Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. jún 2014

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 1T/29/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514010086
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Uhlár

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2014:8514010086.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, predseda senátu JUDr. Erik Uhlár a prísediaci Katarína Eleniuková a JUDr.

Ján Pivovarník, na hlavnom pojednávaní dňa 16. júna 2014 v Starej Ľubovni, v trestnej veci proti obž.
E. L. pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný E. L., nar. X.X.XXXX v B., okr. D., trvale bytom G. č. XXX, okres D. P., v súčasnosti vo
väzbe v Ústave na výkon väzby v Prešove,

je vinný, že

dňa 1.2.2014 v nočných hodinách v G. v rodinnom dome č. XXX, okr. D. P., kde býva, pod vplyvom
alkoholických nápojov prišiel do obývacej izby k C. C., nar. X.X.XXXX, trvale bytom G. XXX, okr. D. P.,
ktorá v tom čase mala na sebe oblečenú nočnú košeľu dlhú popod zadok a v ruke pyžamo, a povedal
jej „daj mi“, následne jej vytrhol z ruky pyžamo so slovami „daj mi“, a aj napriek odporu C. C. ju rukami
zvalil na váľandu, kde jej násilím roztiahol nohy a do vagíny jej strčil prsty, tie po chvíli z nej vybral stiahol
si tepláky, ľahol si na ňu a vykonával s ňou súlož, počas ktorej sa C. C. celý čas bránila a kričala na neho
„pusť ma, pusť ma“, kde keď ho nakoniec nohou kopla, on vstal, a so slovami „či je jej dobre“ si vytiahol

tepláky a na plač C. C. a slová, „že jej nie je dobre“ z obývacej izby odišiel,

teda

násilím donútil ženu k súloži,

čím spáchal

zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona.

Z a t o mu s ú d u k l a d á :

Podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, pri zistení
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona a neprihliadaní na priťažujúcu okolnosť

podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona, trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia
slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona súd obžalovanému ukladá ochranné protialkoholické
liečenie, ktoré obžalovaný vykoná podľa § 74 ods. 1 Trestného zákona ambulantnou formou. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Stará Ľubovňa podala dňa 8.4.2014 obžalobu na E. L. pre zločin
znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona, ktorý mal obžalovaný spáchať tak, ako je uvedené

v skutkovej vete podanej obžaloby.

Na hlavnom pojednávaní dňa 26.5.2014, prokurátorka a obžalovaný nechceli uzavrieť dohodu o vine a
treste, obžalovaný po prednesení obžaloby prokurátorkou urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm.
a/ Trestného poriadku, že je nevinný.

Súd na vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedka - poškodenej C. C., svedkov C. C., G.
C., E. C., E. V., I. D., C.. G. Q., prečítaním zápisnice o prehliadke tela (poškodenej) zo 4.2.2014 a
fotodokumentácie zo 4.2.2014, lekárskej správy - nálezu z 3.2.2014, správy o povesti obžalovaného
podanej Okresným úradom Stará Ľubovňa zo dňa 4.2.2014, správy ÚVV Prešov z 13.2.2014, správy
o obžalovanom podanej obcou G. z 18.2.2014, lustrácie osoby obžalovaného v evidencii MS SR z

30.4.2014,lustrácieosobyobžalovanéhovevidenciiGPSRz30.4.2014,odpisuobžalovanéhozregistra
trestov z 30.4.2014, zápisníc o konfrontácii medzi obvineným a poškodenou, znaleckého posudku
KEÚ PZ ČES: PPZ-KEU-KE-EXP-2014/625, znaleckého posudku MUDr. Kamila Mikulu a MUDr. Viery
Jenčovej č. 26/2014 M - Je, znaleckého posudku MUDr. Viery Jenčovej a MUDr. Kamila Mikulu č. 5/2014,
znaleckého posudku PhDr. Jozefa Kandalu č. 4/2014, znaleckého posudku PhDr. Jozefa Kandalu č.

3/2014.

Pri samotnom posúdení toho, či sa stal skutok kladený obžalovanému za vinu a či ho spáchal
obžalovaný, vychádzal súd primárne z výpovedí obžalovaného, poškodenej a vyššie uvedených
svedkov,ktorénáslednevyhodnotilvspojenísoskutočnosťamizistenýmizďalšíchvykonanýchdôkazov.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní popieral, že by spáchal skutok kladený mu obžalobou za vinu.
Poukazoval na to, že poškodenú pozná asi 35 rokov, v tú sobotu 1.2.2014 vo večerných hodinách
oslavoval narodeniny, kde prišiel domov aj syn poškodenej - svedok
C. C., lebo vtedy bývali u obžalovaného - poškodená od januára 2014, tak spolu popíjali vodku, pričom

C. hovoril, že sa mu nepáči ako jeho mama, teda poškodená, sa nestará o poriadok, a že sa neumýva,
že keď sa oteplí môže ísť preč a keď chcú môžu ísť obaja preč už na ďalší deň. Uviedol, že si potom išiel
ľahnúť, pričom poškodená spala. Poukázal na to, že ráno ako vstal išiel pred 7. hodinou do chladničky,
pričom sa zastavil pri C. či nepôjde ku svojej švagrinej - svedkyni E. C., lebo obžalovaný potreboval
mlynček na mäso, pričom ešte predtým okolo pol šiestej za ním zašiel do izby s tým, že či nepôjde

nakŕmiť koňa. Keď C. odišiel preč a nechodil s tým mlynčekom, tak volal E. C., asi niečo pred deviatou,
že čo sa deje, či tam „trtkajú“ na čo mu ona vynadala, na to behom 10 až 15 minút mu doniesol mlynček
C. brat - svedok G. C., manžel E. C.. Medzitým obžalovaný varil a potom ako odišiel G. C. išiel do izby
poškodenej a jej syna a doniesol poškodenej klobásu či nechce jesť, pričom mu povedala, že bol tu jej
syn G., a že ona má ísť hore k nim, na čo obžalovaný reagoval, že ho to nezaujíma. Syn poškodenej C.

tam vtedy nebol, vrátil sa pred obedom, obžalovaný išiel za ním do ich izby, že či má navarené, či chce
obedovať a on, že nie, pričom stál v izbe a rečnil s poškodenou, na čo obžalovaný išiel do kuchyne a
potom ich počul na chodbe, išiel k nim kde poškodenej C. hovoril, že má ísť hore, teda ku G. a E., a ona
sa ho pýtala na čo. Obžalovaný uviedol, že sa C. C. išiel pýtať prvýkrát či nechce jesť okolo dvanástej
a potom som sa išiel opýtať druhýkrát okolo jednej, pol druhej. Potom išiel pozrieť do ich izby okolo pol

štvrtej, C. tam už nebol, potom okolo siedmej, izba bola zamknutá a potom okolo deviatej večer, kedy
izba bola zamknutá. Ďalej uviedol, že ďalší deň, teda v pondelok 3.2.2014, vstal okolo 5.30 hod. a ich
izba bola zamknutá, na to sa tam bol pozrieť asi o hodinu, pričom izba bola prázdna a asi o 15 minút tam
počul šramot. Okolo 11.30 hod. až 12.00 hod. ho navštívil kamarát, bývalý starosta Obce Starina, E. E.
a popoludní mu volala pani E. V. s tým, či nevie kde je C., že nebola u nej už dva dni. Okolo 15.30 hod.

po neho prišla polícia. Ohľadne požívania alkoholu s poškodenou a jej synom 1.2.2014 uviedol, že syn
poškodenej C. prišiel do izby okolo 20.00 hod., predtým pil iba s poškodenou, uviedol tiež že 1.2.2014
predtým poobede vypil asi liter vína, v ten deň išiel spať okolo 21.00 hod., vstal v nedeľu po 5.30 hod.
ráno. Uviedol, že poškodená sa neumývala, neudržiavala poriadok, on im na izbe vymenil i zámok a dal
jej kľúče. Uviedol, že E. C. volal v nedeľu kvôli tomu mlynčeku raz, a v pondelok po telefonáte od E. V.,

či tam C. C. nie je, čo uvádzal preto, lebo poškodená tvrdila pred vyšetrovateľom, že v nedeľu poobedeišla k pani V.. Na otázku či došlo medzi ním a poškodenou k inému fyzickému kontaktu uviedol, že asi 3
- 4 dni predtým ho volala aby jej išiel vypnúť televízor, pričom keď bral ovládač z jej ruky, tak jej prešiel
chrbtom ruky po tvári, ona uviedla vyšetrovateľovi, že ju udrel päsťou, pričom v utorok už ani pod okom

nič nemala, na polícii ju fotili už v pondelok a keď prišla bývať do G. vždy chodila s monoklami a tie jej
mizli ešte možno po 3 alebo 4 rokoch, nevie či to organizmus nevedel tak spracovať, vždy bola bitá aj
od bývalého manžela. Na pojednávaní 16.6.2014 uviedol, že svoju výpoveď nemá v čom doplniť.

Poškodená C. C. pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedla, že v piatok 31.1.2014 sa brala do

obchodu, pričom obžalovaný sa kde ide, čo mu povedala, na čo povedal, že zajtra má narodeniny. Tak
mu povedala, že mu musí niečo kúpiť, keď ju prijal k sebe bývať. Predtým bývala iba v takej šope, takej
stajni. Kúpila mu fľašu vína a dala mu ju v sobotu. On tú fľašu u nich neotvoril, zobral si ju do izby, až
keď prišiel C. domov doniesol obžalovaný k ním do izby pol litra vodky a nalial všetkým a pripili si na
zdravie. Ona vypila iba ten jeden pohárik, oni popri reči vypili celú fľašu asi do deviatej hodiny večer.
C.chodildomovokolopiatejalebošiestejvečerpodľatohoakorobilivlese.Očomsaonidvajarozprávali

nevie, slabo počuje, tak to neregistrovala. Potom, ako vypili tú fľašu, obžalovaný išiel preč a C. tiež sa
zberal preč, pýtala sa ho kde ide, tak povedal, že ku G., jej druhému synovi, že je ešte skoro ísť spať.
Ona sedela na válende, že sa pôjde umyť. Ako C. odišiel, do izby prišiel obžalovaný, pýtal sa kde je
C. a ona mu povedala kam išiel. Obžalovaný potom odišiel, ale zase sa vrátil, sadol k nej na válendu,
zvalil ju na ňu, roztiahol jej nohy a do prirodzenia jej dal prsty, čo ju bolelo, lebo s manželom za dva roky

veľa toho nemala, jej ani po rozume takéto hlúposti nechodia, kričala, aby jej dal pokoj, kvičala, jojčala,
plakala, bránila sa mu, ale nemohla sa ubrániť, bolelo ju to, lebo on jej tam vošiel s prstami a čo vie
čo mohol mať za nechtami, mal vtedy na sebe tepláky a tričko. Potom prsty vybral, tepláky si stiahol
tak po kolená a vybral toho svojho a zase robil to svoje s ňou, ona kričala nech zmizne, že uvidí čo z
toho bude, potom prestal a išiel preč s tým, že či jej je dobre, jej nebolo dobre. Nepustil do nej nič, keď

odišiel, išla sa umyť a išla si ľahnúť. Na druhý deň poriadne nemohla chodiť. Okolo desiatej večer sa
vrátil C. a ona mu hneď povedala čo sa stalo - v tejto súvislosti na výzvu predsedu senátu aby vysvetlila
rozpor spočívajúci v tom kedy povedala svojmu synovi C. o znásilnení, a to vo vzťahu k jej výpovedi zo
4.2.2014 (kde uviedla, že synovi o tom povedala v nedeľu ráno), poškodená uviedla, že mu to povedala
hneď keď sa vrátil, teda v sobotu.

Ďalej uviedla, že v nedeľu ráno ležala v posteli, v izbe bol i C., obžalovaný vtedy do izby neprišiel ani
raz, ona vstala asi o pol jedenástej, najedla sa, lebo sa u obžalovaného stravovala sama, vtedy sa jej
obžalovaný spýtal či nechce kávu, povedala nech jej spraví kávu, čo urobil a potom išla ku E. V., u ktorej
posedeli, povedala jej aj o tom čo jej obžalovaný spravil. Odišla od nej asi o 4 - 5 hod. poobede, predtým
sa spolu pomodlili, išla od nej k synovi G. a jeho žene E., kde E. povedala, že čo jej obžalovaný spravil,

že to je ublíženie na zdraví. U E. nesedeli dlho, lebo nedá vypiť, spala však z nedele na pondelok u E.,
teda u nevesty. V pondelok ráno išla do tej šopy, kde predtým bývala s manželom, popratať si nejaké
veci, kde po ňu asi o 10.00 hod. prišli policajti, tých volala E. s C.. Čo jej spravil obžalovaný povedala v
nedeľu E. a G., okrem nich len C. a E. V., inak nikomu. Na otázku prokurátorky či mala predtým nejaký
konflikt s obžalovaným uviedla, že nie, on jej pomohol, on ju prichýlil, vo štvrtok však 30.1.2014 mu

rozprávala, že načo jej púšťajú televízor, že nevie s diaľkovým ho vypnúť, na čo jej on povedal, že malé
deti to vedia, a že ona to nevie, že jej to ešte raz ukáže a pritom jej dal po oku s dlaňou, to oko mala
modré asi dva týždne. Uviedla tiež, že k E. išla v nedeľu poobede asi o pol piatej, aby sa jej nezotmelo,
skutok nenahlásila polícii už v nedeľu, lebo sa hanbila, preto políciu volala E. s C..

Svedok C. C. uviedol, že u obžalovaného býval, časom k nemu zobral bývať aj mamu - poškodenú.
Uviedol, že vtedy v sobotu prišiel z roboty asi o šiestej večer, nemohol odomknúť, lebo obžalovaný
mal kľúč zvnútra, prišiel mu otvoriť, mal vypité a ešte mu dal aj jednu po papuli. On potom išiel ku
bratovi, ale nevie koľko bolo vtedy hodín, či sedem, alebo pol ôsmej, vrátil sa asi o jedenástej alebo
pol dvanástej, poškodená vtedy spala, nerozprávali sa. V nedeľu ráno išiel kŕmiť, keď sa vrátil mama

plakala a rozprávala mu čo jej obžalovaný spravil. Išli s mamou potom asi o 8.30 hod. ku bratovi G.
kde bola aj jeho žena, svedkova švagriná. Poškodená im to tam tiež povedala, nešla od nich nikde, ale
nevie dokedy tam bola, lebo on potom išiel do Ľubovne. Ešte vravel, že treba zavolať policajtov, na čo
mama vždy vravela, aby to nechal tak. V Ľubovni chcel vybrať peniaze z bankomatu, ale nedalo sa ich
vybrať, tak išiel za I. D., aby išiel s ním vybrať tie peniaze, pričom menovaný je policajt a jemu svedok

povedal čo mu povedala mama.

Na otázku či sa ešte niečo udialo po jeho príchode z práce v dotknutú sobotu v dome obžalovaného
kým odišiel k svojmu bratovi uviedol, že nič nerobili, išiel ku bratovi. Následne po výzve na vysvetlenierozporov tohto tvrdenia s obsahom jeho výpovedí v prípravnom konaní zo 4.2.2014 a z 25.2.2014 kde
uvádzal, že s obžalovaným oslavovali narodeniny, ako aj kto koľko vypil, uviedol, že bolo to v tú sobotu
tak,akohovorilpredvyšetrovateľom,užsipomalynatoaninepamätá,nevieotomužničbližšiepovedať.

Na otázky obhajcu uviedol, že I. D. mu na uvedené skutočnosti nič nepovedal, on bol za ním osobne, aby
snímišieldoĽubovnevybraťtiepeniazezbankomatu,vnedeľuišielkubratovispolusmamouaonatam
bola celý deň, nevie či bola u E. V., s obžalovaným nemal konflikt, v nedeľu bol u obžalovaného sám, ten
ani nevedel, že tam bol, on bol niekde v kuchyni alebo vo svojej izbe, svedok si bol iba zobrať cigarety,
svedkova mama teraz býva v G. u E. Y., oni kľúče od domu obžalovaného odovzdali na obecnom úrade

potom ako ho vzali policajti.

Svedok G. C. na hlavnom pojednávaní uviedol, že vtedy v nedeľu asi o pol jedenástej (na tomto čase
zotrval i po postupe podľa § 264 ods. 1 Tr. por. vo vzťahu k jeho výpovedi zo 4.2.2014 s tým, že vtedy si
nevedel presne spomenúť kedy došli) prišla k nim mama (poškodená) spolu s jeho bratom C. a povedali
mu, že ju obžalovaný znásilnil, a že jej mal dávať tri prsty tam do vnútra. Svedok hovoril, že by to bolo

treba nahlásiť, ale on to nehlásil, ale išiel C., nevie ale presne kde však išiel. Mama bola v nedeľu u
nich, potom povedala, že sa ide prezliecť k obžalovanému a že ide k E. V., či tam bola nevie, nepýtal
sa, vrátila sa však, ale nevie o ktorej hodine. U neho potom spala tri dni, lebo chcela, že pôjde spať k
obžalovanému, ale on povedal, že bude spať u neho. C. bol u neho predtým ešte aj v sobotu, prišiel ako
došli z roboty z lesa, potom mu obžalovaný volal, aby sa išiel domov najesť. C. potom prišiel zase k nim

a zo soboty na nedeľu spal u nich, ráno vstal a išiel preč (na otázku obhajcu nevedel uviesť kedy, lebo
spal). Keď svedkovi rozprávali o tom, čo spravil obžalovaný mame, počula to i svedkova žena, E. C., i
ona vravela, že treba s tým niečo riešiť, ale ona sama neriešila s tým nič.

Svedkyňa E. C. uviedla, že si už nepamätá, ale v ten deň bola nedeľa, kedy svokra (t.j. poškodená)

prišla k nim asi o 2. alebo 3. hodine poobede, sadla si do kresla a spýtala sa či im môže niečo povedať,
na čo povedala, že ju obžalovaný znásilnil, že ju to bolelo, že kričala, že sa bránila, pričom pri tom, ako
to rozprávala, bola svedkyňa, manžel svedkyne a švagor svedkyne. Podľa svedkyne poškodená prišla
sama a bola u nich celú nedeľu a povedala, že obžalovaný jej to spravil deň predtým, kde oni sa jej pýtali
či to majú oznámiť na políciu, poškodená sa však bála, na čo jej svedkyňa povedala, že žena má právo

si to brániť, tak v nedeľu išli svedkyňa s C. C. ku I. D., ktorý je policajt, povedali mu čo sa stalo a on s
nimi išiel do Ľubovne, kde auto parkovali pri banke VÚB, svedkyňa ostala v aute a na políciu išiel iba C.
s I. a keď prišli domov, I. D. sa s poškodenou ešte rozprával. Svedkyňa nevie o ktorej hodine sa vrátili,
poškodená ešte v nedeľu išla preč, že ide ku E. V., svedkyňa nevie koľko bolo hodín keď sa vrátila.
Pri postupe podľa § 264 ods. 1 Tr. por. na vysvetlenie rozporu medzi obsahom jej výpovede na hlavnom

pojednávaní a výpovede svedkyne z prípravného konania zo dňa 25.2.2014 čo sa týka uvedenia času,
kedy poškodená prišla k svedkyni domov (v prípravnom konaní svedkyňa uvádzala, že to bolo v nedeľu
okolo 10.00 hod.), čo sa týka toho od koho sa o skutku dozvedela (v prípravnom konaní uviedla, že v
nedeľu 2.2.2014 prišiel k nim domov C. C., ktorý sa spýtal či môže prísť i s matkou, nakoľko
ju údajne znásilnil

obžalovaný), ako aj ohľadne toho kto bol oznámiť skutok na polícii (v prípravnom konaní svedkyňa
uviedla, že na polícii to bol nahlásiť C. a bola s ním i svokra) svedkyňa uviedla, že poškodená k nim
prišla okolo druhej až tretej hodiny; či išla späť do domu E. L. nevie; oznámiť to išiel I. s C. v nedeľu ako
povedala na hlavnom pojednávaní; o skutku sa dozvedela prvýkrát od svokry, či prišla vtedy v nedeľu
svokra sama, alebo s C. si už nepamätá.

Naotázkyobhajcuobžalovanéhosvedkyňauviedla,žesobžalovanýmnemalikonflikty,čosatýkapráčky
chcel za ňu asi 50,- eur na čo mu povedala, že toľko nemá, tak jej práčku len požičal a potom zobral späť,
čo bolo asi v lete minulý rok; nevie kedy sa poškodená vrátila od E. V., nepozerala na hodinky, nepamätá
si či poškodená spala v tú nedeľu u nich; v tú nedeľu alkohol nepili, iba kávu. Na otázky obžalovaného
uviedla, že C. C. bol u nich v sobotu, asi okolo ôsmej večer išiel preč, nepamätá si presne, bol i v nedeľu

- prišiel nakŕmiť koňa, dal si kávu, potom prišiel až so svojou mamou okolo pol tretej; nepamätá si či jej
obžalovaný volal pred tou nedeľou; v pondelok jej svokra išla niekde preč, ona ju nevidela, až večer; túto
vec nenahlásili polícii hneď lebo boli v šoku, svokra plakala, triasla sa; kde spal C. C. večer v nedeľu
nevie; s obžalovaným mala sex a aj práčku od neho chcela za sex.

Svedkyňa E. V. k danej veci uviedla, že poškodená za ňou prišla asi vo februári a povedala jej, že
obžalovaný ju znásilnil a dal jej tam aj prsty, a že ju brali na gynekológiu, pričom svedkyňa si nepamätá
presný deň kedy to bolo, ale na poškodenú kričala prečo to dala na súd, na čo jej poškodená povedala,
že policajtov volala jej nevesta E. a jej syn C.. Poškodená toto mohla svedkyni povedať asi po trochdňoch ako sa to stalo, pričom poškodená, keď bývala u obžalovaného, ku svedkyni ani často nechodila.
Vtedy keď prišla a povedala svedkyni čo jej spravil, tak ju pýtala, či by ju mohla prenocovať a celý február
bývala u svedkyne, ktorá jej vravela, aby u nich nepila víno, ale poškodená spala v kuchyni a svedkyňa

nevie čo v noci robila, lebo poškodená si víno skrývala pri pivnici alebo na schodoch, pričom párkrát
ju svedkyňa musela i vykúpať. Poškodená od svedkyne odišla 29. februára. Svedkyňa sa bola pýtať u
obžalovaného kde je poškodená v pondelok, ale nevie aký to bol dátum, že u svedkyne už dlho nebola,
pričom poškodenú tam nevidela, iba nejakého chlapa a obžalovaného, ktorý jej povedal, že ju má hľadať
u E. C., pričom poškodená za ňou po tomto došla asi o tri dni.

Svedok I. D. k veci uviedol, že je mu o nej známe toľko, že syn poškodenej, C. C., prišiel za ním i
s mamou, presný dátum už nevie ale bolo to asi vo februári, pričom určite vie, že to bola nedeľa, a
pýtal sa čo má robiť, že obžalovaný jeho mamu udrel po tvári, pričom mu tiež povedali, že bývajú u
obžalovaného. Toto bolo okolo obeda a svedok C. povedal nech to oznámi na číslo 158, a že vec sa
bude riešiť. Tiež C. C. svedka poprosil, či by s ním nešiel poobede do Starej Ľubovne, lebo on nemá auto

a potrebuje si vybrať peniaze, pričom svedok vo večerných hodinách išiel po neho k bytovke kde býva
jeho švagriná E. C., kde svedkovi povedala E. C., že obžalovaný mal C. C. v sobotu znásilniť, C. to vraj
poškodená nepovedala, že sa hanbila. Poškodená svedkovi povedala, že sa chcela umyť, pričom prišiel
k nej obžalovaný, zvalil ju na posteľ, presne si to nepamätá, a svedok sa jej pýtal či došlo k pohlavnému
styku, na čo mu poškodená povedala, že áno, tak im svedok povedal nech zavolajú na políciu a vec

oznámia, následne išiel s C. C. a E. C. do Starej Ľubovne, bola to len chvíľa a vrátili sa späť.

Na otázku obhajcu obžalovaného, či nemohol sám zaviesť poškodenú na políciu, prípadne k lekárovi,
uviedol, že s poškodenou je veľmi zlá komunikácia a žije v podmienkach akých žije, preto jej to ani
nenavrhoval.

Na otázku obžalovaného, ako vyzerala poškodená keď bola pri svedkovi v daný deň na obed, či
mala nejaké zranenia, uviedol, že poškodená často požíva alkoholické nápoje, farba jej tváre je preto
dosť červená ja on si zranenie nevšimol, resp. si na to nepamätá, pričom po predložení svedkovi
fotodokumentácie z č.l. 197 spisu na nahliadnutie uviedol, že je možné, že vyzerala takto, avšak s
takýmito prípadmi svedok prichádza často do kontaktu aj v práci a aj vzhľadom na odstup času nevie

to s istotou potvrdiť.

Svedok MUDr. Peter Chaba, ktorý dňa 3.2.2014 vykonal gynekologické vyšetrenie poškodenej, na
hlavnom pojednávaní uviedol, že v uvedený deň vykonal jednak celkové vyšetrenie menovanej, ako
aj gynekologické vyšetrenie, pričom pri celkovom vyšetrení zistil hematóm pod pravým okom, ktorý

bol v štádiu resorbcie, teda išlo o hematóm, ktorý nebol čerstvý, ale jeho prítomnosť u pacientky bola
minimálne deň-dva. Pri gynekologickom vyšetrení boli podľa svedka zistené dve podstatné veci, a to
začervenanie sliznice na zadnej stene pošvy v zadnej klenbe, čo je miesto kde môže dôjsť pri sexuálnom
styku k poraneniu a ďalej bolo zistené plošné začervenanie o veľkosti 4 až 5 mm na zadnej stene krčka
maternice, čo tiež môže svedčiť o sexuálnom styku, pričom svedok nemôže vylúčiť vzhľadom na tieto

zistenia, že k sexuálnemu styku došlo a tieto zranenia po styku môžu byť prítomné i niekoľko dní. O styku
môže svedčiť skutočnosť, že začervenanie sliznice bolo v zadnej klenbe, pretože inak by nemalo byť
prítomné žiadne začervenanie. Pri vyšetrení svedok odobral sekréty, ktoré odovzdal príslušníkom PZ.
Na otázky obhajcu obžalovaného svedok uviedol, že poranenia pri násilnom styku nemusia byť
rozsiahlejšie pokiaľ je poškodená žena viacrodička, závisí to od anatomických daností, ktoré sú iné u

viacrodičkyanerodičky,každúpacientkutrebabraťindividuálne,uviacrodičkysúrodidláviacpootvorené
a už ináč anatomicky tvarované; bolesť vníma každý individuálne, preto je ťažko sa vyjadriť k tomu
či nemali by byť poranenia poškodenej rozsiahlejšie aj s ohľadom na skutočnosť, že táto udávala, že
pociťovala bolesť počas styku i po ňom; vzhľadom na vek poškodenej zranenia môžu ale i nemusia
byť rozsiahlejšie; v zadnej klenbe pošvy môže dôjsť k začervenaniu iba sexuálnym stykom, prípadne

pomocou nejakej pomôcky, avšak ťažko by si poškodená mohla v danom mieste spôsobiť takéto
začervenanie napríklad prstom, nemôže potvrdiť či to začervenanie bolo spôsobené nejakým nástrojom;
začervenanie po styku môže byť prítomné niekoľko dní, sekrét už prítomný po takej dobe (pozn. čas od
styku do vyšetrenia) byť nemusí; kde má byť začervenanie pri znásilnení nemožno povedať; vyšetroval
už viacero znásilnení; sexuálny styk nevylučuje, ale čo sa týka formy, teda či išlo o dobrovoľný alebo

vynútený, on sa nemôže vyjadriť; ohľadne možnosti začervenania v dôsledku choroby uviedol, že ak by
tam bol nejaký zápal, alebo nádorové ochorenie, bola by začervenaná celá sliznica a zistil by patologický
proces.
Na otázku, či možno vylúčiť v danom prípade násilnú formu styku uviedol, že k tomu sa nevie vyjadriť.Podľa názoru súdu to, že skutok, ktorý je v tomto konaní obžalovanému kladený za vinu, sa stal a že
tento skutok spáchal obžalovaný, vyplýva už z vyššie uvedených výpovedí, pričom to, že skutok, ktorý

je v tomto konaní obžalovanému kladený za vinu, sa stal, a že tento skutok spáchal obžalovaný, podľa
súdu podporujú i ďalšie skutočnosti zistené z ostatných vykonaných dôkazov.

Súd poukazuje na to, že spôsob akým malo dôjsť k spáchaniu skutku poškodená na hlavnom
pojednávaní popísala v zásade v zhode s jej výpoveďami v prípravnom konaní. Tak obžalovaný,

poškodená, ako aj v konečnom dôsledku svedok C. C. v zásade zhodne uviedli kedy spolu oslavovali
v izbe poškodenej a jej syna narodeniny obžalovaného, poškodená uviedla, že obžalovaný s jej synom
vypili pálenku asi do deviatej večer a obžalovaný išiel preč - obžalovaný udával, že potom ako popíjali
si išiel ľahnúť pričom poškodená spala, ale v ďalšom priebehu výsluchu uviedol, že išiel spať okolo
21.00 hod., čo korešponduje s poškodenou uvádzaným časom kedy jej syn a obžalovaný dopili pálenku
a spochybňuje tvrdenie obžalovaného, že pri jeho odchode poškodená spala. Poškodená tiež uviedla,

že jej syn potom išiel preč, čo v zásade svedok C. C. po postupe podľa § 264 ods. 1 Tr. por. potvrdil,
čo tiež spochybňuje tvrdenie obžalovaného, že poškodená spala. Ďalej podľa výpovede poškodenej
obžalovaný prišiel do ich izby po odchode jej syna a práve v tom čase ju znásilnil. Rozpor v tom, či
poškodená povedala o znásilnení svojmu synovi ešte v ten večer alebo až v nedeľu ráno nepovažuje
súd za taký závažný, ktorý by relevantne spochybňoval či k skutku došlo. Rovnako tak v tomto smere

podľanázorusúdunemožnospochybňovaťto,čidošlokspáchaniužalovanéhoskutku,tým,žejednotliví
svedkovia (konkrétne C. C., G. C. a E. C.) sa vo výpovediach rozchádzali v určení času, kedy v
nasledujúci deň poškodená prišla k svojmu druhému synovi a neveste a či o znásilnení povedali spolu
(viď výpoveď G. C.) alebo sama poškodená (výpoveď E. C.), a rovnako ani to, že podľa poškodenej
táto o znásilnení povedala svedkyni V. už v nedeľu, pričom menovaná svedkyňa uviedla, že to malo byť

asi o tri dni potom, ako sa to stalo, kde jej súčasne poškodená povedala, že ju brali na gynekológiu - v
tejto súvislosti treba poukázať na to, že i obžalovaný tvrdil, že v nasledujúci pondelok mu telefonovala
svedkyňa V. v súvislosti s poškodenou s tým, že táto u nej už dlho nebola ale samotná svedkyňa V.
uviedla, že sa na to bola pýtať u obžalovaného, nie že mu telefonovala. Skutočnosť či k spáchaniu skutku
došlo nie je podľa súdu vyvrátená ani postojom svedka I. D. po tom, ako mu daná skutočnosť bola

oznámená (a to napriek tomu, že aj vzhľadom na to, že je príslušníkom PZ, bolo by dôvodné očakávať,
že na oznámenie takej skutočnosti zareaguje oveľa aktívnejším a i s ohľadom na nepochybné skúsenosti
z výkonu svojho povolania i racionálnejším spôsobom).

Dôveryhodnosť výpovede poškodenej o tom, že k spáchaniu skutku zo strany obžalovaného voči jej

osobe došlo potvrdzujú podľa súdu i závery znaleckých posudkov, ktoré boli v tomto konaní podané vo
vzťahu k poškodenej. Znalci z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria - MUDr. V. Jenčová
a MUDr. K. Mikula v nimi podanom znaleckom posudku č. 5/2014 zo dňa 11.3.2014 ohľadne vyšetrenia
duševného stavu poškodenej konštatovali, že poškodená netrpí psychózou (duševnou chorobou vo
vlastnom slova zmysle) ale ide u nej o dlhoročný chronický alkoholizmus ako kvalifikovanú duševnú

poruchu v zmysle syndrómu závislosti od alkoholu so všetkými sprievodnými znakmi, ktoré tento
syndróm so sebou prináša, ako aj konštatovali, že u poškodenej nezistili sexuálnu úchylku. Zároveň
znalec z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých PhDr. Jozef Kandala v ním
podanom posudku č. 3/2014 zo dňa 14.3.2014 vo vzťahu k poškodenej konštatoval, že jej osobnosť
javí známky dlhodobého nadmerného užívania (abúzu) alkoholu so somatopsychickou závislosťou,

konštatoval tiež u nej ťažko podpriemernú rozumovú úroveň i intelekt a pamäťové schopnosti v
pásme ťažkého populačného podpriemeru, súčasne však konštatoval, že je schopná správne vnímať,
zapamätať si prežité udalosti a správne ich reprodukovať lebo netrpí žiadnym psychopatologicky
formulovaným či definovaným stavom, ktorý by jej bránil v správnom
vnímaní, zapamätaní si či reprodukcii prežitých udalostí, ak chce; uviedol, že ak poškodená chce,

je schopná objektívne /relatívne objektívne/ a pravdivo popísať skutočnosti a udalosti, ktoré prežila,
bola však zistená snaha u nej javiť sa v lepšom svetle čo korešponduje s možnosťou skresľovania,
modifikácie, zavádzania či klamania vo výpovediach o svojom správaní a konaní, súčasne však
nezistil prítomnosť konfabulácií a tiež uviedol, že možnosť či tendencia ku skresľovaniu u svedkyne
vypovedá o všeobecnej vierohodnosti, ktorá u svedkyne je nižšia, no nevypovedá o konkrétnej

situácii, o popise konkrétnej situácie, kde znalec konštatuje, že aj menej vierohodná osobnosť môže
hovoriť pravdu; uviedol, že poškodená napriek nižšej vierohodnosti môže hovoriť pravdu, vypovedala
s primeraným emocionálnym doprovodom, predmetná udalosť ju do značnej miery otriasla, mala ajmasívny emocionálny náboj na pamäťové stopy, nebol naporúdzi ani seriózny motív aby si udalosť
vymyslela.

Súd sa plne stotožňuje so záverom znalca PhDr. Kandalu o tom, že v danej veci nebol na strane
poškodenej seriózny motív, aby si poškodená udalosť vymyslela, a to napriek tomu, že obžalovaný
poukazoval na to, že synovi poškodenej pri popíjaní v dotknutý deň hovoril, že sa mu nepáči ako
poškodená sa nestará o poriadok, a že sa neumýva, a že keď sa oteplí môže ísť preč a keď chcú
môžu ísť obaja preč už na ďalší deň, pričom následne v záverečnej reči tiež zhrnul, že to bolo na neho

vymyslené, kto sa mu chcel pomstiť nevie, či sa ho chceli zbaviť a dať ho do basy, aby mali kde bývať.
Samotný obžalovaný totiž v konaní nijako nespomenul, že by syn poškodenej, či poškodená na tieto
slová reagovali podráždene alebo vyhrážkami, čo by mohlo takúto domnienku podporovať. Rovnako i
snahu o vyvolanie dojmu o nejakom konflikte medzi obžalovaným a nevestou poškodenej - svedkyňou
E. C. v súvislosti s tým, že obžalovaný odmietol jej návrh „zaplatenia“ mu za práčku touto svedkyňou
sexom, čo malo byť ešte v lete minulého roku, považoval súd iba za účelovú obranu obžalovaného,

jednak s ohľadom na čas kedy s týmito tvrdeniami v konaní obžalovaný, resp. jeho obhajca prišiel, ako
aj s poukazom na to, že je podľa súdu viac než nepravdepodobné, aby po tom, čo obžalovaný svorne s
poškodenou a jej synom oslavovali jeho narodeniny, už na druhý deň ho menovaní obviňovali minimálne
pred svedkom I. D. zo znásilnenia poškodenej, a to v súvislosti s nedohodnutím sa obžalovaného
a nevesty poškodenej na „spôsobe platenia za práčku“ ešte z leta minulého roku.

Skutočnosť, že k spáchaniu skutku kladeného obžalovanému za vinu došlo, podľa súdu potvrdzuje v
spojení s výpoveďou samotnej poškodenej i výpoveď svedka C.. G. Q., ktorú súd v tejto časti
rozsudku nepovažuje za potrebné opätovne opisovať. Podľa súdu svedok náležite a dostatočne vysvetlil
zistenia pri ním realizovanom vyšetrení poškodenej 3.2.2014 i o čom tieto zistenia môžu svedčiť, a

rovnako sa náležite vyjadril k otázkam obhajcu obžalovaného, pričom podľa súdu výpoveď tohto svedka
v jej súhrne dostatočne potvrdzuje, že k sexuálnemu styku u poškodenej došlo a v tomto smere de facto
podporujejejtvrdeniaotom,žekskutkudošlo.Svedokpodľasúdunáležiteadostatočnezodpovedalina
otázky obhajcu obžalovaného ohľadne toho, či zranenia poškodenej z jednotlivých dôvodov nemali byť
rozsiahlejšie. V súvislosti s tým poukazuje súd na to, že navrhované znalecké dokazovanie „na rozsah

zranení poškodenej“ odmietol, nakoľko ako správne poukázala prokurátorka, ich rozsah bol zistený už
pri samom vyšetrení poškodenej.

Čo sa týka vyhodnotenia obrany samotného obžalovaného a dôveryhodnosti jeho výpovede, súd
poukazujenato,žejednakjehotvrdeniaopriebehuudalostívdňochnasledujúcich po1.2.2014(varenie,

chodenie do izby poškodenej a jej syna a pod.) samotné
spáchanie skutku obžalobou mu kladeného za vinu nijako nevyvracajú a taktiež sama poškodená
poukázala na to, že v nedeľu obžalovaný v ich izbe nebol, uviedla, že sa stravovala sama a obžalovaný
sa jej pýtal iba či jej má spraviť kávu, rovnako C. C. poukazoval na to, že v nedeľu obžalovaný ani
nevedel, že on v jeho dome bol. Taktiež súd poukazuje na zistenia znalcov MUDr. Kamila Mikulu a

MUDr. Viery Jenčovej v tomto konaní nimi podanom znaleckom posudku č. 26/2014 M-Je vo vzťahu k
osobe obžalovaného, kde uviedli, že obžalovaný netrpí duševnou poruchou v zmysle psychózy, teda
závažnou duševnou poruchou, ktorá by podstatným spôsobom narúšala jeho rozpoznávacie a ovládacie
schopnosti, netrpí ani žiadnou sexuálnou úchylkou a nemá hypersexuálne sklony, jedná sa u neho a v
inkriminovanej dobe sa jednalo o poruchu osobnosti s rysmi emočnej instability a disociality a syndróm

závislosti od alkoholu a nachádzal sa v stave alkoholovej opitosti.
Znalec PhDr. Jozef Kandala v tomto konaní ním podanom znaleckom posudku č.
4/2014 k osobe obžalovaného uviedol, že jeho osobnosť je primerane diferencovaná vzhľadom k
vzdelaniu, sociálnemu statusu a intelektu, extravertne ladená, závislá od alkoholu, s disociálnymi
rysmi a s rysmi emočnej instability osobnosti, bez patologickej dezintegrácie, konvenčná, citlivá na

autoritu, malou silou superega, trendom k dobrodružnosti, spontánnosti, impulzivite, čulá v praktických
záležitostiach, sebestačná v rozhodovaní, no i s nedbaním na sociálne pravidlá, avšak psychoticky
nealterovaná - teda bez známok duševného ochorenia v zmysle psychózy. Znalec tiež u obžalovaného
konštatoval deficitnú mravnú úroveň, čo je prezentované malou silou Superega alebo nedostatočné
prijímanie morálnych noriem s nesvedomitosťou, nestálosťou, nevážnosťou, frivolnosťou, nedostatkom

sebadisciplíny, ležérnym lajdáctvom, deficitom sebakontroly, laxnosťou, riadenie sa svojimi popudmi
a nedostatkom spoločensky zameraného sebaovládania. Podľa záverov znalca pudová zložka u
obžalovaného sa javí ako bežne vyvinutá, no výraznejšie sa prezentujúca hlavne pod vplyvom
alkoholu s jeho dekortikačným účinkom, kedy sú zablokované príslušné mozgové štruktúry zodpovednéza integrované správanie sa jedinca, hlavne za sociálne správanie, čím sa uvoľňuje priestor pre
realizáciu primitívnejších foriem, ako napr. primitívne emócie, sexualita, agresivita a pod.. Podľa znalca
agresivita u obžalovaného nie je mimoriadne výrazná, skôr bežná, avšak v stavoch pod vplyvom

alkoholu (podpitostiach či opitostiach) po alkoholom eliminovaných príslušných mozgových inštancií
zodpovedných za integrované správanie sa človeka, hlavne za sociálne správanie, môže dôjsť či
dochádzať i k vzplanutiu hrubších agresívnych prejavov, či násilnej aktivite. Obžalovaný je schopný
správne vnímať a zapamätať si prežité udalosti, správne ich reprodukovať, pravda ak chce, nakoľko
netrpí žiadnym psychopatologicky definovaným a formulovaným stavom či procesom, ktorý by mu v tom

mohol brániť a aj jeho intelektová a pamäťová kapacita je k tomu úplne postačujúca. Nemožno však
podľa znalca u obžalovaného vylúčiť účelové spracovanie skutočností, ktoré prežil, napriek všeobecnej
vierohodnosti, kde ide o to, že aj vysoko vierohodná osobnosť za istých okolností môže klamať, či
účelovo spracovávať prežité, hlavne keď sú ohrozované jej vysoko preferované hodnoty, psychofyzická
integrita, hrozba straty osobnej slobody, či iné vysoko individuálne motívy, pre ktoré sa človek uchyľuje
k účelovosti či klamstvu.

Uvedené závery znalca PhDr. Kandalu o možnej účelovosti výpovede obžalovaného sú podľa súdu v
danom prípade aj reálne odprezentované vyjadreniami obžalovaného na hlavnom pojednávaní, a to
napr. k zraneniu, ktoré spôsobil poškodenej úderom do tváre, resp. ako on uviedol prejdením chrbtom
ruky po tvári poškodenej pri tom, ako od nej asi 3 až 4 dni pred 1.2.2014 bral ovládač, jeho, už z laického

pohľadu bizarnými, tvrdeniami o tom, že v minulosti poškodenej monokle mizli ešte možno po troch
alebo štyroch rokoch, či tvrdením,
že v utorok 4.2.2014, kedy bola vyhotovená fotodokumentácia k prehliadke tela poškodenej, kde ním
spôsobený hematóm pod okom poškodenej je zjavne viditeľný, podľa neho už pod okom nič nemala
- osobitne treba podotknúť, že pri konfrontácii s poškodenou 4.2.2014 obžalovaný pritom vyslovene v

zmysle príslušnej zápisnice, ktorá bola na hlavnom pojednávaní prečítaná, uviedol, že ju udrel po oku
preto, že nevedela vypnúť televízor s diaľkovým ovládaním, ďalej na hlavnom pojednávaní uviedol, že
1.2.2014 poobede vypil asi liter vína (lebo vypil päť pohárov) - pri uvedenej konfrontácii to boli dva litre
vína. I tieto skutočnosti podľa súdu spochybňujú dôveryhodnosť výpovede a obrany obžalovaného.

Poškodená vypovedala ohľadne rozhodných skutočností vo vzťahu k spôsobu, miestu, dobe a osobe
páchateľa skutku uvedeného v obžalobe v zásade zhodne tak, ako v prípravnom konaní, pričom vo
vzťahu k výpovedi poškodenej o tom, že 1.2.2014 došlo k jej znásilneniu, treba opätovne poukázať na
závery vyplývajúce z výpovede C.. G. Q. vo vzťahu k zisteniam pri ním vykonanom gynekologickom
vyšetrení poškodenej. V dobe, kedy mal byť skutok uvedený v obžalobe spáchaný, bol v rodinnom dome

č. XXX v G. okrem poškodenej preukázateľne iba obžalovaný, a to nepochybne v stave alkoholovej
opitosti, k čomu treba opätovne poukázať najmä na vyššie uvedené závery znaleckého dokazovania o
osobnosti obžalovaného a v súvislosti s tým najmä na záver, že pudová zložka u obžalovaného sa javí
ako bežne vyvinutá, no výraznejšie sa prezentujúca hlavne pod vplyvom alkoholu s jeho dekortikačným
účinkom, kedy sú zablokované príslušné mozgové štruktúry zodpovedné za integrované správanie sa

jedinca, hlavne za sociálne správanie, čím sa uvoľňuje priestor pre realizáciu primitívnejších foriem, ako
napr. primitívne emócie, sexualita, agresivita a pod..

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti mal súd vykonaným dokazovaním jednoznačne
preukázané, že k spáchaniu skutku uvedeného v obžalobe došlo, pričom súčasne súd nemal vzhľadom

na vyššie uvedené skutočnosti žiadne pochybnosti o tom, že tento skutok spáchal obžalovaný.
Uvedeným skutkom obžalovaný naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu
znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko napriek tomu, že v inkriminovanej dobe
mohol rozpoznať protiprávnosť svojho konania a mohol svoje konanie ovládať, preukázateľne úmyselne
násilím donútil poškodenú k súloži, čím protiprávne zasiahol do jej práva slobodne rozhodovať o svojom

pohlavnom živote. Obžalovaný je za uvedený skutok nespochybniteľne trestne zodpovedný a trestnosť
uvedeného skutku nezanikla.

Preto súd uznal obžalovaného vinným zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, ktorý je právne
kvalifikovaný ako zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona.

Súd poukazuje na to, že v popise skutku v obžalobe uvedený čas jeho spáchania „okolo 23.00
hod.“ nahradil, najmä vzhľadom na obsah výpovede poškodenej na hlavnom pojednávaní, z ktorejvyplývala iba všeobecná doba spáchania skutku (v zásade po 21. hodine 1.2.2014), uvedením tomu
zodpovedajúceho pojmu „v nočných hodinách“.

Návrh obhajcu obžalovaného na doplnenie dokazovania znaleckým dokazovaním za účelom zistenia, či
je obžalovaný po sexuálnej stránke spôsobilý styku, súd odmietol, nakoľko samotný obžalovaný v celom
konaní ani len nenaznačil, že by sexuálneho styku spôsobilý nebol, pričom má súd za to, že danosť takej
nespôsobilosti by nepochybne bola ako obrana proti podanej obžalobe ihneď uvádzaná v konaní
či už samým obžalovaným alebo jeho

obhajcom. Uvedený návrh preto v tomto štádiu konania považoval súd iba za účelový a v tomto
smere navrhované dokazovanie, vzhľadom na obsah dovtedajšej obhajoby obžalovaného, za absolútne
nehospodárne.

Čo sa týka rozhodnutia o druhu a výške trestu uloženého obžalovanému za spáchaný trestný čin, súd
poukazuje na to, že obžalovaný pred spáchaním trestného činu v zásade viedol riadny život. Od roku

2011 nemá žiaden záznam v evidencii priestupkov, podľa správy obce G. sa na verejnosti správa slušne,
vočistaršímjeúctivý.Obžalovanýbolsícevminulosti celkovo 11-krát súdne trestaný, avšak vprípade
posledných dvoch súdnych konaní (veci OS Stará Ľubovňa sp. zn. 1T 122/04 a 7T 182/11) sa na
neho hľadí akoby nebol odsúdený a čo sa týka ostatných trestných konaní vedených voči obžalovanému
pred súdom, išlo v daných prípadoch o konania vedené pre majetkovú trestnú činnosť. Z uvedených

dôvodov súd pri ukladaní trestu obžalovanému prihliadol u neho na poľahčujúcu okolnosť podľa §
36 písm. j/ Tr. zák. a s poukazom na povahu predchádzajúcich odsúdení neprihliadal na priťažujúcu
okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zák.. Keďže horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody
ustanovená v osobitnej časti Trestného zákona u trestného činu znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr.
zák. prevyšuje päť rokov, musel súd uložiť obžalovanému trest odňatia slobody, pričom súd dospel k

záveru, že v prípade obžalovaného na zabezpečenie ochrany spoločnosti, zabránenie obžalovanému
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, bude postačujúce
uložiť mu trest odňatia slobody na dolnej hranici v § 199 ods. 1 Tr. zák. ustanovenej trestnej sadzby
trestu odňatia slobody. Preto súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní päť rokov, pre výkon
ktorého zaradil obžalovaného, vzhľadom na splnenie podmienok podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., do

ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Súd tiež vyhovel návrhu prokurátorky a uložil obžalovanému (aj s ohľadom na výsledky znaleckých
dokazovaní k jeho osobe) ochranné protialkoholické liečenie, a to podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr.
zák., nakoľko mal zo záverov v tomto konaní podaných znaleckých posudkov za to, že obžalovaný

spáchal trestný čin práve v súvislosti s užívaním alkoholu, pričom uloženie protialkoholického liečenia
ambulantnou formou navrhli i znalci z odvetvia psychiatrie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Stará Ľubovňa k
sp. zn. 1T/29/2014 do 15 dní od oznámenia tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v

prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.