Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. október 2013

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 17C/47/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1205222670
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Pacherová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2013:1205222670.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd B. II v B. v právnej veci navrhovateľa: F. V., nar. XX.XX.Y., X. X, F. R., zastúpený advokátom

P.. X. X., L. A. XX, A. C., proti odporcovi: Q. plynárenský priemysel, a. s., F. Z. XX/a, B., D. XX XXX XXX,
o zaplatenie XXX,XX € (XX.XXX,- Sk) s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov konania XX,XX € do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajší súd dňa XX.XX.XXXX sa navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia,
ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy XX.XXX,- Sk s príslušenstvom titulom
nevyplateného podielu na hospodárskom výsledku za rok XXXX vo výplatnom termíne za mesiac

august XXXX, t.j. ku dňu XX.XX.XXXX. Svoj návrh odôvodnil tým, že u právneho predchodcu odporcu
v Q. plynárenskom priemysle š.p., bol v roku XXXX v pracovnom pomere. Z. na vyplatenie podielu
na hospodárskom výsledku za rok XXXX odvodil od § 14 A. zmluvy uzatvorenej na roky XXXX
až XXXX medzi Q. plynárenským priemyslom š. p. a X. odborovým zväzom, podľa ktorého sa
zamestnávateľ zaviazal zabezpečiť v príslušnom roku tvorbu podielov na hospodárskych výsledkoch vo
výške priemernej tarifnej mzdy dosiahnutej v predchádzajúcom roku. V návrhu ďalej uviedol, že medzi
Q. plynárenským priemyslom š. p. a Q. plynárenským priemyslom a. s. nastal prechod práv a povinností
z pracovnoprávnych vzťahov. Navrhovateľ žiadal priznať žalovanú sumu spolu s úrokmi z omeškania vo

výške XX,X % ročne z dlžnej sumy od XX.XX.XXXX až do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.

Súd vo veci dňa XX.XX.XXXX vydal platobný rozkaz pod č.k. XXRo XXXX/XXXX, proti ktorému
včas odporca podal odpor. V odpore uviedol, že podmienky na vyplatenie podielov na hospodárskom
výsledku v roku XXXX neboli splnené. Vo veci konali v súlade so zákonom o kolektívnom vyjednávaní
sprostredkovateľ a rozhodca. J. v tejto veci vydal

2

XXC/XX/XXXX

rozhodnutie, pričom zamestnávateľ využil svoje právo, ktoré mu dáva zákon o kolektívnom vyjednávaní
a podal námietky voči rozhodnutiu rozhodcu na A. súd v B..Podľa § 101 ods. X O. s. p. súd vec prejednal v neprítomnosti navrhovateľa, ktorého právny zástupca
svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, súhlasil, aby súd vo veci rozhodol v jeho neprítomnosti s
tým, že navrhoval vo veci vypočuť ako svedka k okolnostiam podpisu dodatku číslo X ku A. zmluve J.

A. a nariadiť znalecké dokazovanie na zistenie hospodárskeho výsledku odporcu v roku XXXX.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom poverenej zástupkyne odporcu, oboznámil sa s obsahom
pracovnej zmluvy navrhovateľa, A. zmluvy uzatvorenej na roky XXXX až XXXX, vrátane jej dodatkov 1,
2,Xa4,výpisuzobchodnéhoregistra odporcu,rozhodnutiarozhodcuzodňaXX.XX.XXXX,rozhodnutia
rozhodcu zo dňa XX.XX.XXXX, uznesením A. súdu v B. sp. zn. XSp/XX/XXXX, uznesením A. súdu v B.

sp.zn.XSpXX/XXX, výkazomziskovastrátkXX.XX.XXXX,čestnéhoprehláseniazodňaXX.XX.XXXX,
ostatným obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ uzavrel dňa XX.XX.XXXX pracovnú zmluvu s právnym predchodcom odporcu.

Z obsahu A. zmluvy Q. š. p. uzavretej na roky XXXX až XXXX zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že podľa §
14 "X. na hospodárskych výsledkoch " - zamestnávateľ zabezpečí v príslušnom roku tvorbu podielov na
hospodárskych výsledkoch vo výške priemernej tarifnej mzdy dosiahnutej v Q., š.p. v predchádzajúcom

roku. A. postup vyplatenia podielov bude upravený vnútropodnikovým predpisom vopred prerokovaným
s X. odborovým zväzom (ďalej len "X."). K. vyplatenia bol stanovený vo výplatnom termíne za mesiac
august príslušného roka.

L. č. X ku A. zmluve Q., akciovej spoločnosti uzavretej na roky XXXX až XXXX, ktorý bol podpísaný
dňa XX.XX.XXXX došlo k zrušeniu ustanovenia § 14 - X. na hospodárskych výsledkoch pre rok XXXX.

Z. paragrafy sa prečíslovali na § 14 -"L. dôchodkové poistenie....". L. sa stal neoddeliteľnou súčasťou A.
zmluvy Q., akciovej spoločnosti na roky XXXX až XXXX a nadobudol účinnosť dňom podpisu zmluvnými
stranami, t. j. XX.XX.XXXX. Z. účinnosti tohto dodatku už nebolo možné odvolávať sa na § 14 a
požadovať vyplatenie podielov v zmysle tohto ustanovenia. L. č. X ku A. zmluve podpísali: J. A. -
predseda X., D.. F. E. - predseda predstavenstva Q. a. s. a generálny riaditeľ a D.. L. K. - člen

predstavenstva Q. a. s.

J. pre kolektívne spory č. XX F. práce, sociálnych vecí SR D.. P. A. v kolektívnom spore o plnenie
kolektívnej zmluvy svojim rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX uložil Q., a. s., povinnosť zaplatiť každému
zamestnancovi, ktorý ku dňu XX.XX.XXXX vykonával u zamestnávateľa práce v hlavnom pracovnom
pomere sumu XX.XXX,- Sk ako podiel na hospodárskom výsledku za rok XXXX.

A. súd v B. uznesením zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XSp/XX/XXXX zrušil rozhodnutie rozhodcu pre
kolektívne spory č. XX, F. práce, sociálnych vecí a rodiny vo veci vyplatenia podielu na hospodárskom
výsledku za rok XXXX v zmysle § 14 A.

3

XXC/XX/XXXX

zmluvy Q., š. p. uzatvorenej na roky XXXX až XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, pre jeho nepreskúmateľnosť.

D.. P. A. ako rozhodca pre kolektívne spory číslo XX F. práce, sociálnych vecí a rodiny vo veci vyplatenia
podielu na hospodárskom výsledku za rok XXXX v zmysle § 14 A. zmluvy Q., š. p. uzatvorenej na roky
XXXX až XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vydal dňa XX.XX.XXXX ďalšie rozhodnutie, ktorým nepriznal nárok
na vyplatenie podielov na hospodárskom výsledku za rok XXXX.

L. XX.XX.XXXX bol A. súdu v B. doručený návrh plynárenského odborového zväzu v B. proti rozhodcovi
D.. P. A., na zrušenie predmetného rozhodnutia rozhodcu zo dňa XX. XX. XXXX. A. súd v B. svojím
uznesením sp. zn. X Sp XX/XXXX zo dňa XX. 1. XXXX napadnuté rozhodnutie rozhodcu v kolektívnomspore z kolektívnej zmluvy zo dňa XX. XX. XXXX vo veci vyplatenia podielu na hospodárskom výsledku
za rok XXXX zrušil a vec vrátil rozhodcovi na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia A. súd poukázal
na to, že ani v poradí druhé rozhodnutie nevyhovuje celkom požiadavke riadnej preskúmateľnosti

rozhodnutia, čo do celistvosti a komplexnosti dôvodov a vysporiadaním sa s námietkami, ktoré boli
vznesené už vo vzťahu k predošlému rozhodnutiu zo dňa 1. 5. XXXX, ktorá vada bola aj tomuto
predchádzajúcemu rozhodnutiu vytknutá v zrušujúcom uznesení súdu zo dňa XX. 9. XXXX, sp. zn. X
Sp XX/XXXX.

Podľa § X ods. 1 I. práce, tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti

s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne
pracovnoprávne vzťahy.

Podľa článku XX I. zásad I. práce, zamestnanci a zamestnávatelia majú právo na kolektívne
vyjednávanie; v prípade rozporu ich záujmov zamestnanci majú právo na štrajk a zamestnávatelia
majú právo na výluku. H. orgány sa zúčastňujú na pracovnoprávnych vzťahoch vrátane kolektívneho
vyjednávania. I. rada alebo zamestnanecký dôverník sa zúčastňujú na pracovnoprávnych vzťahoch za

podmienok ustanovených zákonom. I. je povinný umožniť odborovému orgánu pôsobiť na pracoviskách.

Podľa § 42 ods. 1, veta prvá I. práce, pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi
zamestnávateľom a zamestnancom.

Podľa § 43 ods.Xl, písm. d/ I. práce, v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom
dohodnúť podstatné náležitosti, ktorou sú mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.

Podľa § 4X ods. 3 I. práce, ak sú pracovné podmienky podľa odseku 1, písm. d/ dohodnuté v kolektívnej
zmluve, stačí uviesť odkaz na ustanovenia kolektívnej zmluvy; inak stačí uviesť odkaz na príslušné
ustanovenia tohto zákona. Ak v pracovnej zmluve nie sú dohodnuté mzdové podmienky a účinnosť
ustanovení kolektívnej zmluvy, na ktoré pracovná zmluva odkazuje sa skončila, mzdové podmienky
dohodnuté v kolektívnej zmluve sa považujú za mzdové podmienky dohodnuté v pracovnej zmluve až

do dohodnutia nových mzdových podmienok v kolektívnej zmluve, alebo v pracovnej zmluve, najviac
po dobu XX mesiacov.

4

XXC/XX/XXXX

Podľa § X18 ods. 1 I. práce, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu

mzdu.

Podľa § 118 ods. 2, veta druhá I. práce, za mzdu sa nepovažuje náhrada mzdy, odstupné, odchodné,
cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky
na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových
podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti

zamestnanca,, doplatky k nemocenských dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada
podľa § 83a ods. X a iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa tohto
zákona, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy.

Podľa § 119 ods. X I. práce v mzdových podmienkach zamestnávateľ dohodne najmä formy
odmeňovania zamestnancov, sumu základnej zložky mzdy a ďalšie zložky plnení poskytovaných

za prácu a podmienky ich poskytovania. Základnou zložkou mzdy je zložka poskytovaná podľa
odpracovaného času lebo dosiahnutého výkonu.Podľa § X31 ods. 2 I. práce nároky, ktoré vznikli z kolektívnej zmluvy jednotlivým zamestnancom,
sa uplatňujú a uspokojujú ako ostatné nároky zamestnancov z pracovného pomeru. X. mzda z
právneho hľadiska vychádza z ekonomickej úlohy. Q. s účasťou zamestnanca v spoločenskej výrobe

a v službách vo forme pracovnoprávneho vzťahu. X. odmenu za vykonanú prácu, ktorá sa realizuje
podľa vopred stanovených zásad mzdovej politiky konkretizovaných najmä v mzdových sústavách a
ustanoveniach kolektívnych zmlúv. F. za prácu má peňažnú formu, vyjadruje určité množstvo a kvalitu
práce podľa vopred stanovených noriem, odráža celkovú efektívnosť príslušnej organizácie, význam
príslušnej pracovnej profesie, jej kvalifikačnú náročnosť a individuálny výkon a prínos zamestnanca.

Z tohto hľadiska mzda vyjadruje na jednej strane individuálne oprávnenie zamestnanca na mzdu, na
druhej strane najmä povinnosť zamestnávateľa odmeňovať zamestnancov za vykonanú prácu nielen v
predpísanej miere, ale aj progresívnym spôsobom.

F. sa teda viaže na existenciu pracovnoprávneho vzťahu, predovšetkým pracovného pomeru a
predstavuje odmenu, ktorú je zamestnávateľ povinný vyplácať zamestnancom za jeho prácu podľa
množstva, akosti a vopred stanovených noriem. F. je splatná za predchádzajúce mesačné obdobie,

prémie a odmeny sa môžu vyplatiť za dlhšie časové obdobie. Ak dôjde ku skončeniu pracovného
pomeru, mzda je splatná v deň jeho skončenia. X. a iné pohyblivé zložky mzdy, výška ktorých nie je v
čase skončenia pracovného pomeru známa, sú splatné v najbližšom výplatnom termíne po zistení ich
výšky. U odporcu bol deň určený na výplatu mzdy stanovený na XX. deň nasledujúceho mesiaca.

A. zmluva môže byť prameňom práva zásadne len vtedy, ak jej ustanovenia sú všeobecnej povahy

a záväzne upravujú celú skupinu právnych vzťahov rovnakého druhu a neurčitého počtu. D. o tzv.
normatívnu zmluvu, ktorú nevyhnutne treba odlišovať od individuálnych právnych aktov vzťahujúcich
sa len na určitý individuálny, výnimočný prípad, ktoré zakladajú, menia a rušia práva a povinnosti
konkrétne určených subjektov pracovnoprávnych vzťahov. H. normatívnej časti obsahuje aj záväzkovú
časť, ktorá reprezentuje záväzky zmluvnej povahy a záväzky morálne. Z normatívnej časti kolektívnej

zmluvy upravujúcej mzdové a pracovné podmienky vznikajú pre pracovníka nároky, ktoré

5

XXC/XX/XXXX

môže uplatniť rovnako ako ostatné nároky vyplývajúce z pracovnoprávneho pomeru. X. práce
zamestnanca pre zamestnávateľa, vrátane jeho nasadenia a obetavosti, nemožno vždy oceniť v rámci

zamestnancovej základnej mzdy nebo platu. K jeho motivácii slúžia aj podiely na hospodárskych
výsledkoch zamestnávateľa. X. pre ich poskytovanie musia byť stanovené pre vyplatenie určitej
peňažnej čiastky (časti mzdy) vopred a nárok na ich vyplatenie vznikne na základe splnenia
vopred stanovených merateľných ukazovateľov, v danom prípade podmienkou priznania podielov na
hospodárskych výsledkoch a ich tvorby sa odvíjala od hospodárskeho výsledku za rok XXXX, z ktorého

mal zamestnávateľ zabezpečiť tvorbu podielov vo výške priemernej tarifnej mzdy dosiahnutej v Q., š.
p.. X. pojmom priaznivé hospodárske výsledky treba rozumieť stav, keď zamestnávateľ v príslušnom
období, v tomto prípade kalendárnom roku XXXX, dosiahne zisk - kladný hospodársky výsledok po tom,
čo splní všetky svoje povinnosti vyplývajúce zo zákona, zmluvy, resp. iných právnych skutočností. Z
výkazu ziskov a strát k XX.XX.XXXX, ktorý odporca podal na príslušný daňový úrad spolu s daňovým

priznaním za rok XXXX je zrejmé, že odporca vykázal v riadku XX hospodársky výsledok za účtované
obdobie roka XXXX v mínusovej hodnote.

Navrhovateľ na podanom návrhu trval, k obsahu dodatku č. X A. zmluvy Q. a.s., namietal pravosť
podpisu J. A., ako predsedu X. z dôvodu, že odborári nevedeli o existencii dodatku č. X ku
kolektívnej zmluve. Na uvedené okolnosti preto navrhol vypočuť ako svedka J. A.. Súd prihliadnuc na

obsah čestného prehlásenia založeného odporcom do spisu ako aj z dôvodu hospodárnosti konania
nepovažovalzapotrebnévypočuťnavrhovanéhosvedka,keďzobsahučestnéhoprehláseniaspísaného
dňa XX.XX.XXXX J. A., bolo preukázané, že menovaný dodatok č. X ku kolektívnej zmluve Q. a.s.
podpísal . To, že odborári nevedeli o existencii dodatku č. X kolektívnej zmluvy neznamená, že niektorý
zo zástupcov zamestnávateľa ho nepodpísal.Navrhovateľ tiež namietal, že by odporca nevykazoval v roku XXXX žiaden zisk, keď podľa správy
audítora , na rozdiel od účtovnej závierky, mal vykazovať zisk XXX mil. Sk. Súd v tejto súvislosti sa
prikláňa k účtovnej závierke odporcu, ako relevantnému listinnému dôkazu preukazujúcemu skutočný

hospodársky výsledok odporcu, podľa ktorej v roku XXXX vykazoval stratu vyše X mil. Sk. Uvedenú
účtovnú závierku predkladal odporca aj L. úradu.

Podľa § 17 zák. č. XXX/XXXX Z.z. o účtovníctve v znení neskorších zmien, účtovná závierka je
štruktúrovaná prezentácia skutočností, ktoré sú predmetom účtovníctva, poskytovaná osobám, ktoré
tieto informácie využívajú ("ďalej len používatelia"). Y. jednotka zostavuje účtovnú závierku v prípadoch

ustanovených týmto zákonom, v štruktúre, ktorá nadväzuje na sústavu účtovníctva požívanú účtovnej
jednotke. Y. závierka tvorí jeden celok.

I. účtovnej závierky je vyvrcholením prác súvisiacich s uzavieraním účtovných kníh za účtovné obdobie
(kalendárny alebo hospodársky rok). X. zostaviť účtovnú závierku vyplýva z ustanovenia § 6 ods. X
zákona č. XXX/XXXX Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje rozsah, obsah a
preukázateľnosť účtovnej závierky. Y. závierka v zmysle §7 zákona musí poskytovať jej používateľom,

najmä akcionárom, spoločníkom, členom, daňovým orgánom, orgánom štatistiky, bankám, burzám,
veriteľomaostatnejverejnostivernýapravdivýobrazoskutočnostiach,ktorésúpredmetomúčtovníctva,
t.j. o majetku, záväzkoch, vlastnom imaní, výnosoch, nákladoch, príjmoch,

6

XXC/XX/XXXX

výdavkoch, výsledku hospodárenia a o finančnej situácii účtovnej jednotky. Z uvedeného dôvodu súd
vychádzal z účtovnej závierky predloženej odporcom o správnosti ktorej nemal dôvod pochybovať. Súd
v záujme hospodárnosti konania a nenavyšovania trov konania účastníkov vychádzal práve z účtovnej
závierky, ktorá podľa názoru súdu vierohodne preukazuje hospodársky výsledok odporcu v roku XXXX
preto nepovažoval za potrebné vo veci nariaďovať v tejto súvislosti znalecké dokazovanie.

X. zmluva, prípadne kolektívna zmluva by mali stanoviť pravidlá a podmienky pre vznik nároku
na výplatu každej pohyblivej zložky mzdy. X. zložky mzdy sú zložkami nie nárokovateľnými, na
ich výplatu zamestnanec získa nárok po splnení vopred stanovených podmienok, či pravidiel. X.
neexistujenormaupravujúcapriznaniepodielovpodľavopredvydanýchinternýchpredpisov,dojednanív
dohodách o mzde, prípadne kolektívnej zmluve, je rozhodnutie o priznaní podielov celkom v kompetencii

zamestnávateľa a len ťažko si možno nárokovať jej priznanie. V. pohyblivej zložky mzdy závisí na jej
priznaní, ak je priznaná - existuje nárok na jej vyplatenie, napríklad z kolektívnej zmluvy, stane sa jej
vyplatenie zložkou nárokovou. V danom prípade už v čase podania návrhu na súdu, bolo ustanovenie §
14 kolektívnej zmluvy- "X. na hospodárskych výsledkoch" - pre rok XXXX zrušené L. č. X ku A. zmluve
Q., akciovej spoločnosti zo dňa XX.XX.XXXX. Z. ustanovenie upravujúce poskytnutie podielov za rok

XXXX v A. zmluve Q., akciovej spoločnosti nebolo prijaté, preto sa vyplatenie podielov nemohlo stať
nárokovou zložkou mzdy navrhovateľa, naviac márne uplynulo obdobie XX mesiacov počas ktorých ,
do prijatia novej A. zmluvy, resp. prijatia nového príslušného ustanovenia v kolektívnej zmluve , si mohol
zamestnanec uplatniť svoj nárok na súde. V danom prípade však XX.XX.XXXX nadobudla účinnosť
nová A. zmluva Q. plynárenského priemyslu, a. s., na roky XXXX až XXXX, ktorou sa ukončila platnosť

A. zmluvy Q. š.p., na roky XXXX až XXXX. Vychádzajúc z týchto skutočností, nárok navrhovateľa na
zaplatenie podielov na hospodárskych výsledkoch za rok XXXX bol pre rok XXXX zrušený L. č. X ku
A. zmluve Q. š.p., nebola splnená ani druhá podmienka pre tvorbu a vyplatenie podielov a to v tom, že
odporca nedosiahol v roku XXXX kladný hospodársky výsledok, odporca preto nie je povinný zaplatiť
navrhovateľovi podiel na hospodárskych výsledkoch za rok XXXX. Súd návrh z uvedených dôvodov

v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § X42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnému
odporcovi priznal náhradu trov konania, a to súdny poplatok za podaný odpor v sume XX,XX €.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom
súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

7

17C/47/2006

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené

(§ 205a ),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 205a ods. 1 O. s. p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,

sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a/ sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) lebo
obsadenia súdu,

b/ má byť nim preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c/ odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d/ ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu
prvého stupňa.Podľa § 205a ods. 2 O. s. p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa odseku 120 ods.
2 O. s. p.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.