Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Spišská Nová Ves

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Stanislava Semanová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 9C/25/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614202361
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Semanová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7614202361.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Stanislava Semanová, v právnej veci žalobkyne: M.

W., N.. XX.X.XXXX, A. B. N. M., C. XXXX/XX proti žalovanému: K. W., N.. XX.X.XXXX, A. B. N. M., C.
XXXX/XX, o zaplatenie 4 750,- eur takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 4.750,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne
od 31. 1.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 285,-- eur, všetko v lehote do 6 mesiacov
od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti čo do výšky úroku z omeškania súd návrh zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 6.2.2014 domáhala od žalovaného zaplatenia
istiny4750,-eursúrokomzomeškaniavovýške8,50%ročneod31.1.2014dozaplateniaanáhradytrov

konania. V návrhu uviedla, že istinu požaduje od žalovaného titulom neprispievania na chod spoločného
bývania (plyn, voda, elektrina, údržba domu, hygienické potreby). Žalovaný býva v dome na základe
vecného bremena od decembra 2004. V roku 2009 prisľúbil prispievať na chod domu sumou 100,- eur
mesačne. V súčasnej dobe je vedené konanie vo veci zrušenia vecného bremena, v ktorom konaní
žalovaný potvrdil, že peniaze, ktoré jej dlží jej vyplatí. Žalovaný je poberateľom príspevku na bývanie.

Na pojednávaní žalobkyňa uviedla, že nehnuteľnosť, ktorej sa návrh týka odkúpila od svojich rodičov
v novembri 2004, kedy priamo v kúpnej zmluve bolo zriedené právo vecného bremena - užívania
nehnuteľnosti jej rodičmi a žalovaným. V uvedenom čase bolo už jej manželstvo so žalovaným

rozvedené. Do konca roku 2007 žalovaný prispieval na domácnosť sumou 6 000,- až 7 000,- Sk
mesačne. Následne kvôli problémom medzi nimi na domácnosť prestal prispievať. Od 1.1.2009 je
nezamestnaný. V uvedenom roku sa dohodli na tom, že na domácnosť bude prispievať sumou 100,- eur
mesačne. V sume, na ktorej sa dohodli je zahrnutá čiastočná úhrada poplatkov za plyn, vodu a elektrinu,
nákup hygienických potrieb, upratovanie spoločne užívaných priestorov. Dom okrem nich dvoch užíva
aj ich už dospelý syn. Do decembra 2013 dom užívala aj ich už dospelá dcéra a do konca roku 2011 aj
jej matka. Žalovaný je poberateľom dávky v hmotnej núdzi, v ktorej je zahrnutý aj príspevok na bývanie.

Privyrába si chovom psov, a tiež iným spôsobom.

Žalovanýsnávrhomnesúhlasil.Uviedol,žerodinnýdombolkúpenýzfinančnýchprostriedkovzískaných
predajom ich spoločného domu. Po presťahovaní sa do domu robil v ňom úpravy, čím zvýšil hodnotu
domu.Sožalobkyňousúrozvedení13rokov,žijústálevjednejdomácnosti.Potvrdil,ževroku2009sľúbil
prispievať na domácnosť sumou 100,- eur mesačne napriek tomu, že bol nezamestnaný. V dome užívajednu izbu na poschodí, spoločne so žalobkyňou užíva kuchyňu, sociálne zariadenie, garáž neužíva.
Chová len jedného vlastného psa, občas má nejakého psa na výcvik, psov nechová za účelom predaja.
Potvrdil, že kým bol zamestnaný prispieva na domácnosť tak, že žalobkyni dával svoju mzdu. Hygienické

potreby a čistiace prostriedky si zakupuje sám, taktiež si sám varí. Príspevok na bývanie využíva na
údržbu a drobné opravy domu. Od roku 2009 prispieval na domácnosť, nevie sa však vyjadriť v akej
celkovej sume.

Súd vykonal dokazovanie, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to
čiastočným výpisom z listu vlastníctva č. X katastrálne územie B. N. M., platobnými dokladmi SIPO,

výzvami žalobkyne, rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 10C/45/2011-129, odvolaním
proti uvedenému rozsudku zo dňa 13.8.2012, správou Mestského úradu B. N. M., správou Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny B.Š. N. M., kópiou poštovej poukážky a zistil tento skutkový stav:

Podľa čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. X katastrálne územie B. N. M. je žalobkyňa podielovou
spoluvlastníčkou v podiele 1/2 nehnuteľností - rodinného domu súpisné číslo XXXX a parciel č. XXXX/X
- zastavané plochy a nádvoria a č. XXXX - záhrady. Podielovou spoluvlastníčkou je na základe kúpnej

zmluvy so zriadením vecného bremena z roku 2004. Uvedenou zmluvou bolo k nehnuteľnosti zriadené
vecnébremenospočívajúcevprávežalovaného bývaťvdomesúpisnéčíslo2002aužívaťnehnuteľnosti
spôsobom bežným a obvyklým až do jeho smrti a povinnosti vlastníkov nehnuteľnosti toto právo trpieť.

Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 10C/45/2011-129 zo dňa 18.7.2012 bolo vyššie uvedené vecné
bremeno spočívajúce v práve žalovaného bývať v dome súpisné číslo 2002 a užívať nehnuteľnosti

spôsobom bežným a obvyklým až do jeho smrti a povinnosti vlastníkov nehnuteľnosti toto právo trpieť,
zrušené. Žalobkyni bola rozsudkom uložená povinnosť vyplatiť žalovanému titulom náhrady za zrušené
vecnébremenosumu16650,-eur. Uvedenýrozsudokniejeprávoplatný,protirozsudkupodalodvolanie
žalovaný, o ktorom doposiaľ nie je rozhodnuté.

Zhodným tvrdením účastníkov konania mal preukázané, že žalovaný užíva v predmetnej nehnuteľnosti

jednu izbu, spoločné priestory a záhradu. Do roku 2007 žalovaný prispieval pravidelne na domácnosť,
od uvedeného roku prispieva nepravidelne. Podľa tvrdenia oboch účastníkov v roku 2009 došlo medzi
účastníkmi k dohode, v zmysle ktorej má žalovaný prispievať na chod domácnosti sumou 100,- eur
mesačne. Skutočnosť, že žalovaný si je vedomý povinnosti prispievať na domácnosť je zrejmá aj z
odôvodnenia rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 10C/45/2011-129 zo dňa 18.7.2012, ako aj odvolania

žalovaného proti tomuto rozsudku.

Z písomných výziev predložených žalobkyňou bolo zistené, že žalovaný za obdobie od 1.1.2009 do
31.8.2010 prispieval na domácnosť sumou 17,- eur (zasielal 100,- eur mesačne z toho 83,- eur ako
výživné pre syna) t.j. za uvedené obdobie prispel sumou 340,- eur (20 mesiacov po 17,- eur), v roku
2011 prispel celkovo sumou 450,- eur a v roku 2012 sumou 160,- eur.

Žalobkyňa predložila platobné doklady SIPO, z ktorých bolo zistené, že v roku 2009 z jej strany za
energie bola uhradená suma 2 596,17 eur, v roku 2010 suma 2 476,65 eur, v roku 2011 suma 2 895,39
eur, v roku 2012 suma 3 375,13 eur, v roku 2013 suma 2 616,53 eur a v mesiaci január 2014 suma
426,62 eur. Obaja účastníci potvrdili, že uvedené sumy sú uhrádzané výlučne žalobkyňou.

Podľa správy Mestského úradu B. N. M. k trvalému pobytu na adrese B. N. M. od 1.1.2009 je

prihlásených celkovo päť osôb t.j. účastníci tohto konania, ich už dospelé deti a matka žalobkyne. Matka
žalobkyne neužíva nehnuteľnosť od roku 2012, dcéra účastníkov túto neužíva od konca roku 2013.

Žalovaný je od 1.1.2009 vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, jeho evidencia trvá. Od
1.11.2009 je poberateľom dávok v hmotnej núdzi, v súčasnej dobe vo výške 18,30 eur mesačne.Podľa § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Žalobkyňa podaným návrhom sa domáhala od žalovaného zaplatenia istiny 4 750,- eur titulom

bezdôvodného obohatenia. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že jej nárok je
dôvodný, nie však titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ale titulom plnenia zmluvnej povinnosti.
Právne posúdenie veci je výlučne vecou súdu, ktorý je viazaný skutkovými dôvodmi popísanými v žalobe

Dokazovaním mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo začiatkom roka 2009 k uzavretiu
ústnej zmluvy, ktorou sa žalovaný zaviazal prispievať na chod domácnosti sumou 100,- eur mesačne.
Súd vzhľadom k tomu má za to, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená zmluva, ktorá nie je

osobitne upravená v zákone, pričom účastníci si dohodli zmluvné podmienky. Nepomenovaná zmluva,
ktorá je uzatvorená v súlade s právom, má pre obe strany rovnakú záväznosť ako zákon. Preto jej
porušenie má za následok vznik právnej zodpovednosti.

Súd má za to, že dohoda uzavretá medzi účastníkmi konania bola uzavretá v súlade s právom.
Skutočnosť, že žalovaný má právo doživotne predmetné nehnuteľnosti užívať, ho nezbavuje povinnosti

prispievať na chod domácnosti. Z vyjadrení žalovaného je zrejme, že on sám si je vedomý tejto
povinnosti, keď uviedol, že žalobkyni je ochotný zaplatiť sumu 4 500,- eur. Pokiaľ sa týka vyjadrení
žalovaného ohľadom financií, za ktoré boli nadobudnuté nehnuteľnosti a skutočnosti, že má vykonávať
opravy a údržbu nehnuteľnosti, ktorými došlo k ich zhodnoteniu, súd poukazuje na to, že uvedené nie
je predmetom tohto konania a nebolo preukázané, aby tieto skutočnosti boli predmetom dohody medzi

účastníkmi konania.

Pokiaľ sa týka výšky požadovaného plnenia, súd vychádzal z toho, že na základe dohody medzi
účastníkmi žalovaný mal prispievať sumou 100,- eur mesačne. Za obdobie od 1.1.2009 do 31.1.2014
ide o sumu 6 100,- eur (12 mesiacov krát 100,- eur krát 5 rokov plus 100,- eur za január 2014).
Dokazovaním bolo preukázané, že za uvedené obdobie prispel celkove sumou 950,- eur (od 1.1.2009

do 31.8.2010 suma 340,- eur plus za rok 2011 suma 450,- eur plus za rok 2012 suma 160,- eur).
Žalobkyňa sa návrhom domáhala zaplatenia sumy 4 750- eur. V zmysle § 153 ods. 2 O.s.p., súd môže
prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo
začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi
účastníkmi. Vzhľadom na uvedené súd návrhu žalobkyne pokiaľ sa týka žalovanej istiny v celom rozsahu

vyhovel. K tvrdeniu žalovaného, že za požadované obdobie prispel na chod domácnosti vyššou sumou
než uviedla žalobkyňa je potrebné uviesť, že toto tvrdenie v konaní preukázané nebolo. Žalovaný na
preukázanie svojho tvrdenia nepredložil, ani nenavrhol žiaden dôkaz. Účastník, ktorý nepredložil dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení nesie dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré vyplýva zo
zisteného skutkového stavu v konaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa

tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis.

Úroky z omeškania boli žalobkyni priznané v zmysle citovaného ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho

zákonníka. Poukazujúc na vládne nariadenie č. 87/1995 Zb. platné v čase omeškania žalovaného bol
žalobkyni priznaný úrok z omeškania vo výške 5,25 % a v prevyšujúcej časti, čo do výšky požadovaného
úroku z omeškania súd návrh zamietol.

Podľa § 142 ods. 3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať
plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výškeplnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba
tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle citovaného ustanovenia. Ich náhradu priznal žalobkyni, ktorá

mala v konaní len čiastočný neúspech čo do výšky požadovaných ročných úrokov z omeškania. Trovy
konania priznané žalobkyni pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu vo výške 285,- eur.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Vzhľadom k výške priznaného plnenia žalobkyni a skutočnosti, že žalovaný je nezamestnaný súd v
zmysle citovaného ustanovenia určil na splnenie povinnosti žalovanému dlhšiu 6 - mesačnú lehotu od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne

v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./

uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto

rozhodnutie napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.