Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. september 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/217/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2712203562
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2712203562.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a členiek

senátu: JUDr. Lea Stovičková a JUDr. Daša Kontríková v právnej veci žalobcu: Československá
obchodní banka, a.s., so sídlom Radlická 333/150, Praha 5, Česká republika, IČO: 000 013 50,
zastúpený advokátom: Mgr. Roman Ambrož, so sídlom Mikulášska 29, Bratislava, proti žalovaným: 1. O.
R., nar. XX.XX.XXXX, O. XXX, G., 2. O. R., nar. XX.XX.XXXX, O. XXX, G., štátny občan SR, o zaplatenie
sumy241.980,94Kčspríslušenstvom,naodvolaniežalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúduSkalica,
č. k. 1C/143/2012-85 zo dňa 17. januára 2013, v zamietajúcej časti a na odvolanie žalovaného v 1. rade
proti uvedenému rozsudku v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa s a v zamietnutej časti o zaplatenie 550,- Kč r u š í a vec s a mu
v zrušenom rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie.

Rozsudok súdu prvého stupňa s a v ostatných častiach p o t v r d z u j e .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaných v 1 a 2 rade zaplatiť žalobcovi sumu
193.941,09 Kč s 10,90% úrokom ročne zo sumy 142.681,22 Kč od 15.03.2012 do zaplatenia, s úrokom z
omeškania zo sumy 142.681,22 Kč vo výške 9,25 % ročne od 29.3.2009 do 30.06.2009 , vo výške 8,5 %
ročne od 01.07.2009 do 31.12.2009, vo výške 8 % ročne od 01.01.2010 do 30.06.2010, vo výške 7,75 %
ročne od 01.07.2010 do 28.06.2012, vo výške 7,50 % ročne od 29.06.2012 do zaplatenia a náhradu trov
konania advokátovi žalobcu, trovy právneho zastúpenia v sume 500,28 eur a iné trovy v sume 463,50

eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd konanie v časti o zaplatenie 45.789,85 Kč
s úrokom z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo sumy 144.931,22 Kč od 15.03.2012 do zaplatenia
zastavil. Súd žalobu vo zvyšku o zaplatenie sumy 2.250,- Kč zamietol. Súd zároveň žalobcovi vrátil
súdny poplatok v sume 101,37 eur. Po právnej stránke rozsudok odôvodnil aplikáciou § 9 ods. 1 a
3, § 10 ods. 1 zák. č. 97/1993 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, smernicou rady
č. 93/13/EHS z 5.4.1993, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 2, 4, § 54 ods. 1, 2 § 517 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka, § 2 písm. d), § 4 ods. 1,2,3,4, 5 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 497

Obchodného zákonníka. Skutkovo rozsudok odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania
mal preukázané, že predmetom konania bol uplatnený nárok žalobcu z platne uzavretej zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Žalovaným bol poskytnutý spotrebiteľský úver v čerpanej výške 200.000,- Kč,
ktorý sa zaviazali splácať formou mesačných splátok s dohodnutým úrokom vo výške 10,90 % ročne.
Žalovaní boli povinný splácať úver v 39. anuitných splátkach vo výške 4.346,- Kč, splatných k
15.dňu v mesiaci, pričom prvá splátka bola splatná dňa 28.01.2009 a posledná 28.03.2012. Žalovaní
v 1. a 2. rade riadne a v čas nesplácali poskytnutý úver, a preto žalobca dňa 28.03.2009 oznámil,že bol zosplatnený celý úver. Do podania žaloby žalovaní celkom z úveru splatili sumu 2.027,19 Kč.
Žalobca podaním doručeným súdu dňa 23.11.2012 pred začatím pojednávania zobral žalobu v časti
zaplatenia sumy 45.789,45 Kč a zmluvného úroku z omeškania vo výške 7,75% ročne za obdobie od

15.03.2012 do zaplatenia späť, preto súd v tejto časti konanie o žalobe zastavil. Po späťvzatí žaloby
v časti žalobca navrhol, aby súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy
193.941,09 Kč z titulu nesplateného úveru; na zaplatenie 10,90% úrok ročne zo sumy 142.681,22 Kč
od 15.03.2012 do zaplatenia, ktoré ho výška bola dohodnutá v úverovej zmluve v časti IV.; úroku z
omeškania zo sumy 142.681,22 Kč: vo výške 9,25 % ročne od 29.03.2009 do 30.06.2009, vo výške

8,5 % ročne od 01.07.2009 do 31.12.2009, vo výške 8 % ročne od 01.01.2010 do 30.06.2010, vo
výške 7,75 % ročne od 01.07.2010 do 28.6.2012, vo výške 7,50 % ročne od 29.06.2012 do zaplatenia;
zaplatenia sumy 2.250 Kč (predstavujúcu poplatky účtované dlžníkom za zaslanie upomienky v sume
200,- Kč, poplatok vo výške 500,- Kč za zaslanie výzvy k zaplateniu dlžnej sumy, poplatok vo výške
500,- Kč za zaslanie opakovanej výzvy k zaplateniu dlžnej sumy, poplatok vo výške 500,- Kč za zaslanie
poslednej výzvy k zaplateniu dlžnej sumy, poplatok za vedenie účtu v sume 120,- Kč a poplatok za

poistenie v sume 120,-Kč) a náhradu trov konania. Súd zmluvu vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú,
keď jednou zo zo zmluvných strán bol spotrebiteľ. Úprava spotrebiteľských vzťahov okrem Zákona o
spotrebiteľských úveroch a Zákona o ochrane spotrebiteľa je zakotvená v Občianskom zákonníku a
súčasťou tejto úpravy je uzákonené i kogentné pravidlo o nemožnosti úpravy zmluvných podmienok
spotrebiteľskou zmluvou odchylne od zákona v neprospech spotrebiteľa. V konaní bolo nepochybne

preukázané, že žalovaní majú nesplatenú výšku úveru voči žalobcovi. Súd priznal žalobcovi právo na
zaplatenie zostatku nesplateného úveru pozostávajúceho z vyčísleného nedoplatku v sume 193.941,09
Kč predstavujúci nedoplatok na istine v sume 142.681,22 Kč, kapitalizovaného úroku 51.259,87 Kč
vyčíslenú ku dňu 14.03.2012, úroku vo výške 10,9 % ročne zo sumy 142,681,22 Kč od 15.3.2012 do
zaplatenia. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania odo dňa uplatneného v žalobe, lebo žalobcovia

sú naďalej v omeškaní a uplatnená výška úroku je v súlade so zákonom a vykonávacím predpisom.
Súd žalobu v časti o zaplatenie 2.250,- Kč zamietol, a to z dôvodu, že žalovaná suma predstavuje
súbor poplatkov (poplatok za upomienku v sume 200,- Kč, poplatky za výzvy na zaplatenie nedoplatku
úveru 3 krát po 500,- Kč, poplatok za správu úveru v sume 120,- Kč a poplatok za poistenie v
sume 430,- Kč). Žalobca sa zaplatenia uvedených poplatok domáhal z dôvodu, že tieto boli riadne

žalovaným účtované a sú vyjadrené v Oznámení o zosplatnení úveru. V časti účtovaných poplatkov
žalobcom žalovanému ako spotrebiteľovi (poplatok správu úveru) sa súd stotožňuje s rozhodovacou
líniou Vrchného Krajinského súdu Karlsruhe z 3.mája 2011 (17U 192/10), podľa ktorej je pre spotrebiteľa
vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi
neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme

dodávateľa (bod 34. rozsudku). Jedná sa o neprijateľnú podmienku, ktorá je nezlučiteľná s podstatnými
princípmi právnej úpravy, od ktorej sa odchyľuje alebo ak podstatné práva a povinnosti vychádzajúce
z povahy zmluvy obmedzuje tak, že je ohrozené dosiahnutie účelu spotrebiteľskej zmluvy. Správa
úverového účtu nepredstavuje samostatnú odplatnú službu banky klientovi, ale naopak slúži výhradne
záujmombanky(RozhodnutieVrchnéhokrajinskéhosúduvBrandenburguz21.júna2006č.k.7U17/06).

V prípade, že banka tento účtuje, jedná sa o neprijateľnú podmienku. Poplatky za výzvy na zaplatenie,
poplatku za upomienku , ako i poplatku za poistenie, ktoré žalobca zapracoval do zmluvy o úvere a do
všeobecných obchodných, prípadne do prihlášky k poisteniu sú vopred dodávateľom zapracované do
zmluvybeztoho,abyžalovaníspotrebiteliamalimožnosťichobsah ovplyvniť. Súdmázato,ževdanom
prípade sa jedná o podmienky neprijateľné, ktoré sú spôsobilé neprimerane poškodiť spotrebiteľov sú

v neprospech spotrebiteľa, a preto sú i v zmysle ust. § 54 neplatné. O trovách konania súd rozhodol v
súlade s ust. § 142 ods. 3 O.s.p., keď žalobca mal v konaní neúspech v pomerne nepatrnej časti a to
v sume 2.250,- Kč zo žalovanej sumy, v ktorej časti súd návrh zamietol. Súd priznal žalobcovi náhradu
trov konania, ktoré predstavujú zaplatený súdny poplatok z návrhu v sume 463,50 eur a trovy právneho
zastúpenia v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. , za dva úkony právnej služby po 200,82 eur, režijný paušál

2 x 7,63 eur a 20% DPH v sume 500,28 eur.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti, ktorej súd návrh zamietol podal odvolanie žalobca
prostredníctvom právneho zástupcu podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. z dôvodu, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, v dôsledku čoho došlo nesprávne k

zamietnutiu žaloby v časti dlžných poplatkov vo výške 2.250,- Kč. Odvolateľ poukázal na to, že poplatky
za výzvy a upomienky, boli žalovaným v 1. a 2. rade účtované z dôvodu neplnenia si svojich zmluvných
povinností. Žalovaní sa dostávali do omeškania s platbami, keď tieto neplatili v plnej výške. Vzhľadom natúto skutočnosť im následne boli zo strany žalobcu zasielané upomienky. Poplatky za tieto upomienky
a výzvy žalobca účtoval vo výške podľa aktuálne platobného sadzobníka poplatkov. Podľa bodu 4.5
Obchodných podmienok pre ČSOB spotrebiteľské úvery, ktoré sú podľa bodu VIII. zmluvy o úvere jej

súčasťou, je ČSOB je oprávnená účtovať klientovi za svoje služby poplatky v súlade so sadzobníkom
poplatkov Poštovej sporiteľne. Ako vyplýva z článku IV. zmluvy o úvere žalovaným bol za správu úveru
účtovaný mesačný poplatok vo výške 30 Kč. Podľa článku VII si žalovaní svoj úver nechali poistiť pre
prípad smrti alebo plnej invalidity a pracovnej neschopnosti. Za poistenie bol podľa prihlášky k poisteniu
bod 3. žalovaným účtovaný mesačný poplatok vo výške 215,- Kč. Poistenie úveru nie je povinné a teda,

ak si žalovaní zvolili poistenie ich úveru a vyplnili prihlášku, zaviazali sa platiť mesačne sumu v nej
uvedenú. Jednotlivé poplatky žalobca podrobne súd špecifikoval v podaní zo dňa 22.11.2012. Žalobca
ďalej uviedol, že so všetkými poplatkami boli žalovaní dopredu uzrozumení. Poistenie úveru nebolo
povinné, a teda žalovaní si sami zvolili takúto doplnkovú službu. Čo sa týka poplatkov za upomienky
a výzvy, žalovaní boli oboznámení s následkami porušenia zmluvy o úvere. Žalovaní sa dostali do
omeškania s platením splátok, preto im boli zo strany žalobcu zasielané upomienky a výzvy. Výška

poplatkov za predmetné upomienky a výzvy je uvedená v sadzobníku poplatkov, ktorý bol žalovaným pri
podpise zmluvy o úvere odovzdaný. Poplatok za vedenie účtu, ktorý bol žalovaným mesačne účtovaný
predstavuje mesačné náklady banky na vedenie tohto účtu. Z uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalovaný v 1. rade odvolanie podaním doručeným súdu

14.03.2013, pričom v odvolaní uviedol, že súdu zaslal list, v ktorom zdôvodnil, že nemôže platiť celú
dlžnú sumu naraz, ale žiadal o splácanie úveru v splátkach po 1.000 Kč. Poukázal na to, že zarába
590 eur mesačne, z príjmu musí platiť ďalšie exekúcie, preto nie je schopný dlžnú sumu zaplatiť naraz.
Stará sa o jedno dieťa, je samostatne zárobkovo činnou osobou, žije od výplaty do výplaty, rodina sa
ocitla v ťažkej situácii, neostáva im často na živobytie. Z uvedených dôvodov navrhol, aby žalovaným

odvolací súd dovolil dlžnú sumu splácať v splátkach po 1.000 Kč.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že obe odvolania boli podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenými osobami - účastníkmi konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolania mali zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolatelia použili zákonom prípustný odvolací dôvod (§

205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.), preskúmal rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolaní
(§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel
k záveru, že odvolanie v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel nie je dôvodné a boli splnené podmienky pre
potvrdenie rozsudku v tejto časti. Zároveň však zistil, že rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej
časti nie je v celej časti správny a bolo potrebné odvolaniu žalobcu v časti vyhovieť.

Vychádzajúc z obsahu spisu, z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku i z obsahu odvolaní oboch
účastníkov je zrejmé, že skutočnosť, že medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom
úvere dňa 11.01.2007, spolu s dodatkami zo dňa 13.06.2008 a 27.11.2008 na základe ktorej žalobca
poskytol žalovaným v 1. a 2. rade úver vo výške 200.000,- Kč a žalovaní v 1. a 2. rade poskytnutý
úver nesplácali riadne a včas nebola medzi účastníkmi sporná. Tiež nebolo sporným, že žalovaní

vrátili z poskytnutého úveru žalobcovi 2.027,19 Kč a na predmetný právny vzťah je potrebné aplikovať
ustanovenia právneho poriadku na ochranu spotrebiteľa, najmä zákon o spotrebiteľských úveroch
v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ako ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa
spotrebiteľských zmlúv. Sporným ostalo a zároveň to tvorilo predmet prieskumu odvolacieho súdu, či
žalobca má právo aj na zaplatenie poplatkov vo výške 2.250,- Kč, tak ako si ich žalobou uplatnil a či

žalovaní sú povinní zaplatiť dlžnú sumu v lehote troch dní, ako ich na to zaviazal súd prvého stupňa,
alebo ju môžu platiť v splátkach.

Podľa§160 ods.1aksúduložilvrozsudkupovinnosť,jepotrebnéjusplniťdotrochdníodprávoplatnosti
rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v
splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky

má za následok zročnosť celého plnenia.

Z citovaného ustanovenia O.s.p. vyplýva, že lehota na splnenie povinnosti uloženej v rozsudku je
zásadne tri dni. Citované ustanovenie ale súdu umožňuje, vzhľadom na osobitné okolnosti každého
prípadu, určiť aj lehotu dlhšiu, prípadne určiť, že peňažné plnenie možno plniť v splátkach, pričom určízároveň výšku splátok a podmienky splatnosti, ako i to, že pri nedodržaní jednej splátky je hneď splatný
celý zvyšok dlhu. Je pravdou, že žalovaný v 1. rade po doručení žaloby s výzvou, aby sa k nej vyjadril
súdu písomne oznámil, že dlh nemá z čoho zaplatiť, lebo prišiel o prácu v Čechách, zamestnal sa

síce na Slovensku, ale zarába len 550 eur a z tejto sumy musí splácať aj iné exekúcie a na živobytie
pre jeho rodinu mu ostáva len veľmi nízka suma. Manželka je nezamestnaná a spoločne sa starajú o
syna. Obaja žalovaní prítomní na pojednávaní 17.01.2013 (č.l. 77) potvrdili, že úver prevzali, nenamietali
žiadnu skutočnosť vyplývajúcu zo zmluvy, uviedli, že nemajú žiadny majetok, veľmi nízky príjem a dlh
nie sú schopní splácať, nemôžu si dovoliť platiť žiadne splátky. Žalovaní boli na pojednávaní poučení

podľa § 120 ods. 4 O.s.p (že môžu predložiť dôkazy do skončenia dokazovania). Vzhľadom na uvedené,
keď žalovaní jednak nepredložili žiadne dôkazy o svojej zlej finančnej situácii, na ktorú poukazovali,
do skončenia dokazovania súdom prvého stupňa, ale aj s prihliadnutím ku skutočnosti, že neuviedli
primeranú výšku splátok, ktoré by mohli splácať, súd správne uložil žalovaným v 1 a 2 rade povinnosť
zaplatiť dlh v lehote 3 dní, ako mu to ukladá zákon. Zaplatiť dlžnú sumu v splátkach súdu umožňuje
citované ust. § 160 O.s.p. v prípade, ak žalovaný preukáže skutočnosť, že sa ocitol v nepriaznivej

finančnej situácii. Súd však tiež musí prihliadať k tomu, aby nedošlo k znevýhodneniu žalobcu tým,
že sa žalovanému umožní dlh splácať v neprimerane dlhej dobe. Podľa ustálenej súdnej praxe by mal
dlžník dlh zaplatiť najneskôr v lehote troch rokov. Ak by súd vyhovel návrhu žalovaných, aby splácali
dlh po 1.000 Kč, ako to navrhovali v odvolaní, žalovaní by len istinu splácali viac ako 16 rokov, čo je
neprípustné a žalovaným nebolo možné poskytnúť takúto výhodu na úkor žalobcu.

Odvolací súd preto vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa v časti, v ktorej žalovaných zaviazal
na zaplatenie istiny, úrokov a úrokov z omeškania a trov konania v lehote troch dní od právoplatnosti
rozsudku, s použitím § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Rozsudok súdu v časti, v ktorej zamietol žalobu žalobcu o zaplatenie poplatkov vo výške 2.250,- Kč bolo
možné považovať v časti o zaplatenie 1.700,- Kč za správny a časti o zaplatenie 550,- Kč súd prihliadol

k námietkam odvolateľa.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa okrem iného domáhal zaplatenia poplatkov za správu úveru vo
výške 120 Kč, za poistenie 430 Kč, za zaslanie upomienky 200 Kč, za zaslanie výzvy 500 Kč, za zaslanie
opakovanej výzvy 500 Kč, za zaslanie poslednej výzvy 500 Kč. Súd prvého stupňa zamietnutie žaloby
v tejto časti odôvodnil tým, že poukázal na rozhodnutie Vrchného Krajinského súdu Karlsruhe z 3.mája

2011 (17U 192/10), podľa ktorého je pre spotrebiteľa vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek
úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak, tieto
sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa (bod 34. rozsudku). Ďalej uviedol, že
ide o neprijateľnú podmienku, ktorá je nezlučiteľná s podstatnými princípmi právnej úpravy, od ktorej sa
odchyľuje alebo ak podstatné práva a povinnosti vychádzajúce z povahy zmluvy obmedzuje tak, že je

ohrozené dosiahnutie účelu spotrebiteľskej zmluvy a preto je takéto dojednanie podľa § 54 OZ neplatné.

Žalobca v odvolaní argumentoval tým, že poplatky za upomienky a výzvy žalobca účtoval vo výške
podľa aktuálne platobného sadzobníka poplatkov. Podľa bodu 4.5 Obchodných podmienok pre ČSOB
spotrebiteľské úvery, ktoré sú podľa bodu VIII. zmluvy o úvere jej súčasťou, je ČSOB je oprávnená
účtovať klientovi za svoje služby poplatky v súlade so sadzobníkom poplatkov Poštovej sporiteľne. Ako

vyplýva z článku IV. zmluvy o úvere žalovaným bol za správu úveru účtovaný mesačný poplatok vo
výške 30 Kč. Podľa článku VII si žalovaní svoj úver nechali poistiť pre prípad smrti alebo plnej invalidity
a pracovnej neschopnosti. Za poistenie bol podľa prihlášky k poisteniu bod 3. žalovaným účtovaný
mesačnýpoplatokvovýške215,-Kč.Poistenieúveruniejepovinnéateda,aksižalovanízvolilipoistenie
ich úveru a vyplnili prihlášku, zaviazali sa platiť mesačne sumu v nej uvedenú.

Z bodu VIII. zmluvy o spotrebiteľskom úvere (č. l. 5) vyplýva, že súčasťou zmluvy sú obchodné
podmienky pre spotrebiteľské úvery, všeobecné obchodné podmienky, poistné podmienky....

Z bodu 4.5 obchodných podmienok pre spotrebiteľské úvery (č. l. 9) vyplýva, že banka je oprávnená
účtovať klientovi za svoje služby poplatky v súlade so sadzobníkom poplatkov Poštovej sporiteľne.

Žalobca v odvolaní namietal, že poplatky za upomienky a výzvy, ktorými upozorňoval žalovaných, že

dlh nesplácajú (v sume 1.700 Kč = 1x200 + 3 x 500), sú v súlade so sadzobníkom poplatkov, ktorý je
súčasťouzmluvyoúvere.Správnymnázoromodvolateľavyjadrenomvodvolanívšaknemožnosúhlasiť,
pretože zo zmluvy o úvere uzavretej medzi účastníkmi vyplýva, že hore citovanou formuláciou boduVIII zmluvy si súčasťou zmluvy účastníci urobili len tie listiny, ktoré sú tam vymenované. Formulácia,
že by sadzobník poplatkov bol súčasťou zmluvy o úvere však absentuje, preto sadzobník v danom
prípade za súčasť zmluvy považovať nemožno. Formuláciu, že banka je oprávnená účtovať klientovi

poplatky v súlade so sadzobníkom nemožno vykladať tak, že sadzobník sa stal súčasť zmluvy. Navyše
zmluva neobsahuje dojednanie, ako často môže banka posielať klientovi výzvu, upomienku, preto
požadované zaplatenie poplatkov za upomienky a výzvy nemá oporu v záväzkovom vzťahu uzavretom
medzi účastníkmi a nárok na zaplatenie nevyplýva zo zmluvy o úvere ani zo zmluvy o poistení.

Odvolací súd preto vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti uplatnených

poplatkov vo výške 1.700 Kč podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Z bodu IV. zmluvy o spotrebiteľskom úvere (č.l. 5) okrem iného vyplýva, že za správu úveru bude banka
účtovať klientovi mesačne poplatok 30 Kč za každý aj započatý mesiac. Z bodu 3 prihlášky k poisteniu
(č.l. 6) vyplýva, že poplatok za poskytnutie tejto služby bude poistník poistenému účtovať mesačne vo
výške 215 Kč. Účastníci sa na týchto poplatkoch dohodli priamo v zmluvách (o úvere o poistení), nie vo
všeobecných podmienkach, resp. sadzobníkoch poplatkov.

Rozhodnutie Vrchného Krajinského súdu Karlsruhe sa týka poplatkov za spracovanie pri poskytnutí
spotrebiteľského úveru a podľa rozhodnutia tieto poplatky sú neprijateľné (resp. poplatky účtované
výlučne v záujme dodávateľa). V texte uvedeného rozhodnutia sa uvádza: „Ak banka od spotrebiteľov
požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľov
a vystavuje ich neprijateľnému vedľajšiemu dojednaniu o cene. Poplatok za spracovanie pri poskytovaní

spotrebiteľského úveru bol bankou stanovený vo výške 2 % z výšky úveru, najmenej však 50 eur
paušálne. Banka sledovala podľa vlastných vyjadrení v podstate úhradu úsilia vynaloženého pri
spracovaní údajov v predzmluvnej fáze, túto obranu však súd odmietol a vyhodnotil jej konanie vo
vzťahu k spotrebiteľovi ako poškodzujúce. Spotrebiteľ nenavštívi banku z dôvodu poradenstva v otázke
konkrétnej úrokovej sadzby alebo rady, či si na základe vlastnej finančnej situácie môže dovoliť úver, ale

výhradne s cieľom zistiť, či a za akých mesačných splátok je banka vôbec ochotná mu ním požadovaný
úver poskytnúť. Preverenie úverovej spoľahlivosti (bonity) a výšky úrokovej miery, ktorými banka
odôvodňovala vyrubenie poplatku za spracovanie pri poskytovaní úveru vyšší krajinský súd odmietol
a uzavrel, že uvedené činnosti vykonáva banka vo vlastnom ekonomickom záujme minimalizovať
nevymožiteľnosť vlastných pohľadávok. Spotrebiteľ dôvodne a v dobrej viere očakáva, že banka mu

poradenstvo a informácie o poskytnutí úveru poskytne zadarmo. V konečnom dôsledku predstavuje
zmluvná podmienka neprijateľné zaťaženie spotrebiteľa, pretože je spotrebiteľovi účtovaný poplatok,
bez toho, aby banka spotrebiteľovi poskytovala skutočné protiplnenie. Aj z tohto dôvodu je zmluvná
podmienka stanovujúca povinnosť platiť poplatok za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru
neprijateľná a voči spotrebiteľom neúčinná. Súd doplnil, že zmluvná podmienka, je neprijateľná aj z

dôvodu, že nie je pre spotrebiteľa jasná a zrozumiteľná - nie je z nej totiž zrejmé, či poplatok za
spracovanie bude na spotrebiteľa dopadať iba v prípade, ak uzavrie zmluvu o úvere alebo aj v situácii,
keď sa bude iba informovať ohľadom úverovej služby (arg. výška úveru 0 eur = paušálna minimálna
výšky poplatku 50 eur). Vyšší krajinský súd potvrdil rozhodovaciu líniu, podľa ktorej je pre spotrebiteľa
vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi

neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme
dodávateľa (bod 34. rozsudku)“.

Z uvedeného možno vyvodiť záver, že pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek
úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak,
tieto poplatky sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa. Podľa názoru odvolacieho

súdu v danom prípade možno prihliadnuť k rozhodovacej praxi týkajúcej sa platenia popltakov v danom
prípade, ak bude preukázané, že za účtované poplatky žalobcom nebolo poskytované protiplnenie
žalovaným a išlo o poplatky účtované výlučne v záujme žalobcu (dôkazné bremeno bude na žalobcovi).
V prípade, ak súd určí niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných
obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, podľa ust. § 153 ods.

4 O.s.p. súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.

S poukazom na hore uvedené, odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v zamietnutej časti o
zaplatenie 550 Kč podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., pretože súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a
vrátil vec súdu prvého stupňa podľa ust. § 221 ods. 2 O.s.p.Úlohou súdu prvého stupňa bude pokračovať v konaní, vykonať dôkazy a tieto vyhodnotiť tak, aby
rozsudok obsahoval náležitosti § 157 ods. 2 O.s.p. Ako už odvolací súd hore uviedol, pre posúdenie
opodstatnenosti žaloby žalobcu o zaplatenie poplatkov vo výške 550 Kč bude doplniť dokazovanie

smerujúce k preukázaniu, či za účtované poplatky žalobcu boli žalovaným v 1. a 2. rade poskytované
služby. V tomto smere je dôkazné bremeno na žalobcovi, on musí navrhnúť vykonať dokazovanie
preukazujúce, že za účtované poplatky poskytoval žalovaným služby. Ak súd po vykonanom dokazovaní
dospeje k záveru, že nárok žalobcu je aj v tejto časti dôvodný, žalobe vyhovie, ak dospeje k záveru,
že dôvodný nie je, žalobu zamietne. V prípade, ak súd zistí, že dohoda účastníkov o platení poplatkov

je neprijateľnou podmienkou, vo výroku rozsudku túto neprijateľnú podmienku uvedie v súlade s § 153
ods. 4 O.s.p.

Na záver je potrebné uviesť, že rozhodnutie vo veci samej odvolacím súdom (zmenou rozsudku) by
za tohto stavu veci v celom rozsahu nahrádzalo prvostupňové rozhodnutie, čím by bolo účastníkom
odoprené právo namietať správnosť skutkových a právnych záverov na inštančne vyššom súde a
tým aj možnosť preskúmania správnosti záverov odvolacieho súdu. Posúdenie podstaty veci v rámci

dvojinštančného súdneho konania je súčasťou práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces.
Požiadavke dôsledného rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti konania bolo možné učiniť
zadosť iba zrušujúcim rozhodnutím v uvedenej časti rozsudku súdu prvého stupňa.

V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd o náhrade trov konania, vrátane tohto odvolacieho
konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaných v 1 a 2 rade zaplatiť žalobcovi sumu
193.941,09 Kč s 10,90% úrokom ročne zo sumy 142.681,22 Kč od 15.03.2012 do zaplatenia, s úrokom z
omeškania zo sumy 142.681,22 Kč vo výške 9,25 % ročne od 29.3.2009 do 30.06.2009 , vo výške 8,5 %

ročne od 01.07.2009 do 31.12.2009, vo výške 8 % ročne od 01.01.2010 do 30.06.2010, vo výške 7,75 %
ročne od 01.07.2010 do 28.06.2012, vo výške 7,50 % ročne od 29.06.2012 do zaplatenia a náhradu trov
konania advokátovi žalobcu, trovy právneho zastúpenia v sume 500,28 eur a iné trovy v sume 463,50
eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd konanie v časti o zaplatenie 45.789,85 Kč
s úrokom z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo sumy 144.931,22 Kč od 15.03.2012 do zaplatenia

zastavil. Súd žalobu vo zvyšku o zaplatenie sumy 2.250,- Kč zamietol. Súd zároveň žalobcovi vrátil
súdny poplatok v sume 101,37 eur. Po právnej stránke rozsudok odôvodnil aplikáciou § 9 ods. 1 a
3, § 10 ods. 1 zák. č. 97/1993 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, smernicou rady
č. 93/13/EHS z 5.4.1993, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 2, 4, § 54 ods. 1, 2 § 517 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka, § 2 písm. d), § 4 ods. 1,2,3,4, 5 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 497

Obchodného zákonníka. Skutkovo rozsudok odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania
mal preukázané, že predmetom konania bol uplatnený nárok žalobcu z platne uzavretej zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Žalovaným bol poskytnutý spotrebiteľský úver v čerpanej výške 200.000,- Kč,
ktorý sa zaviazali splácať formou mesačných splátok s dohodnutým úrokom vo výške 10,90 % ročne.
Žalovaní boli povinný splácať úver v 39. anuitných splátkach vo výške 4.346,- Kč, splatných k

15.dňu v mesiaci, pričom prvá splátka bola splatná dňa 28.01.2009 a posledná 28.03.2012. Žalovaní
v 1. a 2. rade riadne a v čas nesplácali poskytnutý úver, a preto žalobca dňa 28.03.2009 oznámil,
že bol zosplatnený celý úver. Do podania žaloby žalovaní celkom z úveru splatili sumu 2.027,19 Kč.
Žalobca podaním doručeným súdu dňa 23.11.2012 pred začatím pojednávania zobral žalobu v časti
zaplatenia sumy 45.789,45 Kč a zmluvného úroku z omeškania vo výške 7,75% ročne za obdobie od

15.03.2012 do zaplatenia späť, preto súd v tejto časti konanie o žalobe zastavil. Po späťvzatí žaloby
v časti žalobca navrhol, aby súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy
193.941,09 Kč z titulu nesplateného úveru; na zaplatenie 10,90% úrok ročne zo sumy 142.681,22 Kč
od 15.03.2012 do zaplatenia, ktoré ho výška bola dohodnutá v úverovej zmluve v časti IV.; úroku z
omeškania zo sumy 142.681,22 Kč: vo výške 9,25 % ročne od 29.03.2009 do 30.06.2009, vo výške

8,5 % ročne od 01.07.2009 do 31.12.2009, vo výške 8 % ročne od 01.01.2010 do 30.06.2010, vovýške 7,75 % ročne od 01.07.2010 do 28.6.2012, vo výške 7,50 % ročne od 29.06.2012 do zaplatenia;
zaplatenia sumy 2.250 Kč (predstavujúcu poplatky účtované dlžníkom za zaslanie upomienky v sume
200,- Kč, poplatok vo výške 500,- Kč za zaslanie výzvy k zaplateniu dlžnej sumy, poplatok vo výške

500,- Kč za zaslanie opakovanej výzvy k zaplateniu dlžnej sumy, poplatok vo výške 500,- Kč za zaslanie
poslednej výzvy k zaplateniu dlžnej sumy, poplatok za vedenie účtu v sume 120,- Kč a poplatok za
poistenie v sume 120,-Kč) a náhradu trov konania. Súd zmluvu vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú,
keď jednou zo zo zmluvných strán bol spotrebiteľ. Úprava spotrebiteľských vzťahov okrem Zákona o
spotrebiteľských úveroch a Zákona o ochrane spotrebiteľa je zakotvená v Občianskom zákonníku a

súčasťou tejto úpravy je uzákonené i kogentné pravidlo o nemožnosti úpravy zmluvných podmienok
spotrebiteľskou zmluvou odchylne od zákona v neprospech spotrebiteľa. V konaní bolo nepochybne
preukázané, že žalovaní majú nesplatenú výšku úveru voči žalobcovi. Súd priznal žalobcovi právo na
zaplatenie zostatku nesplateného úveru pozostávajúceho z vyčísleného nedoplatku v sume 193.941,09
Kč predstavujúci nedoplatok na istine v sume 142.681,22 Kč, kapitalizovaného úroku 51.259,87 Kč
vyčíslenú ku dňu 14.03.2012, úroku vo výške 10,9 % ročne zo sumy 142,681,22 Kč od 15.3.2012 do

zaplatenia. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania odo dňa uplatneného v žalobe, lebo žalobcovia
sú naďalej v omeškaní a uplatnená výška úroku je v súlade so zákonom a vykonávacím predpisom.
Súd žalobu v časti o zaplatenie 2.250,- Kč zamietol, a to z dôvodu, že žalovaná suma predstavuje
súbor poplatkov (poplatok za upomienku v sume 200,- Kč, poplatky za výzvy na zaplatenie nedoplatku
úveru 3 krát po 500,- Kč, poplatok za správu úveru v sume 120,- Kč a poplatok za poistenie v

sume 430,- Kč). Žalobca sa zaplatenia uvedených poplatok domáhal z dôvodu, že tieto boli riadne
žalovaným účtované a sú vyjadrené v Oznámení o zosplatnení úveru. V časti účtovaných poplatkov
žalobcom žalovanému ako spotrebiteľovi (poplatok správu úveru) sa súd stotožňuje s rozhodovacou
líniou Vrchného Krajinského súdu Karlsruhe z 3.mája 2011 (17U 192/10), podľa ktorej je pre spotrebiteľa
vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi

neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme
dodávateľa (bod 34. rozsudku). Jedná sa o neprijateľnú podmienku, ktorá je nezlučiteľná s podstatnými
princípmi právnej úpravy, od ktorej sa odchyľuje alebo ak podstatné práva a povinnosti vychádzajúce
z povahy zmluvy obmedzuje tak, že je ohrozené dosiahnutie účelu spotrebiteľskej zmluvy. Správa
úverového účtu nepredstavuje samostatnú odplatnú službu banky klientovi, ale naopak slúži výhradne

záujmombanky(RozhodnutieVrchnéhokrajinskéhosúduvBrandenburguz21.júna2006č.k.7U17/06).
V prípade, že banka tento účtuje, jedná sa o neprijateľnú podmienku. Poplatky za výzvy na zaplatenie,
poplatku za upomienku , ako i poplatku za poistenie, ktoré žalobca zapracoval do zmluvy o úvere a do
všeobecných obchodných, prípadne do prihlášky k poisteniu sú vopred dodávateľom zapracované do
zmluvybeztoho,abyžalovaníspotrebiteliamalimožnosťichobsah ovplyvniť. Súdmázato,ževdanom

prípade sa jedná o podmienky neprijateľné, ktoré sú spôsobilé neprimerane poškodiť spotrebiteľov sú
v neprospech spotrebiteľa, a preto sú i v zmysle ust. § 54 neplatné. O trovách konania súd rozhodol v
súlade s ust. § 142 ods. 3 O.s.p., keď žalobca mal v konaní neúspech v pomerne nepatrnej časti a to
v sume 2.250,- Kč zo žalovanej sumy, v ktorej časti súd návrh zamietol. Súd priznal žalobcovi náhradu
trov konania, ktoré predstavujú zaplatený súdny poplatok z návrhu v sume 463,50 eur a trovy právneho

zastúpenia v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. , za dva úkony právnej služby po 200,82 eur, režijný paušál
2 x 7,63 eur a 20% DPH v sume 500,28 eur.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti, ktorej súd návrh zamietol podal odvolanie žalobca
prostredníctvom právneho zástupcu podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. z dôvodu, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu

prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, v dôsledku čoho došlo nesprávne k
zamietnutiu žaloby v časti dlžných poplatkov vo výške 2.250,- Kč. Odvolateľ poukázal na to, že poplatky
za výzvy a upomienky, boli žalovaným v 1. a 2. rade účtované z dôvodu neplnenia si svojich zmluvných
povinností. Žalovaní sa dostávali do omeškania s platbami, keď tieto neplatili v plnej výške. Vzhľadom na
túto skutočnosť im následne boli zo strany žalobcu zasielané upomienky. Poplatky za tieto upomienky

a výzvy žalobca účtoval vo výške podľa aktuálne platobného sadzobníka poplatkov. Podľa bodu 4.5
Obchodných podmienok pre ČSOB spotrebiteľské úvery, ktoré sú podľa bodu VIII. zmluvy o úvere jej
súčasťou, je ČSOB je oprávnená účtovať klientovi za svoje služby poplatky v súlade so sadzobníkom
poplatkov Poštovej sporiteľne. Ako vyplýva z článku IV. zmluvy o úvere žalovaným bol za správu úveru
účtovaný mesačný poplatok vo výške 30 Kč. Podľa článku VII si žalovaní svoj úver nechali poistiť pre

prípad smrti alebo plnej invalidity a pracovnej neschopnosti. Za poistenie bol podľa prihlášky k poisteniu
bod 3. žalovaným účtovaný mesačný poplatok vo výške 215,- Kč. Poistenie úveru nie je povinné a teda,
ak si žalovaní zvolili poistenie ich úveru a vyplnili prihlášku, zaviazali sa platiť mesačne sumu v nejuvedenú. Jednotlivé poplatky žalobca podrobne súd špecifikoval v podaní zo dňa 22.11.2012. Žalobca
ďalej uviedol, že so všetkými poplatkami boli žalovaní dopredu uzrozumení. Poistenie úveru nebolo
povinné, a teda žalovaní si sami zvolili takúto doplnkovú službu. Čo sa týka poplatkov za upomienky

a výzvy, žalovaní boli oboznámení s následkami porušenia zmluvy o úvere. Žalovaní sa dostali do
omeškania s platením splátok, preto im boli zo strany žalobcu zasielané upomienky a výzvy. Výška
poplatkov za predmetné upomienky a výzvy je uvedená v sadzobníku poplatkov, ktorý bol žalovaným pri
podpise zmluvy o úvere odovzdaný. Poplatok za vedenie účtu, ktorý bol žalovaným mesačne účtovaný
predstavuje mesačné náklady banky na vedenie tohto účtu. Z uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby

odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalovaný v 1. rade odvolanie podaním doručeným súdu
14.03.2013, pričom v odvolaní uviedol, že súdu zaslal list, v ktorom zdôvodnil, že nemôže platiť celú
dlžnú sumu naraz, ale žiadal o splácanie úveru v splátkach po 1.000 Kč. Poukázal na to, že zarába
590 eur mesačne, z príjmu musí platiť ďalšie exekúcie, preto nie je schopný dlžnú sumu zaplatiť naraz.
Stará sa o jedno dieťa, je samostatne zárobkovo činnou osobou, žije od výplaty do výplaty, rodina sa

ocitla v ťažkej situácii, neostáva im často na živobytie. Z uvedených dôvodov navrhol, aby žalovaným
odvolací súd dovolil dlžnú sumu splácať v splátkach po 1.000 Kč.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že obe odvolania boli podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenými osobami - účastníkmi konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolania mali zákonom

predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolatelia použili zákonom prípustný odvolací dôvod (§
205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.), preskúmal rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolaní
(§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel
k záveru, že odvolanie v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel nie je dôvodné a boli splnené podmienky pre
potvrdenie rozsudku v tejto časti. Zároveň však zistil, že rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej

časti nie je v celej časti správny a bolo potrebné odvolaniu žalobcu v časti vyhovieť.

Vychádzajúc z obsahu spisu, z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku i z obsahu odvolaní oboch
účastníkov je zrejmé, že skutočnosť, že medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom
úvere dňa 11.01.2007, spolu s dodatkami zo dňa 13.06.2008 a 27.11.2008 na základe ktorej žalobca
poskytol žalovaným v 1. a 2. rade úver vo výške 200.000,- Kč a žalovaní v 1. a 2. rade poskytnutý

úver nesplácali riadne a včas nebola medzi účastníkmi sporná. Tiež nebolo sporným, že žalovaní
vrátili z poskytnutého úveru žalobcovi 2.027,19 Kč a na predmetný právny vzťah je potrebné aplikovať
ustanovenia právneho poriadku na ochranu spotrebiteľa, najmä zákon o spotrebiteľských úveroch
v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ako ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa
spotrebiteľských zmlúv. Sporným ostalo a zároveň to tvorilo predmet prieskumu odvolacieho súdu, či

žalobca má právo aj na zaplatenie poplatkov vo výške 2.250,- Kč, tak ako si ich žalobou uplatnil a či
žalovaní sú povinní zaplatiť dlžnú sumu v lehote troch dní, ako ich na to zaviazal súd prvého stupňa,
alebo ju môžu platiť v splátkach.

Podľa§160 ods.1aksúduložilvrozsudkupovinnosť,jepotrebnéjusplniťdotrochdníodprávoplatnosti
rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v

splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky
má za následok zročnosť celého plnenia.

Z citovaného ustanovenia O.s.p. vyplýva, že lehota na splnenie povinnosti uloženej v rozsudku je
zásadne tri dni. Citované ustanovenie ale súdu umožňuje, vzhľadom na osobitné okolnosti každého
prípadu, určiť aj lehotu dlhšiu, prípadne určiť, že peňažné plnenie možno plniť v splátkach, pričom určí

zároveň výšku splátok a podmienky splatnosti, ako i to, že pri nedodržaní jednej splátky je hneď splatný
celý zvyšok dlhu. Je pravdou, že žalovaný v 1. rade po doručení žaloby s výzvou, aby sa k nej vyjadril
súdu písomne oznámil, že dlh nemá z čoho zaplatiť, lebo prišiel o prácu v Čechách, zamestnal sa
síce na Slovensku, ale zarába len 550 eur a z tejto sumy musí splácať aj iné exekúcie a na živobytie
pre jeho rodinu mu ostáva len veľmi nízka suma. Manželka je nezamestnaná a spoločne sa starajú o

syna. Obaja žalovaní prítomní na pojednávaní 17.01.2013 (č.l. 77) potvrdili, že úver prevzali, nenamietali
žiadnu skutočnosť vyplývajúcu zo zmluvy, uviedli, že nemajú žiadny majetok, veľmi nízky príjem a dlh
nie sú schopní splácať, nemôžu si dovoliť platiť žiadne splátky. Žalovaní boli na pojednávaní poučení
podľa § 120 ods. 4 O.s.p (že môžu predložiť dôkazy do skončenia dokazovania). Vzhľadom na uvedené,keď žalovaní jednak nepredložili žiadne dôkazy o svojej zlej finančnej situácii, na ktorú poukazovali,
do skončenia dokazovania súdom prvého stupňa, ale aj s prihliadnutím ku skutočnosti, že neuviedli
primeranú výšku splátok, ktoré by mohli splácať, súd správne uložil žalovaným v 1 a 2 rade povinnosť

zaplatiť dlh v lehote 3 dní, ako mu to ukladá zákon. Zaplatiť dlžnú sumu v splátkach súdu umožňuje
citované ust. § 160 O.s.p. v prípade, ak žalovaný preukáže skutočnosť, že sa ocitol v nepriaznivej
finančnej situácii. Súd však tiež musí prihliadať k tomu, aby nedošlo k znevýhodneniu žalobcu tým,
že sa žalovanému umožní dlh splácať v neprimerane dlhej dobe. Podľa ustálenej súdnej praxe by mal
dlžník dlh zaplatiť najneskôr v lehote troch rokov. Ak by súd vyhovel návrhu žalovaných, aby splácali

dlh po 1.000 Kč, ako to navrhovali v odvolaní, žalovaní by len istinu splácali viac ako 16 rokov, čo je
neprípustné a žalovaným nebolo možné poskytnúť takúto výhodu na úkor žalobcu.

Odvolací súd preto vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa v časti, v ktorej žalovaných zaviazal
na zaplatenie istiny, úrokov a úrokov z omeškania a trov konania v lehote troch dní od právoplatnosti
rozsudku, s použitím § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Rozsudok súdu v časti, v ktorej zamietol žalobu žalobcu o zaplatenie poplatkov vo výške 2.250,- Kč bolo

možné považovať v časti o zaplatenie 1.700,- Kč za správny a časti o zaplatenie 550,- Kč súd prihliadol
k námietkam odvolateľa.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa okrem iného domáhal zaplatenia poplatkov za správu úveru vo
výške 120 Kč, za poistenie 430 Kč, za zaslanie upomienky 200 Kč, za zaslanie výzvy 500 Kč, za zaslanie
opakovanej výzvy 500 Kč, za zaslanie poslednej výzvy 500 Kč. Súd prvého stupňa zamietnutie žaloby

v tejto časti odôvodnil tým, že poukázal na rozhodnutie Vrchného Krajinského súdu Karlsruhe z 3.mája
2011 (17U 192/10), podľa ktorého je pre spotrebiteľa vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek
úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak, tieto
sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa (bod 34. rozsudku). Ďalej uviedol, že
ide o neprijateľnú podmienku, ktorá je nezlučiteľná s podstatnými princípmi právnej úpravy, od ktorej sa

odchyľuje alebo ak podstatné práva a povinnosti vychádzajúce z povahy zmluvy obmedzuje tak, že je
ohrozené dosiahnutie účelu spotrebiteľskej zmluvy a preto je takéto dojednanie podľa § 54 OZ neplatné.

Žalobca v odvolaní argumentoval tým, že poplatky za upomienky a výzvy žalobca účtoval vo výške
podľa aktuálne platobného sadzobníka poplatkov. Podľa bodu 4.5 Obchodných podmienok pre ČSOB
spotrebiteľské úvery, ktoré sú podľa bodu VIII. zmluvy o úvere jej súčasťou, je ČSOB je oprávnená

účtovať klientovi za svoje služby poplatky v súlade so sadzobníkom poplatkov Poštovej sporiteľne. Ako
vyplýva z článku IV. zmluvy o úvere žalovaným bol za správu úveru účtovaný mesačný poplatok vo
výške 30 Kč. Podľa článku VII si žalovaní svoj úver nechali poistiť pre prípad smrti alebo plnej invalidity
a pracovnej neschopnosti. Za poistenie bol podľa prihlášky k poisteniu bod 3. žalovaným účtovaný
mesačnýpoplatokvovýške215,-Kč.Poistenieúveruniejepovinnéateda,aksižalovanízvolilipoistenie

ich úveru a vyplnili prihlášku, zaviazali sa platiť mesačne sumu v nej uvedenú.

Z bodu VIII. zmluvy o spotrebiteľskom úvere (č. l. 5) vyplýva, že súčasťou zmluvy sú obchodné
podmienky pre spotrebiteľské úvery, všeobecné obchodné podmienky, poistné podmienky....

Z bodu 4.5 obchodných podmienok pre spotrebiteľské úvery (č. l. 9) vyplýva, že banka je oprávnená
účtovať klientovi za svoje služby poplatky v súlade so sadzobníkom poplatkov Poštovej sporiteľne.

Žalobca v odvolaní namietal, že poplatky za upomienky a výzvy, ktorými upozorňoval žalovaných, že
dlh nesplácajú (v sume 1.700 Kč = 1x200 + 3 x 500), sú v súlade so sadzobníkom poplatkov, ktorý je
súčasťouzmluvyoúvere.Správnymnázoromodvolateľavyjadrenomvodvolanívšaknemožnosúhlasiť,
pretože zo zmluvy o úvere uzavretej medzi účastníkmi vyplýva, že hore citovanou formuláciou bodu
VIII zmluvy si súčasťou zmluvy účastníci urobili len tie listiny, ktoré sú tam vymenované. Formulácia,

že by sadzobník poplatkov bol súčasťou zmluvy o úvere však absentuje, preto sadzobník v danom
prípade za súčasť zmluvy považovať nemožno. Formuláciu, že banka je oprávnená účtovať klientovi
poplatky v súlade so sadzobníkom nemožno vykladať tak, že sadzobník sa stal súčasť zmluvy. Navyše
zmluva neobsahuje dojednanie, ako často môže banka posielať klientovi výzvu, upomienku, preto
požadované zaplatenie poplatkov za upomienky a výzvy nemá oporu v záväzkovom vzťahu uzavretom

medzi účastníkmi a nárok na zaplatenie nevyplýva zo zmluvy o úvere ani zo zmluvy o poistení.Odvolací súd preto vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti uplatnených
poplatkov vo výške 1.700 Kč podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Z bodu IV. zmluvy o spotrebiteľskom úvere (č.l. 5) okrem iného vyplýva, že za správu úveru bude banka

účtovať klientovi mesačne poplatok 30 Kč za každý aj započatý mesiac. Z bodu 3 prihlášky k poisteniu
(č.l. 6) vyplýva, že poplatok za poskytnutie tejto služby bude poistník poistenému účtovať mesačne vo
výške 215 Kč. Účastníci sa na týchto poplatkoch dohodli priamo v zmluvách (o úvere o poistení), nie vo
všeobecných podmienkach, resp. sadzobníkoch poplatkov.

Rozhodnutie Vrchného Krajinského súdu Karlsruhe sa týka poplatkov za spracovanie pri poskytnutí

spotrebiteľského úveru a podľa rozhodnutia tieto poplatky sú neprijateľné (resp. poplatky účtované
výlučne v záujme dodávateľa). V texte uvedeného rozhodnutia sa uvádza: „Ak banka od spotrebiteľov
požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľov
a vystavuje ich neprijateľnému vedľajšiemu dojednaniu o cene. Poplatok za spracovanie pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru bol bankou stanovený vo výške 2 % z výšky úveru, najmenej však 50 eur
paušálne. Banka sledovala podľa vlastných vyjadrení v podstate úhradu úsilia vynaloženého pri

spracovaní údajov v predzmluvnej fáze, túto obranu však súd odmietol a vyhodnotil jej konanie vo
vzťahu k spotrebiteľovi ako poškodzujúce. Spotrebiteľ nenavštívi banku z dôvodu poradenstva v otázke
konkrétnej úrokovej sadzby alebo rady, či si na základe vlastnej finančnej situácie môže dovoliť úver, ale
výhradne s cieľom zistiť, či a za akých mesačných splátok je banka vôbec ochotná mu ním požadovaný
úver poskytnúť. Preverenie úverovej spoľahlivosti (bonity) a výšky úrokovej miery, ktorými banka

odôvodňovala vyrubenie poplatku za spracovanie pri poskytovaní úveru vyšší krajinský súd odmietol
a uzavrel, že uvedené činnosti vykonáva banka vo vlastnom ekonomickom záujme minimalizovať
nevymožiteľnosť vlastných pohľadávok. Spotrebiteľ dôvodne a v dobrej viere očakáva, že banka mu
poradenstvo a informácie o poskytnutí úveru poskytne zadarmo. V konečnom dôsledku predstavuje
zmluvná podmienka neprijateľné zaťaženie spotrebiteľa, pretože je spotrebiteľovi účtovaný poplatok,

bez toho, aby banka spotrebiteľovi poskytovala skutočné protiplnenie. Aj z tohto dôvodu je zmluvná
podmienka stanovujúca povinnosť platiť poplatok za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru
neprijateľná a voči spotrebiteľom neúčinná. Súd doplnil, že zmluvná podmienka, je neprijateľná aj z
dôvodu, že nie je pre spotrebiteľa jasná a zrozumiteľná - nie je z nej totiž zrejmé, či poplatok za
spracovanie bude na spotrebiteľa dopadať iba v prípade, ak uzavrie zmluvu o úvere alebo aj v situácii,

keď sa bude iba informovať ohľadom úverovej služby (arg. výška úveru 0 eur = paušálna minimálna
výšky poplatku 50 eur). Vyšší krajinský súd potvrdil rozhodovaciu líniu, podľa ktorej je pre spotrebiteľa
vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi
neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme
dodávateľa (bod 34. rozsudku)“.

Z uvedeného možno vyvodiť záver, že pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek
úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak,
tieto poplatky sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa. Podľa názoru odvolacieho
súdu v danom prípade možno prihliadnuť k rozhodovacej praxi týkajúcej sa platenia popltakov v danom
prípade, ak bude preukázané, že za účtované poplatky žalobcom nebolo poskytované protiplnenie

žalovaným a išlo o poplatky účtované výlučne v záujme žalobcu (dôkazné bremeno bude na žalobcovi).
V prípade, ak súd určí niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných
obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, podľa ust. § 153 ods.
4 O.s.p. súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.

S poukazom na hore uvedené, odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v zamietnutej časti o

zaplatenie 550 Kč podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., pretože súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a
vrátil vec súdu prvého stupňa podľa ust. § 221 ods. 2 O.s.p.

Úlohou súdu prvého stupňa bude pokračovať v konaní, vykonať dôkazy a tieto vyhodnotiť tak, aby
rozsudok obsahoval náležitosti § 157 ods. 2 O.s.p. Ako už odvolací súd hore uviedol, pre posúdenie

opodstatnenosti žaloby žalobcu o zaplatenie poplatkov vo výške 550 Kč bude doplniť dokazovanie
smerujúce k preukázaniu, či za účtované poplatky žalobcu boli žalovaným v 1. a 2. rade poskytované
služby. V tomto smere je dôkazné bremeno na žalobcovi, on musí navrhnúť vykonať dokazovanie
preukazujúce, že za účtované poplatky poskytoval žalovaným služby. Ak súd po vykonanom dokazovanídospeje k záveru, že nárok žalobcu je aj v tejto časti dôvodný, žalobe vyhovie, ak dospeje k záveru,
že dôvodný nie je, žalobu zamietne. V prípade, ak súd zistí, že dohoda účastníkov o platení poplatkov
je neprijateľnou podmienkou, vo výroku rozsudku túto neprijateľnú podmienku uvedie v súlade s § 153

ods. 4 O.s.p.

Na záver je potrebné uviesť, že rozhodnutie vo veci samej odvolacím súdom (zmenou rozsudku) by
za tohto stavu veci v celom rozsahu nahrádzalo prvostupňové rozhodnutie, čím by bolo účastníkom
odoprené právo namietať správnosť skutkových a právnych záverov na inštančne vyššom súde a
tým aj možnosť preskúmania správnosti záverov odvolacieho súdu. Posúdenie podstaty veci v rámci

dvojinštančného súdneho konania je súčasťou práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces.
Požiadavke dôsledného rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti konania bolo možné učiniť
zadosť iba zrušujúcim rozhodnutím v uvedenej časti rozsudku súdu prvého stupňa.

V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd o náhrade trov konania, vrátane tohto odvolacieho
konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.