jednotlivo i súhrnne, súd mal bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že osobou, ktorá
dala vozidlo na rozobratie neznámym osobám rómskeho pôvodu, bol obžalovaný, týmito dôkazmi -
tak samotnou výpoveďou obžalovaného ako i ostatných vypočutých svedkov bolo tiež nepochybne
preukázané, že obžalovaný sa s poškodeným dohodol, že vykoná úkony, smerujúce k prípadnému

predaju nejakých dielov z vozidla, keď sa to nepodarí, dá sa vozidlo zošrotovať. Dôkazmi, vykonanými
na hlavnom pojednávaní - výsluchu obžalovaného ale i svedka F., bolo však preukázané, že vozidlo
nikdy nebolo obžalovanému právne ani fakticky zverené. Toto vozidlo bolo privezené a zložené v
priestoroch, užívaných svedkom F., bolo zložené u tohto svedka, tu i naďalej ostalo. Kľúče od vozidla
nikdy obžalovaný nemal, boli u svedka. Obžalovaný pri tom, keď sa rozhodol dať vozilo na rozobratie,

postupoval po vyjadrení osoby - svedka F., ktorý s ním dovtedy vždy o vozidle jednal, u ktorého pôvodne
vozidlo bolo, konal v zmysle pôvodnej vôle vlastníka, keď sa z vozila nič nepodarí predať, zošrotovať
vozidlo. Svedok F., zhodou s obžalovaným doznal, že on povedal obžalovanému, že keď poškodený
nemá o vozidlo tak dlho záujem, nech ho dá preč. Pričom sám poškodený vypovedal, že o vozilo
sa začal zaujímať, keď ho išiel dať zošrotovať, aby ho mohol odhlásiť trvalo z evidencie motorových

vozidiel, k čomu potrebuje potvrdenie zo šrotoviska, čo mu obžalovaný nemohol dať. Z výpovede
obžalovaného ďalej i vyplýva, že sám musel na smetisku platiť za zloženie odpadu - plastov, koberčekov.
Vzhľadom k týmto vyššie uvedeným skutočnostiam, dôkazom, má súd za to, že konanie obžalovaného
nevykazuje zákonné znaky skutkovej podstaty žalovaného prečinu resp. niektorého iného trestného
činu, uvedeného v osobitnej časti Trestného zákona, vo vzťahu medzi obžalovaným a poškodeným ide

len o občianskoprávny vzťah. Preto súd obžalovaného zo žalovaného skutku v zmysle § 285 písmeno
b) Trestného poriadku oslobodil.

Poškodený riadne a včas uplatňoval nárok na náhradu škody, od obžalovaného požadoval náhradu
škody vo výške 500 eur. Keďže súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil, musel v zmysle § 288 odsek

3 Trestného poriadku poškodeného s nárokom na náhradu škody odkázať na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.