Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. máj 2014

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 5C/567/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212219960
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Szárazová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2014:4212219960.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky sudkyňou JUDr. Evou Szárazovou v právnej veci navrhovateľa:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený: Fridrich Paľko,
s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421 proti odporcovi: Slovenská republika, v mene
ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Súd odporcovi n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom zo dňa 27. 09. 2012 domáhal od odporcu zaplatenia sumy 330,--€ titulom

nemajetkovej ujmy a majetkovej škody v sume 125,-- €, a to z toho dôvodu, že Okresný súd Komárno
šesť mesiacov nerozhodol o návrhu na udelenie poverenia pre súdneho exekútora.

Právny zástupca navrhovateľa vo svojej konkretizácii návrhu uviedol, že exekučnému súdu podal
súdny exekútor žiadosť o udelenie poverenia, a exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná
nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie až dňa 25.9.2009, teda tento súd bol bezdôvodne nečinný viac ako šesť mesiacov, preto si
navrhovateľ uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy sumu 330,-- €.

Čosatýkaďalšiehonárokunavrhovateľa nanáhradumajetkovejškodyvsume125Eur,tútonavrhovateľ
odôvodnil tým, že suma týchto nákladov pozostáva z účelne vynaložených nákladov spojených s
jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne

uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej.
Takto navrhovateľ na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou
informačného systému vynaložil sumu 70,00 Eur, na udržiavanie a správu informačného systému
sumu 40,00 Eur a na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu na
výdaje spojené s vyhotovením urgencií, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a
kontrolou stavu konania sumu 15,00 Eur. Urgencie by mali byť obsahom exekučného spisu, s ktorým je
potrebné sa oboznámiť. Vymáhanie pohľadávok je náplňou obchodnej činnosti navrhovateľa a v tomto

prípade mal zvýšené náklady s dĺžkou rozhodovania súdu, aj keď nešlo o zložité rozhodovanie.Navrhovateľ podal žiadosť o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody odporcovi, ale
odpoveď mu nebola doručená do podania návrhu vo veci samej.

Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že neuznáva nárok navrhovateľa na
náhradu majetkovej ani nemajetkovej škody. Namietal zmätočnosť podania, uviedol, že navrhovateľ
prenáša svoju dôkaznú povinnosť na súd, namiesto toho, aby predložil dôkazy na svoje tvrdenia. Z
podaného návrhu nie je zrejmé, akej náhrady škody sa navrhovateľ domáha, pretože v zmysle zák.
č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci sa navrhovateľmôže

domáhať na súde až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa jeho žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody. Takýto nárok navrhovateľa ešte prerokovaný nebol, preto má odporca za to,
že ide o predčasne uplatnený nárok na súde.

Ďalejodporca namietal,žečosatýkaprieťahovvkonaní,tietojeoprávnenýposudzovaťlenÚstavnýsúd

Slovenskej republiky, ktorý by vo svojom rozhodnutí konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov. Čo sa týka náhrady škody, navrhovateľ skutočnú škodu nedokázal
listinami, ktoré by preukazovali požadovaný nárok, preto je preskúmanie tohto nároku znemožnené,
keď navrhovateľ nepreukázal vznik ani výšku škody ako ani príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a
postupom, na základe ktorej táto škoda navrhovateľovi vznikla. Z týchto dôvodov odporca žiadal, aby

súd návrh ako právne neopodstatnený zamietol.

Účastníci konania sa na pojednávanie nedostavili, svoju neúčasť ospravedlnili. Navrhovateľ ospravedlnil
mailom zo dňa 5.5.2014 svoju neúčasť a pojednávaní a zároveň žiadal odročiť pojednávanie na iný

vhodný termín z dôvodov pojednávania pred Okresným súdom Nitra. Odporca mal riadne vykázané
dňom 3.4.2014 , neúčasť ospravedlnil mailom zo dňa 6.5.2014 a súhlasil aby sa pojednávalo v jeho
neprítomnosti. Súd pojednával v neprítomnosti účastníkov konania v zmysle § 101 ods. 2/ O.s.p.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, oznámenie euróbskej komisie
číslo listu 48,49, výpisom z obchodného registra navrhovateľa, spisom Okresného súdu Komárno sp.zn.
8Er737/2009, spisom Ministerstva spravodlivosti SR k predbežnému prerokovaniu návrhu a ostatnými
k spisu pripojenými dokladmi a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 27. 09. 2012 domáhal zaplatenia sumy 125,00 Eur titulom majetkovej
škody spôsobenej navrhovateľovi pri uskutočňovaní a správy pri vymáhaní pohľadávky v období,
ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a
rozhodnutím o nej. Táto suma pozostáva z čiastky 70,00 Eur na správu pohľadávky prostredníctvom

pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, z čiastky 40,00 Eur na udržiavanie
a správu informačného systému a z čiastky 15,00 Eur na administratívne spracovanie textov urgencií
na príslušný exekučný súd. Ďalej sa navrhovateľ domáhal nemajetkovej ujmy v sume 330,- Eur, ktorá
nemajetková ujma mala vzniknúť navrhovateľovi za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie
podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že

nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie
veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky. Výšku tejto sumy navrhovateľ
odôvodnil tým, že ústavný súd pri svojom rozhodovaní o prieťahoch v konaní priznal sťažovateľom
satisfakciu 20.000,- Sk, t. j. 660,00 Eur na rok. Keďže exekučný súd, v tomto prípade Okresný súd
Komárno,bolbezdôvodnenečinnýviacako6mesiacov,prináležínavrhovateľovi náhradaza6mesiacov

po 55,00 Eur, teda vo výške 330,00 Eur.

Navrhovateľ ako oprávnený prostredníctvom súdneho exekútora podal na Okresný súd Komárno dňa
24.9.2009 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom návrh na vykonanie exekúcie

bol spísaný pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Záhradnícka 62, Bratislava
do zápisnice dňa 2.8.2009. Zároveň zaslal exekučnému súdu rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
Spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., ktoré rozhodnutie bolo exekučným titulom. Exekučný súd
vydal dňa 25.9.2009, t. j. v zákonnej 15-dňovej lehote, poverenie pre súdneho exekútora.Podľa § 4 ods. 1/ písm. a) bod 1. zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri

výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1/ koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom v čase začatia tohto konania a podania návrhu na
vydanie poverenia štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny
úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,

zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických
osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov v znení v čase začatia tohto konania a podania návrhu na vydanie
poverenia právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola
takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 16 ods. 1/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení v čase vydania poverenia a podania tohto návrhu ak
príslušnýorgánneuspokojínároknanáhraduškodyalebojehočasťdošiestichmesiacovododňaprijatia
žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak. 1a)

Podľa § 17 ods. 2/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje

s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 41 ods. 1/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu,
ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.Podľa § 41 ods. 2/ písm. c) a d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom v čase začatia exekúcie
podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade

c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k tomu záveru, že návrhu nemožno vyhovieť z
nasledovných dôvodov:

Navrhovateľ síce podal návrh o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym

úradným postupom, návrh bol podaný v zmysle § 42 a nasledujúce O.s.p., bol riadne špecifikovaný
žalobný nárok, účastníci konania a návrh obsahoval všetky podstatné náležitosti, ktoré O.s.p. pre
podanie daného typu vyžaduje. To, že navrhovateľ nepredložil relevantné dôkazy, ktorými odôvodňoval
svojetvrdenia,niejedôvodomnaodmietnutienávrhu,aledôvodom,prektorýsúdnávrh môžezamietnuť
z dôvodu neunesenia dôkazného bremena zo strany navrhovateľa. Navrhovateľ sa v konaní domáhal

uspokojenia nároku na náhradu škody, pričom však súdu nepreukázal, že takúto žiadosť o uspokojenie
nároku na náhradu škody podal aj priamo odporcovi , pričom ani odporca vo svojom vyjadrení k návrhu
nekonkretizoval, ako bola táto žiadosť navrhovateľa u neho vybavená, len konštatoval, že o tomto
nároku ešte nerozhodol. S prihliadnutím na tieto skutočnosti by mohol súd dospieť k záveru, že návrh
bol podaný predčasne, ešte predtým, ako by bol odporca uspokojil nárok navrhovateľa na náhradu

škody v zmysle citovaného zák. č. 514/2003 Z. z.

Pri rozhodovaní vo veci súd sa oboznámil s obsahom príslušného exekučného spisu Okresného súdu
Komárno, z ktorého zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola doručená exekučnému súdu dňa

24.9.2009, aj keď oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi
Krutému dňa 24.8.2009. V zmysle hore citovaných zákonných ustanovení, súd v 15-dňovej lehote vydá
poverenie pre súdneho exekútora, ak nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia alebo návrhu na
vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Na základe predmetných skutočností bolo
preukázané, že zo strany exekučného súdu bola dodržaná lehota 15 dní na vydanie poverenia, nakoľko

exekučný súd vydal poverenie v zákonnej lehote po doručení žiadosti na udelenie poverenia a návrhu
na vykonanie exekúcie, vzhľadom na tú skutočnosť, že po podaní žiadosti na udelenie poverenia boli dni
pracovného voľna, teda exekučný súd vydal poverenie v lehote na jeho vydanie, teda nie je zrejmé, aká
škoda mohla vzniknúť navrhovateľovi a aké prieťahy boli Okresným súdom Komárno, ako exekučným
súdom, spôsobené.

Súd ďalej konštatuje, že navrhovateľ svojim návrhom sa domáhal náhrady škody, ktorá mu vznikla
v sume 125,00 Eur, a to administratívnou činnosťou svojho zamestnanca, výšku tejto škody žalobca
v konaní nepreukázal, nešpecifikoval z čoho presne pozostáva predmetná škoda a na základe akej

činnosti exekučného súdu mu táto škoda vznikla. Navrhovateľ žiadnym dôkazom nepreukázal samotný
vznik škody, ani skutočnosť, ktorá viedla k vzniku škody a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a
skutočnosťou, ktorá ju spôsobila, a to napriek tomu, že navrhovateľ je v konaní ten, ktorý má preukázať
svojetvrdeniaapredložiťonichdôkazy.To,ženavrhovateľ škoduvyčíslil,niejedôkazomtoho,ženaozaj
škoda vznikla a tobôž nie dôkazom na to, že škoda vznikla v súvislosti s výkonom nejakých úkonov zo

strany odporcu, ktoré presne neboli špecifikované. Z týchto dôvodov súd návrh v časti náhrady škody
vo výške 125,00 Eur zamietol.

Navrhovateľ si nárok na náhradu nemajetkovej ujmy uplatňoval podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z. z., keď

podľa neho príslušný súd svojim postupom porušil povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, resp. bez zbytočných prieťahov v konaní.Podľa názoru súdu, v priebehu exekúcie bolo včas a riadne vo veci vydané poverenie pre súdneho
exekútora na základe podaného návrhu na vykonanie exekúcie a žiadosti na udelenie poverenia. Súd
hneď po doručení žiadosti a návrhu na vykonanie exekúcie, t. j. neodkladne v zákonnej lehote, vydal

poverenie pre súdneho exekútora. Exekúcia nie je doposiaľ skončená. Súd sa nestotožnil ani s názorom
navrhovateľa, že možno priamo porovnávať nemajetkovú ujmu za nedodržanie zákonnej lehoty na
vydanie rozhodnutia a nárokom priznávaným Ústavným súdom SR za prieťahy v konaní. Ohľadne
prípadného prieťahu v tomto konaní sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila sa sťažnosť na
prieťahy v konaní, nerozhodol Ústavný súd Slovenskej republiky, či Európsky súd pre ľudské práva.

Úlohou súdu je spravodlivé rozhodnutie v celom kontexte vzájomne sa odvíjajúcich skutočností. Ukladať
súdu zákonodarcom zákonnú lehotu je riešenie, ktoré nemôže dostatočne zohľadňovať okolnosti toho
ktorého prípadu. Pre spravodlivé rozhodnutie vo veci by bolo správne a zákonné, aby bolo vydané
rozhodnutie, prípadne i po lehote, ale k rozhodnutiu sú potrebné podklady a bez týchto potrebných

podkladov nie je možné včas rozhodnúť vo veci. K rozhodnutiu v tomto prípade boli zo strany
navrhovateľa ako oprávneného doložené podklady, na základe ktorých bolo vydané rozhodnutie, ktoré
bolo exekučným titulom a bol správne označený povinný v konaní, preto súd v zákonnej lehote rozhodol
o žiadosti o udelenie poverenia a tejto vyhovel vydaním poverenia pre súdneho exekútora.

Okolnosť, že exekučný súd vykonával dokazovanie, ktoré bolo podľa navrhovateľa nadbytočné a
nezaoberal sa len návrhom navrhovateľa, nepredstavuje samo o sebe nesprávny úradný postup
orgánu štátu. Rozhodovaciu činnosť, ktorá je podstatou súdnictva nemožno hodnotiť ako nesprávny
úradný postup, pretože nedodržanie zákonnej lehoty automaticky nezakladá nárok na náhradu škody.

Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by bol počas tejto doby v neistote a hrozila by mu akákoľvek
škoda, otázka je, či aj k škode došlo a aká je výška tejto škody. V konaní už bolo konštatované, že
majetková ujma spôsobená navrhovateľovi
nebola preukázaná a nemajetková ujma nezávisí automaticky len od konštatovania nedodržania
zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia, ale aj od okolností, ktoré v tejto veci záviseli od súdneho

exekútora a samotného navrhovateľa a na základe ktorých súd nevidel dôvod pre finančnú satisfakciu
vo forme nemajetkovej ujmy. Podľa súdu sa navrhovateľ snaží predmetným podaním eliminovať
po finančnej stránke svoje nesprávne obchodnoprávne rozhodnutia vo svojej podnikateľskej aktivite.
Navrhovateľovi pritom musela byť už pred podaným tohto návrhu známa rozhodovacia prax
všeobecných súdov v danej problematike rozhodcovských doložiek. Z týchto dôvodov rozhodnutia

súdov nie sú prekvapivé a i dôvod prípadného dlhšieho rozhodovania po zákonnej lehote, v prípade
spravodlivého predvídateľného rozhodnutia, by mal byť akceptovateľný.

Všeobecný súd nie je oprávnený konštatovať, že vo veci išlo o prieťah v konaní, takéto oprávnenie

neprináleží ani samotnému navrhovateľovi. Navrhovateľ nepodal ústavnú sťažnosť na prieťah v konaní
v tomto konkrétnom konaní, žiadne iné konanie, v ktorom je možné konštatovať prieťahy v konaní, sa
neviedlo. Nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom
škody. V prvom rade mal súd za to, že žiadna škoda nevznikla a v druhom rade, ak by aj teoreticky
navrhovateľ nejakú škodu reálne dokladoval, nepreukázal jej spojitosť s nedodržaním zákonnej lehoty

na vydanie poverenia, keďže poverenie bolo vydané v zákonnej lehote.

Navrhovateľ vo svojich návrhoch (bolo podané veľké množstvo návrhov v ktorých si navrhovateľ
uplatňuje nárok podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. voči odporcovi) v podstate žiada, aby okresný

súd opätovne preskúmaval rozhodnutia okresných súdov v exekučnom konaní. Takéto skúmanie
neprináleží prvostupňovému súdu, teda nie je možné skúmať nedodržanie lehoty v exekučnom konaní,
pretože ako už súd konštatoval, takéto skúmanie prináleží len predsedovi súdu pri podaní sťažnosti
vo veci samej alebo Ústavnému súdu Slovenskej republiky pri rozhodovaní o ústavnej sťažnosti. Z
týchto okolností veci ako sú hospodárne rozhodovanie exekučného súdu, reálne nepreukázanie škody

a neexistencie konštatovania prieťahov v konaní, či porušenia povinnosti, vykonávanie dokazovania
ako podstata súdnictva, neaktívny prístup oprávneného, teoreticky chýbajúca príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, viedli samostatne i vo vzájomnom kontexte súd k
zamietnutiu návrhu.O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi , ktorý mal vo veci úspech,

nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne nešpecifikoval a žiadne mu nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou podpísaného súdu
na Krajský súd v Nitre 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Obč. súdneho poriadku) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.)
Podľa § 205 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Obč. súdneho
poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno

odôvodniť len tým, že a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého
stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol
nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu, b) súd prvého stupňa
neprihliadol ku skutočnostiam alebo dôkazom navrhovaným odvolateľom napriek tomu, že na to neboli
splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou, c) konanie je postihnuté inou

vadou, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, d) súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a ), f)
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, g) súd prvého

stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa §
175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon exekúcie podľa osobitného zákona.