Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. jún 2014

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 5C/50/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5311207705
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Kubjatková

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2014:5311207705.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou Mgr. Andreou Kubjatkovou v právnej veci navrhovateľov v l. K. A. B., X..

XX.X.XXXX, a v 2. rade C. B., X.. XX.XX.XXXX, S. L. R., R. Č.. XX, právne zastúpení JUDr. Ľudovítom
Főldesom, advokátom so sídlom Domašská 11, Bratislava, proti odporcovi A. M., X.. XX.X.XXXX, L.
Č., H..K..Š. XXXX, právne zastúpený JUDr. Michaelou Poláčkovou, advokátkou, Advokátska kancelária
Čadca, Palárikova č. 88, v konaní o zaplatenie 13.277,56 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ýzaplatiť navrhovateľom 1/, 2/ sumu 13.277,56 € do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Čadci rozsudkom 5C/50/2011-98 zo dňa 12. 3. 2012 vyhovel návrhu navrhovateľov 1/, 2/
a zaviazal odporcu k povinnosti zaplatiť navrhovateľom sumu 13.277,56 € do troch dní od právoplatnosti
tohtorozsudku.Zároveňimpriznalajnáhradutrovkonaniavovýške796,50€atrovprávnehozastúpenia
2.040,21 € s uložením povinnosti odporcovi tieto zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľov v
lehote do troch dní. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil v zmysle ustanovení § 39, 451, 457, 107 ods.
3 Občianskeho zákonníka, keď konštatoval, že každý z účastníkov je povinný druhému vrátiť všetko,
čo podľa neplatnej alebo zrušenej zmluvy dostal. Navrhovatelia odkúpili od odporcu osobné motorové

vozidlo, ako bolo neskôr preukázané, toto bolo kradnuté, bolo im zabavené, neskôr odovzdané do
úschovy Okresného súdu Bratislava II. za účelom jeho vrátenia majiteľovi, a odporca bol teda povinný
vrátiť im zaplatenú kúpnu cenu, pričom súd na vznesenú námietku premlčania podľa § 107 ods. 3 OZ
neprihliadal.

Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odporca odvolanie, na základe ktorého
Krajský súd v Žiline rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom krajský

súd konštatoval, že nedostatočné zdôvodnenie rozhodnutia má vždy za následok odňatie možnosti
účastníkovi konať pred odvolacím súdom, nakoľko sa objektívne dostáva do situácie, keď nemôže svoje
odvolanie zákonným spôsobom zdôvodniť, čo má za následok vždy zrušenie súdneho rozhodnutia v
odvolacom konaní. Prvostupňový súd uviedol viaceré rozhodnutia a stanovy z Najvyššieho súdu ČR,
avšak nezdôvodnil, ako konkrétne právne posúdil tento prejednávaný prípad, nevysporiadal sa s tým,
že už v roku 2001 bol podaný návrh na súde ohľadom vrátenia kúpnej ceny, pričom tento bol vzatý
späť, a navrhovatelia až s odstupom 10 rokov opätovne podali žalobu, pričom súd neuviedol, prečo v

tomto prípade neprihliadol na vznesenú námietku premlčania. Prvostupňový súd právny dôvod vrátenia
finančných prostriedkov odporcom posudzoval podľa § 457 OZ, ustálil, že uzatvorená kúpna zmluva
je absolútne neplatná, preto každý z účastníkov je povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Prvostupňový súd nezdôvodnil, prečo dospel k právnemu záveru, že záväzok medzi účastníkmi jesynalagmatický, nevysporiadal sa s tvrdením odporcu, ktorý poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu
ČR spisová značka 32Odo 885/2003, a tvrdil, že sa jedná o samostatné nároky, nie o synalagmatický
záväzok. Aplikácia § 107 ods. 3 OZ sa uplatní iba v prípadoch, keď na jednej strane stojí právo

vlastnícke proti inému právu, čo nemožno uplatniť k posudzovanej veci. Pokiaľ takto postupoval, vec
nesprávne právne posúdil. Taktiež odvolací súd poukázal aj na ďalšiu skutočnosť, a to podanie žaloby
navrhovateľkou v 1. rade v roku 2001, jej následné späťvzatie a opakované podanie návrhu na súd z tých
istých dôvodov po uplynutí 10. rokov. Toto konanie navrhovateľky prvostupňový súd nijakým spôsobom
nevyhodnotil, či za takýchto okolností priznanie plnenia z uplatňovaného nároku by nebolo v rozpore s

dobrými mravmi, pokiaľ by dospel k záveru, že je dôvodné a nepremlčané.

Navrhovateľka v l. rade na pojednávaní uviedla, že pri kúpe motorového vozidla sa pýtala odporcu, či
auto nebolo kradnuté, on jej povedal, že nie a v prípade, ak kradnuté bolo, tak peniaze vráti. Keď im
policajtiautozadržali,telefonovalaodporcovi.Najskôruviedol,žeimpeniazevráti,neskôr,žebudesumu
splácať po 50,- Sk. Prvý krát podala žalobu v roku 2001, po doručení tejto žaloby odporcovi on sľúbil,

že dlh bude splácať, preto zobrala návrh späť. Peniaze im však nevyplatil, preto sa opätovne rozhodla
podať túto žalobu. Auto patrí do BSM, toto kupovali za trvania manželstva zo spoločných prostriedkov.
Po zrušení rozsudku krajského súdu na pojednávaní uviedla, že sa pripája k výpovedi svojho manžela. S
odporcom nikdy nedošlo k dohode o splátkach po 50,-- Sk. Túto im len navrhol, s takouto by nesúhlasili.
Opätovne žalobu podali preto, lebo nemohli dobre spávať, prišli o 400.000,-- Sk, cítili sa podvedení, a

tieto peniaze museli splácať.

Navrhovateľ v 2. rade na pojednávaní uviedol, že o predaji auta sa dozvedeli cez inzerát, dohodli sa s
p. M., že sa stretnú na pumpe, kde sa zišli, auto vyskúšali a tú aj vyplatili odporcovi sumu 400.000,-Sk.
Pýtali sa ho, či nie je auto kradnuté. On uviedol, že v prípade, ak by bolo, že peniaze vráti. Asi po troch

týždňoch im policajti auto zobrali. Vtedy odporcovi jeho manželka telefonovala, ten sľúbil najskôr, že
peniazevráti,potomuviedol,ženičnemáabudeichsplácaťpo50,-Sk.Odporcuneobviňujúzkrádeže,je
možné, že on ho kúpil taktiež kradnuté. Auto kúpili zo spoločných peňazí. Po zrušení rozsudku krajského
súdu na pojednávaní uviedol, že odporca mu bol od začiatku sympatický, potykali si, nemal mu prečo
neveriť. Keď sa zistilo, že auto je kradnuté, snažil sa vymôcť peniaze, odporca však uviedol, že žiaden

majetok nemá, nemajú mu čo zobrať, bude to splácať po 50,-- Sk. On taktiež nemal peniaze, na kúpu si
zobral pôžičku, peniaze musel splácať. Keď pýtal peniaze späť, sympatie a kamarátstvo medzi nimi sa
minuli, ako mohol ísť on, ktorý bol nikto, proti niekomu, kto bol niekto, odporca bol v cudzineckej légii,
preto mal z neho strach, pričom o jeho situácii vedeli viacerí ľudia, vyslúžilí policajti, ktorí sa mu ponúkli,
že mu pomôžu za cenu 60 %, on to odmietol. Nešlo však o riešenie situácie fyzickou cestou. Aj keď mal

strach z odporcu, trestné oznámenie na neho podal. Nemohli dobre spávať, prišli o 400.000,-- Sk, cítili
sa podvedení, a tieto peniaze museli splácať. K dohode o splátkach po 50,-- Sk nikdy nedošlo. Žiadnu
takúto splátku im ani nezaplatí. S podaním novej žaloby čakali skoro jedenásť rokov z toho dôvodu, že
mali za to, že auto nie je kradnuté, podávali návrh na Štátnu inšpekciu, a od polície sa raz dozvedeli,
že auto nie je kradnuté, potom im konečne prišiel papier, že auto bolo kradnuté. Táto situácia trvala tri

alebo štyri roky. Tiež mali strach z odporcu pre situáciu, ktorá v štáte bola, v súčasnosti sa ho už neboja.
V hotovosti mali 200.000,-- Sk, požičali si 10.000,-- mariek, ktoré splácali asi rok aj tri až štyri mesiace.
Pôžičku mali od fyzickej osoby.

Odporca na pojednávaní uviedol, že nie sú pravdivé tvrdenia navrhovateľov, nikdy im nepodpísal žiadne

splátky po 50,- Sk, pretože sumu 400.000,- Sk by v splátkach po 50,- Sk musel splácať 8000 mesiacov.
Nikdy neuznal navrhovateľom, že im dlží sumu 400.000,- Sk. Je pravdou, že uvedené auto kúpil od pani
S. na inzerát, ktorá ho chcela predať za sumu 500.000,- Sk, nakoniec sa dohodli na sume 450.000,- Sk.
On dal taktiež inzerát do Avíza, že predá auto za 450.000,- Sk. S navrhovateľmi sa dohodli na sume
400.000,- Sk. Auto im predal, odovzdal, oni mu vyplatili sumu 400.000,- Sk. Auto riadne prešlo kontrolou

na polícii, bolo odhlásené z evidencie. Políciou bolo prezerané 4-krát. Nikdy nepodpísal vrátenie sumy
400.000,- Sk, ani neuviedol, že ich vráti. Bol za pani S., aby mu peniaze vrátila s tým, že on potom
tieto peniaze vráti navrhovateľom 1/, 2/. Navrhovatelia nemali pred ním rešpekt, pretože podali na neho
trestné oznámenie. B. nedĺži žiadne peniaze, lebo si od nich nič nepožičal, on im predal vec, ktorá bola
jeho. On kupoval auto s tým, že je čisté, on ho neukradol. Nikdy ho B. písomne nevyzvali na vrátenie

dlžnej sumy. Po zrušení rozsudku krajského súdu na pojednávaní uviedol, že je nezmyselné klamstvo,
aby navrhovateľom splácal sumu 400.000,-- Sk po 50,-- Sk mesačne, nakoľko by to vychádzalo na
dobu 8000 mesiacov, ktorých by sa nedožil. Nemal vedomosť o tom, že auto bolo kradnuté, v živote sa
navrhovateľom nevyhrážal. V armáde je tiež normálna práca, peniaze si zarobil poctivo. Odkedy autopredal, ani jedenkrát sa nekontaktoval s majiteľmi auta, nikomu sa nevyhrážal, nesľúbil žiadne splátky
po 50,-- Sk. Ak sa na neho báli podať žalobu, je to úplná blbosť, pretože jeden z držiteľov vozidla sám
povedal, že ho chcel nechať vymáhať už policajtami, čo jasne dokazuje pred súdom, že z neho strach

nemali.

Právny zástupca navrhovateľov 1/, 2/ na pojednávaní uviedol, že na základe vykonaného dokazovania
bolo jednoznačne preukázané, že odporca predal navrhovateľom vozidlo za kúpnu cenu 400.000,- Sk.
Následne bolo zistené, že toto vozidlo bolo odcudzené v Bratislave, teda odporca nebol vlastníkom tohto

vozidla a teda ho ani navrhovateľom nemohol predať. Ide o absolútne neplatnú zmluvu, neplatný právny
úkon od začiatku podľa § 39 OZ, lebo svojim obsahom a účelom odporuje zákonu. Podľa § 457 OZ ak
je zmluva neplatná alebo zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej
dostal. Navrhovatelia vydali uvedené auto do súdnej úschovy, nakoľko sa nepodarilo zistiť pobyt p. D. a
nebolo mu možné auto odovzdať. Odporca však nevrátil navrhovateľom kúpnu cenu. Toto bezdôvodné
obohatenie vzniklo na zmluvnom základe a v danom prípade súd v zmysle § 107 ods. 3 OZ nemôže

prihliadať na námietku premlčania. Toto ustanovenie bolo do zákona zavedené v r. 1982 za účelom
zjednotenia výkladu, aby sa vyvážila spravodlivosť, keď vedľa seba stoja dve práva, pričom vlastnícke
právo je nepremlčateľné. Žiadajú návrhu vyhovieť, nakoľko nikto sa nemôže bezdôvodne obohatiť na
úkor iného a bezdôvodné obohatenie sa musí vydať. Taktiež žiadajú náhradu trov konania. Po zrušení
rozsudku krajského súdu na pojednávaní poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR spisová značka

31Cdo/2250/2009 zo dňa 14. 7. 2010 uverejnený v Lexfórum.cz Otevřené fórum pro české a slovenské
právniky, v ktorom veľký senát Najvyššieho súdu ČR použil s poukazom na § 107 ods. 3, štyri kľúčové
argumenty: po 1. Teleleologický dôvod, že zmyslom je zachovanie rovnováhy práv oboch zmluvných
strán neplatnej, či neskôr zrušenej zmluvy, dopadá na všetky prípady, kedy synalagmatický vzťah
vznikol zo zákona, po 2. gramaticky, systematicky argumentoval, že opačný záver totiž, že v prípade

absolútnej neplatne kúpnej zmluvy nejde o synalagmatický vzťah podľa § 457 Občianskeho zákonníka
by činil ustanovenie § 107 ods. 3 OZ v časti pamätajúcej na neplatné zmluvy za absolútne nadbytočné
ustanovenie, po 3. zo staršej judikatúry citoval záver, že kupujúci z neplatnej zmluvy tým, že vec vydá nie
účastníkovi zmluvy, ale priamo vlastníkovi, splní povinnosť vydať vec za predávajúceho, a tým súčasne
splní svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo synalagmatického záväzku voči predávajúcemu, ktorý nie je

vlastníkom predávanej veci, po 4. z dôvodovej správy k Zákonom č. 131/82 Zb., citoval, že účelom
diskutovaného ustanovenia bolo, že právna prax čelila rade obtiaží vyplývajúcich z toho, že najmä u
neplatných alebo zrušených kúpnych zmlúv nebolo vydanie veci uplynutím času pre nepremlčateľnosť
vlastníckeho práva ohrozené, zatiaľ čo podľa doslovného znenia zákona právo na vydanie peňažného
plnenia premlčaniu podliehalo. Taktiež poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu spisová značka 28Cdo

3041/2010 týkajúci sa motorového vozidla, kde je konštatované, že kupujúci z neplatnej zmluvy tým,
že vydá vec priamo vlastníkovi, splní povinnosť vydať vec za predávajúceho, ktorý nie je vlastníkom
veci, nakoľko vlastnícke právo sa nepremlčuje, nemôže predávajúci, ani kupujúci uplatniť námietku
premlčania. Vrátenie kúpnej ceny absolútne nie je v rozpore s dobrými mravmi, naopak, keby nebola
vrátená kúpna cena, to by bolo v rozpore s § 107 ods. 3 OZ, § 457 OZ. Nakoľko navrhovatelia zaplatili

kúpnu cenu za niečo, čo v živote nemohli dostať, teda získať k tomu vlastnícke právo, a tým pádom
nemožno poukazovať na dobré mravy. Nárok navrhovateľov je jednoznačne nepremlčateľný, a zákon
má väčšiu silu, ako dobré mravy, ktoré sú ťažko definovateľné. Rozsudok NS SR 6Cdo/200/2010, ktorý
predložila právna zástupkyňa odporcu, absolútne nesúvisí s týmto konaním, kde sa jedná o výpoveď a
špecifickúsituáciu.Pokiaľideozákonnéustanovenienanejaképrávo,taklenvovýnimočnýchprípadoch

sa môže uplatňovať § 3 OZ, a samotný § 107 ods. 3 je výnimkou ustanovenia o premlčaní. Jeho klienti
majú právo na vyplatenie kúpnej ceny za motorové vozidlo pochádzajúce z trestnej činnosti, pretože
takéto vozidlo nemôže byť predmetom predaja, majú morálne právo na vrátenie peňazí, pretože § 107
ods. 3 bol zavedený v roku 1982, aby bola urobená spravodlivosť, ktorú musí mať súd predovšetkým
na zreteli. Z morálneho hľadiska nikto nemôže povedať, že keď ja zaplatím niekomu za vozidlo, ktoré

mi nemôže predať, nemám právo na vrátenie peňazí, pretože právo jeho klienta na vrátenie peňazí sa
nepremlčuje. Navrhovatelia vzali prvú žalobu späť preto, lebo pán odporca im sľúbil, že im vráti peniaze.
K vráteniu peňazí však nedošlo. Práve toto konanie je nemorálne. Odporca nahovoril jeho klientov, aby
späťvzali žalobu, a potom im zasa nevrátil peniaze, že nemá žiaden majetok. Potom začal hovoriť, že
im to bude splácať po 50,-- Sk. Späťvzatím prvej žaloby sa navrhovatelia nevzdávajú svojho práva,

nijakým spôsobom nezmarili uspokojenie svojho zákonného nároku tým, že žalobu vzali späť. Medzi
navrhovateľmi a odporcom nikdy nedošlo k žiadnej dohode ohľadne splácania pôžičky po 50,-- Sk.
Poukázal na výpoveď odporcu v trestnom konaní z roku 2002, kedy odporca peniaze najprv odmietol
vrátiť, nech to ide súdnou cestou, bola podaná žaloba, následne sa obrátil na pani S. s tým, že vozidloje kradnuté, aby mu vrátila peniaze, on to vráti pani B., čo dokazuje, že odporca chcel vrátiť peniaze
pani B. po podaní žaloby. Rozhodnutie Najvyššieho súdu z roku 2004, na ktoré sa odvoláva právna
zástupkyňa odporcu, už bolo prekonané dvoma rozhodnutiami Najvyššieho súdu, dokonca veľkého

senátu občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia v roku 2009 a 2010. Odporca sa nemôže
uspokojiť z odcudzeného vozidla, nakoľko nie je to jeho vozidlo, hovoríme tu o absolútne neplatnej
kúpnej zmluve, vozidlo bolo z trestnej činnosti. Namietal tvrdenie právnej zástupkyne odporcu, že dôjde
k porušeniu právnej istoty jej klienta, ktorý čakal 10 rokov, že navrhovatelia podajú žalobu o 400.000,--
Sk. Darmo si zakladal nad tým, že uplynie 10 rokov, a neplatil. Odporcovi nevznikne žiadna ujma, ak súd

prizná navrhovateľom právo podľa zákona, pretože aj on má podanú žalobu, kde je prerušené konanie
vočipaniS.D.,asúdneposudzujeprávnyvzťahmedzipaniS.aním.Taktiežprávnazástupkyňazavádza
tým, že pokiaľ zanikla nejaká firma, nemá byť posúdené zákonné právo jeho klientom. Aj pani S.Á. sa
môže domáhať svojho práva od toho, od koho auto kúpila leasingová spoločnosť, čo je jeho právny
názor, a nie je predmetom tohto konania. Nie je pravdou, že by jeho klienti boli lichnaví pri uplatňovaní
práva, žiadali dať auto znalecky preskúmať, pričom konečný efekt na základe metalografických expertíz

v kriminalistisko-expertíznom ústave bolo, že vozidlo pochádza z trestnej činnosti, bolo odcudzené
konkrétnej osobe v okrese Bratislava I. Veľký senát obchodnoprávneho a občianskoprávneho kolégia
jednoznačne konštatoval s poukazom na ustanovenie § 107 ods. 3, že v takýchto prípadoch vzniká, že
dobromyseľný držiteľ predáva, a medzi ním a kupujúcim vzniká zo zákona synalagmatický vzťah, kedy
došlo k vzájomnému plneniu. Vozidlo bolo odovzdané navrhovateľom, kúpna cena odporcovi, a v zmysle

§107 ods. 3 sa musí vrátiť všetko, nakoľko ide o absolútne neplatnú zmluvu. Je tam nepremlčateľné
právo vlastníka, právo na vrátenie mu vzniká priamo zo zákona, to je vyrovnávacia spravodlivosť. V
rozpore s dobrými mravmi by bolo neoprávnené obohatenie sa z neplatného právneho úkonu získať
nejaký majetok, ten sa musí vrátiť. Úroky z omeškania nepožadujú, žiadajú, aby im bolo vrátené to, čo
zaplatili navrhovatelia za odcudzené vozidlo, a trovy konania.

Právna zástupkyňa odporcu na pojednávaní uviedla, že uplatnený nárok považujú za neoprávnený,
žaloba je vecne nesprávna, bola dokladovaná tvrdeniami, ktoré sa ukázali počas konania ako
nepravdivé, napr. tvrdenie o údajnom uznaní dlhu odporcom. Navrhovatelia na pojednávaní uviedli, že
odporca im žiaden písomný doklad o uznaní dlhu neposkytol. Argument o údajnom uznaní dlhu súvisí

práve so snahou vyhnúť sa následku spojenému s uplatnením námietky premlčania. Táto námietka je
dôvodná, súd je povinný podľa § 107 ods. 2) a 3) na námietku premlčania prihliadať. Dôvody, pre ktoré
je premlčanie relevantné podopreli vlastným právnym výkladom, odbornými komentármi a rozhodnutím
NS ČR, ktoré vychádza z rovnakej právnej normy, ktorá je rovnaká ako pre SR, tak pre ČR. Súd by mal
analogicky postupovať v tejto veci. Uplatnenie ustanovenia § 107 ods. 3) OZ je prípustné v prípade, ak

na jednej strane stojí právo vlastnícke a na druhej právo na vrátenie kúpnej ceny. Poukázala na rozsudok
NSČR32Odo885/03,ktorérozhodnutievychádzazustanovenia §107ods.3)OZ,skutkovéokolnosti
prípadu sú úplne rovnaké ako v danom prípade, kde v záväznej časti rozhodnutia NS uviedol, že v
tomto prípade proti sebe stálo právo na vrátenie kúpnej ceny, pričom druhá strana nebola skutočným
vlastníkom, ktorá by mohla uplatňovať, resp. domáhať sa toho, že vlastnícke právo je nepremlčateľné

a práve z tohto dôvodu NS povedal, že pre takýto prípad nie je prípustné použitie ustanovenia § 107
ods. 3) a súd je povinný prihliadať na námietku premlčania uplatnenú odporcom a teda dokazovať
2-ročnú, eventuálne 3-ročnú premlčaciu lehotu. Po zrušení rozsudku krajského súdu na pojednávaní
uviedla, že krajský súd okrem otázky premlčania poukázal aj na novú rovinu posudzovania tohto sporu
s možnosťou uplatnenia úvahy OS, či za okolností opakovaného podania žaloby navrhovateľmi na

to isté plnenie s odstupom 10. rokov priznanie plnenia z uplatneného nároku by nebolo v rozpore s
dobrými mravmi, pokiaľ by aj súd dospel k záveru, že nárok je dôvodný a nepremlčateľný. Odporca
má za to, že krajským súdom naznačená úvaha smerujúca fakticky k uplatneniu ustanovenia § 3
ods. 1 OZ je správna. Navrhovatelia si uplatnili právo na zaplatenie kúpnej ceny špekulatívne a
účelovo, keďže navrhovateľka mala už v roku 2001, kedy došlo k odobratiu vozidla, možnosť uplatniť

svoje nároky aj cestou trestného konania voči páchateľovi krádeže vozidla. Oni sa však rozhodli pre
uplatnenie trestného konania voči odporcovi, a súčasne civilného konania, kedy navrhovateľka v 1.
rade ako vtedajšia žalobkyňa zobrala žalobu bezdôvodne späť. Zastavenie konania nebráni podaniu
novej žaloby, avšak dôkazné možnosti odporcu by boli iné, ako s odstupom 10., respektíve už 13.
rokov. To isté platí aj o pani S., od ktorej odporca vozidlo odkúpil, ako aj od ďalších, od ktorých bolo

odkúpené, a súčasná žaloba má jediný praktický výsledok vznik a reťazenie súdnych sporov ohľadom
odcudzeného vozidla. Samotná pani S. podala žalobu na Okresný súd v Prievidzi, ako aj na náhradu
škody voči štátu. Tvrdenie navrhovateľov o údajnej dohode na splátkach dlhu po 50,-- Sk je nepravdivé
a nepreukázané. Terajšia žaloba predstavuje konanie navrhovateľov, ktoré nepožíva právnu ochranu,pričom možno súdu rozhodnúť o nepriznaní právnej ochrany, ak by šlo aj o právo nepremlčateľné,
vyplýva z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, pričom možnosť súdu aplikovať § 3 ods. 1 OZ
je nezávislá na skutočnosti, či je uplatnené právo domnelé, alebo naopak, či je v súlade so zákonom

alebo zmluvnými podmienkami. Podstata rozhodovania súdu podľa tohto ustanovenia je vysvetlená v
uznesení Najvyššieho súdu SR 6Cdo/200/2010, v zmysle ktorého má súd možnosť ako autoritatívny
orgán, aby zasiahol do výkonu práv a povinností, ak zistí, že odporuje dobrým mravom, teda či výkon
daného subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi, a v prípade, že tomu tak nie je, odoprieť
poskytnúť ochranu uplatňovanému právu. Toto posúdenie je vždy založené na úvahe súdu, ktorá musí

byť podložená vždy konkrétnymi zisteniami, či sa výkon určitého práva prieči dobrým mravom, musí byť
súdom vo vzájomnom konaní subjektov občianskoprávnych vzťahov vždy zistené podľa objektívneho
kritéria s prihliadnutím na všetky konkrétne okolnosti prípadu vrátane doby, miesta konania, ako aj
postaveniesubjektov.Českésúdyaleneriešilišpecifickúsituáciu,ktoránastalavtomtokonaní,žežaloba
bola uplatnená opakovane. Navrhla, aby sa súd zaoberal právnym názorom uvedeným v rozhodnutí
krajského súdu, a to prečo došlo k späťvzatiu žaloby, a opakovanému podaniu žaloby z tých istých

dôvodov po uplynutí 10. rokov. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 28Cdo/2421/12, kde
právna veta definuje zmysel ustanovenia § 3 ods. 1 OZ, kedy súdy skúmajú, či uplatnenie daného
práva, hoci by bolo aj zákonné, vedie k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa tak vo vzťahu medzi
účastníkmi, ako aj v postavení niektorého z nich navonok. V tomto prípade však dochádza k narušeniu
právnej istoty nielen odporcu, ale aj všetkých jeho právnych predchodcov. V danom prípade existujú

dva názorové smery, či ide o premlčateľné alebo nepremlčateľné právo s tým, že § 107 ods. 3 bol
zaradený do OZ v roku 1982. Jeho účel vyplýva z dôvodovej správy v snahe zákonodarcu vyhnúť sa
nepriaznivým dôsledkom pre stranu neplatnej zmluvy, ktorej právo na peňažné plnenie bolo ohrozené
premlčaním, t.j. kupujúceho, zatiaľ čo na druhej strane právo na vydanie prevedenej veci premlčaniu
nepodliehalo, t.j. predávajúcemu. Navrhovatelia nemali právo ohrozené premlčaním, svoje právo využili

podaním prvej žaloby 6 mesiacov po uzatvorení kúpnej zmluvy, a sami si právo zmarili späťvzatím
žaloby bez toho, aby bol uvedený akýkoľvek dôvod. A už tobôž nie dohoda medzi účastníkmi konania
o vrátení peňazí. Navrhovatelia odporcu vykresľujú celý čas tak, akoby mali z neho strach, lebo bol
vojak, naopak, z výsluchu navrhovateľa vyplýva, že jemu sa ponúkli ľudia, ktorí sa snažili riešiť situáciu
fyzickou cestou. Na pojednávaní dňa 23. 2. 2012 navrhovatelia ohľadne týchto okolností vypovedali

inak, nevypovedali o nejakom strachu, ktorý mali mať pri podaní žaloby a trestného oznámenia, ale
až v súvislosti s vymyslenými 50,-- Sk splátkami. Poukázala na časové nezrovnalosti, kedy trestné
oznámenie bolo podané 30. 10. 2001, kedy už navrhovateľka vypovedala, kde mala byť údajná dohoda
o splátkach po 50,-- Sk, pričom žaloba bola podaná až 27. 12. 2001, t.j. dva mesiace po podaní trestného
oznámenia. Pričom navrhovatelia na pojednávaní uviedli, že v dôsledku tejto dohody o splátkach po

50,-- Sk zobrali žalobu späť. Ide o ich účelové tvrdenia, pričom pán M. v zápise o výsluchu nikdy netvrdil,
že im peniaze vrátil, nikdy sa nedohodol na vrátení peňazí, ani po 50,-- Sk splátkach. Výslovne jej
vo svojej výpovedi odmietol vrátiť, nech to ide súdnou cestou s tým, že sám sa obrátil na pani S., a
táto keby mu peniaze vrátila, tieto by on vrátil. Dobré mravy sa v rámci súdneho konania posudzujú z
hľadiska princípu všeobecnej spravodlivosti, poctivosti, slušnosti a čestnosti. Z hľadiska uplatneného

práva si obe strany uplatňujú právo na súdnu ochranu, ktoré má svoju zákonom predpokladanú kvalitu.
U navrhovateľov ich právo nie je uplatnené na základe právnej normy, ale právneho princípu nemo plus
juris. Na druhej strane právo na súdnu ochranu odporcu, ktorý vo vzťahu k princípu nemo plus juris
nebol porušiteľom tohto princípu, a samému v rámci súdnej ochrany svedčia viaceré právne princípy, a
to najmä ústavný princíp právnej istoty a legitímneho očakávania, dôvery v zachovanie status quo 10

ročného od podania prvej žaloby, jej späťvzatia, kedy mal oprávnené očakávanie, že navrhovatelia, ktorí
žalobu prvú vzali späť bez uvedenia dôvodu, túto opätovne nepodajú. Okamihom podania druhej žaloby
sa stali porušiteľmi princípu právnej istoty a legitímneho očakávania odporcu. S tým súvisí aj ochrana
dobrej viery odporcu. Bez ohľadu na to, či uplatnené právo podlieha alebo nepodlieha premlčaniu, súd
musí skúmať neprijateľné dôsledky v prípade priznania žalovanej sumy, kde na strane navrhovateľov

nastane individuálny prospech priznaním sumy, na strane odporcu individuálny neprospech, a okrem
toho reťazenie súdnych sporov, ale aj pretrhnutý reťazec v dôsledku zániku firmy Axa Group OCP, a.s.,
k 30. 10. 2012, pričom išlo o riadnu leasingovú spoločnosť, čo znamená, že pani S., od ktorej auto kúpil
odporca, nemá voči komu uplatniť si svoj nárok. K takémuto stavu by nedošlo, keby navrhovatelia riadne
pokračovaliďalejvprvomkonaníoprvejžalobebezspäťvzatia.Keďževozidlobolovyradenézevidencie

v roku 2013, neexistuje ani len teoretická možnosť, aby došlo k uspokojeniu nároku kohokoľvek z tohto
vozidla, a všetky tieto následky sú neprijateľné v porovnaní s individuálnym prospechom navrhovateľov.
Preto súd musí uplatniť princíp spravodlivosti žalobu zamietnuť, v opačnom prípade by išlo o prílišný
formalizmus pri výklade práva. Otázka premlčateľnosti v tomto konaní nie je až tak podstatná, väčšiurelevanciu vo veci má ustanovenie § 3 ods. 1 OZ. Argumentáciu žalobcov považujú za nekorektnú,
nakoľko vychádzal z dlhodobého nerešpektovania právneho názoru krajského súdu. Povinnosťou súdu
bolo venovať sa okolnostiam späťvzatia prvej žaloby a dôvodu podania druhej žaloby. Liknavosť a

špekulatívne konanie navrhovateľov viedli k neprijateľným následkom na strane odporcu, všetkých jeho
právnych predchodcov, k narušeniu právnej istoty, k mareniu reálnej možnosti týchto subjektov získať
peniaze, eventuálne a čisto teoreticky sa uspokojiť zo samostatného vozidla. Proti týmto následkom je
dôvod navrhovateľov, že žalobu podali, pretože nemohli dobre spávať, skutočne neadekvátny. Takto
uplatnený nárok navrhovateľov nemôže požívať ochranu práva, výkon tohto práva je v rozpore s dobrými

mravmi, súd by mal žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania, okrem iného pre obzvlášť náročnú
a odbornú argumentáciu, ktorú si vyžadovala ochrana jeho práv.

Okrem výsluchu účastníkov súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s celým spisovým materiálom
a to s fotokópiou technického preukazu motorového vozidla EČ: M. s úradným záznamom o podaní
vysvetlenianavrhovateľkouvl)radezodňa30.10.2001vSencinaOO-PZpodČVS:PZ-DÚ-1566/St-O1-

SC, s uznesením Okresného úradu vyšetrovania PZ Čadca zo dňa 27.3.2002 pod ČVS: OÚV-685/2001,
ktorým bola odložená vec z podozrenia trestného činu podvodu, ktorého sa mal dopustiť odporca,
s potvrdením o predbežnom zaistení veci zo dňa 9.8.2001, s vyrozumením držiteľa o zaistení BMV
zn. BMW 325i Cabrio, EČ: R.-XXXAO zo dňa 6.9.2001, s potvrdením o predbežnom zaistení veci
zo dňa 18.9.2001, z informácie o vozidle ZAWTBARIA spol. s.r.o. Bratislava, s uznesením OR-PZ

ÚJaKP Bratislava pod ČVS: OÚV-21/99 zo dňa 9.6.2006, ktorým bolo odcudzené auto uložené do
úschovy OS Bratislava II., s vyjadreniami právnych zástupcov ako navrhovateľov, tak aj odporcu, so
spisom OS v Čadci 12C 1037/01, s uznesením Okresného súdu Prievidza 8C/55/20112 o prerušení
konania do právoplatného skončenia tohto konania, so žiadosťou G. S. adresovanou na Ministerstvo
vnútra SR o predbežné prerokovanie nároku podľa § 15 ods. 1 Zákona o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci v súvislosti s nesprávnym úradným postupom, so zápisnicou o
výpovedi odporcu pred OÚV PZ Čadca zo dňa 4. 2. 2002 pod číslom ČVS:OÚV-685/2001, s oznámením
OR PZ SR ODI Čadca o počte prepisov a účastníkov prepisov osobného motorového vozidla BMV,
VIN:WBABJP1030JC46097, rok výroby 1994, ktoré bolo prepísané: na Ivana Gubiča, AXA Group
OCP Rimavská Sobota, G. S., A. M., A. B., s oznámením OR PZ odbor kriminálnej polície Čadca, že

vyšetrovací spis ORP:OÚV-682/2001 bol v roku 2013 skartovaný.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že navrhovatelia 1-2) spolu s odporcom uzatvorili dňa
16.7.2001 kúpnu zmluvu, na základe ktorej odkúpili navrhovatelia do BSM osobné motorové vozidlo
zn. BMV 325i Cabrio, EČ: M. a odporcovi vyplatili kúpnu cenu vo výške 400.000,-Sk. Dňa 3.8.2001

bolo vozidlo prihlásené na navrhovateľku v l) rade na ODI ORP-PZ, bolo mu pridelené evidenčné číslo
R.. Dňa 9.8.2001 bolo synovi navrhovateľov auto predbežne zaistené policajtmi OR-PZ v Senci -
odbor kriminálnej polície pre podozrenie, že súvisí s páchaním trestnej činnosti. Na základe písomného
vyrozumenia držiteľky o vykonaných opatreniach zo dňa 6.9.2001 bolo navrhovateľom oznámené,
že zaistené vozidlo bolo podrobené metalografickému skúmaniu výrobných čísiel, kde bolo zistené a

potvrdené pozmeňovanie výrobných čísiel karosérie a motora, odstránenie časti identifikačných štítkov,
zistené bolo, že vozidlo pochádza z krádeže v Bratislave. Jeho vlastníkom je W. D.. Po zistení,
že vozidlo bolo odcudzené, bolo prevzaté vyšetrovateľom na ďalšie konanie, boli na ňom vykonané
ďalšie expertízne skúmania, pričom sa zistilo, že vozidlo obsahuje súčasti dvoch vozidiel. Keďže
sa vyšetrovateľovi nepodarilo skontaktovať s vlastníkom vozidla s p. W. D., dňa 9.6.2006 rozhodol

uznesením ČVS: OÚV-21/99 o umiestnení odcudzeného, zaisteného a prevzatého vozidla do úschovy
OS Bratislava II. Navrhovatelia podali na odporcu trestné oznámenie pre podozrenie z trestného činu
podvodu, ktoré bolo uznesením OÚ PZ Čadca uznesením zo dňa 27.3.2002 odložené.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo

obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 451 ods. l) OZ kto sa na úkon iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.Podľa § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 107 ods. 3 OZ ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť

všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník
mohol namietanie premlčať.

Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných, a nesmie byť v rozpore s dobrými

mravmi.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že kúpna zmluva uzatvorená dňa 16.7.2001
medzi navrhovateľmi 1/, 2/ a odporcom, na základe ktorej odporca ako predávajúci odpredal do BSM
navrhovateľovmotorovévozidloanavrhovateliaakokupujúcimuzaplatilikúpnucenuvovýške400.000,-
Skjeabsolútneneplatnouzmluvou,ideoneplatnýprávnyúkon,ktorýsvojimobsahomaúčelomodporuje

zákonu. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd musí prihliadať z úradnej moci. Odporca, keďže
nebol vlastníkom tohto motorového vozidla, ako bolo neskôr zistené, uvedené auto bolo odcudzené, aj
keď bolo na ODI OR-PZ v Senci riadne prihlásené na navrhovateľku v l) rade ako držiteľku a bolo mu
pridelené nové evidenčné číslo, nemohol teda takéto vozidlo predať navrhovateľom v zmysle zásady,
že nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako má. Keďže uvedená kúpna zmluva je neplatná,

podľa § 457 OZ je každý z účastníkov povinný druhému vrátiť všetko, čo podľa zmluvy dostal. V §
457 nejde o samostatnú skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia, ale je v ňom upravený zvláštny
spôsob vydania predmetu bezdôvodného obohatenia, ak zmluva, podľa ktorej si strany navzájom plnili
bola neplatná alebo zrušená. V danom prípade sa teda povinnosť vydať plnenie z neplatnej zmluvy
nebude riadiť ustanovením § 451 OZ, ale ustanovením § 457 OZ, ktoré určuje ako pravidlo vzájomnú

viazanosť práv a povinnosti účastníkov neplatnej alebo zrušenej zmluvy. Znamená to teda, že právo
jednej zmluvnej strany na vydanie poskytnutého plnenia je podmienené jej povinnosťou vrátiť druhej
zmluvnej strane to, čo podľa zmluvy od nej prijala. Zo zákona tak vzniká synalagmatický záväzok, v
ktorom je povinnosť oboch strán k plneniu na seba vzájomne viazaná.

Z publikovanej praxe súdov v obdobných právnych veciach súd dospel k záveru, že existujú
súdne rozhodnutia, kde si vzájomne odporujú právne závery o nepremlčateľnosti uplatneného
práva navrhovateľov podľa § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka, a to rozsudky spisová značka
28Cdo/3041/2010a31Cdo/2250/2009,anaopak,onepremlčateľnostiuplatnenéhoprávanavrhovateľov
podľa § 107 ods. 1, 2 OZ, a to rozsudky spisová značka 32Odo/885/2003 a 32Odo/1142/2004. Uvedenú

skutočnosť uznáva aj právna zástupkyňa odporcu, pričom právny zástupca navrhovateľov vyslovene
poukázal na rozsudok veľkého senátu občiansko-právneho a obchodného kolégia Najvyššieho súdu
ČR spisová značka 31Cdo/2250/09 zo dňa 14. 8. 2010, ako aj rozsudok Najvyššieho súdu spisová
značka 28Cdo/3041/2010 zo dňa 21. 10. 2010, ktorými bol prekonaný právny názor Najvyššieho
súdu vyjadrený v jeho rozsudku spisová značka 32Odo/885/2003 zo dňa 22. 12. 2004, na ktorý

poukázal okresný súd vo svojom predchádzajúcom rozsudku zo dňa 12. 3. 2012, v ktorom bolo
uvádzané, že v danom prípade nejde o synalagmatický záväzok, ale jedná sa o dva samostatné
nároky, kedy proti sebe stojí právo navrhovateľa ako kupujúceho na vrátenie kúpnej ceny z neplatnej
zmluvy voči odporcovi ako predávajúcemu, ktorý sa však nikdy nestal vlastníkom predmetnej veci,
a preto nedisponuje žiadnym nepremlčateľným právom, z uvedeného dôvodu aplikácia § 107 ods.

3 OZ nie je možná. S poukazom na vyššie uvedené rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR súd dospel
jednoznačne k záveru v danej veci, že právo navrhovateľov je v zmysle § 107 ods. 3 nepremlčateľné,
nakoľko veľký senát Najvyššieho súdu rozhoduje v prípadoch, ak trojčlenný senát dospeje k záveru
odlišnému od dovtedajšej judikatúry Najvyššieho súdu, a v záujme jednotného rozhodovania súdov
zaujíma zjednocujúce stanoviská. Uvedené jednoznačne vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu ČR

31Cdo/2250/09, kde z odôvodnenia vyplýva, že trojčlenný senát Najvyššieho súdu č. 28Cdo, ktorý mal
podľa rozvrhu práce Najvyššieho súdu dovolanie prejednať a rozhodnúť o ňom, dospel pri riešení otázky,
či ustanovenie § 107 ods. 3 sa má aplikovať aj v prípade absolútne neplatnej kúpnej zmluvy k odlišnému
právnemu záveru, ako bol publikovaný v rozsudku 32Odo/1142/04 zo dňa 26. 4. 2005, a preto postúpil
vec veľkému senátu občiansko-právneho a obchodného kolégia Najvyššieho súdu, ktorý vo svojom

rozhodnutí 31Cdo/2250/2009 vyslovil právnu vetu: „Dôsledkom absolútne neplatnej kúpnej zmluvy je
vznik synalagmatického záväzku v zmysle ustanovenia § 457 OZ. Ustanovenie § 107 ods. 3 OZ dopadá
na všetky prípady, kedy synalagmatický vzťah vnikol zo zákona.Z hľadiska aplikácie ustanovenia § 107 ods. 3 OZ, podľa ktorého „ak sú účastníci neplatnej alebo
zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku
premlčania len vtedy, ak aj druhý účastník mohol namietanie premlčať,“ nie je teda rozhodujúce, že

sa prevod vlastníctva práve z dôvodu neplatnosti zmluvy neuskutočnil, a navrhovatelia tak vlastníctvo
k veci podľa zmluvy platne nenadobudli, a nie je rozhodujúca ani tá okolnosť, či sa kupujúci fakticky
ujali držby veci, alebo nie. Zmyslom § 107 ods. 3 je zachovanie rovnováhy práv oboch zmluvných
strán neplatnej zmluvy, ktorý dopadá na všetky prípady, kde synalagmatický vzťah vznikol zo zákona.
Opačný záver by v prípade absolútne neplatnej zmluvy spôsobil nadbytočnosť ustanovenia § 107

ods. 3 OZ. Súdna prax dospela k názoru, že účastník neplatnej zmluvy, ktorý kúpil odcudzenú vec,
splní svoju reštitučnú povinnosť voči druhej zmluvnej strane podľa § 457 OZ tým, že vydá vec jej
vlastníkovi (R4/1988). Koná tak namiesto toho, kto vec odcudzil a jemu predal, a zároveň plní povinnosť,
ktorú má voči druhej zmluvnej strane neplatnej kúpnej zmluvy. Tento názor je publikovaný aj v ďalších
rozhodnutiach Najvyššieho súdu ČR, napríklad v rozsudku spisová značka 25Cdo/2432/99, v uznesení
spisová značka 25Cdo/663/2005, podľa ktorých kupujúci z neplatnej zmluvy tým, že vec vydá nie

účastníkovi zmluvy, ale priamo vlastníkovi, splní povinnosť vydať vec za predávajúceho, a tým súčasne
splní i svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo synalagmatického záväzku voči predávajúcemu, ktorý nie
je vlastníkom prevádzanej veci. Tento záver zodpovedá aj dôvodovej správe k Zákonu číslo 131/1982
Zbierky, ktorým bol zmenený Občiansky zákonník, a v ktorej bolo uvedené, že ustanovenie § 107 ods.
3 bolo do právneho poriadku zakotvené práve z dôvodu, že doterajšia právna prax čelila problémom

vyplývajúcim z toho, že najmä u neplatných alebo zrušených zmlúv nebolo vydanie veci uplynutím času
pre nepremlčateľnosť vlastníckeho práva ohrozené, zatiaľ čo podľa doslovného znenia zákona právo na
vydanie peňažného plnenia premlčaniu podliehalo.

Z vyššie uvedeného teda pre daný prípad vyplýva, že nakoľko si účastníci podľa kúpnej zmluvy zo

dňa 16. 7. 2001 plnili, teda predávajúci prevzal kúpnu cenu a kupujúci prevzal predmetný automobil,
vznikol medzi nimi synalagmatický záväzok zo zákona podľa § 457 Občianskeho zákonníka, a obe
strany boli povinné si tieto vzájomné plnenia navzájom vrátiť. Na tomto synalagmatickom záväzku nič
nemení ani okolnosť, že automobil bol odovzdaný do úschovy Okresného súdu Bratislava II., nakoľko
jeho majiteľ sa zdržiaval na neznámom mieste, teda týmto vrátením navrhovateľ splnil svoju povinnosť

vyplývajúcu mu zo synalagmatického záväzku. Nakoľko sa vlastnícke právo skutočného vlastníka auta
nepremlčuje, podľa § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka, z tohto dôvodu nemohol premlčanie namietať
ani odporca, a preto je pre posúdenie veci nerozhodné, či k premlčaniu práva došlo, teda či márne
uplynula objektívna premlčacia doba, odporcovi teda vznesenie námietky premlčania proti jeho zákonnej
povinnosti na vrátenie kúpnej ceny neprináleží.

Právna zástupkyňa odporcu v záverečnej reči uviedla, že otázka premlčateľnosti v tomto konaní nie
je až tak podstatná, väčšiu relevanciu v zmysle zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Žiline má
ustanovenie § 3 ods. 1 OZ, kedy krajský súd konštatoval, že prvostupňový súd nijakým spôsobom
nevyhodnotil konanie navrhovateľky v 1. rade v roku 2001, kedy podala žalobu, a následne ju bez
uvedenia dôvodu zobrala späť, a opakovane podala po uplynutí 10. rokov, pričom krajský súd nariadil

okresnému súdu skúmať, či takéto konanie navrhovateľov, teda opakované podanie žaloby po 10.
rokoch, nie je v rozpore s dobrými mravmi.

Dobrémravy,hocisúzákonnýmpojmom,niesúzákonomdefinované.Jenepochybné,žeprávnypredpis
im dáva značnú vážnosť a silu, avšak nikde ich nešpecifikuje, nekonkretizuje, posudzovanie, čo je v

súlade s dobrými mravmi, patrí vždy od prípadu k prípadu súdu, nakoľko objasnenie pojmu dobré mravy
vzhľadom k ich značnej mnohotvárnosti, ako aj k vývoju a zmenám je veľmi komplikované. Tento pojem
vymedzuje, aj keď nie vždy jednotne, teória a súdna prax. Ustanovenie § 3 ods. 1 OZ zakotvuje základné
podmienky tzv. chráneného výkonu subjektívnych práv za splnenia nasledovných predpokladov, že toto
ustanovenie sa môže vzťahovať len na výkon existujúcich práv, a taktiež toto ustanovenie upravuje,

že zákonný rámec výkonu práva nespĺňa taký výkon, ktorý bez právneho dôvodu zasahuje do práv a
oprávnených záujmov iných, alebo je v rozpore s dobrými mravmi. Subjekt vykonávajúci právo musí
jeho výkon realizovať v súlade so zákonom, jeho realizácia musí byť primeraná s ohľadom na cieľ,
ktorý má byť dosiahnutý (t.j. nesmie ísť o tzv. šikanózny výkon práva), a musí byť v súlade s dobrými
mravmi. Výkon práva, ktorý zasahuje bez právneho dôvodu do práv a oprávnených záujmov iných, je

prejavom šikanózneho výkonu práva, t.j. ide o výkon práva realizovaného nie za účelom dosiahnutia
určitého, napríklad ekonomického cieľa, ale v úmysle poškodenia subjektu. Takýto výkon práva je v
rozpore s absolútnym zákazom vyjadreným v ustanovení § 3 ods. 1 OZ. Rovnako je v rozpore s
dobrými mravmi aj výkon práva, či už formou právneho úkonu, alebo faktickým správaním, ktorýmrozumieme také konanie, ktoré sa nachádza v elementárnom rozpore s názorom a mienkou prevažnej
väčšiny spoločností o otázke, aký by mal byť výkon tohto práva, aby dodržiaval a zachoval morálne
a etické zásady spoločnosti. Ide najmä o rešpektovanie hodnôt, ako sú slušnosť, poctivosť, morálka a

podobne. Nedodržanie podmienok výkonu práva uvedených v § 3 ods. 1 OZ a prekročenie zákonného
rámca výkonu práva predstavuje exes, ktorého následkom je, že takýto výkon práva, nemôže požívať
právnu ochranu. V zmysle § 3 ods. 1 OZ však nepostačuje akýkoľvek rozpor s dobrými mravmi,
alebo akýkoľvek zásah do subjektívnych práv, ktorý nie je celkom v súlade s dobrými mravmi, ale
tento zásah musí byť takej intenzity a vážnosti, ktorá je v demokratickej spoločnosti aj s ohľadom na

verejnúmienkuneakceptovateľné.Tolenpotvrdzuje,ževdemokratickejspoločnostiplatiapísanéprávne
normy, a nepísané pravidlá správania sa sú len výnimočným inštitútom, ktorým písané právo dáva
náležitú vážnosť. To znamená, že by nemalo viesť k oslabovaniu ochrany subjektívnych občianskych
práv stanovených zákonom, a tým k nežiaducemu narušovaniu istoty občianskoprávnych vzťahov.
Použitie tohto ustanovenia je možné len vo výnimočných odôvodnených prípadoch, ako spravodlivého
vymeriavacieho merítka pre citlivé hodnotenie konkrétnych okolností individuálneho prípadu, ktoré

sleduje odstránenie prípadných tvrdostí zákona.

Právna zástupkyňa odporcu na pojednávaní namietala, že konanie navrhovateľov je v rozpore s dobrými
mravmi, nakoľko navrhovateľka v 1. rade už v roku 2001 podala na Okresný súd v Čadci žalobu, ktorou
sa domáhala voči odporcovi zaplatenia sumy 400.000,-- Sk, avšak túto bez uvedenia dôvodu vzala späť,

aopakovanejupodalapouplynutílehoty10rokov,čímsanavrhovateliastaliporušiteľmiprincípuprávnej
istoty a legitímneho očakávania odporcu, nakoľko vyhovením tomuto návrhu by došlo priznaním sumy
k individuálnemu prospechu navrhovateľov, kým na strane odporcu k individuálnemu neprospechu,
a došlo by k reťazeniu súdnych sporov týkajúcich sa predchádzajúcich majiteľov tohto auta, ako aj
pretrhnutému reťazcu v dôsledku zániku firmy AXA Group OCP Rimavská Sobota k 30.10.2012, ktorá

bola riadnou leasingovou spoločnosťou, to znamená, že pani Orságová, od ktorej kúpil odporca auto, by
si nemala voči komu uplatniť svoj návrh. K uvedenému stavu by ale nedošlo, pokiaľ by navrhovateľka
riadne pokračovala v prvom konaní o prvej žalobe, a nedošlo by k späťvzatiu. Keďže v roku 2013 bolo
vozidlo vyradené z evidencie, a neexistuje ani teoretická možnosť uspokojenia nároku kohokoľvek z
tohto vozidla. Liknavosť a špekulatívne konanie navrhovateľov viedli k neprijateľným následkom na

strane odporcu, ako aj jeho právnych predchodcov, ktoré konanie narušilo ich právnu istotu, zmarilo
reálnu možnosť týchto subjektov získať peniaze, teoreticky sa uspokojiť aj zo samotného vozidla.
Dôvody, ktoré tvrdili navrhovatelia, prečo zobrali žalobu späť, teda že nemohli dobre spávať, respektíve
že mali strach z odporcu, sú špekulatívne, neadekvátne, nakoľko podali voči nemu trestné oznámenie.
Naopak, právny zástupca navrhovateľov uviedol, že pokiaľ odporca nemôže namietať premlčanie ich

práva, keďže mu toto právo neprislúcha, nemôže namietať ani rozpor výkonu práva navrhovateľov s
dobrými mravmi z dôvodu, že navrhovateľka v 1. rade vzala prvú žalobu v roku 2001 späť, a opakovane
podali po uplynutí 10. rokov novú žalobu, keďže späťvzatím žaloby nestratili svoje právo na podanie
novej žaloby, a rozhodnutie o právnej istote bývalých držiteľov tohto odcudzeného motorového vozidla
nie je predmetom tohto konania, a v zmysle uznesenia Ústavného súdu SR sp. značka 1ÚS/50/2010,

v ktorom je vyslovený právny názor, že na základe absolútne neplatnej zmluvy, absolútne neplatného
právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva, teda nemožno uvažovať ani
o ochrane vlastníckeho práva, hoc aj dobromyseľného držiteľa, a za takéhoto stavu nie je možné
uprednostniť požiadavku právnej istoty a ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere pred zásadou,
podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako sám má. Vrátenie kúpnej ceny navrhovateľom

nie je v rozpore s dobrými mravmi, opak by bol v rozpore s dobrými mravmi, keďže navrhovatelia zaplatili
kúpnu cenu za niečo, k čomu v živote nemohli získať vlastnícke právo, a aj ustanovenie § 107 ods. 3
OZ bol zavedený do Občianskeho zákonníka v roku 1982, aby bola urobená spravodlivosť, na ktorú
súd musí predovšetkým prihliadať. Poukázal na to, že navrhovatelia vzali prvú žalobu späť preto, lebo
odporca im sľúbil, že im vrátil peniaze, ak jemu peniaze vráti pani S..

Súd sa v zmysle intencií zrušujúceho uznesenia teda zaoberal aj tým, či opakované podanie žaloby
navrhovateľmi z tých istých dôvodov po uplynutí 10. rokov nie je v rozpore s dobrými mravmi, po tom, čo
dospel k záveru, že ich právo je dôvodné a nepremlčateľné. Navrhovateľka v 1. rade uviedla, že žalobu
zobrala z toho dôvodu späť, že im odporca sľúbil, že dlh bude splácať, avšak keď im peniaze nevyplatil,

rozhodla sa opätovne podať túto žalobu. Navrhovatelia zhodne uviedli, že im odporca navrhol dohodu
o splátkach 50,-- Sk, keďže nemal žiaden majetok, avšak s takouto dohodou nikdy nesúhlasili, žalobu
podali opätovne preto, lebo nemohli dobre spávať, prišli o 400.00,-- Sk, cítili sa podvedení, tieto peniaze
si museli požičať, a museli ich aj splácať. V čase podania prvej žaloby mali z odporcu strach, nakoľkooni boli nikto, odporca bol v cudzineckej légii, o ich situácii vedeli aj viacerí ľudia, ktorí im núkali, že im
pomôžu za cenu 60 %, nešlo o riešenie situácie fyzickou cestou, a toto navrhovatelia odmietli. Aj napriek
tomu, že mali z neho strach pre situáciu, ktorá vtedy v štáte bola, podali na neho trestné oznámenie. S

podaním novej žaloby čakali skoro jedenásť rokov z dôvodu, že tri až štyri roky trvalo, kým sa zistilo, či
auto je alebo nie je kradnuté, a v súčasnosti sa ho už neboja.

Vykonaným dokazovaním súd dospel jednoznačne k názoru, že opakované podanie žaloby po desiatich
rokoch voči odporcovi o priznanie sumy 400.000,-- Sk, keď je ich právo v zmysle § 107 ods. 3 OZ

nepremlčateľné, nie je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko v zmysle § 3 ods. 1 OZ nepostačuje
akýkoľvek rozpor s dobrými mravmi, alebo akýkoľvek zásah do subjektívnych práv, ktorý nie je celkom
v súlade s dobrými mravmi, ale tento musí mať intenzitu a vážnosť, ktorá by bola v demokratickej
spoločnosti s ohľadom na verejnú mienku neakceptovateľná, s úmyslom poškodiť druhý subjekt, a
súd je toho názoru, že pokiaľ navrhovatelia zaplatili odporcovi kúpnu cenu v sume 400.000,-- Sk za
vozidlo, ku ktorému nikdy nemohli nadobudnúť vlastnícke právo, nakoľko neskôr bolo preukázané, že

toto vozidlo bolo kradnuté, teda minuli 400.000,-- Sk na vec, ktorú museli odovzdať jej vlastníkovi (v
danom prípade do súdnej úschovy), teda za túto sumu nenadobudli vlastnícke právo k žiadnej veci,
majú právo na vrátenie peňazí od odporcu, a tým aj na súdnu ochranu napriek tomu, že súd súhlasí
aj s tvrdením právnej zástupkyne odporcu, že dôjde k spusteniu reťazca žalôb na predchádzajúcich
držiteľov tohto vozidla, avšak rozhodovanie o právnej istote bývalých držiteľov tohto vozidla po uplynutí

10. rokov nie je predmetom tohto konania. Podľa § 152 ods. 2 a § 153 ods. 1, 2 O.s.p. je súd týmto
predmetomsporuviazaný.Súdpoukazujenato,ženavrhovatelia1/,2/nemajúmožnosťinýmspôsobom
získať investovanú sumu 400.000,-- Sk za vozidlo, ktoré nikdy nenadobudli, ani nemohli nadobudnúť do
vlastníctva,keďžepochádzalozkrádeže,akopodanímtejtožaloby,nakoľkoichprávojenepremlčateľné,
čo by bolo v rozpore so zásadou spravodlivosti. Naopak, odporca môže žiadať vrátiť peniaze od pani S.

žalobou na súde, ktorú má aj podanú na Okresnom súde Prievidza pod spisovou značkou 8C/55/2012,
ktoré konanie je prerušené do právoplatného skončenia tohto konania. Mimochodom, pani S. podala aj
na Ministerstvo vnútra SR žiadosť o predbežné prerokovanie nároku pre nesprávny úradný postup, kde
žiadanáhraduškodyvovýške14.937,26€plustrovykonaniaspôsobenúzavinenýmkonanímODI,ktoré
vydali na odcudzené vozidlo platný technický preukaz, ako aj umožnili zapísať zmeny do technického

preukazu, čo bolo od počiatku absolútne neplatným právnym úkonom. V prípade, ak jej nárok nebude
uspokojený, alebo jeho časť do 6. mesiacov, bude sa domáhať svojho nároku na príslušnom súde.
Takže v prípade, ak bude odporca právoplatne zaviazaný týmto rozsudkom zaplatiť navrhovateľom 1/,
2/ žalovanú sumu, aj Okresný súd v Prievidzi s najvyššou pravdepodobnosťou zaviaže zaplatiť pani S.
odporcovi kúpnu cenu, ktorú on zaplatil. Taktiež môže byť pani S. odškodnená aj zo sumy, ktorú bude

žiadať v prípade žaloby pre nesprávny úradný postup od štátu. Ako však už bolo vyššie uvedené, súd
neposudzuje právne vzťahy medzi predchádzajúcimi držiteľmi tohto vozidla, aj keď sa súd stotožňuje s
tvrdením právnej zástupkyne odporcu, že po uplynutí 10. rokov došlo k značnému sťaženiu dôkazných
možností odporcu, ako v čase, keď bola žaloba podaná po prvý krát v roku 2001, k reťazeniu sporov
by však došlo v oboch prípadoch.

Súd je toho názoru, že konanie navrhovateľov 1/, 2,/ teda opakované podanie žaloby po uplynutí 10.
rokov, nemá takú intenzitu a vážnosť, že by bolo neakceptovateľné pre verejnú mienku v demokratickej
spoločnosti, že by navrhovatelia 1/, 2/ sledovali svojím konaním spôsobenie škody na strane odporcu,
je len logické, že keď „prišli“ o 400.000,-- Sk, a za túto cenu nenadobudli vlastnícke právo k autu, ktoré

si chceli kúpiť, snažili sa o vrátenie týchto peňazí od odporcu, aj napriek tomu, že žalobu opakovane
podali až po uplynutí 10. rokov, keďže ich právo bolo nepremlčateľné, a ako súd zistil z ich výpovedí,
prvú žalobu stiahli z toho dôvodu, že mali strach z odporcu, o ktorom zistili, že bol v cudzineckej légii.
Ak by však právna zástupkyňa odporcu namietala, že napriek tomu podali na neho trestné oznámenie,
neznamená to, že z neho nemohli mať strach. Je len logické, že suma 400.000,-- Sk bola v roku 2001

naozaj značná suma, a samotní navrhovatelia 1/, 2/ si polovicu týchto peňazí museli požičať, a aj splatiť
napriek tomu, že vlastnícke právo k automobilu nenadobudli. Súd v konaní nemal preukázané, že by
medzi účastníkmi konania došlo pri podaní prvej žaloby k nejakej dohode o vrátení peňazí, taktiež nie v
splátkach po 50,-- Sk, čo popreli aj obaja účastníci konania. Jediné, čo mal súd preukázané zo zhodných
tvrdení účastníkov, že pokiaľ by pani S. vrátia odporcovi peniaze ním zaplatené za kradnutý automobil,

tieto peniaze by on vrátil navrhovateľom.

Pokiaľideovýkonpráva,ktorýdávaúčastníkovipriamoprávnypredpis(§107ods.3,457OZ),prichádza
aplikácia ustanovenia § 3 ods. 1 OZ len vo výnimočných prípadoch, a súd opakované podanie žalobynavrhovateľmi po uplynutí doby 10. rokov, keď je ich právo nepremlčateľné, nepovažoval za takýto
výnimočný prípad, za konanie v rozpore proti dobrým mravom, preto súd odporcu zaviazal zaplatiť
navrhovateľom 1/, 2/ sumu 13.277,56 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované,
je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. (sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do
právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu,

nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier),
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa

osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na
súdny výkon rozhodnutia.