Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. november 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 3T/20/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112010154

Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Liptáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5112010154.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Liptákovej a prísediacich
Jozefa Radenu a Stanislava Kullu, v trestnej veci obžalovaného E. Š., na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 6. novembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

E. Š., nar. X.X.XXXX v U., trvale bytom Ž., F. Č.. XXXX/X,

toho času vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS G.

s a o s l o b o d z u j e

podľa § 285 písm. c/ Tr. por. spod obžaloby spis. zn. M. X/XX-XX zo dňa 3.2.2012, pre skutok, ktorý

mal spáchať tým, že

25.9.1999 po polnoci v katastri obce Y., časť G., neďaleko rekreačnej chaty č. XX, okres Ž., pre presne
nezistený finančný konflikt spočívajúci v páchaní organizovanej ekonomickej a násilnej kriminality, po
vylákaní na stretnutie pod nezistenou zámienkou presne nešpecifikovanou strelnou zbraňou - pištoľou
strelil alebo prudkým švihom tupým predmetom udrel zozadu do hlavy L. E., O.. XXXX a tiež zozadu
strelil do hlavy V. O.C., nar. XXXX, ktorí následkom poranenia lebky a mozgu v záhlavovej časti hlavy
namieste zomreli a ich telá vo vopred vykopanej jame v lesnom poraste zasypal a zakryl narezanými
konármi a lístím,

teda

iného úmyselne usmrtil a taký čin spáchal na dvoch osobách,

čím mal spáchať

trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení platnom do
31.7.2001,

p r e t o ž enebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Krajskej prokuratúry v Žiline podal na Okresný súd Žilina dňa 3.2.2012 obžalobu M. X/XX-

XX na obžalovaného E. Š. pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. č. 140/1961
Zb. v znení platnom do 31.7.2001.

Súd vo veci vykonal hlavné pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie, výsluchom obžalovaného E.
Š., výsluchom svedkyne poškodenej C.. L. E., svedkov P. Š., K. N., P. V., U.E. N., U. V., C.. C. V., U. M.,
Š. I., pplk. C.. P. M., L. N., L. L.Č., C.. Y. O., I. F., pplk. U.. L. U., Y. P., Z. V., F. U., vykonaním konfrontácie
medzi svedkom I. F. a svedkom P. Š., prečítaním svedeckých výpovedí R. O., M. F., Š. O., P. G., B. O.U.,

L. E. F.., R. E., E. O., U.. L. V., W. D.C., R. O., R. M., prečítaním znaleckých posudkov vypracovaných
Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru v Slovenskej Ľupči a Bratislave, znaleckých
posudkov vypracovaných MUDr. L. C. a MUDr. G. L., prečítaním listinných dôkazov a zistil nasledovné
skutočnosti.

Obžalovaný využil svoje zákonné právo odoprieť vypovedať a na hlavnom pojednávaní nevypovedal.

Zároveň požiadal súd o vyjadrenie sa k obžalobe, kde uviedol, že je nevinný, celá obžaloba je postavená
na výpovedi spochybneného svedka P. Š., ktorý aj v inej trestnej veci obvinenia z vraždy vypovedal ako
svedok proti obžalovanému, a toto obvinenie bolo zrušené ako neopodstatnené.

Súd vypočul svedkyňu poškodenú C.. L. E., manželku nebohého L. E., ktorá uviedla, že na prelome
rokov 1997-1998 jej manžel začal mať „kšefty“ s obžalovaným. Prichádzal domov neskoro. Spoločne

s obžalovaným odišli z armády a manžel sa zamestnal v detektívnej službe v Ž.. Povahovo sa zmenil,
nastalimedziniminezhody,rodineveľapeňazínedával.Sobžalovanýmsiprenajalipriestoryvmotoreste
Y. F., ktoré prerobili na erotický salón. Nesúhlasila s tým. Naviac sa začal stretávať so K. N.. Asi na
jar 1999 odišiel do Z., stýkal sa aj s R. Š., ktorý bol výpalník. Jej manžel v tom čase používal osobné
motorové vozidlo zn. Škoda Octavia striebornej metalízy, na ktoré splácal leasing. V lete 1999 bol vzatý

do väzby, z ktorej ho onedlho prepustili. V tom čase prišiel za ňou domov obžalovaný, ktorému dala kľúče
a doklady od vozidla, ktoré zobral. V piatok cestou z práce videla manžela šoférovať. Telefonovala mu,
aby jej dal z vozidla sedačku. Pohádali sa, chcel na víkend dcéru. Vzhľadom na to v akých kruhoch sa
pohyboval, nesúhlasila s tým. Neskôr ešte chcela manželovi zatelefonovať, ale mobil nemal dostupný.
V ten víkend v nedeľu večer jej telefonoval obžalovaný, či nevie, čo je s ním, pretože sa mu neozýva

a ani jeho advokátovi, a že je nedostupný. Poradil jej, aby v pondelok išla na políciu nahlásiť jeho
nezvestnosť. Obžalovaný sa správal normálne, neprišlo jej to zvláštne. V priebehu mesiaca október
1999 ju obžalovaný asi dvakrát navštívil, či sa jej manžel neozval a povedal jej, že nikto o ňom nič nevie.

Súd vypočul svedka P. Š., ktorý uviedol, že sa poznal s obžalovaným a aj s nebohým poškodeným L. E.,
pracovali spolu. Niekedy koncom mesiaca september 1999 mu v noci telefonoval na mobil obžalovaný.

Obliekol sa do krátkych nohavíc, trička, šľapiek a išiel pred vchod, kde ho obžalovaný čakal na svojom
aute. Prisadol si k nemu, chodili po meste a obžalovaný mu porozprával, že zastrelil L. E. z dôvodu
nejakého nevyriešeného problému medzi nimi a že L. E. chcel zastreliť jeho. Uviedol, že to urobil pri
jeho chate, na čo sa pohádali. Vysvetľoval mu však, že to nebolo priamo na jeho pozemku a požiadal
ho, aby mu pomohol zamaskovať hrob, kde ho uložil. Chcel to ísť urobiť hneď. Odhovoril ho, že by ich

mohol niekto počuť, pretože sa tam nachádzajú ľudia, takže išli až ráno. Dohodli sa, že obžalovaný príde
pre neho ráno pred siedmou. Vtedy išli do L. na kávu. Obžalovaný bol oblečený v šušťákovej súprave
a v teniskách. Obžalovaný mal športové nohavice odspodu zablatené. Potom ho odviezol domov. Ráno
prišiel opätovne pre neho autom a išli do Y.. Motorovou pílou pílili konáre, ktoré dával ku chate, a
obžalovanýichnosilnadchatu.Povedalmu,žeakobývalývojakzpovolaniaviehrobdobrezamaskovať.

Nejakú bielu škatuľu a väčšiu čiernu igelitovú tašku naložili do obžalovaného auta Volkswagen Passat
čiernej farby a odišli na priehradný múr B. priehrady. Obžalovaný vybral z nohavíc pištoľ, ktorú rozložil
na dve časti, aby ich zahodil do vody. Z igelitky a krabice vyhadzovali do vody oblečenie a dokladyhodili do kanála. Aj zo škatule niečo vyhádzal do priehrady so slovami, že „L.“ to už potrebovať nebude.
Obžalovaný mu povedal, že to vedia iba oni dvaja, tak sa mal podľa toho správať. Svedok to považoval
za hrozbu. Svedok ďalej uviedol, že na chate v Y. bývali „biele kone“ obžalovaného. Z toho dôvodu mohol

mať aj obžalovaný kľúče. V. O. nepoznal, ani o ňom až do času vyšetrovania nepočul. Svedok popísal
zbraň, ktorú hodil do priehrady, ako pištoľ čiernej farby, bola celá kovová a chránitko na spúšť bolo
vyklopené dopredu. Obžalovaný v kufri svojho auta vozil vojenskú výsadkársku lopatu. Mal vedomosť
o tom, že obžalovaný nosieval pri sebe pištoľ zn. Glock a bola iná, ako ktorú odhodil do priehrady.
Obžalovaný mu povedal, že keď sa niekto bude pýtať na L. E., nech povie, že išiel do Z..

Následne súd opätovne vypočul svedka, ktorý uviedol, že chce povedať pravdu, ako sa to stalo. V ten
večer, keď sa to stalo, prišiel k nemu obžalovaný a zavolal ho, aby išiel dole. Zišiel dole iba v kraťasoch,
tričku a šľapkách, nevedel kam pôjdu. Sadol si k nemu do auta a obžalovaný ho viezol smerom k ich
chate. Po ceste mu začal rozprávať, že musia upratať s L. E. koňa, lebo ide po ňom daňový úrad a
polícia. P. Š. povedal, že tam nejde, načo mu obžalovaný povedal, aby nebol dosratý, začal sa smiať,
a vtedy si P. Š. myslel, že obžalovaný sranduje. Keď prišli na chatu, P. Š. pochopil, že to nie je sranda.

Povedal mu, aby dával pozor na príjazdovej ceste k chate asi 200 metrov od chaty. Bol schovaný v
kríkoch. Asi za 20 minút prišlo auto, kde bol L. E. a ten kôň. P. Š. vtedy nevedel, že sa volá V. O.. L.
E. išiel s ním smerom k chate a asi za cca 20 - 30 minút začul výstrel. O niekoľko minút začul druhý
výstrel. Asi po polhodine prišiel obžalovaný za P. Š. a povedal mu, že L. E. chcel zabiť obžalovaného,
že mu priložil pištoľ k hlave, keď dávali toho koňa do jamy. Obžalovaný s ním začal zápasiť, podarilo

sa mu vytrhnúť zbraň a strelil L. E.. Povedal, že ho hodil tiež do jamy a zahrabal ho. Obžalovaný sa
pýtal P. Š., či má kľúče od náraďovne, nakoľko to chcel ešte zamaskovať. P. Š. nemal pri sebe kľúče od
náraďovne. Následne odtiaľ odišli a išli do L.. Dali si coca-colu a sadol si k ním aj Y. P.. Potom išli domov
a obžalovaný mu povedal, že príde okolo 06.30 hod. ráno pre neho. Ráno vzal P. Š. kľúče a išli na chatu.
Otvorili náraďovňu, zobrali odtiaľ sekeru, motorovú pílu a začali rezať stromčeky a hrubé konáre, kde

obžalovaný ich ťahal hore a povedal, že on to zamaskuje, že bol na to cvičený. Asi po dvoch hodinách
schovali náradie, obžalovaný zobral do auta krabicu a igelitku a odišli preč. Auto L. E. tam už nebolo.
Odtiaľ išli k múru B. priehrady, kde nahádzali veci do priehrady. Obžalovaný rozobral zbraň, podal mu
časť zbrane a hádzali to do vody. Telefóny L. E. si nechal. Doklady L. E.M. nahádzal do kanála. Potom
svedka zaviezol domov a zároveň obžalovaný P. Š. povedal, že na smrti L. E. zarobil 200.000,- Sk a že

si má dávať pozor na hubu, lebo sa mu môže niečo stať. Tú zbraň, čo hodili do priehrady, asi týždeň
predtým, ako sa stala táto vec, obžalovaný telefonoval večer okolo 22.00 hod., aby išiel k erotickému
salónu, že Z. V. mu niečo donesie pre obžalovaného. P. Š. tam išiel, kde prišli F. U. a Z. V. a dali mu
tašku, v ktorej bola zrejme tá istá zbraň, čo hodili do tej priehrady a ešte taký malý samopal. Obžalovaný
si to na druhý deň vzal. Preto si P. Š. myslí, že to mal obžalovaný vopred dohodnuté s I. F., lebo podľa

neho obžalovaný veľa získal, keď L. E. zmizol.

Súd vypočul svedkyňu K. N., ktorá mala s nebohým poškodeným L. E. milenecký vzťah. Poznala aj
obžalovaného. L. E.Č. podnikal, mal aj erotický salón na Y. F.. L. E. ju zoznámil aj s P. Š., ktorý mu
pri chode tejto prevádzky pomáhal. V tej dobe L. E. používal osobné motorové vozidlo Škodu Octavia
striebornej farby, ktoré bolo síce evidované na L. N., ale splácal ho on. Asi v júni 1999 L. E. odišiel od

rodiny a išli bývať do Z. do podnájmu. Stýkali sa tam vtedy s Z. Š. a jeho priateľkou M.. I keď boli v Z.,
L. E. si naďalej s obžalovaným telefonoval a možno sa aj stretávali. Niekedy na prelome júla a augusta
1999 Z. Š. zomrel následkom výbuchu. Po pohrebe asi o týždeň poobede, keď bola sama doma, prišli ku
ním policajti vykonať domovú prehliadku, v tom čase zaistili aj L. E., ktorého zobrali do väzby, z ktorej bol
ale onedlho prepustený. Do bytu sa už nevrátili a L. E. vybavil jednoizbový byt na X. v Ž.. L. E. bol stále

s obžalovaným, ktorý mu pomáhal a poskytoval mu rôzne finančné čiastky. Vždy aj keď mu telefonovala
jej povedal, že je s obžalovaným. Hovoril jej, že chce so všetkým skončiť a začať žiť obyčajný život.

Posledný deň, kedy videla L. E. živého, v piatok 24.9.1999 okolo obeda bola na káve v hoteli R., odkiaľ
L. E. zatelefonovala. Povedal jej, že nie je v Ž., ale že keď bude, príde za ňou. Asi o polhodinu prišiel
za ňou a dohodli sa, že si večer pôjdu aj s priateľmi sadnúť. Dopili kávu, zastavili sa na benzínke a prišli

domov. L. E. si nastavil budík na 23.00 hod. Povadili sa, bola nahnevaná, pretože boli dohodnutí, že
večer budú spolu. L. E. povedal, že do 01.00 hod. bude doma. Svedkyňa ďalej uviedla, že čakala na
L. E., kedy sa vráti, býval presný, dodržiaval dohody, a keď nemohol prísť zatelefonoval, že sa zdrží.
Vtedy nevolal. Telefonovala mu na obidva telefóny, ale boli nedostupné. Keď sa nemohla dovolať L. E.,
telefonovala obžalovanému, ktorý bol tiež nedostupný. Bola z toho nervózna a stále L. E. vyvolávala a

striedavo aj obžalovanému, ktorému sa neskôr dovolala. Keď jej zodvihol telefón, žiadala ho, aby jej dalL.O. E. k telefónu. Uviedol, že s ním nie je. O nejaký čas prišiel. Hovorila mu, aby niekoho obvolával,
kde by L. E. mohol byť. Povedal, že už všetkých obvolal a že nevie, kde sa L. E. nachádza. Spýtala sa
ho, či nie je hladný, pretože L.Á. E. mal nachystanú večeru, ponúkla ho a on túto večeru zjedol. Vtedy už

bolo ráno. V tom čase obžalovaný z bytu odišiel so slovami, že ide kúpiť rožky a že ide domov. Ešte ho
požiadala, že keď sa niečo dozvie, aby jej dal vedieť. Bola zúfalá, psychicky na dne. L. E. obžalovanému
veľmi veril, boli kamaráti. Po pár dňoch jej obžalovaný telefonoval, aby si zobrala nejaké veci, že idú do
Čiech. Bola presvedčená, že idú za L. E., že je tam, preto sa nič nepýtala. Na jeho aute odišli do K., do
nejakého bytu, kde bol nejaký 50-ročný muž. Myslela si, že tam za ňou príde L. E., obžalovaný ju tam

nechal. Nič jej nevysvetlil. Zostala tam asi tri dni aj s chlapom, ktorý sa volal X.. Počas ich spoločného
pobytu v byte tento človek mal oblečené veci L. E.. Potom pre ňu prišla priateľka a išla domov. Neskôr
sa ešte s obžalovaným niekoľkokrát stretla. Povedal, že nič nevie. Auto L. E. sa našlo niekde na východe
Slovenska. Obžalovaného nepodozrievala z nejakej spoluúčasti na zmiznutí L. E., pretože boli najlepší
kamaráti. Ešte v roku 1999 boli spoločne s bratom U. v hoteli v Z., kde sa stretli s mužom nazývaným
„F.“ a zisťovala, či nevie niečo o nezvestnosti L. E.Č.. Nevie, či jej priamo povedal alebo naznačil, že L.

E. je už zakopaný. S odstupom času nevie určiť, či jej povedal tento muž aj miesto hrobu alebo si ho
spojila s informáciou od švagra U. V., ktorý šiel v deň, keď L. E. zmizol, z práce okolo 16.00 hod. a videl
auto L. E. niekde v Y.. Myslí si, že svedok povedal, že tam bolo v tom čase aj auto obžalovaného.

Súd vypočul svedka P. V., ktorý uviedol, že spolupracoval s R. Š., „zabezpečovali“ ochranu objektov v Y.
a v Z. pod firmou SBS-ky s názvom „V.“. Jednalo sa o vyberanie výpalného, t.j. poplatky za poskytovanie

vynútenej ochrany. Cez Š. spoznal asi niekedy v roku 1997 aj bývalého vojaka, výsadkára L. E., ktorý
pri sebe nosil zbraň Glock. Nosieval oblečenú koženú vestu čiernej farby. L. E. pracoval s trhavinami,
výbušninami a inými zbraňami. Prostredníctvom neho spoznal aj obžalovaného, boli priatelia. Priatelil
sa aj s I. F., mali spolu „obchody“. Svedok si myslí, že L. E. „má prsty“ vo vražde R. Š.Í.. S L. E. boli
obvinení z trestného činu vydierania, spolu boli vzatí do väzby. Poznal aj priateľku L. E., volala sa K.. Po

prepustení z väzby L. E. spomínal, že pôjde bývať do Ž. aj so K.. Naposledy videl L. E. v deň výsluchu na
polícii. L. E. mu buď ešte v ten deň alebo na druhý deň volal, že ide s obžalovaným večer na stretnutie.
Na druhý deň ho telefonicky kontaktovala priateľka L. E., či nevie kde je. Aj svedok sa mu pokúšal
dovolať, ale neúspešne. Svedok si myslí, že v likvidácii L. E. môže mať prsty obžalovaný. Predpokladá,
že L. E. sa stal pre obžalovaného nepohodlným, mali veľa zákaziek. Jednalo sa o ekonomickú a násilnú

trestnú činnosť.

Súd vypočul svedka U. N., ktorý uviedol, že spoznal L. E. prostredníctvom obžalovaného asi v roku
1996. Tí dvaja boli kamaráti, mali spolu obchody „kšefty“. Všade chodili spolu. L. E. odišiel bývať a žiť s
jeho sestrou do Z.. V. O. osobne nepoznal, z počutia vie, že býval s obžalovaným v garzónke, asi ešte
v roku 1996 na T. ulici. V roku 1999 sa L. E. so sestrou presťahovali späť do Ž., po jeho prepustení

z väzby. Keď mu sestra telefonovala, že L.O. E. zmizol, bola z toho hotová. Hovorila, že odišiel spolu
niekde s obžalovaným, ten prišiel potom ku nej, ale nevedel, že kde je L. E.. Vraj ho aj hľadal, sestre
sa to nezdalo. Vedela, že boli spolu, čo obžalovaný popieral, klamal. Švagor mu asi na druhý deň po
zmiznutí L. E. volal, že videl jeho auto odparkované na bočnej ceste, niekde pri F.. Asi mesiac po tom,
ako L. E. zmizol a sestra po ňom pátrala, sedeli v hoteli v Z. s chlapom prezývaným „F.“. Sestra sa

ho pýtala na L. E. a ten jej povedal, že ho zakopali. Bližšie nič neuviedol. O tejto osobe nemá žiadne
informácie a nevie ju identifikovať.

Súd vypočul svedka U. V., ktorý uviedol, že poznal L. E., pretože chodil s jeho švagrinou K. N.. Tento
jednéhodňavroku1999zmizol,jednoduchohoneboloaniktonevedelkdeje.Vie,žepoužívalstriebornú
Octaviu. Niekedy v kritickom čase išiel na motorke z G. do Y. a videl v ľavom smere jazdy odstavenú

takúto podobnú alebo tú istú Octaviu, bol si na 98 % istý, že patrí poškodenému L. E..

Súd vypočul svedkyňu C.. C. V., ktorá uviedla, že je družkou obžalovaného. Navštevuje ho vo výkone
trestu odňatia slobody a využila svoje právo vo veci nevypovedať.

Súd vypočul svedka U. M., ktorý uviedol, že nebohého poškodeného L. E. poznal osobne asi od roku
1997, poznal aj R. Š., títo sa stýkali. V. O. nepoznal. S obžalovaným sa spolu nekamarátili, nemali spolužiadne aktivity a preto nevedel ku skutku nič uviesť. Po M. smrti sa v Ž. stretol s I. F. a ten ho požiadal,
či by dokázal dať dole Š. a E. za 400.000,- Sk, čo odmietol, a potom sa už s I. F. nestretol.

Súd vypočul svedka Š. I., ktorý uviedol, že L. E. bližšie nepoznal. Niekedy sa s ním stretol náhodou na

pumpe, a keď ho oslovil, povedal mu, nech sa mu neprihovára, pretože spolupracoval s I. F., s ktorým
on prerušil styky, rovnako ako aj s obžalovaným. V. O. nepoznal. I. F. ho zoznámil s obžalovaným a L.
E.. L. E. s obžalovaným chodievali stále spolu, predtým spolu pracovali v armáde. L. E. volali „L.“. Asi
v roku 2000 sa spytoval P. Š., čo sa stalo s L. E.. Ten mu povedal, že „dostali sme ho z basy von, ale
dostal, čo si zaslúžil“.

Súd vypočul svedka pplk. C.. P. M., ktorý sa vyjadroval k zápisnici o obhliadke miesta činu zo dňa

25.7.2007. V úvode zápisnice je uvedené, že sa jedná o kostrový nález osoby U. Y., preto bola aj táto
vec realizovaná v trestnej veci poškodeného U. Y.. Telo poškodeného U. Y. sa nenašlo na vodnom
diele, tak pracovníci polície pozerali aj terén v Y., pretože podľa jednej verzii mal byť U. Y. pred jeho
zavraždením držaný na chate v Y.. Svedok uviedol, že jeden z kolegov nad chatou našiel v teréne miesto,
ktoré by tvarovo mohlo zodpovedať tzv. plytkému hrobu. Na mieste sa začalo kopať s tým, že tam môžu

byť pozostatky U. Y.. Pod prvou kostrou bol nájdený ešte ďalší kostrový nález. Neskôr sa ukázalo, že
sa nejedná o pozostatky U. Y.. Uvedené skutočnosti boli vysvetlené v úradnom zázname. Nebolo to
upravované v zápisnici, pretože táto zápisnica reálne zobrazovala informácie ako to prebiehalo.

Súd vypočul svedka L. N., ktorý uviedol, že asi v roku 1995 sa zoznámil s obžalovaným a L. E..
Obžalovaného prezývali „K.“. V tom čase boli ešte vojaci. Obžalovaný vymyslel, že na neho založí firmu.

Činnosť firmy neovplyvňoval, on nepodnikal. Na tak založenú firmu zobral na naliehanie L. E. nejaké
auto, ktoré splácal a zložil akontáciu. Obžalovaný s L. E. mu nosili iba nejaké papiere na podpis. O nič
sa nestaral. Vždy mu dali nejaké peniaze, aby mal z čoho žiť. Obžalovaný a L. E. boli veľkí kamaráti,
stále chodili spolu.

Súd vypočul svedka L. L., ktorý uviedol, že v januári 2008 pracoval na Krajskom riaditeľstve PZ ako

operatívec. Na základe pokynu sa mal ísť pozrieť do okolia chaty P. Š. v Y., nakoľko disponovali
operatívnymi informáciami, že v okolí chaty majú byť zakopané nejaké mŕtvoly. Už v lete predtým sa tam
išli pozrieť, ale nakoľko tam bol bujný porast, nedalo sa tam nič robiť. Z toho dôvodu tam išli až v januári,
kedy čiastočne zišiel sneh a celé rastlinstvo bolo stlačené k zemi. Na jednom mieste zbadal priehlbinu,
ktorá bola čiastočne prikrytá starými popílenými konármi. Po odhrabaní tej vrchnej vrstvy si všimol, že

to má pravidelné tvary a v strede je pôda mäkkšia ako na kraji. Z toho dôvodu začali na mieste kopať
a následne odkryli ľudskú sánku. Myslel si, že to je U. Y., že ho konečne našli. V tom okamihu skončili,
zavolali nadriadenému a čakali na príchod výjazdovej skupiny. Jeho už potom z toho miesta odvolali a
plnil iné úlohy. O tom, že to bol L. E. a ďalšia mŕtvola, sa dozvedel až večer od P. Š..

Súd vypočul svedka C.. Y. O., ktorý uviedol, že spísal úradný záznam, kde sú uvedené skutočnosti

ohľadom vyšetrovania vo veci obvineného I. F. a I. M. pre trestný čin vraždy, ktorí sa mali dopustiť vraždy
v súvislosti s osobou poškodeného U. Y., a to konkrétne obhliadky miesta činu v Y..

Súd vypočul svedka I. F., ktorý uviedol, že k uvedenému už bol vypočutý príslušníkmi polície, a to
konkrétne v trestnej veci zavraždenia U. Y.. V mesiaci august a september 1999 bol dlhodobo mimo
republiky. Po návrate si našiel na mobilnom telefóne viac odkazov od P. Š., ktorý sa chcel s ním stretnúť.

Stretli sa v motoreste R. v V.. P. Š. prišiel na striebornej Octavii, ktorá patrila L. E.. Najprv sa rozprávali
bežne kto sa ako má. Potom P. Š. otvoril kufor Octavie a spýtal sa I. F., či nevie predať nejaké doklady,
pečiatky, výpisy, živnosti. Bolo tam viac mien, bolo tam meno O., a boli aj nejaké E. veci. Opýtal sa P. Š.,
kde je L. E. a prečo má jeho auto. Povedal mu, že auto mu dal na základe toho, že mu bol dlžný peniaze,
nakoľko P. Š. mu vybavoval prepustenie z väzby. Týmto si mal u neho vyrovnať dlh. Povedal mu, že sa

spýta, či niekto o to nemá záujem a pýtal sa na cenu. Potom sa už bavili len o bežných veciach. Na
druhý deň sa opäť stretli na R., mali dlhšiu debatu. Nakoniec P. Š. povedal, že boli zakopať s L. E. toho
ich majiteľa firiem pána O., že ho L. E. zastrelil odzadu a keď spadol do jamy, tak P. Š. zabil úderomsekery L. E.Č.. L. E. mal zabiť z toho dôvodu, že mal objednávku z Z.. Pýtal sa ho, čo má povedať
obžalovanému, keď sa ho bude pýtať na L. E.. Odvtedy s P. Š. nebol v kontakte.

Súd vypočul svedka pplk. U.. L. U., ktorý uviedol, že pracoval na Krajskom riaditeľstve PZ v Ž.. Prvýkrát I.

F. spomenul meno L. E. v súvislosti s vyšetrovaním vraždy I. V.. V tejto súvislosti ukázal približné miesto
v okolí V. O. V., kde by mal byť I. V. zakopaný a spomenul, že okrem jeho osoby tam môžu byť nájdené
ešte štyri mŕtvoly a medzi nimi mal byť aj L. E.Č.. Po nejakom čase pri jednom rozhovore povedal, že ak
nájdeme L. E., tak tam budú dvaja a už uviedol iné miesto, niekde v okolí nejakej chaty, a to buď vo X.
alebo v Z.. Vtedy povedal, „že jedného dal dole jeden a druhého druhý“, s tým, že P. X. nám k tomu povie

viac. Ďalej svedok uviedol, že koncom roka 2012 bol na výsluchu v C. u odsúdeného Y. P.. Y. P. uviedol,
že čo sa týka vrážd L. E. a V. O., vie s istotou povedať, že túto vraždu nevykonal P. Š., ale obžalovaný
a L. E. s tým, že spoločne obžalovaný a L. E. išli odstrániť tretiu osobu, on nepoznal V. O.Á.. L. E. mal
odstrániť V. O. a následne obžalovaný L. E.. Prítomný pri tejto vražde mal byť aj P. Š., ktorý bol zasratý
a skrýval sa v kríkoch. Uvedené mu mali povedať obžalovaný a P. Š..

Súd vypočul svedka Y. P., ktorý uviedol, že nemá žiadne vedomosti o vraždách osôb V. O. a L. E..

Súd vypočul svedka Z. V., ktorý uviedol, že P. Š. poznal len z videnia a nemal sa dôvod s ním stretávať.
Ďalej svedok uviedol, že nemá žiadne vedomosti o vraždách osôb V. O. a L. E.Č..

Súd vypočul svedka F. U., ktorý uviedol, že si nepamätá, že by niesol nejakú zásielku spolu s Z. V. P.
Š. k erotickému salónu v Ž..

Na hlavnom pojednávaní bola vykonaná konfrontácia medzi svedkom I. F. a svedkom P. Š., z ktorej

vyplynulo, že obidvaja v podstate zotrvali na svojich pôvodných výpovediach.

Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná výpoveď svedkyne poškodenej R. O., ktorá uviedla, že syna V.
O. naposledy videla v auguste 1998, kedy bol doma v Z.R.. V septembri 1999 jej telefonoval a povedal,
že robí v Nemecku, ale bližšie údaje rodine neposkytol. Nevie, s kým sa stretával. Predtým pracoval
v nejakej bezpečnostnej službe v Ž., kde aj býval. O žiadnych problémoch, ktoré by bol mal, nemá

poznatky.

Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná výpoveď svedkyne M. F., bývalej priateľky R. Š., ktorý zomrel
následkom výbuchu nástražného výbušného systému. Uviedla, že K. N., priateľka L. E., jej telefonovala
po tom, ako sa nevrátil domov. Obžalovaného bližšie nepoznala, iba z videnia. Pod vestou nosil pištoľ.
Títo traja muži sa stretávali. Aj L. E. nosil pri sebe pištoľ a používal osobné motorové vozidlo Škoda

Octavia striebornej farby. O obžalovanom vedela, že je výpalník a neskôr začala tušiť, že také niečo
vykonáva aj jej priateľ R. Š.. Ten jej potom aj povedal, aby bola opatrná, aby jej nevybuchla bomba pod
autom, a aj on mal pri sebe stále pištoľ. Ku skutku nemá žiadne poznatky, občas sa stýkala len so K. N.
a jej priateľom L. E.. Nebohého poškodeného V. O. nepoznala vôbec.

Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná výpoveď svedka Š. O., ktorý sa ku skutku nevedel vyjadriť.

Nebohých poškodených nepoznal. Asi v roku 2001 opravoval osobné motorové vozidlo zn. Mazda žene
I. F., ktorý bol vtedy vo väzbe. Auto bolo evidované na obžalovaného. K osobnému motorovému vozidlu
Octavia striebornej metalízy, ktoré sa našlo v obci V. v rodinnom dome č. XXX, v okrese Z., majiteľky
B. O., uviedol, že ho oslovil Š. M. z obce V., ktorý je nezvestný, aby mu toto vozidlo opravil pre jeho
ženu. On ho mal od niekoho dostať. Toto auto videl prvýkrát na odťahovom vozidle Volkswagen s V.

značkou. Bolo rozobraté, dali ho do garáže. M. mu mal dodať súčiastky, čo sa nestalo, vozidlo stálo v
garáži dovtedy, kým ho nezaistila polícia. S I. F. sa pozná, asi 10 až 15-krát sa náhodne stretli.

Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná výpoveď svedkyne P. G., ktorá sa ku skutku nevedela vyjadriť.
Žila so Š. M. ako družka od decembra 1991. Dňa 22.2.2001 odišiel z domu a viac sa nevrátil, ani junekontaktoval. Pozná Š. O. a jeho matku W. O. z obce V.. O osobnom motorovom vozidle Škoda Octavia
nemá žiadne poznatky a nevie o tom, že by jej druh takéto auto pre ňu chcel dať opraviť. Nemal na to
dôvod, pretože auto mali a iné im nebolo potrebné.

Svedkyňa B. O. nevypovedala, nakoľko jej zdravotný stav to nedovolil.

Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná výpoveď svedka L. E. st., ktorý sa ku skutku nevedel vyjadriť.
V septembri 1999 im zatelefonovala nevesta, že ich syn je už tri dni nezvestný. Nič dôležité sa však
o zmiznutí syna nezistilo, až do roku 2008, kedy sa našli kostrové nálezy. O synovom živote svedok
bližšie vedomosti nemá. Vie, že odišiel z armády a začal prevádzkovať motorest Y. F.. Udáva, že bol
veľmi šikovný, mal špeciálny výcvik v Amerike, aj on bol vojakom z povolania, preto sa mu jeho odchod

z armády nepáčil. O žiadnych problémoch sa mu syn nezdôveroval. Syn sa kamarátil s obžalovaným,
ktorý so synom slúžil vo vojenskom útvare. Syn mu ho predstavil, bolo vidieť, že sú dobrí kamaráti, o
iných priateľoch nevedel. Keď zostal syn nezvestný, napadlo ho či mu neublížil obžalovaný, pretože sa
mu vôbec neozval, nezaujímal sa a nespýtal sa na žiadne okolnosti.

Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná výpoveď svedkyne R. E., ktorá sa ku skutku nevedela vyjadriť.

Vypovedala zhodne ako jej manžel L. E. st.

Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná výpoveď svedka E. O., ktorý sa ku skutku nevedel vyjadriť. Bol
bratom nebohého V. O., ktorý pracoval v armáde. Bol vyše roka vo francúzskej légii, potom bol opäť
v armáde a po novom roku 1999 pracoval v bezpečnostnej službe. Domov chodieval nepravidelne a
koncom augusta tohto roku im povedal, že ide pracovať do Nemecka. V septembri sa telefonicky ozval,

že je v Nemecku, telefonoval na pevnú linku. Niekedy v roku 2000 ho hľadali príslušníci polície. Brat mal
priateľku L. L. z Z.. O žiadnych problémoch svojho brata nevedel.

Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná výpoveď svedkyne U.. L. V., ktorá sa ku skutku nevedela
vyjadriť. S nebohým V. O. sa priatelila. Pracoval v armáde, potom jej povedal, že ide robiť do Ž. k
nejakému podnikateľovi, ktorému bude robiť ochranu. Postupne sa prestali stretávať. V auguste 1999

jej oznámil, že odchádza pracovať do Nemecka. Potom jej ešte telefonoval. Bližšie okolnosti jeho
nezvestnosti alebo jeho života nie sú jej známe. Zmenu v jeho finančnej situácii si nevšimla.

Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná výpoveď svedkyne W. D., ktorá sa ku skutku nevedela vyjadriť.
Bola priateľkou obžalovaného. Jeho finančné pomery nepoznala. Mal kamaráta L. E., prezývaného „L.“.
V. O. nepoznala. P. Š. pozná. O usmrtení L. E. nemá žiadne poznatky, nevie ani kedy zmizol. Nemala

žiadne podozrenie, že obžalovaný pácha nejakú trestnú činnosť, a najmä nie násilnú. V roku 2001 sa
stretávali čím ďalej tým menej, až ich vzťah zanikol.

Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná výpoveď svedka R. O., ktorý sa ku skutku nevedel vyjadriť.
Poznal sa so Š. M.. Vie, že je nezvestný, nevyvíjal s ním žiadne obchodné aktivity.

Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná výpoveď svedkyne R. M., ktorá sa ku skutku nevedela vyjadriť.

Bola bývalou manželkou Š. M.. Nemala o ňom žiadne poznatky už od roku 1993, kedy odišiel k P. G.,
u ktorej žil až do jeho zmiznutia.

Na hlavnom pojednávaní bol prečítaný znalecký posudok č. 10/2008 zo dňa 10.6.2008 vypracovaný
znalcami MUDr. L. C. a MUDr. G. L., znalcami z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne
lekárstvo, v ktorom popísali kostrový nález patriaci L. E.. Bezprostrednou príčinou smrti bolo poranenie

lebky a mozgu. Popísali nálezy, najmä na pravej strane záhlavovej kosti spodiny lebečnej, okrúhly
defekt veľkosti 2 cm, ktorý vznikol následkom strelného poranenia alebo prudkým silným úderom tupým
predmetom malej kontaktnej plochy do pravej záhlavovej oblasti hlavy. Telo sa v zemi nachádzalo
niekoľko rokov. Zranenie si poškodený nemohol spôsobiť sám.Na hlavnom pojednávaní bol prečítaný znalecký posudok č. 11/2008 zo dňa 11.6.2008 vypracovaný
znalcami MUDr. L. C. a MUDr. G. L., znalcami z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne
lekárstvo, v ktorom popísali kostrový nález patriaci V. O.. Na lebke bolo zistené jedno strelné poranenie,

priestrel lebky na pravej strane záhlavnej kosti. Strelný kanál v hlave prebiehal zozadu dopredu, zdola
nahor. Zo vzhľadu, charakteru a veľkosti vstrelu možno povedať, že ide o strelné poranenie spôsobené
výstrelom z ručnej palnej zbrane kalibru najpravdepodobnejšie 9 mm. Jednalo sa o smrteľné zranenie
mozgu. Telo sa v zemi nachádzalo niekoľko rokov. Obidve telá mohli byť v nelegálnom hrobe od roku
1999. Ďalšie zranenia sa pre neprítomnosť orgánov a mäkkých tkanív pre pokročilé posmrtné zmeny

zistiť nedali.

Na hlavnom pojednávaní boli prečítané znalecké posudky vypracované Kriminalistickým a expertíznym
ústavom Policajného zboru Slovenská Ľupča, z odvetvia kriminalistická biológia a genetická analýza, z
ktorých vyplýva, že analýzou DNA vyhodnotili, že telesné pozostatky odhalené pri výkopových prácach
v lesnom poraste v obci Y., patria L. E. a V. O..

Predmetom znaleckého skúmania Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru v

Bratislave, z odvetvia grafickej diagnostiky boli skúmané doklady zaistené na mieste činu, a to cestovný
pas, preukaz poistenca, príjmový pokladničný doklad na meno V. O., ktoré vyhodnotil ako pravé.

Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru v Slovenskej Ľupči,
z odvetvia kriminalistickej balistiky vyplýva, že v prípade, ak bolo poranenie L. E. spôsobené zbraňou,
mohlo ísť o zbraň s priemerom vystrelenej strely do 13 mm, ale z technických dôvodov nemožno

jednoznačne určiť kaliber zbrane. U V. O. možno konštatovať, že strelné poranenie bolo spôsobené
krátkou palnou zbraňou s priemerom vystrelenej strely približne 9 mm. Z technických príčin tiež nie je
možné určiť kaliber zbrane, z ktorej bola strela vystrelená. Znalecký ústav nemohol teda určiť ani, či
strelné poranenie V. O. a prípadné strelné poranenie L. E. bolo spôsobené jednou alebo dvoma strelnými
zbraňami.

Zo zápisnice o previerke výpovede na mieste zo dňa 30.1.2008 vyplýva, že svedok P. Š. identifikuje
miesta, na ktoré poukazoval vo svojej svedeckej výpovedi a k tomuto úkonu bola vykonaná aj
fotodokumentácia.

Zo zápisnice o obhliadke miesta činu zo dňa 23.1.2008 vyplýva, že v obci Y. nad rekreačnou chatou
č. XX v lesnom poraste vo svahu, boli nájdené dva kostrové nálezy pochovaných tiel. Zaistené boli na

mieste činu aj vecné stopy, oblečenie, doklady.

K potápačským prácam na B. priehrade vydal Slovenský vodohospodársky podnik stanovisko.

Z výpisu zo živnostenského registra vyplýva, že na L. E. bol evidovaný motorest Y. F. X. X. v roku 1999 s
predmetom podnikania sprostredkovateľská činnosť, obchodná činnosť, erotický salón a predaj nápojov.

Z návrhu na zastavenie trestného stíhania a výpisu z obchodného registra vyplýva podozrenie z trestnej

činnosti V. O..

Z čestného vyhlásenia svedka L. N. overeného notárom vyplýva, že L. E. bude hradiť všetky náklady
spojené s kúpou a splátkami osobného motorového vozidla Škoda Octavia, K. XXX R..

Zo zápisnice o podaní vysvetlenia C.. L. E. zo dňa 30.9.1999 vyplýva, že nahlásila nezvestnosť manžela
od 24.9.1999. Oznamovateľka uviedla, že od večera je jej manžel telefonicky nedostupný a naposledy

bol v kontakte s obžalovaným. Od tohto času má nedostupné telefóny, čo sa nikdy dovtedy nestalo.Pri oznámení sa nachádza aj výpis z jeho telefónu, pričom bolo zistené, že dňa 24.9.1999 telefonoval
naposledy o 20.11 hod.

Rozsudkom Okresného súdu Žilina bol L. E. dňa 17.4.2003 vyhlásený za mŕtveho.

Zo šetrenia vykonávaného Okresným riaditeľstvom PZ Z. bolo zistené, že osobné motorové vozidlo
Škoda Octavia, ktoré používal poškodený L. E., bolo zaistené pri domovej prehliadke rodinného domu
č. XXX v obci V., okres Z..

Z lustrácii zbraní bolo zisťované, či bol obžalovaný zákonným držiteľom zbraní.

Na hlavnom pojednávaní boli tiež prečítané správy ohľadne osoby obžalovaného a odpis z registra
trestov obžalovaného. Obžalovaný bol doposiaľ trikrát súdom potrestaný. Prvýkrát rozsudkom

Špeciálneho súdu v Pezinku P. XTš/X/XXXX z 3.5.2006 pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, ods.
2 písm. c/, h/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb., za čo bol obžalovanému uložený úhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 25 rokov so zaradením do III. nápravnovýchovnej skupiny. Druhýkrát rozsudkom Špeciálneho
súdu v Pezinku P. XTš/XX/XXXX z 17.9.2007 pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. c/,
h/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb., za čo bol obžalovanému uložený výnimočný súhrnný trest odňatia slobody

na doživotie pri zrušení predchádzajúceho rozsudku. Tretíkrát rozsudkom Špecializovaného trestného
súdu v Pezinku P. XTš/XX/XXXX z 28.4.2008 pre trestný čin podľa § 148a ods. 1, ods. 2, ods. 4 Tr. zák.
č. 140/1961 Zb., a iné, pričom u obžalovaného bolo upustené od uloženia ďalšieho trestu vzhľadom na
predchádzajúci rozsudok.

Podľa § 278 ods. 1 Tr. por. súd môže rozhodovať len ku skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu.

Podľa § 278 ods. 2 Tr. por. ak nejde o prípad podania obžaloby po podaní návrhu na dohodu o vine a
treste podľa § 232 ods. 4 alebo 5 Tr. por., môže súd pri svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti,
ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní
vykonané.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného

presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne,
nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Obžalovaný v priebehu celého trestného konania spáchanie skutku, ktorý sa mu obžalobou kladie za
vinu, popieral. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že jediným priamym dôkazom,
ktorý obžalovaného usvedčoval zo spáchania skutku, bola výpoveď svedka P. Š.. Za danej situácie tu

teda proti sebe existovali dve skupiny tvrdení. Na jednej strane výpoveď obžalovaného, ktorý spáchanie
skutku popieral, podľa neho to, čo vypovedal svedok P. Š., sa nezakladá na pravde. Na druhej strane
výpovedesvedkaP.Š.,vktorýchvypovedalakýmspôsobommalobžalovanýspáchaťpredmetnýskutok.
Za tejto situácie a súčasne nakoľko sa jedná o závažnú trestnú činnosť, súd vo veci vykonal rozsiahle
dokazovanie, pričom na základe jeho výsledkov dospel k záveru, že vykonané dôkazy podporovali

tvrdenia uvádzané obžalovaným, pričom v podstate tu neexistoval žiaden dôkaz, ktorý by bol podporoval
tvrdenia uvádzané svedkom P. Š..

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd dospel k záveru, že ani
jeden priamy dôkaz nesvedčí o vine obžalovaného. V predmetnej trestnej veci existuje síce súhrn
nepriamych dôkazov, avšak tieto netvoria logickú a ničím nerušenú sústavu vzájomne sa doplňujúcich

skutočností, ktoré vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazujú všetky skutočnosti žalovaného skutku
a usvedčujú obžalovaného z jeho spáchania, ale súčasne vylučujú možnosť akéhokoľvek iného záveru.

Jedine svedok P. Š. tvrdí, že sa skutok stal tak, ako je uvedené v obžalobnom návrhu. V priebehu
dokazovania na hlavnom pojednávaní však nebol zistený iný priamy či nepriamy dôkaz, ktorý bypodporoval tvrdenia svedka P. Š.. Dokonca svedecké výpovede svedkov, ktorí boli vypočutí na hlavnom
pojednávaní, nepodporujú tvrdenia svedka P. Š.. Svedok Š. I. uviedol, že P. Š. mu mal povedať ohľadom
zmiznutia L. E.Č., že „dostali sme ho z basy von, ale dostal čo si zaslúžil“. Uvedené je takisto potvrdené

aj výpoveďou svedka I. F., kde mu P. Š. uviedol, „že boli zakopať s L. E. toho majiteľa firiem pána O., že
ho L. E. zastrelil odzadu, a keď spadol do jamy, tak P. Š. zabil úderom sekery L. E..“

SúdpoukazujenapokynKrajskejprokurátorkyŽ.zodňa19.2.2008,vktoromuvádza,žepredchádzajúce
uznesenie o vznesení obvinenia obžalovanému zrušila ako predčasné a nezákonné z dôvodu, že toto
je založené len na základe výpovede svedka P. Š., ktorá je nekonkrétna. Svedok P. Š. nevedel označiť

miesto skutku, popisoval, že do priehrady vyhadzovali časti zbrane a časti dokladov, pričom na druhej
strane viaceré ďalšie veci zavraždených boli zistené pri obhliadke miesta činu a podľa prokurátorky je
teda nevysvetlené, prečo niektoré z vecí páchateľ skryl, niektoré vyhodil do vodnej nádrže a niektoré
veci nechal pri telách. Takisto nebolo preukázané, aké náradie bolo a odkiaľ bolo toto náradie použité
na výkop jamy, či z chaty svedka P. Š. alebo iným spôsobom.

Ani po vykonanom dokazovaní nebolo v trestnom konaní objasnené, prečo zostali niektoré veci v

hroboch, kde boli nebohí L. E. a V. O., kto a aké náradie použil na vykopanie jamy, kedy a v akom
časovom rozsahu mohol páchateľ túto jamu vykopať. V tejto súvislosti súd poukazuje na zápisnicu z
ohliadky miesta činu, kde bolo zadokumentované, že jama, v ktorej boli nájdené dve mŕtvoly, mala dĺžku
170 cm, šírku 70 cm, hĺbku 73-80 cm, pričom výkop hĺbky bol nerovnomerný, rozširuje sa na šírku 95 cm,
na južnej strane výkopu bol ešte vytvorený schodík. Rozsah tejto jamy, tak ako bol zadokumentovaný,

vyžaduje fyzicky náročnú prácu za použitia príslušného náradia a vykopanie takejto jamy môže časovo
trvať aj niekoľko hodín. Pokiaľ ide o čas spáchania skutku, teda 25.9.1999 po polnoci, s poukazom aj na
výpoveď družky zavraždeného L. E. K. N., ktorá uviedla, že L. E. odchádzal z bytu približne o 11.30 hod.
Podľa výpovede svedka P. Š. on aj so Š. v tento deň mali odchádzať okolo polnoci k chate Y.. Za 20 minút
prišiel ku chate L. E. s tým „koňom“ V. O., ako uviedol svedok P. Š., a išli smerom k E. Š.. Vzhľadom

na tieto nesporné časové údaje, opierajúc sa o výpoveď svedkyne K. N., nie je objasnené, kedy mal
obžalovaný čas a akým spôsobom vykopať jamu s vyššie uvedenými rozmermi. Z časových údajov súd
ďalej poukazuje, že podľa výpovede svedka P. Š. asi za pol hodinu po dvoch výstreloch odchádzali
spoločne do reštaurácie L., kde sa zdržali, pili coca-colu a rozišli sa domov. Opätovne podľa výpovede
svedkyne K. N. obžalovaný prišiel ku nej v tú noc približne o 02.00 hod., zdržal sa u nej do rána a potom

následne, vzhľadom na výpoveď svedka P. Š., ráno spoločne išli narezať konáre a zakryť miesto činu. Z
časového hľadiska vyplýva otázka, kedy mal priestor obžalovaný pozakrývať tento hrob, teda zasypať
túto jamu, ak berieme do úvahy, že v takomto čase, ako bolo uvedené, sa zdržiaval na dotknutých
miestach. Tieto skutočnosti, podľa názoru súdu veľmi významné pre preukázanie spôsobu spáchania
skutku a dôvodnosti podozrenia z jeho spáchania, bolo nepochybne nevyhnutné preukazovať, avšak

orgány činné v prípravnom konaní tejto dôkaznej okolnosti nevenovali absolútne žiadnu pozornosť.
Podľa výpovede svedka P. Š. on mal kľúče od chaty aj od prístavby, kde bolo náradie. Podľa výpovede
svedka P. Š., keď prišli k chate obžalovaný nemal so sebou žiadne náradie, ktoré by si bral k chate,
nemal ho ani naspäť, keď odchádzal z chaty, a teda je nepreukázané, že jamu, kde boli nájdené dve
mŕtvoly, mohol vykopať obžalovaný. Z hľadiska vierohodnosti svedeckej výpovede P. Š., ktorá je v tomto

konaní jediným dôkazom svedčiacim proti obžalovanému, je aj jeho verzia o tom, že po skutku sa vrátili
naspäť narezať konáre, aby bola jama zakrytá konármi. V tejto súvislosti sa svedok P. Š. vyjadril, že
konáre na zakrytie jamy nosil na miesto obžalovaný, pretože ako mu obžalovaný mal uviesť, on ako
elitný vojak mal skúsenosti so zamaskovaním hrobu. Na to, ako bol hrob zamaskovaný, súd poukazuje
na výpoveď svedka L. L., v januári 2008 pracoval na Krajskom riaditeľstve PZ ako kriminalista. Svedok

so svojou skupinou pátrali po mieste a odhalili skutočne miesto, kde boli nájdené mŕtvoly, pričom tento
svedok o zamaskovaní jamy uviedol: „Miesto nálezu bolo pokryté konármi asi len z 1/3, ostatné bolo
lístie a tráva, a boli tam veľké kamene, čo nám bolo podozrivé, lebo nikde inde v okolí sa kamene
nenachádzali, a podľa tohto sme odhalili miesto nálezu.“ Táto svedecká výpoveď svedka L. L.Č. len
podčiarkuje nevieryhodnosť svedeckej výpovede svedka P. Š., pretože ak by skutočne jama mala byť

zamaskovaná konármi, nebolo by možné dedukovať o mieste skutku na základe iných okolností, ako
to uviedol svedok L. L..

Takisto vykonaným dokazovaním doteraz nebolo vysvetlené, prečo sa niektoré veci hádzali do B.
priehrady a prečo niektoré veci zostali v jame, kde boli mŕtvoly. Podľa zápisnice z ohliadky miesta činuv jame boli nájdené tieto veci: zlatá retiazka, zlatá obrúčka, púzdro, v ktorom boli uložené doklady, a
to cestovný pas, doklad na peniaze v sume 1.100,- Sk, fotografia ženy a preukaz poistenca na meno
V. O.. Doteraz je táto skutočnosť nevysvetlená, prečo veci V. O. zostali v jame a prečo veci L. E. mali

byť odnesené. Podľa výpovede svedka P. Š. tieto veci sa nachádzali v jednej krabici a v jednej taške
pri chate, z ktorej keď obaja odchádzali z chaty po zakrytí hrobu konármi, zobrali ich so sebou. Zostáva
nevysvetlené, kto mohol veci L. E. uložiť do krabice a do igelitovej tašky, keďže z časového popisu
deja obžalovaný na to nemal priestor. Na druhej strane súd poukazuje na výpoveď svedka P. Š., že pri
vyhadzovaní vecí do B. priehrady, kde svedok P. Š. mal vyhodiť len zbraň a obžalovaný vyhadzoval

ostatné veci, pričom si ponechal v taške dva mobilné telefóny L. E., ktoré sa nachádzali v taške. Nemá
logiku, ak tieto veci ukladal pri chate do tašky a krabice obžalovaný a ak mal záujem o mobilné telefóny,
prečo by si ich nebol ponechal u seba, ale niesol ich na B. priehradu pred zrakom svedka P. Š., povedal,
že mobilné telefóny sa mu zídu. S verziou o hádzaní vecí do B. priehrady zotrval svedok P. Š.H. za celý
čas svojich výpovedí, teda aj pri jeho poslednej výpovedi. V priebehu prípravného konania na pokyn
prokurátora došlo k vypusteniu B. priehrady za účelom stotožnenia vecí, ktoré mali byť podľa svedeckej

výpovede svedka P. Š. do nej nahádzané, avšak v B. priehrade sa nenašla ani zbraň, ani žiadne iné
hľadané doklady.

Podľa názoru prokurátora zvrat dôkaznej situácie priniesla posledná výpoveď svedka P. Š. na hlavnom
pojednávaní dňa 7.10.2014. Svedok P. Š. sa vyjadril v tomto prípade na rozdiel od celého radu jeho
predchádzajúcich výpovedí, že sa rozhodol povedať pravdu, a keďže verzia o tom, že o vražde mal

vedomosť dovtedy sprostredkovane len od obžalovaného, vyšiel s novou verziou, že bol účastníkom
tohto skutku, a teda vypovedal, že bol priamo v blízkosti skutku, kde došlo k zavraždeniu L. E.
a V. O.. Svedok P. Š. v konkrétny deň v noci na požiadanie obžalovaného v šľapkách, kraťasoch a
krátkom tričku nastúpil do vozidla a odchádzali k chate v Y.. Bol to deň 25.9.1999, teda zhruba okolo
polnoci, ako vypovedal svedok P. Š.. V tomto jesennom počasí mal svedok P. Š. vydržať dve hodiny stáť

niekde ukrytý v kríkoch bez akejkoľvek ujmy na zdraví a bez problémov v takomto oblečení a v takejto
zime a ešte pri spiatočnej ceste išiel ešte do reštaurácie L.. Pokiaľ ide o úlohu svedka P. Š. v tento
deň podľa jeho verzie, jeho úlohou bolo dávať pozor. Na pojednávaní na otázku obhajcu, prečo vlastne
mal dávať pozor, svedok chvíľu váhal, potom povedal, že mal dávať pozor, ak by niekto išiel. Tu súd
zdôrazňuje, že išlo o čas po polnoci, v lese, kde pravdepodobnosť, že by čo len náhodný chodec mal ísť

na toto miesto je málo pravdepodobná. Napriek tomu svedok P. Š., tak ako vypovedal, bol poverený, aby
takýto pozor dával a na ďalšiu otázku obhajcu, ako mal konať, keby niekto išiel, tak svedok po zaváhaní
nad touto otázkou odpovedal: „Asi by som mal zapískať.“ Svedok podľa jeho vyjadrenia bol pritom od
chaty približne 200 metrov. Na takúto úlohu bol podľa jeho vyjadrení, elitným vojakom, ako bol označený
Š., prizvaný na takúto úlohu pri zavraždení dvoch osôb. Čo sa týka ďalších tvrdení svedka P. Š. v tejto

poslednej verzii, svedok uviedol: „Š. prišiel a povedal, že E. ho chcel zabiť, ale Š. mu vytrhol zbraň a
on zastrelil E..“ Vychádzajúc z tejto výpovede musí byť vyvodený záver, že L. E. bol zastrelený svojou
zbraňou, ktorú mu obžalovaný vytrhol, a teda v súvislosti s vecami, ktoré boli nahádzané jednak do B.
priehrady a vecí, ktoré boli nájdené v hrobe, kde zmizla zbraň L. E.? Obžalovaný mal svoju zbraň, L.
E.M. svoju, a teda kde je zbraň L. E., o ktorej doteraz nikto nemá žiadnu vedomosť? Súd už poukazoval

na veľkosť a hĺbku tej jamy v súvislosti s tým, kto a kedy mohol jamu vykopať a zahrabať. Svedok P.
Š. vo svojej výpovedi dňa 7.10.2014 v tejto súvislosti uviedol: „Š. mu vytrhol zbraň, zastrelil E., hodil
ho do tej jamy a zahrabal ho.“ Vzhľadom na rozmery jamy, neexistenciu vecí, ktoré mali byť použité na
zahrabanie jamy a ktoré sa doteraz nenašli, na neexistenciu časového priestoru na zahrabanie jamy v
čase spáchania skutku, aj z tohto dôvodu je výpoveď svedka P. Š. v tomto smere podľa názoru súdu

rovnako zavádzajúca ako predchádzajúca. Vzhľadom na túto druhú verziu výpovede svedka P. Š., že po
tom, ako sa obžalovaný mal vrátiť po spáchaní skutku, mu uviedol, z akých dôvodov došlo k zavraždeniu
L. E., teda že obžalovaný sa bránil, keď ho chcel zastreliť L. E.. To bola verzia svedka P. Š. po odchode
z miesta skutku, avšak na druhý deň, keď mali ísť píliť konáre a zakrývať jamu, po návrate cestou autom
do Ž. už vznikla nová verzia zo strany svedka P. Š., a tu už uvádzal, že podľa tvrdenia obžalovaného

tento zarobil na vražde L. E. 200.000,- Sk. Obžalovaný tak konal na pokyn I. F., pretože ten mal nejaké
nezrovnalosti s L. E..

Na takýchto svedeckých výpovediach svedka P. Š. bolo založené obvinenie obžalovaného a podaná
obžaloba. Prokurátor opiera vyslovenie viny aj o výpovede svedka I. F. a kriminalistu, ktorý ho vypočúval
v iných trestných veciach. Tu súd poukazuje na tú skutočnosť, že v obžalobe nebol návrh na vypočutie

takýchto svedkov ani čítanie ich výsluchov, tieto okolnosti sa vyskytli v priebehu dokazovania predsúdom. Po vypočutí všetkých svedkov v tejto trestnej veci nie je okrem výpovede svedka P. Š. jediná
výpoveď alebo jediný dôkazný prostriedok, ktorý by svedčil v neprospech obžalovaného.

Pri úvahách, aký by mal dôvod páchateľ, ktorý spáchal dvojnásobnú vraždu, prizvať si tretiu osobu k

tomu, aby mu narezala konáre na zamaskovanie jamy, ktorá už mala byť zakrytá. Aký by mal logický
dôvod páchateľ dvojnásobnej vraždy, aby si pred zavraždením dvoch osôb prizval tretiu osobu, ktorá
mala dávať pozor, v noci, 200 metrov od miesta spáchania skutku, pozor, či nejde nejaká iná osoba a
upozorniť pískaním páchateľa, že niekto ide. V dobe mobilov je nepochopiteľné, že osoba, ktorá má
dávať pozor a nemá použiť mobil alebo ho pri sebe nemá, a má pri takejto závažnej veci upozorniť

niekoho pískaním, je nedôveryhodná.

Pokiaľ ide o vinu na zavraždení V. O., súd chce poukázať, že za 6 rokov trestného stíhania
nebolo žiadnym právne relevantným dôkazným spôsobom preukázané, že páchateľom tejto osoby bol
obžalovaný.Dodnessanevie,čipáchateľomtejtovraždynemohlabyťináosoba,alebočitonemoholbyť
samotný L. E., a úvahy okolo zavraždenia L. E. zostali len v pozícii indícií a dohadov a domnienok. Pokiaľ
ide o zavraždenie L. E., jediným dôkazom v neprospech obžalovaného sú svedecké výpovede svedka

P. Š., ktorých nevieryhodnosť je preukázaná vykonanými dôkazmi a ďalšími okolnosťami, ktoré svedčia
o tom, že svedok P. Š. od samého začiatku trestného stíhania nevypovedal pravdivo. S prihliadnutím
k uvedeným skutočnostiam súd poukazuje na to, že aj keď by tomu bolo inak, a aspoň sčasti by sa
potvrdzovala výpoveď jediného svedka P. Š., v takejto závažnej veci bolo by potrebné pre vyslovenie
viny zabezpečiť aj ďalšie iné relevantné dôkazné prostriedky.

V závere súd konštatuje, že v súdenom prípade na základe vykonaného dokazovania možno pripustiť
len určitý, a to pomerne nízky stupeň pravdepodobnosti viny obžalovaného, vzhľadom na vykonané
dokazovanie. Súd poznamenáva, že je povinnosťou prokurátora vinu obžalovaného dokázať. Je výlučne
vecou obžalovaného, pre aký spôsob obhajoby sa rozhodne.

V danom prípade neexistuje žiadny nespochybniteľný dôkaz pre vyslovenie bezpečného a logického

záveru o vine obžalovaného. Unesenie dôkazného bremena a „udržanie obžaloby" je v každom prípade
úlohou prokurátora, ktorý by už v procese získavania dôkazov v prípravnom konaní mal dbať na ich
zákonnosť a ďalšiu použiteľnosť.

Vina obžalovaného musí byť preukázaná nespochybniteľne a musí sa opierať o dôveryhodné dôkazy.
Súhrn priamych a nepriamych dôkazov musí tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu vzájomne sa

doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného
skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného
záveru.

S ohľadom na uvedené skutočnosti súd po vykonanom dokazovaní zistil, že v danom prípade dôkazná
situácia neposkytuje dostatočný podklad na rozhodnutie o vine obžalovaného. Treba konštatovať, že

celá koncepcia trestného stíhania bola založená len na úvahách a domnienkach prokurátora. Nie je
síce vylúčené a skutočne to tak aj mohlo byť, že sa skutok stal, ako tvrdí obžaloba, a že ho spáchal aj
obžalovaný, ale len úvahy a domnienky nepostačujú na pozitívne rozhodnutie o vine, a v takom prípade
je súd povinný aplikovať zásadu in dubio pro reo.

Použitie zásady „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obžalovaného) prichádza do úvahy

vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a
zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému skutkovému stavu, a
to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie.
Použitie zásady „in dubio pro reo“ prichádza do úvahy vtedy, keď súd po vykonaní všetkých dôkazov a po
ich vecnom zhodnotení nemôže bezpečne ustáliť, ktorá z viacerých verzií zodpovedá objektívnej pravde.S ohľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že aj keď bol obžalovaný dôvodne podozrivý,
že sa dopustil žalovaného trestného činu, avšak výsledky dokazovania vykonaného pred súdom
nevyznievajú jednoznačne a nie je tu úplne ucelená reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z

ktorých by sa mohol vyvodiť bezpečný záver, že skutok spáchal obžalovaný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom

súde Žilina do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

( § 306/2 )

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti

jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať

len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.